Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/296/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514220348
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514220348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú Z. N., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky O.. G. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., J. XX, zastúpenej R. N., bytom N., J. XX a otca L.. W. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., R. XX, právne zastúpeného O.. A. C., advokátom so sídlom G. XX, N., na návrh matky o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú Z. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú v sume XXX eur mesačne počnúc dňom 15.08.2014 vždy do
15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 15.08.2014 do 31.01.2015 v celkovej sume XXX,XX eur súd povoľuje
otcovi splácať po XX eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom február 2015 pod stratou

výhody splátok.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou Z. v rozsahu každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu vždy
od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky počas prvých troch mesiacov odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia a v prípade, že sa styk bude riadne realizovať, následne bez prítomnosti matky, otec
je oprávnený stýkať sa s maloletou aj každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. vždy bez prítomnosti
matky s tým, že si maloletú prevezme pred bytom matky a po ukončení styku ju matke odovzdá na
rovnakom mieste.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.08.2014, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, žiadala matka súd, aby zveril

maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a aby otca
zaviazal výživným na maloletú v sume 150.- eur mesačne od narodenia dieťaťa, tiež navrhovala upraviť
styk otca s dieťaťom v jej prítomnosti každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu od 14.00 hod. do 17.00
hod. Ako dôvod uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, o maloletú sa stará sama. Navýbavičku pre dieťa jej neprispel, priniesol jej len použité veci po inom dieťati, v prevažnej miere kupuje
veci z druhej ruky. Z našetrených peňazí a s pomocou rodičov si výbavičku zakúpila sama. Návrh podáva
až teraz, lebo s otcom dieťaťa majú rozdielny pohľad na výchovu, on sa jej vyhráža, že zoberie dieťa do

striedavej osobnej starostlivosti a v čase, keď bude v práci, sa o maloletú bude starať jeho matka alebo
ním poverená osoba. Na dcére stále hľadá chyby, nazýva ju patologickým dieťaťom, napriek tomu, že
sa dcéra narodila zdravá, prinútil ju cvičiť s ňou S. metódu napriek tomu, že z tohto cvičenia má maloletá
traumu. Náklady dieťaťa vyčíslila v priemernej sume XXX eur mesačne.

Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia, výšku výživného navrhol určiť v sume XX.- eur mesačne
počnúc právoplatnosťou rozsudku a žiadal upraviť styk s maloletou v rozsahu každý párny týždeň v
sobotu od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s možnosťou prespať u neho, v mesiacoch jún, júl, august,
september každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do19.00 hod. a každý párny rok cez vianočné sviatky od
24.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. Poukázal na to, že jeho finančné možnosti sú obmedzené,

preto využíva možnosť kúpiť pre dcéru potrebné veci aj z druhej ruky. Zabezpečil hneď po narodení
dieťaťa postieľku, kočík a ďalšie veci, ale matka sa sama rozhodla, že si veci pre dcéru zabezpečí sama.
Matka mu umožňuje styk s dieťaťom len vtedy, keď to vyhovuje jej, jeho rodičia môžu vidieť vnučku raz
mesačne maximálne po dobu maximálne 1,5 hodiny a iba za prítomnosti matky.

Matka nesúhlasila s tvrdením otca, že maloletú môže vídať, len keď to jej vyhovuje. Pravdou je, že otec
trávi väčšinu svojho času so svojím kamarátom a to aj vtedy, keď bola maloletá chorá a prosila ho, aby
zostal s nimi doma. Práve tento kamarát zasahuje svojimi názormi do liečby maloletej, čím vyvoláva
rozpory medzi nimi ako rodičmi. Otec mal možnosť navštevovať dcéru kedykoľvek u jej rodičov, ale tam
sa správal nevhodne s výbuchmi hnevu, ktoré boli adresované nielen na ňu, ale aj na jej rodičov a na

maloletú, preto mu boli návštevy u jej rodičov zakázané. Čo sa týka návštev u otcových rodičov, najväčší
problém nastal neustálym nosením dieťaťa na rukách zo strany rodiny otca, fotením a natáčaním
maloletej zo strany matky a tety otca, čo u nej spôsobovalo nepokoj a rozruch v spánku. Tiež vyjadrila
nesúhlas s účasťou maloletej na oslavách otcovej rodiny, nakoľko to nie je vhodné pre maloleté dieťa.
Nesúhlasila ani s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Toto právo

