Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 26, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/54/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210206780
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1210206780.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481
proti odporcovi: Slovenská republika - Obvodný úrad v Bratislave, Staromestská 6, 814 40 Bratislava,
IČO: 42 131 111 o určenie vlastníckeho práva k pozemkom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenému pozemku registra C v k. ú. J., parc.
č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 odčleneným Geometrickým plánom č.
XXXX/XX, úradne overeným dňa 16.05.2011 z a s t a v u j e .

U r č u j e s a , že vlastníkom pozemku registra C v k.ú. J., parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 185 m 2, zapísaného na LV č. XXXX a pozemkov registra C v k. ú. J., parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 997 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 64 m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2, ktoré
boli vytvorené Geometrickým plánom č. XXXX/XX, úradne overeným dňa 16.05.2011, je Hlavné mesto
Slovenskej republika Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.03.2010 domáhal určenia vlastníckeho práva k
pozemkom parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m? a parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 226 m? zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú.:
J. v prospech navrhovateľa.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 10.03.2008 požiadal príslušnú správu katastra o zápis
vlastníckeho práva k pozemkom v prospech hlavného mesta. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. I. - XXX/
XX. Navrhovateľ svoje vlastnícke právo podložil výpisom z PK vložky č. XXX, k.ú. X., konfiškačným
rozhodnutím č. A.-V. zo dňa 18.02.1948 a geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Zápis v PK vložke svedčí
v prospech vlastníka P. O., ktorému boli konfiškačným rozhodnutím č. A.-V.-XXXX zo dňa 18.02.1948
tieto nehnuteľnosti skonfiškované.
Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o

konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových
reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho
socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky
veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Hlavné mesto SR Bratislava (rovnako ako ostatné obce) nadobudlo ex lege k 1. máju 1991 majetok
vymedzený v § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Tento majetok sa tak bez ďalšieho stal vlastníctvom
obce na základe teritoriálneho princípu.
Napriek vyššie uvedenému Správa katastra zápis v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy listom zo
dňa 25.11.2008 odmietla vykonať s odôvodnením, že hlavné mesto nepredložilo verejnú listinu, alebo

inú spôsobilú listinu na vykonanie vlastníckeho práva záznamom podľa ustanovenia §35 ods. 2 písm.
c) katastra nehnuteľností v nadväznosti na ustanovenie § 14 zákona o majetku obcí. Toto ustanovenie
zákona hovorí, že návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať verejnú
listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti.
Hlavné mesto predložilo pozemkovo - knižnú vložku a konfiškačné rozhodnutie, z ktorých s poukazom
na § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. a § 2 ods. 1 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. jednoznačne vyplýva jeho

vlastnícke právo. Predloženie ďalšej verejnej listiny preto považuje navrhovateľ za duplicitné, nakoľko
prechod nastal ex lege, o čom nebola vznesená žiadna pochybnosť.
V § 14 zákona č. 138/1991 Zb. je stanovená povinnosť spisovať o prechádzajúcom majetku písomné
protokoly, ktoré však na prechod vlastníctva nemajú žiaden vplyv, nakoľko nadobúdacím titulom je
samotný zákon.

Vzhľadom na skutočnosť, že majetok bývalého štátu, ktorý prešiel na obec bol v neusporiadanom stave,
absentovala evidencia, listiny, zoznamy majetku, nebolo možné uvedené protokoly spísať. Skutočnosť,
že bývalé štátne orgány nedôsledne splnili svoju povinnosť majetok riadne evidovať a potom ho
protokolárne odovzdať v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. nemôže ísť na škodu obciam, v tomto prípade
hlavnému mestu.

Navrhovateľ sa dozvedel z výpisu z katastra nehnuteľností, že Správa katastra, napriek vlastníckemu
právu hlavného mesta, ktoré vzniklo ex lege, o ktorom mala nespornú vedomosť, a ktoré odmietla
zapísať na list vlastníctva, zapísala v záznamovom konaní vedenom pod č. I. - XXXXX/XX vlastnícke
právo inému subjektu - Slovenskej republike, v správe Obvodného úradu v Bratislave, v čom vidí
navrhovateľ porušenie zákona a nezákonný zásah do vlastníckeho práva hlavného mesta. Ako titul

nadobudnutia bola Správou katastra akceptovaná nulitná listina, ktorá nemá právnu silu vyvolávať
žiadne právne účinky a nemôže byť listinou spôsobilou privodiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho
práva, a síce Deklarácia dočasného správcu nehnuteľného majetku č. H. zo dňa 08.11.2007. Na
základe tejto deklarácie štát cestou Obvodného úradu v Bratislave vlastne sám sebe deklaroval vznik
vlastníckeho práva, čo však nemá oporu v platnej legislatíve a navyše tým nezákonne zasiahol do práv

