Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2Cb/1096/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1396899467
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1396899467.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou

JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: MEDIKA, štátny podnik v likvidácii, Bojnická 10,
Bratislava 831 04, IČO: 00 437 697, proti odporcovi: Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16,
Bratislava 820 05, o zaplatenie 12.667,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 09.09.1996 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie istiny v sume 381.617,-- Sk s príslušenstvom, titulom

neuhradenej ceny za dodaný tovar

Navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalovaná istina predstavuje
neuhradenú cenu za dodaný zdravotnícky materiál vyúčtovaný faktúrou č. 9410 vo výške 1.048,-- Sk z
ktorej odporca uhradil 608,-- Sk. Ostalo neuhradené 440,-- Sk. Faktúrou č. 96490 vo výške 1,303.529,--
Sk z ktorej odporca uhradil 922.352,-- Sk. Ostalo neuhradené 381.177,-- Sk. Zdravotnícky materiál
navrhovateľ doručoval Lekárenskej službe Bratislava - vidiek.

Odporca v podanom odpore uviedol, že na základe rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR bola
dňa 21. augusta 1992 uzatvorená delimitačná dohoda medzi lekárenskou službou Bratislava - vidiek a
preberajúcou organizáciou - odporcom. Odporca nemá vedomosť o existencii pohľadávky navrhovateľa.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K/140/04 zo dňa 13.03.2005 bol na majetok navrhovateľa
vyhlásený konkurz a konanie bolo zo zákona prerušené. Po zrušení konkurzu navrhovateľ požiadal o

pokračovanie v konaní.

V prvom rade súd ako základnú otázku musel vyriešiť pasívnu legitimáciu na strane odporcu nakoľko
Nemocnica s poliklinikou bola dňa 30.09.2008 zrušená bez právneho nástupcu, čo vyplýva z uznesenia
Bratislavského samosprávneho kraja č. 75/2008 zo dňa 17.09.2008 a účastníkom konania v zmysle §
21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. je Bratislavský samosprávny kraj.

Pasívnu legitimáciu odporcu označeného v žalobe zo dňa 09.09.1996 súd mal preukázanú z tvrdenia
samotného odporcu a z Delimitačnej dohody zo dňa
21. augusta 1992 (č.l. súdneho spisu 18).Podľaust.§1ods.1písm.a)zákonač.278/1993Z.z.tentozákonupravujesprávumajetkuvovlastníctve
Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú
vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"), a to štátna rozpočtová organizácia a štátna

príspevková organizácia.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo
vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové
práva Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok
a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1
ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva
právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými
orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého

správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Nemocnica s poliklinikou Malacky (ďalej NsP) vznikla dňa 01.06.1991 a predstavovala štátnu
príspevkovú organizáciu, ktorá spravuje majetok vo vlastníctve štátu, ktorý predstavuje veci, finančné
prostriedky, pohľadávky a iné majetkové práva. Slovenská republika so svojim majetkom nakladá

prostredníctvomsvojichsprávcov,pričomplatí,žetakýtosprávca,nemôženadobúdaťmajetokdosvojho
vlastníctva, teda všetok majetok čo nemocnica mala (pred prechodom z MZ SR na VUC) vlastnila
Slovenská republika a spravovala nemocnica. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a
záverov súdu, možno konštatovať, že NsP bola správcom majetku štátu.

Vzhľadom na povahu účastníkov pri uzatváraní zmlúv v zmysle ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka
mal súd za to, že v zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa na záväzkové vzťahy medzi
Medika a NsP použije právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré
Obchodný zákonník neupravuje a ktoré subsidiárne upravuje Občiansky zákonník. V zmysle ust. § 269
ods. 1 Obchodného zákonníka obsah zmlúv zahŕňal podstatné časti kúpnej zmluvy a preto sa vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti použije na úpravu uzatvorených zmlúv medzi Medikou a Lekárenskou
službou Bratislava právny režim kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 446/2001 Z.z. do vlastníctva vyššieho územného celku
prechádzajú z majetku štátu veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská

funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. § 3a ods. 1 písm. a) zákona č. 446/2001 Z.z. o vlastníctva vyššieho územného celku
prechádzajú z majetku štátu veci v správe právnických osôb v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva
a školstva, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných

predpisov.