sa rozhodla otcovi odobrať z dôvodu, že jeho rodina mu dala peniaze pre maloletú, no on jej nekúpil
darček ani jej nezaložil účet, na čo boli tieto peniaze určené. Nesúhlasila s výškou výživného 70.- eur
mesačne, pretože je neadekvátna potrebám dieťaťa. Nesúhlasila ani s úpravou styku otca s maloletou
bez jej prítomnosti, pretože maloletá je na ňu naviazaná a styk bez jej prítomnosti by mohol narušiť jej
psychický vývin. Podľa jej názoru nie je vhodné, aby sa s maloletou narábalo ako s nejakým tovarom,

ktorý nemá city a nepotrebuje tráviť čas spolu so svojimi rodičmi. Otec bol v minulosti U. Na pojednávaní
dňa 13.11.2014 matkin zástupca žiadal otca zaviazať výživným v sume XXX.- eur mesačne, matka
navrhovala výšku výživného XXX.- eur mesačne. Vypovedala že návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej nepodala skôr z dôvodu, že po pôrode trpela C. syndrómom, lekári bojovali
o jej život, z nemocnice bola prepustená po dvoch týždňoch a bývala u rodičov, ktorí by jej pomohli v

prípade zhoršenia jej zdravotného stavu. Ďalším dôvodom bol strach z otca, ktorý sa vyhrážal, že súd
vyhrá, že súd bude na jeho strane, že sudkyni je jedno, komu zverí dieťa. Opäť navrhovala upraviť styk
otca s maloletou za jej prítomnosti každú nepárnu sobotu a nedeľu vždy od 14.00 hod. do 17.00 hod.
Otec na výživu dieťaťa spočiatku prispieval podľa vlastného uváženia preplatením polovice nákladov
dieťaťa, výživné začal platiť až od júla 2014 po 50.- eur mesačne a od októbra 2014 po 70.- eur mesačne.

Okrem toho dcére kúpil fit loptu, molitanovú podložku, hraciu knižku a darček na Vianoce.

Otec na pojednávaní vypovedal, že s matkou tvorili pár až do dňa podania návrhu na súd. V dobe pred
otehotnením ju motivoval, že ak sa jej správanie pre komplikovanú povahu zmení, môže ísť bývať k
nemu.Vtedybývalaunehokamarátkaajejdieťa.Matkadočasnezlepšilasvojesprávanie,pretopožiadal

kamarátku, aby sa odsťahovala. Matka však odmietla isť k nemu bývať, po pôrode išla bývať k rodičom
údajne z dôvodu, že by nezvládla školu aj malú a doma jej rodičia s dieťaťom pomôžu, pretože pokým je
on v práci, nemal by jej kto pomôcť. Pokým tvorili pár, matka s maloletou u neho prespávala. Dovtedy
sa o dcéru starali spoločne na základe ich dohody. Maloletej kupoval veci v zmysle dohody s matkou,
resp. na ne prispieval. On i jeho rodina sa snažili dieťaťu kúpiť kočík a iné potrebné veci po iných deťoch,

niektoré veci kúpili nové. Matka však všetko, čo nebolo nové a vo farbách podľa jej predstáv, ofrflala.
Výsledkom toho je, že matka si sama kúpila novú postieľku a kočíky, ale dve postieľky a kočík, ktoré
zohnal otec s rodinou, zostali u neho doma. Od narodenia dieťaťa boli on ako rodič, ale aj jeho rodina,
matkou diskriminovaní, nemal vplyv na výchovu dieťaťa. Nemohol zobrať vlastné dieťa k jeho rodičom.Potvrdil, že od rodiny má doma v obálke XXX.- eur pre dcéru, ale zatiaľ nenašiel pre ňu vhodné sporenie.
Matka má komplikovanú povahu, ak nie sú spolu pohádaní, v styku s dcérou mu nebráni, ale ak má iný
názor, na ktorom trvá, styk mu neumožňuje. Prvýkrát v živote mu dovolila samému kočíkovať maloletú

dňa XX.XX.XXXX v okolí jej domu na XX minút. Jej komplikovaná povaha a silná emocionálna zložka,
ktorú nemá pod kontrolou, veľakrát zatieňovala logické uvažovanie, neubližovala len jemu, ale aj sama
sebe. Má veľmi málo kamarátov, stále bola doma so svojou matkou, ktorá jej riadila život. Jeho kamarát,
diplomovaný fyzioterapeut, zistil maloletej hypotonický syndróm. T. v D. na V. ulici odporučil maloletej
rehabilitácie S. metódou, čo matka nezvládla, a preto chodí na rehabilitácie na G.. Ak by bola maloletá

v poriadku, žiadna poisťovňa by tieto rehabilitácie nepreplatila.

