Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4Cb/40/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307205893
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5307205893.5

Uznesenie

Okresný súd v Čadci v právnej veci navrhovateľa Generix, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36
172 243, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 37 928 422 proti odporcovi Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, Palárikova 2311, Čadca, IČO:
17 335 469, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske
námestie 2, Žilina, IČO: 36 855 278 v konaní o zaplatenie 19 210,34 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec p o s t ú p e n á príslušnému orgánu
- Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 1 192,40 € do troch dní
od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu odporkyne Advokátska kancelária Mrázovský &
partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, Žilina, IČO: 36 855 278, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený
v V. C., pobočka Ž..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 14.9.2007 návrh. Predmetom bolo zaplatenie istiny poistného 19 210,- € (578

731,- Sk) na základe platobného výmeru č. 847/2002 zo dňa 21.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 16.11.2006 a poplatku z omeškania 46 488,48 € (1 400 512,- Sk) na základe platobného výmeru
č. 848/2002 zo dňa 21.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2006. Platobné výmery boli
vydané Perspektívou DZP v likvidácii, IČO: 31629962, konkrétne správcom konkurznej podstaty úpadcu
A.. R. E.. Tento subjekt bol dňom 8.8.2007 vymazaný z obchodného registra, zanikol. Odvtedy je z
právneho hľadiska neexistujúcim subjektom. Pohľadávka 19 210,- € je za čas od 3/96 - 5/99, za rovnaké

časové obdobie je aj pohľadávka 46 488,48 €. Obidve pohľadávky zanikli zaplatením dňa 9.6.2009 v
rámci exekučného konania (EX 106/2007, 5Er/127/2011) - čl. 50 spisu, exekučný spis 5Er/127/2011.

Uznesením č.k. 4Cb/40/2010-142 zo dňa 9.11.2010 súd konanie o zaplatenie sumy 19 210,- € (578 731,-
Sk) dlžné poistné, o zaplatenie sumy 46 488,48 € (1 400 512,- Sk) zastavil v dôsledku dispozitívneho
úkonu navrhovateľa, pretože došlo k vymoženiu sumy v exekučnom konaní 5Er/127/2011 po podaní

návrhu.

Dňa 29.7.2009 (čl. 51) navrhovateľ vzniesol návrh na pripustenie zmeny rozsudočného návrhu tak, aby
namiesto pôvodného predmetu sporu bol predmetom sporu nárok na zaplatenie poplatku z omeškania
vo výške 0,2 % denne z poistného 46 488,48 EUR (1 400 512,- Sk), čo je poplatok z omeškania
na základe platobného výmeru č. 848/2002 zo dňa 21.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

16.11.2006 a ktorý bol zaplatený v dôsledku exekúcie. Nárok žiadal za čas od 17.11.2006 do 9.6.2009 v
celkovej výške 86 933,46 EUR a nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 65698,83 EUR, čo je súčet poistného 19 210 EUR a poplatku z omeškania 46 488,48 EUR od 17.11.2006
do 9.6.2009 v celkovej výške 15 146,73 EUR. Skutkové zdôvodnenie tejto časti je na čl. 110 rub spisu na
pojednávaní dňa 9.11.2010, kde právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o sumu 86 933,46

EUR, je to poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 46 488,48 EUR za čas od 17.11.2006 do
9.6.2009nazáklade§23pôvodnéhozákonaozdravotnompoisteníč.273/1994Zb.,ktorýužjeneplatný,
avšak nový zákon nemá prechodné a záverečné ustanovenia, preto má zato, že analogicky by sa mal
použiť pre tento prípad. Ďalej uviedol, že v uvedenom časovom období už nevznikala právna povinnosť
platiť poistné vzhľadom k zániku poisťovne 8.8.2007, poistné vznikalo len zo sumy 46 488,48 EUR,