Podľa ust. § 4 ods. 2písm. a) zákona č. 446/2001 Z.z. do vlastníctva vyššieho územného celku
neprechádzajúzáväzkynaúhraduzadodávkytovarov,prácainýchvýkonovprevzatésprávcommajetku
štátu, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 ods.

1, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný
celok podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 55d ods. 6 zákona č. 303/1995 Z.z. Záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských
funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku

podľa osobitného predpisu, 35) sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu
zriaďovateľa. Pôvodný zriaďovateľ alebo orgán, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa, môže tieto záväzky
a) uhradiť priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu,
b) uhradiť priamo z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky poskytnutých v súlade
s osobitným predpisom, 36)

c) previesť na právnickú osobu založenú ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky 12)
alebo Fondom národného majetku Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je odkupovanie
pohľadávok veriteľov, ktoré zodpovedajú týmto záväzkom.Účelom zákona č. 446/2001 Z.z. bolo ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú
do vlastníctva vyšších územných celkov, upraviť majetkové postavenie a hospodárenie vyšších
územných celkov. Majetok vyššieho územného celku tvorí majetok, ktorý nadobudne od štátu na základe

tohto zákona a majetok ktorý vyšší územný celok nadobudne vlastnou činnosťou (napr. kúpnou zmluvou,
zámennou zmluvou a pod.), pričom za majetok vyššieho územného celku sa považujú okrem vecí
(hnuteľných a nehnuteľných) aj pohľadávky, iné majetkové práva. Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1 písm.
a) tohto zákona, dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona prejdú do vlastníctva vyšších územných
celkov hnuteľné a nehnuteľné veci vo vlastníctva štátu v správe tých právnických osôb, ku ktorým prejde

zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok. Podľa dôvodovej správy k ust. § 4 tohto zákona, do
vlastníctva vyšších územných celkov prejdú aj pohľadávky, iné majetkové práva a záväzky, súvisiace s
majetkom, ktorý prejde do vlastníctva vyššieho územného celku podľa predchádzajúceho ustanovenia
(napr. práva a povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv, zmlúv o výpožičke, o dodávke prác, služieb
a výkonov). Súvisiace záväzky prechádzajú do výšky nadobúdaného majetku. Na druhej strane podľa
navrhovaného znenia citovaného ustanovenia na vyšší územný celok neprejdú tie záväzky na úhradu za

dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu a súvisiace s majetkom, ktorý
prejde na vyšší územný celok, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré neboli uhradené ku dňu nadobudnutia
účinnosti zákona (napr.: platby za dodanú vodu, elektrinu, plyn a iné energie). Tieto záväzky bude
povinný uhradiť pôvodný zriaďovateľ alebo orgán, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa. Táto povinnosť bude
zakotvená v novele zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Na základe už vyššie uvedených záverov súd má za to, že boli splnené všetky vyššie uvedené
podmienky, teda že navrhovateľ si uplatnil pohľadávku na úhradu za dodávky tovarov, ktorá súvisela
s majetkom štátu, nakoľko nemocnica bola správcom majetku štátu, že táto pohľadávka bola splatná
a neuhradená v čase prechodu majetku zo štátu na VÚC a preto je súd toho názoru, že záväzok je v

zmysle ust.
§ 55d ods. 6 zákona č. 303/1995 Z.z. Ministerstva zdravotníctva SR.

Navrhovateľ na preukázanie oprávnenosti svojho nároku uviedol, že predmetom sporu je neuhradená
časť kúpnej ceny vyúčtovaná faktúrami č. 94150, 96490. K žalobe nepripojil príslušné daňové doklady,

výpisy z účtu preukazujúce vykonanie čiastočnej úhrady a doklad o prevzatí tovaru. Navrhovateľ je
povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, ktoré jeho právo preukazuje a na odporcovi je, aby tvrdil a
preukázal okolnosti, ktoré právo navrhovateľa vylučujú.

V posudzovanom prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie a výšky

uplatneného nároku. Súd považoval za potrebné vo svojom odôvodnení aj uviesť, že v prípade ak
by navrhovateľ existenciu výšky záväzku NsP preukázal, táto neprešla na VÚC v zmysle zákona č.
446/2001 Z.z. (§ 4 ods. 2 písmeno a)).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania
trovy nepriznal nakoľko mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v

Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.