Kolízny opatrovník dňa XX.XX.XXXX prešetril pomery na strane oboch rodičov. U otca bolo šetrenie
neohlásené, u matky ohlásené.

Šetrením zistil, že otec býva v X-izbovom, kompletne zariadenom byte v jeho osobnom vlastníctve,

ktorý je moderne a účelne zariadený, hygiena a čistota je na nadštandardnej úrovni. Náklady na byt
predstavujú cca XXX.- eur mesačne. V domácnosti má otec pre dcéru detskú postieľku, stoličku,
autosedačku a hračky. Otec uviedol, že sa stretáva s maloletou 0 až 3x týždenne len v prítomnosti matky
po dobu 1-2 hodín, kedy sú vonku, idú na prechádzku, na nákupy alebo na ihrisko. Naposledy sa styk
realizoval XX.XX.XXXX, kedy vznikol medzi rodičmi konflikt a odvtedy mu matka neumožnila stretnutie

s dieťaťom. V minulosti matka s maloletou v jeho byte aj prespala. Od decembra XXXX platí výživné
na dcéru v sume XXX.- eur mesačne.

Kolízny opatrovník šetrením zistil, že matka býva s maloletou v X-izbovom kompletne zariadenom
byte jej rodičov. Zariadenie bytu je štandardné, v domácnosti bola hygiena a čistota na požadovanej

úrovni. Dve z izieb sú určené matke s maloletou, v jednej z nich má dieťa priestor na spánok aj na
hru, bolo tam množstvo hračiek, knižiek, osobných vecí maloletej. V domácnosti sú všetky potrebné
veci pre dieťa - detská postieľka, kočík, vanička a stolička. Matka uviedla, že rodičom prispieva na
domácnosť sumou XX.- eur mesačne, jej matka je Z.. Maloletá má zvýšené výdavky najmä v súvislosti
s rehabilitáciami realizovanými na G., kedy si matka hradí cesty do zariadenia X-Xx mesačne. Styk

otca s maloletou sa realizuje výlučne v jej prítomnosti, pretože otec nie je schopný sa bez jej pomoci o
dieťa postarať. Maloletú nikdy neuspával, má problémy s obliekaním maloletej, s kŕmením a večernou
hygienou maloletej. Maloletá je na matku naviazaná, je spokojná a šťastná v prítomnosti rodičov, ktorí
vzájomné konflikty riešia mailovou komunikáciou. Styk otca s dieťaťom by mal byť upravený každý druhý
týždeň v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. Maloletá bola počas šetrenia spokojná, hrala sa so

starou matkou, zdržiavala sa v blízkosti matky, nemala problém nadviazať kontakt s pracovníkmi Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí vykonávali sociálne šetrenie.

Kolízny opatrovník odporúčal súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Navrhol otca zaviazať výživným na maloletú v sume

XXX.- mesačne od podania návrhu a upraviť jeho styk s maloletou každý párny víkend za prítomnosti
matky vždy v sobotu a nedeľu od 10.00 - 18.00 hod. počas doby prvých troch mesiacov odo dňa
právoplatnostirozhodnutiasúduazapredpokladu,žesabudestykriadnerealizovať,potrochmesiacoch
bez prítomnosti matky a tiež každú stredu od 15.00 - 18.00 hod. bez prítomnosti matky, kedy by si
maloletá postupne zvykala na prítomnosť len otca.

Na pojednávaní konanom dňa 10.02.2015 zástupca matky súhlasil s návrhom kolízneho opatrovníka.