preto sa nemenila ani výška poplatku z omeškania, bola odvodzovaná vo výške 0,2 % denne stabilne z
uvedenej sumy za čas od 17.11.2006 do 9.6.2009. Druhý nárok vo výške 15 146,73 EUR charakterizoval
na čl. 111 spisu na pojednávaní dňa 9.11.2010 tak, že ide o úrok z omeškania vo výške 9 % ročne podľa
Občianskehozákonníka§3Nariadeniavlády87/1995Zb.atentoúrokzomeškaniabolpočítanýzosumy
65 698,83 EUR od 17.11.2006 do 9.6.2009. Nárok uplatnil ako úrok z omeškania podľa Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že zákon o zdravotnom poistení nepočítal s úrokom z omeškania. Súhlasil s

tým, že tieto nároky vznikajú len zdravotnej poisťovni, ale produkoval tvrdenie, že boli postúpené na
navrhovateľa. Nárok, ktorý tvorí predmet sporu, vznikol do zániku subjektu, do zániku poisťovne. Na
námietku právnej zástupkyne odporkyne, že rozhodnutím NS SR bol zrušený základ nároku, teda
platnosťplatobnýchvýmerovtvoriacichpredmetsporu,právnyzástupcanavrhovateľauviedol,ženároky
nevznikali na základe platobných výmerov, ale priamo zo zákona o zdravotnom poistení. Aj keď zanikla

zdravotná poisťovňa 8.8.2007, právny zástupca navrhovateľa trval na tom, že navrhovateľovi vzniklo
právo na príslušenstvo aj po tomto dátume zániku zdravotnej poisťovne.

Súčet nárokov 86 933,46 + 15 146,73 € = 102 080,19 €.

Uznesením č.k. 4Cb/40/2010-142 zo dňa 9.11.2010 súd pripustil zmenu návrhu zo dňa 29.7.2009 na
čl. 51 spisu tak, že predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 102 080,19 € istiny
s príslušenstvom.

Súd nepripustil zmenu rozsudočného návrhu na základe ďalších podaní právneho zástupcu

navrhovateľa (zo dňa 6.12.2010 čl. 146, zo dňa 21.12.2010 čl. 223, zo dňa 9.6.2011 čl. 310). Tieto
zmenené návrhy netvorili predmet sporu.

Zo spisu 5Er 127/2011 sudkyňa mala zistené, že predmetom exekučného konania bolo poistné aj
poplatok z omeškania na základe platobných výmerov správcu konkurznej podstaty úpadcu Perspektívy,

družstevná zdravotná poisťovňa č. 848/2002 a 847/2002. Je teda zrejmé, že navrhovateľ považoval
tieto platobné výmery za právoplatné exekučné tituly, ale zároveň v totožnom rozsahu podal dňa
14.9.2007 vo veci sp. zn. 4Cb 40/2010 aj návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
opätovne tú istú sumu, poistné i poplatok z omeškania, ktoré už exekučne vymáhal. Ostatné výroky
ostali nedotknuté. Z potvrdenia A.. R. C., súdneho exekútora, na čl. 50 spisu mal súd preukázané, že

po vydaní uvedených rozhodnutí súdu v exekučnom konaní došlo k vymoženiu dlžného poistného 19
210,35 EUR, poplatku z omeškania 46 488,48 EUR a trov konania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
na čl. 263 spisu 3Mcdo 2/2010 vyplýva záver, že exekučné tituly tvoriace predmet exekúcie a zároveň
aj predmet tohto konania, platobné výmery 847/2002 a 848/2002 vydal správca konkurznej podstaty
úpadcu.Uvedenéplatobnévýmeryneboliexekučnýmtitulompodľa§41Exekučnéhoporiadku.Platobné

výmery neboli vydané zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Správca
konkurznej podstaty úpadcu mal právo vykonávať procesné úkony týkajúce sa pohľadávok úpadcu, nie
však vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Nemal právo vydať individuálne právne
akty, ktoré sú exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Keďže takéto exekučné tituly vydal,
ide o nulitný akt, nikoho nezaväzuje a pozerá sa na tento akt, akoby neexistoval. Došlo teda k exekúcii

bez exekučného titulu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR č. 58/0997, podľa ktorého je
potrebné výkon rozhodnutia považovať za neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom.