a oprávnených záujmov Hlavného mesta SR Bratislava. V tejto súvislosti poukazuje navrhovateľ na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2002, sp. zn. 7 Sž 48/02, týkajúci
sa vykonania zápisu záznamom podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností,
ktorým súd vyslovil nezákonnosť konania Okresného úradu v Bratislave, ktorý ako orgán štátnej správy
vydával osvedčenia o vzniku vlastníckeho práva štátu v správe okresného úradu. V odôvodnení NS

SR konštatoval, že zákonodarca priamo určil, že na vykonanie záznamu je spôsobilé iba osvedčenie
vydané notárom, za podmienok určených zákonom, čo súčasne znamená, že iný orgán nemá právo
vydať osvedčenie o vlastníctve, a ak tak urobí, aj keď ide o orgán výkonnej moci, prekročí rámec zákona
a rozsah svojho oprávnenia a vydanie osvedčenia štátnym úradom teda nie je listinou spôsobilou na
vykonanie záznamu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že Obvodný úrad Bratislava listinu v tomto

prípade nenazval osvedčenie, ale deklarácia, ide však svojím obsahom o totožnú listina.
V § 5 ods. 1 zákona 278/1993 je stanovené, že majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa
osobitného predpisu, a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho
nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo
závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca,

ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza.
Základným predpokladom, aby sa Obvodný úrad v Bratislave mohol ujať držby (nie deklarovať
vlastníctvo) je, že musí ísť o vlastníctvo štátu. Preukázanie prechodu vlastníckeho práva na štát je
pritom conditio sine qua non. Tento prechod by mal byť preukázaný objektívne, nie jednostranným
vyhlásením údajného vlastníka, ktoré ide nad rámec zákona, nad rámec jeho oprávnení, a ktorý navyše

bez akejkoľvek zákonnej kompetencie vyhlási, že neboli splnené podmienky prechodu vlastníckeho
práva na obec v zmysle zákona č. 138/1991 Zb., pričom zákon mu takéto právomoci nepriznáva. Toto
konanie malo vo faktickom aj právnom zmysle za následok nezákonné vyvlastnenie, keď hlavné mesto
bolo pozbavené majetku, ktorý mu zákonom pripadol ešte v roku 1991. Obvodný úrad, ako štátny orgánkonajúci v mene štátu nemá spôsobilosť rozhodovať, ktorý majetok prešiel, a ktorý neprešiel na obce.
Účelomzákonač.138/1991Zb.bolodocieliťprechodmajetkuštátudovlastníctvaobcí,aodporcasvojím
konaním tento cieľ marí.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80c O.s.p. je daný, nakoľko je tu odporcom popieraná existencia
vlastníckeho práva hlavného mesta, vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je sporný, v tomto prípade
ide o ohrozenie práva, ktoré nie je možné odstrániť inak, než určovacím výrokom súdu a jestvuje
potreba odstránenia takejto neistoty. Bez jeho určenia v zmysle výrokového petitu by bolo ohrozené
právo žalobcu a bez takéhoto určenia by sa jeho postavenie stalo právne neistým. Navrhovateľ nevie

dosiahnuť zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech inak, ako výrokom súdu, hoci sa o to v minulosti
pokúšal.

Odporca písomným podaním doručeným súdu dňa 11.11.2010 žiadal, aby súd návrh zamietol. V
odôvodnení svojho podania uvádza, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem v danej veci.
Odporca požiadal o zápis správy tohto nehnuteľného majetku štátu návrhom na zápis práv vyplývajúcich

z Deklarácie sp. zn.: H.-/. zo dňa 08.11.2007. Navrhovateľ požiadal o zápis vlastníctva pozemku dňa
10.03.2008 na základe výpisu z pozemkovej knihy č. XXX, geometrického plánu č. XXX/XXXX, úradne
overeného dňa 13.02.2008 a Konfiškačného výmeru: K-V.-XXXX zo dňa 18.02.1948, podanie evidované
pod sp. zn.: I.-XXXX/XX. Na základe výzvy Správy katastra zo dňa 10.10.2008 na doplnenie písomného
protokolu, orgán miestnej štátnej správy nepožiadal o spísanie protokolu orgán miestnej štátnej správy

a protokol nepredložil, následkom čoho bolo konanie listom doručeným navrhovateľovi dňa 18.12.2008
zastavané. Opätovne požiadal navrhovateľ o vykonanie zápisu vlastníckeho práva dňa 28.01.2009,
podanie registrované pod sp. zn.: I.-XXX/XX, žiadosti správny katastrálny orgán opätovne nevyhovel. O
prebiehajúcom konaní odporcu na správe katastra bol navrhovateľ informovaný a od roku 2008 neurobil
žiadne úkony na odstránenie, podľa jeho názoru, protiprávneho stavu.