Vykonaním dokazovaním súd zistil, že rodičia nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti,
nehospodária spolu, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť

nemá, je vysokoškolsky vzdelaná. Od XX.XX.XXXX bola zamestnaná ako šH.a Q. práce, sociálnych
vecí a rodiny N., S. a za toto obdobie jej čistý priemerný mesačný príjem dosiahol XXX,XX eur. W.
XX.XX.XXXX nastúpila na materskú dovolenku, materské dávky poberala v priemernej výške XXX,XX
eur mesačne, aktuálne je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške XXX,XX eur mesačne a
prídavku na dieťa v sume XX,XX eur mesačne. Je nemajetná, býva s maloletou a s rodičmi v ich X-

izbovom byte, kde používa dve izby. F., s ktorými spolu hospodári, prispieva sumou XX.- eur mesačne.
O.. F. Z., B. Otec je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. X.. kde jeho čistý priemerný mesačný
príjem dosiahol za obdobie od 07/2012 - 12/2012 výšku XXX,XX eur, v roku XXXX činil XXX,XX eur a v
roku XXXX predstavoval XXX,XX eur. S. X-izbový byt, v ktorom žije sám. Za služby spojené s bývanímplatí XXX,XX eur mesačne, mesačne platí za elektrinu XX,XX eur, za plyn X.- eurá, za internet XX,XX
eur, za poistky (úrazovú a životnú) XX,XX eur, za električenku XX.- eur. So zdravotným stavom trvale
zvýšené náklady nemá.

Otec na výživu maloletej prispieval v relevantnom období po XX.- eur mesačne od augusta XXXX, po
XX.- eur mesačne od októbra XXXX a po XXX.- eur mesačne za december XXXX a január XXXX.

Maloletá Z. má X,X roka, je v pravidelnej starostlivosti T. ambulancie W. N., pravidelne v sprievode matky

dochádza na rehabilitačné procedúry. O.. U. Z., všeobecný lekár pre deti a dorast, dňa XX.XX.XXXX
vystavila potvrdenie o tom, že maloletá je zdravá, riadne očkovaná, pravidelne navštevuje jej ambulanciu
a poradňu. Matka vyčíslila náklady dieťaťa v priemernej výške XXX,XX eur s tým, že za kozmetiku a
lieky platí XX.- eur, za oblečenie a obuv XX,XX eur, za základnú stravu XX,XX eur, za hygienu (plienky)
XX.- eur, za pitný režim X,XX eur, za hračky XX,- eur a za X nákladov za bývanie XX,XX eur. Do
týchtonákladovnezapočítalaďalšievýdavkysúvisiaceskúpoukočíka,autosedačky,postieľky,posteľnej

bielizne a detského nábytku.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 82 ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.) konanie je začaté dňom, keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a usamostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti
uplatniť sa v konkurencii.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd mal jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne. Rodičia dieťaťa spolu nežijú, o

úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa nedohodli, preto súd konal na návrh matky.
V jej starostlivosti o dieťa nezistil žiadne závady alebo nedostatky, preto zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky, s čím otec i kolízny opatrovník súhlasili a rozhodol, že právo zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok bude patriť obom rodičom, keď nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by otcovi odobral
toto právo. Súd neprihliadol na argument matky, že otec peniaze, ktoré dostal od rodiny pre maloletú,

nepoužil pre maloletú tak, ako boli určené, pretože otec sám priznal, že tieto finančné prostriedky v sume
XXX.- eur má doma pre dcéru v obálke, ale zatiaľ nenašiel vhodný spôsob, ako ich pre ňu uložiť. Je
zrejmé, že tieto finančné prostriedky nepoužil pre vlastnú potrebu, a teda nie je dôvod na to, aby mu
bolo odobraté právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.

Súd otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej v sume XXX.- eur mesačne od podania
návrhu a nie od narodenia dieťaťa, ako to žiadala matka, nakoľko matka podala návrh na súd až dňa
XX.XX.XXXX, teda takmer po roku od narodenia dieťaťa a súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa na priznanie výživného spätne odo dňa narodenia dieťaťa. Matka relevantným dôkazom
nepreukázala, že návrh nemohla podať skôr, súdu predložila len lekárske potvrdenie svedčiace o tom,

že mala po cisárskom reze v roku XXXX C. syndróm. Z. uviedla, že lekári po pôrode síce bojovali o
jej život, ale z nemocnice bola i s maloletou prepustená po X-týždňovej hospitalizácii a s maloletou išla
bývať k rodičom, ktorí by jej pomohli v prípade zhoršenia jej zdravotného stavu. Otec poukázal na to, že
s dieťaťom po pôrode išla bývať k rodičom údajne z dôvodu, že by nezvládla školu aj malú a doma jej
rodičia s dieťaťom pomôžu, pretože pokým je on v práci, nemal by jej kto pomôcť. Dôvodom hodným

osobitného zreteľa nie je ani tvrdenie matky, že
s otcom dieťaťa majú rozdielny pohľad na výchovu, že mala z neho strach, lebo sa jej vyhrážal, že
zoberie dieťa do striedavej osobnej starostlivosti a v čase, keď bude v práci, sa o maloletú bude starať
jeho matka alebo ním poverená osoba, že súd vyhrá, že súd bude na jeho strane.