Na čl. 41 spisu 5Er 127/2011 je žaloba na preskúmanie rozhodnutia - platobných výmerov 847/2002,
848/2002 zo dňa 8.1.2007 a na čl. 98 spisu je rozhodnutie 1S 11/2007-49 zo dňa 4.10.2007, ktorým

bolo konanie zastavené pre zánik Perspektívy, teda pre neexistentný subjekt. Výsledkom konkurzného
konania na základe uznesenia č. konania 7K 71/01-1404 zo dňa 14.12.2006 Krajským súdom v
Bratislave bolo potvrdené uznesením NS SR 6Obo 20/2007 zo dňa 22.2.2007. V zmysle uvedeného
bol dňa 8.8.2007 subjekt v konkurze - Perspektíva vymazaný z obchodného registra, zanikol, stalsa neexistujúcim subjektom, s ktorým nebolo možné konať. Preto vo veci 1S 11/2007 bolo konanie
zastavené. Rovnaké skutočnosti mal súd zistené aj z pripojeného spisu 1S 11/2007. Z odôvodnenia
rozhodnutia-uznesenia1S11/2007-49zodňa4.9.2007vyplývaajkonštatovanie,ževuvedenomkonaní

1S 11/2007 Nemocnica s poliklinikou v Čadci nenamietala existenciu nároku, namietala počas celého
konania len formálnu nesprávnosť titulu.

Podľa rozsudku NS SR z 20.2.2003 sp. zn. SŽ-O-KS-87/03 v nadväznosti na § 18 ods. 1 zákona
č. 273/94 Z.z. o zdravotnom poistení, § 19 ods. 1, 2, § 23 ods. 1 ma len zdravotná poisťovňa

právo predpísať platiteľovi poistného poistné, ak ho nezaplatil povinný subjekt a rovnako poplatok z
omeškania. Podľa § 38a uvedeného zákona tieto pohľadávky nemožno postúpiť inej poisťovni, ak sa
zdravotná poisťovňa a zdravotnícke zariadenie na tom v zmluve podľa § 38 dohodnú. Pohľadávky
do 1.7.1999 nemožno postúpiť inej osobe. V danom prípade išlo o pohľadávky za čas 3/96 - 5/99,
preto ich nebolo možné postúpiť. Právo na poistné a poplatok z omeškania je právom podľa práva
verejného, na vznik, trvanie, zmenu alebo zánik takej pohľadávky nemožno nahliadať podľa ustanovení

práva súkromného. Charakter pohľadávky, ktorá vznikne na základe verejného práva, musí byť trvalo
zachovaný a nemôže sa zmeniť. Tieto pohľadávky nevznikli z občiansko-právnych ani z obchodných
vzťahov, každé nakladanie s nimi môže byť len v rámci ustanovení práva verejného, teda v rámci zákona
o zdravotnom poistení. Nie je možná zmluvná zmena týchto právnych vzťahov na občiansko-právne,
obchodno-právne záväzky.

Podľa § 226 OSP sa prvostupňový súd cítil byť viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu,
ktorý uzneseniami č.k. 4Cob/185/2012, 4Cob/186/2012, 4Cob/187/2012-452 zo dňa 24.4.2013 zrušil
rozsudok prvostupňového súdu, ktorým súd návrh zamietol č.k. 4Cb/40/2010-374 zo dňa 27.9.2011,
uznesenie Okresného súdu v Čadci č.k. 4Cb/40/2010-372, ktorým súd zamietol návrh na zámenu

účastníkov konania na strane navrhovateľa a uznesenie Okresného súdu v Čadci č.k. 4Cb/40/2010-428
zo dňa 23.3.2012, ktorým súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Čo do zaplatenia súdneho poplatku odvolací súd mal za to, že uplatňovaný nárok je vyvodzovaný
z právneho vzťahu upraveného zákonom o zdravotnom poistení, preto konanie o tomto nároku je

konaním vo veci zdravotného poistenia a je oslobodené od súdneho poplatku. Ide o nárok vyplývajúci
z právnych vzťahov upravovaných právnymi predpismi o zdravotnom poistení a poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Konštatoval, že nešlo o zmenu skutkového stavu čo do povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Nulitné právne akty, platobné výmery 848/2002, 847/2002 (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M
Cdo/2/2010) netvorili právny základ nároku, len deklarovali existentný dlh na zdravotnom poistení (dlžné

poistné a poplatok z omeškania) vyplývajúci zo Zákona č. 273/1994 Z.z.. Samotné platobné výmery
netvorili skutkový a právny základ uplatňovaných nárokov.