Tvrdenie,ženeexistujeprávnysubjektaktívnelegitimovanýnaspísanieprotokolupodľaust.§14zákona
o majetku obcí, je zavádzajúce a nesprávne. V čase účinnosti citovaného zákona boli týmito miestnymi
orgánmi štátnej správy v podmienkach hlavného mesta v zmysle zákona č. 472/1990 Zb. Obvodné úrady
Bratislava I - V a to od 01.01.1990 do 24.07.1996, kedy práva a povinnosti z majetkovoprávnych a iných
vzťahov prešli podľa zákona č. 222/1996 Z.z. na Okresné úrady Bratislava I - V, účinnosťou zákona č.

515/2003 Z. z. boli okresné úrady zrušené, práva a povinnosti z majetkovoprávnych a iných vzťahov
prešli na Krajský úrad v Bratislave, účinnosťou zákona č. 254/2007 Z.z. od 01.10.2007 na odporcu
Obvodný úrad Bratislava.
Miestne príslušný štátny orgán však spíše protokol o prechode len takého majetku, o ktorom bolo
nepochybne listinnými dôkazmi preukázané, že v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona o majetku obcí, do

vlastníctva obce prešiel, čo sa však na sporné pozemky, ako nepridelené konfiškáty, nevzťahuje.
Obvodný úrad Bratislava bol povinný zo zákona ujať sa správy pozemkov registra ,,C" parc. č. XXXX/
XX vo výmere 185 m? - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X vo výmere 2226 m? - zastavané
plochy a nádvoria (pôvodne pozemkov určeného operátu parc. č. XXX/X a XXX/X, zapísaných v PKV č.
XXX) vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitných predpisov

v roku 1948 - Konfiškačného výmeru: K - V.-XXXX zo dňa 18.02.1948 a ktorý nie je v správe žiadneho
správcu, tak ako to upravuje ust. § 5 ods. 1 zákona o správe majetku štátu.
Pozemky určeného operátu parc. č. XXX/X a XXX/X preukázateľne už od roku 1948, vychádzajúc z
Konfiškačného výmeru: A.-V.-XXXX zo dňa 18.02.1948, na základe ktorého prešli do vlastníctva štátu,
vlastníka mali. Vlastníkom pozemku bola Slovenská republika.

Obvodný úrad Bratislava požiadal Správu katastra o zápis záznamom do katastra nehnuteľností podľa
Deklarácie sp. zn.: H.-/. zo dňa 08.11.2007, ktorú vydal Obvodný úrad Bratislava v zmysle ustanovení
zákona o správe majetku štátu, ktorý výslovne upravuje povinnosti jednotlivých správcov pri správe
majetku štátu.
Touto deklaráciou potvrdil v rámci svojich zákonných právomocí, že je správcom nehnuteľného majetku

štátu, ktorý účinnosťou zákona o majetku obcí neprešiel ex lege do vlastníctva hlavného mesta SR
Bratislavy, zostal naďalej vo vlastníctve Slovenskej republiky a ako pozemku vo vlastníctve štátu, ktorý
nie je v správe žiadneho správcu, sa ujal jeho správy podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o správe majetku štátu.

Prílohou žiadosti o zápis vlastníckeho práva, ktoré vzniklo zo zákona, bola už citovaná Deklarácia ako

iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, výpis z pozemkovoknižnej vložky č. XXX, Konfiškačné
rozhodnutie číslo: A.-V.-XXXX zo dňa 18.02.1948, ktoré listiny nasvedčovali zápis vlastníckeho práva
štátu, ako aj poukázanie na právne predpisy upravujúce zákonný prechod pozemku do vlastníctva
štátu. Podľa názoru Správy katastra ide o listinu spôsobilú v zmysle ust. § 36 ods. 2 katastrálnehozákona na vykonanie záznamu a Správa katastra pre hlavné mesto SR postupovala v zmysle zákona,
keď práva vyplývajúce z predložených listín do katastra nehnuteľností zapísala. Zákon jednoznačne
neupravuje formálnu stránku listiny ani neupravuje spôsob formálneho označenia listiny, ktorou štát

deklaruje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vzniknuté zo zákona. Katastrálny zákon podľa
ust. § 35 katastrálneho zákona na podanie návrhu na zápis vyžaduje písomnú formu s predložením
dokladov, ktoré právne relevantným dokladom preukazujú vlastníctvo štátu. Predloženú listinu je
potrebné posudzovať podľa obsahu, ktorý v danom prípade jednoznačne preukazuje, že pozemky
určeného operátu parc. č. XXX/X T. XXX/X, posledný zapísaný vlastník v pozemkovej knihe vo vložke