Súdom stanovená výška výživného XXX.- eur mesačne zodpovedá v súčasnom období veku a
odôvodneným potrebám maloletej, ale aj pomerom zisteným na strane rodičov. Matka, poberateľka
rodičovského príspevku, v súčasnom období v celom rozsahu plní svoju vyživovaciu povinnosť k
maloletej svojou osobnou starostlivosťou o ňu, na ktorej sa otec nepodieľa, a čo otec musí vyvážiť
finančným plnením. Matka má s maloletou len bežné výdavky, podľa potvrdenia lekára je maloletá

zdravá. Súd je toho názoru, že vzhľadom na celkové príjmové a majetkové pomery zistené na strane
otca je otec schopný platiť výživné na dcéru v súdom stanovenej výške. Pri určení výšky výživného
súd vzal na zreteľ, že sa otec okrem výživného, ktoré na maloletú platil, snažil zabezpečovať i ďalšie
potreby dieťaťa kúpou potrebných vecí ( napr. kočíka, postieľky ), i keď neboli nové. Súd pri rozhodovaní
zohľadnil, že časť potrieb maloletej matka hradí z prídavkov na ňu vyplácaných. Otca neospravedlňujú

jehonepriaznivémajetkovépomery,pretožesvojuvyživovaciupovinnosťsimusíakoprvoradúpovinnosť
riadne plniť. Zákon ukladá rodičom povinnosť svoje deti nielen živiť, ale vyživovať ich a to hoc i na
úkor zabezpečovania vlastných potrieb. Každý rodič je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si
zadovážil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu mohol plniť.
Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, v konaní nepreukázal, že by mal obmedzenia alebo trvale

zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným stavom.

Nakoľko súd otca zaviazal výživným od XX.XX.XXXX, zročné výživné ku dňu XX.XX.XXXX vyčíslil v
celkovej sume XXX,XX eur (XXX eur x X mesiacov a XX dní = XXX,XX eur /otec mal zaplatiť/ - XX.-eur : XX dní x XX dní + XXX.- eur = XXX,XX eur /otec zaplatil/, XXX,XX - XXX,XX = XXX,XX eur) a o
podmienkach jeho zročnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., keď vzhľadom na pomery zistené na
strane otca, otcovi povolil zročné výživné, i keď o to sám nepožiadal, splácať v splátkach po XX.- eur

mesačne pod stratou výhody splátok.

Otec má právo stýkať sa s maloletou. V konaní nebolo preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom
ohrozoval dieťa, nevhodne vplýval na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj. Matka
poukazovala na to, že maloletá je na ňu citovo viazaná, že otec dcéru nikdy neuspával, sám sa o

ňu nestaral, že styk bez jej prítomnosti by mohol narušiť psychický vývin dieťaťa. Podľa jej názoru
nie je vhodné, aby sa s maloletou narábalo ako s nejakým tovarom, ktorý nemá city a nepotrebuje
tráviť čas spolu so svojimi rodičmi. Otec bol v minulosti U., nevedela uviesť, z akého dôvodu, ale
táto skutočnosť ako aj jeho náhle zmeny nálad, výbuchy zlosti a hnevu môžu pre dieťa predstavovať
nebezpečenstvo. Tiež poukazovala na to, že členovia rodiny otca nosia maloletú na rukách, fotia si ju
a natáčajú, následkom čoho je nepokojná v spánku. Za nevhodnú považovala prítomnosť dieťaťa na

oslavách konaných v otcovej rodine. Otec vypovedal, že v minulosti mal R.. Jeden z nich sa vyslovil, že
to môže byť psychického rázu. JI. V danom prípade dieťa na zabezpečenie svojho riadneho psychického
a fyzického vývinu nevyhnutne potrebuje prítomnosť otca, s ktorým nežije v domácnosti, v čo najširšom
rozsahu. Každý z rodičov má pre dieťa nezastupiteľné miesto, každý z nich dá dieťaťu niečo iné. Matka
relevantným spôsobom nepreukázala, prečo by sa otec s maloletou nemohol stýkať bez jej prítomnosti.