Čodopríslušenstvavnadväznostina§121ods.3Občianskehozákonníkaodvolacísúdvyslovilzáväzný
názor, že príslušenstvo pohľadávky svojím charakterom nasleduje vec hlavnú (pohľadávku). Úroky a

úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Svoju
povahu nestrácajú ani oddelením od veci hlavnej (pohľadávky). Úroky z omeškania sú viazané, upínajú
sa k pohľadávke. Vzťah príslušenstva k pohľadávke treba vnímať ako vzťah vedľajší. Odvolací súd
uviedol, že v tomto smere sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z
27.9.2012 sp. zn. 7M Cdo/15/2011, podľa ktorého „nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa

príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny
režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušentstvo.“

Z uvedeného sa prvostupňový súd cítil byť viazaný záverom odvolacieho súdu, že uplatňovaný nárok
na zaplatenie sumy 102 080,19 € s príslušenstvom je nárokom, ktorý vyplýva a je odvodený zo zákona

o zdravotnom poistení.

Cítil sa byť viazaný aj záverom odvolacieho súdu, že ani postúpením pohľadávky nie je možné, aby
pohľadávka stratila verejnoprávny charakter nároku navrhovateľa (pohľadávka vznikla podľa práva
verejného, mohla vzniknúť len zdravotnej poisťovni).

Súd sa cítil byť viazaný aj názorom Najvyššieho súdu SR z 18.4.2012 sp. zn. 6Cdo/102/2011, s
ktorým sa stotožnil i odvolací súd a podľa ktorého „právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom
pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a žalovaným ako platiteľom tohto poistnéhoje vzťahom verejno-právnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7
ods. 1 OSP (nejde o vzťah občiansko-právny, pracovný, rodinný, družstevný, obchodný, podnikateľský
a hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 OSP (žiaden zákon neustanovuje, že o

poplatku z omeškania s platením poisteného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec vyplývajúcu z
tohto verejno-právneho vzťahu preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti OSP
neprejednávajú a nerozhodujú.

Súd sa cítil byť viazaný právnym záverom odvolacieho súdu, že pre analýzu právneho vzťahu účastníkov

a posúdenie povahy vzťahu z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie nároku je
rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah
tohto právneho vzťahu. Len toto kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok
je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podradiť pod niektorý z právnych vzťahov
vymenovaný v § 7 ods. 1 OSP a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/128/1997.

Súčasne odvolací súd vyslovil právny záver, ktorým sa prvostupňový súd cítil byť viazaný, že tým, že
došlo zmluvou zo dňa 7.7.2005 k postúpeniu pohľadávok poistného na zdravotné poistenie a poplatku
z omeškania na postupníka T. E., K..Q..X.. a ďalšiou zmluvou o postúpení zo dňa 20.9.2006 zo T. E. za
žalobcu nedošlo k zmene charakteru právnej povahy pohľadávok a ich príslušenstva.

Ďalej odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, že ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že nie
je daná právomoc súdov a teda ani Okresného súdu v Čadci konať vo veci o uplatnenom nároku,
bude sa zoberať otázkou postúpenia veci orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Upriamil pozornosť
prvostupňového súdu na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Rks 1/2010 o dňa

21.4.2010.

Súd vyzval výzvou zo dňa 11.2.2014 na čl. 466 spisu, aby sa právni zástupcovia účastníkov konania
v nadväznosti na § 226 OSP vyjadrili k záverom odvolacieho súdu k verejnoprávnemu charakteru
pohľadávky a k právomoci súdu v nadväznosti na § 7 ods. 1, 3 OSP, k otázke zastavenia konania pre

nedostatok právomoci súdu (§ 103, 104 ods. 2 OSP).