číslo XXX P. O., ktorému bol skonfiškovaný Konfiškačným rozhodnutím číslo: A.-V.-XXXX, neprešli ex
lege v zmysle zákona o majetku obcí do vlastníctva hlavného mesta SR Bratislavy, zostali vo vlastníctve
Slovenskej republiky, ktorých správy sa ujal Obvodný úrad Bratislava.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva
obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu 23. a 24.11.1990 právo

hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Správu nehnuteľného majetku vo
vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu upravil až zákon č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu s účinnosťou od 01.01.1994 v ust. § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý nemá žiadneho
správcu, spravuje obvodný úrad, v územnej pôsobnosti sa nehnuteľnosť nachádza.

Uvedené pozemky netvorili ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetkovú
podstatu, ku ktorej by mal národný výbor právo hospodárenia, ani právo hospodárenia štátnej
organizácie a teda neprešili podľa § 2 zákona o majetku obcí do majetku Hlavného mesta SR Bratislavy
a zostali vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva sporných pozemkov zo štátu na obec v zmysle
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. je nepochybne existencia práva hospodárenia a teda trvalej správy,
ktorá patrila príslušnému národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu účinnosti zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení k 24. novembru 1990.
Správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom

hospodárenínárodnýchvýborov.Vzmysleust.§29ods.1citovanéhozákonanárodnévýboryspravovali
národný majetok zverený im do správy príslušným ústredným úradom po dohode s ministerstvami vnútra
a financií. Uvedenými ustanoveniami neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom a o
majetku získanom na účely pozemkových reforiem v zmysle ust. § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Zb.
tento poľnohospodársky majetok však národné výbory nemali v trvalej správe a teda im mohol byť

zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č/ 507/1950 Ú.v..
Do trvalej správy mohol prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č.158/1959 Ú.v. o správe
neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade
nepridelenia takýchto pozemkov a absencie zápisu v pozemkovej knihe na československý štát v správe
ONV - odborov poľnohospodárstva národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a preto

neprešli do vlastníctva obcí.
Právo hospodárenia s národným majetkom ku dňu 24.11.1990 upravoval Hospodársky zákonník a
vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Vykonávacia vyhláška v
ust. § 4 prvá veta stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami,
na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom

ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v ust.
§ 8 ods. 2 a ust. § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. O tejto skutočnosti neboli predložené žiadne dôkazy.
Ak nie je možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990, že ho vykonávala štátna organizácia,
ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom platí, že pozemky dočasne spravoval
okresný národný výbor, ako to upravuje ust. § 59 Hospodárskeho zákonníka. Dočasná správa však

nezakladá prechod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce.
Podľa vykonávacích pokynov k vyhláške č. 158/1959 Ú.v. správu neprideleného majetku vykonávali
na okresných národných výboroch odbory pôdohospodárstva, ktoré sa riadili pri správe neprideleného
majetku vládnym nariadením č. 81/1958 Zb. a vyhláškou MF č. 205/1958 Ú.v.. Správa neprideleného
majetku okresnými národnými výbormi mala len prechodný ráz. Mala potrvať tak dlho, kým taký majetok

nebude odovzdaný do užívania iným organizáciám socialistického sektora k plneniu ich úloh.

V neskoršom období dočasnú správu uvedeného majetku riešila vyhláška č. 86/1977 Zb. o dočasnej
správe národného majetku (§ 1 ods. 2 písm. i) nahradená vyhláškou č. 61/1986 Zb. o dočasnej správenárodného majetku, ktorá bola účinná v čase prijatia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Aj keď
vo vyhláške č. 61/1986 Zb. v odkaze platnom pre predmet a rozsah úpravy podľa ust. § 1 ods. 2 písm.
1 nie je uvedený konfiškačný zákon, ako to bolo vo vyhl. č. 86/1977 Zb., je zrejmé, že toto ustanovenie

sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z
pozemkových reforiem. Odkaz uvádza právne predpisy ako príklad. Na základe uvedených skutočností,
ak išlo o dočasnú správu národných výborov, nie je možný prechod vlastníctva na obec riešiť zákonom č.
138/1991 Zb., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky (právo hospodárenia v prospech národného
výboru).