Doteraz sa styk vždy realizoval za jej prítomnosti, Z. spávala u otca poobede, ale od XX.XX.XXXX sa
styk nerealizuje, pretože sa rodičia pohádali, matke sa nepáčilo vyjadrenie starej matky zo strany otca,
že si sama prevychová maloletú. Matka súhlasila s tým, aby po dobu troch mesiacov bola prítomná pri
styku otca s maloletou a to v rozsahu každú stredu od 16-19.00 hod. a každý párny týždeň v sobotu
a nedeľu vždy od 10.00 - 18.00 hod. Nesúhlasila so stykom otca v stredu bez jej prítomnosti, lebo

potrebuje Z. na to pripraviť. Trvala na jej prítomnosti pri každom styku otca s maloletou, pripravovala by
maloletú tak, ako doteraz, dávala by otcovi priestor byť sám s dcérou, aby jej sám pripravoval jedlo a
aby zvládol celkovú starostlivosť o ňu, ale za jej prítomnosti.

Otec trval na svojom styku s maloletou bez prítomnosti matky. Nič iné nechce, len byť so svojou dcérou

sám. Doma má dokonca dve detské postieľky, maloletá môže u neho prespať. Je schopný sa o dcérku
postarať, má s tým skúsenosti. Mal partnerku, ktorá mala dvojročné dieťa, o ktoré sa spolu starali. V jeho
byte bývala u neho kamarátka, ktorej sa počas toho pobytu narodilo dieťa, žili u neho cca do jedného
roka veku dieťaťa a on jej pri starostlivosti o dieťa pomáhal. Nerobí mu to v žiadnej oblasti problém.
V minulosti matka s maloletou Z. aj v noci u neho prespávali, matka večer vyčerpaná starostlivosťou

o dieťa skoro zaspala a on bol v noci s maloletou, mlieko jej pripravoval, aj ju kŕmil. V prebaľovaní sa
striedali. V súčasnosti, keď bola matka počas dňa u neho i s maloletou a dcéra u neho po obede spala,
matka mu veľa priestoru nedala resp. fungovali ako normálni rodičia, pokým sa nehádali. Matka mu
umožnila, aby sa mohol hrať sám v jednej miestnosti so Z..

Konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletej a súd apeluje na nich, aby nadradili
záujmy maloletej nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomili si základnú potrebu dieťaťa,
korelujúcu s jeho právom na starostlivosť obidvoch rodičov. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Súd
dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho

súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Dieťa na plný
a harmonický rozvoj svojej osobnosti potrebuje lásku a porozumenie. Musí všade tam, kde je to možné,
vyrastaťvstarostlivostiapodzodpovednosťousvojichrodičov,avkaždomprípadevovzdušínáklonnosti
a morálneho aj materiálneho bezpečia. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný
vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Je na oboch

rodičoch, aby pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať
a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v
živote potrebovať, pričom popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Každé dieťa potrebuje
pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby
následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja.

Súd upravil styk otca s maloletou v rozsahu každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu vždy od 10.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky počas prvých troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia a v prípade, že sa styk bude riadne realizovať, následne bez prítomnosti matky. Obdobietroch mesiacov považuje súd za dostatočne dlhú dobu na to, aby si maloletá zvykla na to, že bude
sama s otcom po dobu 8 hodín, kedy mu matka v starostlivosti o dieťa nebude brániť a otec nadobudne
rodičovské zručnosti. Súd ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou aj každú stredu od

15.00 hod. do 18.00 hod. a to bez prítomnosti matky. Jedná sa o dobu 3 hodín, počas ktorej si maloletá
začne zvykať na neprítomnosť matky. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude bydlisko matky.

Súd je toho názoru, že táto úprava jeho styku s dieťaťom v súčasnom období zodpovedá rozhodujúcim
okolnostiam na strane maloletej Z. - jej veku, dennému režimu, zdravotnému stavu, skutočnosti,

že svojho otca pozná, ale aj rozhodujúcim okolnostiam na strane rodičov - vzdialenosť ich bydlísk,
pracovnému času otca a rodinným pomerom rodičov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a vo zvyšku návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,
cestou podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a v časti o úprave styku návrh
na výkon rozhodnutia.