Právny zástupca odporkyne sa vyjadril na čl. 467 a vyjadrenie doplnil na čl. 500 spisu. Vzniesol procesný
návrh na zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu podľa § 104 OSP a žiadal, aby súd zaviazal
navrhovateľa k náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 OSP z dôvodu, že podal návrh na súd, ktorý

nemá právomoc vo veci konať, čím zavinil zastavenie konania. Žiadal, aby súd postúpil vec Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova č. 5, Bratislava. Mal za to, že samotný navrhovateľ
svoj nárok vymedzil z právneho vzťahu verejnoprávnej povahy ako nárok na poistné na zdravotné
poistenie, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako postupníkom pohľadávky a platiteľom poistného,
predmetom ktorého je platenie poistného poplatku z omeškania na zdravotné poistenie, ktoré vznikli ešte

podľa Zákona č. 273/1994 Z.z.. Samotný navrhovateľ tento právny vzťah vymedzil ako verejnoprávny
vzťah. Tento právny vzťah nemožno subsumovať pod § 7 ods. 1 OSP. Nejde o občiansko-právne,
pracovné, rodinné, družstevné, obchodné, resp. iné právne vzťahy. V súlade so Zákonom o zdravotných
poisťovniach (§ 85h ods. 1, 3), že nárok na poplatok z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotnom poistení, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004 sa

uplatňuje na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Rozhodovanie patrí do právomoci úradu.
V tomto smere poukázal aj na totožný názor v uznesení Najvyššieho súdu SR č.k. 6Rks/1/2010 zo
dňa 21.4.2010. Najvyšší súd rozhodol, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z
omeškania podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 273/1994 Z.z. je daná právomoc úradu (právny názor nebol
spochybnený ani Ústavným súdom SR - uznesenie II ÚS 484/2010-17 z 15.11.2010). Otázka aktívnej

legitimácie navrhovateľa bude posudzovaná až v konaní vo veci samej a nemá vplyv na právomoc úradu
pri prejednávaní veci. Preto nemôže dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi konania,
navrhovateľovi(uznesenieNajvyššiehosúduSRč.k.6Cdo/102/2011zodňa18.4.2012).Odporkyňateda
jednoznačne tvrdila, že právomoc na prejednanie a rozhodnutie má Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a nie súd.

Na výzvu súdu na čl. 466 spisu sa vyjadril právny zástupca navrhovateľa na čl. 469 spisu. Trval na
tom, aby súd rozhodol o zámene účastníkov konania. Návrh je zo dňa 7.9.2011 a o návrhu nebolo
rozhodnuté, a to napriek tomu, že odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu v Čadci, ktorým návrhna zámenu účastníkov konania zamietol. Poukázal na skutočnosť, že Zákon o zdravotnom poistení bol
s účinnosťou od 1.11.2004 zrušený Zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

ďalej len Zákon o zdravotných poisťovniach. Podľa týchto ustanovení zdravotná poisťovňa môže uplatniť
podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade nárok na pohľadávku z verejného zdravotného
poistenia. Navrhovateľ však nie je zdravotnou poisťovňou. Na navrhovateľa bola pohľadávka postúpená
zPerspektívy-družstevnejzdravotnejpoisťovnevkonkurze,tedaideoneexistujúcisubjekt.Navrhovateľ
nemá právo svoju pohľadávku uplatniť pred úradom. Poukázal na tú skutočnosť, že na základe dopytu

navrhovateľa úrad informoval navrhovateľa, že má za to, že úrad nemá právomoc vydať platobný
výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa (čl. 474, 477). Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/102/2001 zo dňa 27.9.2001, v ktorom súd uviedol, že
pokiaľ vec nespadá do kompetencie súdu a neexistuje žiadny iný príslušný orgán, ktorému by súd mohol
vec postúpiť, rozhodne o nej súd. Pokiaľ by súd konanie zastavil, došlo by tým k odňatiu možnosti
navrhovateľa konať pred súdom. Je len jediná výnimka kedy môže rozhodovať úrad a to je podľa §

77a ods. 9 Zákona o zdravotných poisťovniach. Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade však ide o konania nezačaté, ktoré
vznikli na základe Zákona o zdravotnom poistení a Zákon o zdravotných poisťovniach neobsahuje
ustanovenie týkajúce sa retroaktivity. Navrhovateľ preto nie je osobou oprávnenou konať pred úradom
a jediným orgánom, ktorý o nároku môže rozhodnúť, je súd (poukázal na rozhodnutia iných súdov -

uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/4/2010-35 zo dňa 18.2.2010, uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/233/2011-61 zo dňa 30.8.2011, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.
5Co/180/2011-55 zo dňa 29.7.2011, čl. 479 a nasl. spisu).