Obec musí preukázať, že organizácia, ktorá zákonom č. 138/1991 Zb. prešla do jej pôsobnosti, mala k
nehnuteľnosti tvoriacej nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem,
právo hospodárenia. Vo všetkých ostatných prípadoch zostávajú pozemky vo vlastníctve štátu v správe
príslušného obvodného úradu, pokiaľ na základe iných právnych predpisov alebo prevodom neprešlo
vlastníctvo na inú osobu.

Z pozemkov, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem
mohli prejsť do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. len :
- pozemky, ktoré boli obciam pridelené (o čom svedčí príslušná prídelová listina) a ktoré k 31. decembru
1949 boli vo vlastníctve obcí a k účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. sú vo vlastníctve štátu (ust. § 15, 15a,
15b), okrem prípadov uvedených v ust. § 15c;

- pozemky, ktoré síce neboli pridelené obciam, ale sa na ne vzťahujú ustanovenia § 2 až § 2d zákona
č. 138/1991 Zb..

Nehnuteľný majetok štátu v dočasnej správe podľa citovaných predpisov nespĺňa podmienky prechodu
do vlastníctva obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Majetok bol v dočasnej správe až do dňa účinnosti

zákona o správe majetku štátu č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, t.j.
do 01.01.1994, kedy citovaným zákonom bola zrušená vyhl. č. 61/1988 Zb. a v zmysle ust. § 5 zákona
č. 278/1993 Z.z. takýto majetok štátu prešiel do správy Obvodného úradu Bratislava.

Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu teda upravil

až zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov s účinnosťou od
01.01.1994 v ust. § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý žiadneho správcu, spravuje obvodný úrad, v
územnej pôsobnosti sa nehnuteľnosť nachádza.

Podľa ust. § 5 zákona o správe majetku štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu,

ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa predpisov o
konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov pozemkových
reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je ani v správe organizácií štátneho
socialistického sektora. A teda nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho
nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo

závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca,
ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok nachádza (ďalej
len "dočasná správa").
Podľa odporcu teda nie sú splnené predpoklady na prechod vlastníctva na obec zo zákona a to v
zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Podľa vyhlášky č. 158/1959 U.v. o správe neprideleného

pôdohospodárskeho majetku majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisu č. 104/1945 Sb. n. SNR o
konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a
nepriateľov Slovenského národa a ktorý nebol pridelený, boli v dočasnej správe príslušných národných
výborov.
Na podporu uvedených skutočností odporca uvádza, že sa opiera o právny názor Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v právnej veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde sa rozhodovalo
o nadobudnutí vlastníctva neprideleného pôdohospodárskeho majetku podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o
majetku obcí, vyslovený rozsudkami v konaniach sp. zn.: 4Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002 a M Cdo 55/01
zo dňa 29.04.2003, ako aj o právny názor vyslovený v stanovisku Ministerstva pôdohospodárstva SR
sp. zn.: XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.01.2010.

K podaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 29.11.2010. V
podaní okrem iného uvádza, že s právnym posúdením odporcu, že išlo o majetok v dočasnej správe
sa jednak nestotožňuje - nebolo ničím preukázané- a jednak ho pre posúdenie veci nepovažuje zarelevantný. Zákon č. 138/1991 Zb. nehovorí o správe trvalej, či dočasnej, ide len o to, či správa
existovala a trvala ku dňu účinnosti osobitného zákona. V tejto súvislosti poukazuje na právny názor
Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 68/08 : "Pokiaľ ide o právny názor

krajského súdu vyslovený v napadnutom rozhodnutí, že dočasná správa, ktorá patrila národnému
výboru nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce, s týmto názorom dovolací
súd nesúhlasí, pretože zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, rovnako ani Hospodársky zákonník
nerozlišuje právo hospodárenia štátnej organizácie, resp. národného výboru z hľadiska jeho trvalosti
alebo dočasnosti. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí, a teda

právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie predmetnej veci bola existencia práva hospodárenia,
ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. ku dňu 24. 11. 1990, pričom nie je
rozhodujúce, že išlo iba o dočasnú správu nehnuteľností."
Zhodný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 7/02, ktorý v odôvodnení
uvádza, že je zrejmé že v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je prechod majetku na
obce viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok, a teda musí ísť 1. o inú ako hnuteľnú vec

patriacu orgánom miestnej štátnej správy (to znamená, že môže ísť o akúkoľvek (aj poľnohospodársku)
nehnuteľnosť, ku ktorej 2. patrilo právo hospodárenia národným výborom (bez rozlíšenia stupňa
národného výboru a "trvalosti" alebo "dočasnosti' práva hospodárenia), na území ktorých sa nachádzajú.
Táto všeobecná zásada transformácie majetku štátu na majetok obcí je v tomto zákone prelomená v
prípade niektorých právnych situácií, napríklad do vlastníctva obcí neprechádza nehnuteľný majetok v

štátnom vlastníctve, ktorý bol v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, pretože v zmysle § 3 písm.
c) zákona 138/1991 Zb. takýto majetok neprešiel do vlastníctva obce.
V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že zákon nevyžaduje preukázanie trvalej správy, a ustálená
súdnapraxtopotvrdzuje.Naopak,akchceniektoprelomiťustanovenie§2ods.1zákonač.138/1991Zb.
o majetku obcí, musí preukázať, že trvalou správou disponuje iný subjekt a teda je právne bezvýznamné

zaoberať sa otázkou dokazovania trvalej správy vykonávanej národným výborom.
Vzhľadomnavyššieuvedenézastávanavrhovateľnázor,žeodporcanepreukázalsvojevlastníckepravo
k predmetu sporu, a preto navrhovateľ žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Pred začatím pojednávania vzal navrhovateľ v časti o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenému

pozemku registra C. v k. ú. J., parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m?
odčleneným Geometrickým plánom č. XXXX/XX, úradne overeným dňa 16.05.2011 svoj návrh späť a
žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil, nakoľko medzi účastníkmi došlo v tejto časti k uzavretiu
mimosúdnej dohody, ktorej jedno vyhotovenie založil navrhovateľ do súdneho spisu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom poverených zástupcov účastníkov a oboznámením
listinných dôkazov predložených účastníkmi a obsahom pripojeného katastrálneho spisu. Na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
Pozemky registra ,,C" parc. č. XXXX/XX vo výmere 185 m? - zastavané plochy a nádvoria a parc. č.
XXXX/X vo výmere 2226 m? - zastavané plochy a nádvoria (pôvodne pozemkov určeného operátu parc.

č. XXX/X a XXX/X, zapísaných v PKV č. XXX od roku 1948 podľa Konfiškačného výmeru: A.-V.-XXXX
zo dňa 18.02.1948 prešli do vlastníctva štátu.

Navrhovateľ dňa 10.03.2008 požiadal príslušnú správu katastra o zápis vlastníckeho práva k pozemkom
v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. I. - XXX/XX.

Navrhovateľ svoje vlastnícke právo podložil výpisom z PK vložky č. XXX, k.ú. X., konfiškačným
rozhodnutím č. A.-V. zo dňa 18.02.1948 a geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Zápis v PK vložke svedčí
v prospech vlastníka - P. O., ktorému boli konfiškačným rozhodnutím č. A.-V.-XXXX zo dňa 18.02.1948
tieto nehnuteľnosti skonfiškované.

Správa katastra zápis v prospech hlavného mesta listom zo dňa 25.11.2008 odmietla vykonať s
odôvodnením, že hlavné mesto nepredložilo verejnú listinu, alebo inú spôsobilú listinu na vykonanie
vlastníckeho práva záznamom podľa ustanovenia § - u 35 ods. 2 písm. c) katastra nehnuteľností v
nadväznosti na ustanovenie § - u 14 zákona o majetku obcí.

Obvodný úrad Bratislava požiadal Správu katastra o zápis záznamom do katastra nehnuteľností podľa
Deklarácie sp. zn.: H.-/. zo dňa 08.11.2007, ktorú vydal Obvodný úrad Bratislava v zmysle ustanovenízákona o správe majetku štátu, ktorý výslovne upravuje povinnosti jednotlivých správcov pri správe
majetku štátu.

Správa katastra zapísala v záznamovom konaní vedenom pod č. I. - XXXXX/XX vlastnícke právo inému
subjektu - Slovenskej republike, v správe Obvodného úradu v Bratislave.

Opätovne požiadal navrhovateľ o vykonanie zápisu vlastníckeho práva dňa 28.01.2009, podanie
registrované pod sp. zn.: I.-XXX/XX, žiadosti správny katastrálny orgán opätovne nevyhovel.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej

správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (23. a 24.11.1990) právo hospodárenia
národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

Podľa § 5 ods. 1 veta prvá zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu s účinnosťou od
01.01.1994, ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu

podľa osobitného predpisu a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho
nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo
závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca,
ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok štátu nachádza.

Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva
zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne
slúži.

Podľa § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí

štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k
tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis
neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom
sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

Podľa § 16 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ak sa v
doterajších právnych predpisoch používajú pojmy "právo hospodárenia s národným majetkom" alebo
"právo spoločného hospodárenia s národným majetkom", rozumie sa tým "správa majetku štátu" alebo
"spoločná správa majetku štátu".

V prvom rade sa súd musel zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
navrhovanomurčení.Súdpopreskúmanínávrhudospelkzáveru,žejetudanýnaliehavýprávnyzáujem,
nakoľko určovacia žaloba v danom prípade je jediným prostriedkom, na základe ktorého sa odstráni
vzniknutý stav právnej neistoty navrhovateľa, keďže príslušná správa katastra napriek opakovanému
návrhu na zápis vlastníckeho práva vykonanom navrhovateľom, odmietala zapísať jeho vlastnícke právo

a naopak napriek tejto skutočnosti, vykonala záznam v prospech odporcu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, je právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k sporným pozemkom neisté a neexistuje
iný spôsob ako docieliť odstránenie tejto neistoty ako určovacou žalobou podanou na súd. Preto súd
pristúpil k vecnému posúdeniu dôvodnosti podaného návrhu.

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetné pozemky registra ,,C" parc. č.
XXXX/XX vo výmere 185 m? - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X vo výmere 2226 m? -
zastavané plochy a nádvoria (pôvodne pozemkov určeného operátu parc. č. XXX/X a 443/2, zapísaných
v PKV č. XXX od roku 1948 podľa Konfiškačného výmeru: A.-V.X-XXXX zo dňa 18.02.1948 prešli do
vlastníctva štátu. Rovnako bolo medzi účastníkmi nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli v správe

národného výboru.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov do vlastníctva
obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu 24.11.1990 právohospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Správu nehnuteľného majetku vo
vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu upravil až zákon č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu s účinnosťou od 01.01.1994 v ustanovení § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý nemá

žiadneho správcu, spravuje obvodný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.
Nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva sporných pozemkov zo štátu na obec v zmysle
ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. je nepochybne existencia práva hospodárenia, ktorá patrila
príslušnému národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení k 24. novembru 1990. V prípade nehnuteľností, ktorých sa týka toto konanie, je

nepochybné, že tu vo vzťahu k pozemkom existovala dočasná správa národným výborom. Platí totiž,
že ak nie je možné preukázať, že právo hospodárenia k 24.11.1990 vykonávala štátna organizácia,
ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, tak ako to je aj v prípade pozemkov, ku
ktorým určenia vlastníckeho práva sa navrhovateľ v konaní domáha, potom platí, že pozemky dočasne
spravoval okresný národný výbor, ako to upravuje ustanovenie § 59 Hospodárskeho zákonníka.

Zákon č. 138/1991 Z. z. však v ustanovení § 2 ods. 1 nerozlišuje či išlo o trvalú alebo dočasnú správu
tohto majetku a používa pojem právo hospodárenia. Pritom v tomto zákone ani v iných právnych
predpisoch nie je obsiahnutá definícia tohto pojmu, z ktorej by bolo možné vyvodiť či tento pojem
zahŕňa v sebe trvalú a resp. dočasnú správu majetku národným výborom. Právo hospodárenia je pojem
používaný v zákone č. 109/1964 Zb., Hospodársky zákonník, pričom je používaný v obdobnom význame

ako pojem správa. Z hľadiska obsahu vtedy platných právnych predpisov právo hospodárenia bolo v
mnohýchohľadochpostavenénaúroveňvlastníckehopráva,nakoľkozahŕňalovsebevšetkyoprávnenia
vlastníka - teda vec držať, užívať ju, nakladať s vecou a zároveň zahŕňalo aj viaceré povinnosti, pričom
štátu ako vlastníkovi zostávalo len tzv. holé vlastníctvo (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn.: 3 Cdo 7/2002).
Právo hospodárenia je v právnych predpisoch používané v obdobnom význame ako pojem správa.

O uvedenom svedčí aj samotné znenie Hospodárskeho zákonníka, ktoré z hľadiska obsahu inštitútu
práva hospodárenia kladie mu na roveň dočasnú správu, keď napríklad uvádza, že ak nie je zjavné
komu patrí právo hospodárenia, tak vykonáva dočasnú správu tohto majetku národný výbor (§ 65 ods.
1 a 3 v spojení s § 66 HZ) - teda oba subjekty (tak ten komu patrilo právo hospodárenia ako aj ten
kto vykonával dočasnú správu) mali v princípe rovnaké oprávnenia k zverenému majetku (starať sa o

majetok, udržiavať ho v riadnom stave, vykonávať opatrenia na jeho ochranu, účelne ho využívať) z
hľadiska ich práv a povinností, pričom vlastníkom v oboch prípadoch bol štát.

Vzhľadom na absenciu presnej definície pojmu práva hospodárenia súd pri svojom rozhodovaní vzal do
úvahy aj úmysel zákonodarcu a dôvody, pre ktoré sa zákonodarca rozhodol prijať túto právnu úpravu.

Už zo samotného znenia §1 zákona č. 138/1991 Zb. vyplýva, že účelom zákona je upraviť majetkové
postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Rovnako z obsahu dôvodovej správy vyplýva, že
cieľom bolo čo najspravodlivejšie usporiadať vlastnícke práva k takýmto pozemkom, pri uplatnení
územného princípu, pričom sa zohľadňovali najmä záujmy obyvateľov obce, plnenie si funkcií obce a
zabezpečovanie potrieb obyvateľstva.

Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí (za predpokladu splnenie
prvej zákonnej podmienky, že ide o inú vec než hnuteľnú patriacu orgánom miestnej štátnej správy - čo
bolo v danom prípade splnené) a teda právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie predmetnej veci
je výlučne existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j.

ku dňu 24.11. 1990, pričom však podľa názoru súdu ako aj judikatúry NS SR nie je rozhodujúce, že či
išlo o dočasnú alebo trvalú správu nehnuteľností (porov. rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 8 Sžo 68/08),
a preto aj prípade, ak by išlo len o dočasnú správu (ako tvrdí odporca) prešli sporné nehnuteľnosti do
vlastníctva navrhovateľa.

Vyššie uvedenému názoru o tom, že zákon nerozlišoval medzi pojmom "správa" a "právo hospodárenia"
a tieto pojmy v podstate zahŕňali tie isté oprávnenie a povinnosti svedčí aj tá skutočnosť, že postupne bol
pojem práva hospodárenia nahradený v právnych predpisoch prijatých po nadobudnutí účinnosti zákona
č. 138/1991 Z.z. pojmom správa majetku, keď v zákone č. 278/1993 Z. z. v ustanovení § 16 vyplýva, že
ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem "právo hospodárenia s národným majetkom"

rozumie sa tým "správa majetku štátu". V dôsledku tejto zmeny potom v § 66 ods. 1 Hospodárskeho
zákonníka napríklad sa zmenil text pôvodného znenia odseku 1, cit.: Organizácia, ktorá vykonáva právo
hospodárenia, je oprávnená a povinná využívať tento majetok na splnenie svojich úloh a nakladať s
ním v súlade s týmito úlohami; ak vykonáva právo hospodárenia k majetku, ktorý pre plnenie svojichúloh nepotrebuje alebo ktorý je pre ňu neupotrebiteľný, musí sa postarať, aby majetok bol využitý inde,
prípadneabysnímbolonaloženéčonajúčelnejšie."nanasledujúcitext,cit.:"Organizácia,ktoráspravuje
národný majetok, je oprávnená a povinná využívať tento majetok na splnenie svojich úloh a nakladať

s ním v súlade s týmito úlohami; ak má v správe majetok, ktorý pre plnenie svojich úloh nepotrebuje
alebo ktorý je pre ňu neupotrebiteľný, musí sa postarať, aby majetok bol využitý inde, prípadne aby s
ním bolo naložené čo najúčelnejšie."

Aj z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva totožnosť resp. zameniteľnosť oboch pojmov v právnych

predpisoch, a preto neostojí argument odporcu, že v prípade, ak išlo o majetok v dočasnej správe tento
do vlastníctva obcí (navrhovatel) neprechádza.

Možno preto zhrnúť, že vzhľadom na vyššie uvedené, k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania, mal k 24.11.1990 právo hospodárenia, ako ho má na mysli ustanovenie §
2 Zákona o majetku obcí, národný výbor Bratislava II, na území ktorého sa nachádzali a preto tieto

nehnuteľnostiprešlipodľa§2ods.1zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcívzneníneskoršíchpredpisov
do vlastníctva navrhovateľa. Preto súd návrhu vyhovel a a určil vlastnícke právo navrhovateľa s
predmetným pozemkov a v časti, v ktorej navrhovateľ zobral svoj návrh späť pred začatím pojednávania
súd podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 a priznal úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 99,50 eur, ktorá predstavuje náhradu navrhovateľom
zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.