K zmene skutkového stavu nedošlo, preto sa súd cítil byť viazaný predmetom sporu podľa § 152 ods.

2, § 153 ods. 2 OSP, závermi odvolacieho súdu podľa § 226 OSP. Skutkové tvrdenia, ktoré produkoval
navrhovateľ podľa § 79 ods. 1 OSP a ktoré tvorili predmet sporu - zmeneného návrhu (29.7.2009 čl. 51,
skutkové zdôvodnenie v zápisnici o pojednávaní zo dňa 9.11.2010 čl. 110, čl. 111) boli nasledovné:

Predmet sporu tvorí nárok na zaplatenie sumy:

1. 86 933,46 € ako poplatok z omeškania vo výške 0,2% denne z poistného 46 488,48 € (1 400 512,-
Sk) za čas od 17.11.2006 do 9.6.2009 na základe § 23 pôvodného Zákona o zdravotnom poistení č.
273/1994 Z.z.
2. 9%-ný úrok z omeškania ročne zo súm:
19 210,- € (578 731,- Sk)

46 488,48 € (1 400 512,- Sk)
Spolu: 65 698,48 € počítaný od 17.11.2006 do 9.6.2009 v celkovej výške 15 146,73 € podľa Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Produkoval tvrdenie, že nárok na úrok z omeškania
uplatnil podľa Občianskeho zákonníka, pretože Zákon o zdravotnom poistení nepočítal s úrokom z
omeškania. Súhlasil s tým, že tieto nároky vznikajú len zdravotnej poisťovni, ktorá zanikla 8.8.2007.

Nároky boli postúpené navrhovateľovi.

Prvostupňový súd ustálil, že prvý nárok na zaplatenie sumy 86 933,46 € je nárokom na zaplatenie
poplatku z omeškania vo výške 0,2% denne z istiny - odvodov na zdravotné poistenie (46 488,48 €)
od 17.11.2006 do 9.6.2009. Istina - odvody na zdravotné poistenie je nárokom zaniknutej zdravotnej

poisťovne Perspektíva (zánik dňa 8.8.2007) voči odporkyni NsP Čadca na zaplatenie dlžného poistného
- odvodov na zdravotné poistenie (za poistencov, ktorých navrhovateľ nekonkretizoval) podľa § 18 ods. 8
ZákonaNRSRč.273/1994Z.z.ozdravotnompoistení.Nároknazaplatenieistiny,odvodovnazdravotné
poistenie už netvorí predmet sporu, zanikol zaplatením 9.6.2009 a v tejto časti konanie bolo zastavené
(čl. 142).

Podľa záverov odvolacieho súdu však prvostupňový súd mal za to, že terajší predmet sporu (poplatok
z omeškania, úrok z omeškania) sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky a teda s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.9.2012 sp. zn. 7M Cdo/15/2011
je nevyhnutné príslušenstvo pohľadávky posúdiť podľa rovnakého právneho režimu, ako pohľadávku

samotnú.

Z uvedených dôvodov súd prejudiciálne sa musel zaoberať aj samotnou pohľadávkou - istinou, odvodmi
na zdravotné poistenie.V tomto konkrétnom prípade teda predmet sporu (poplatok z omeškania vo výške 0,2% denne z
poistného-odvodua9%-nýúrokzomeškaniaročnezpoistného)súdposúdilpodľarovnakéhoprávneho

režimu ako základ nároku - istinu - odvody na zdravotné poistenie (súd sa necítil byť viazaný odlišnou
právnou kvalifikáciou právneho zástupcu navrhovateľa, súd je viazaný len skutkovými tvrdeniami, nie
je viazaný právnou kvalifikáciou).

Základ nároku - dlžné poistné - odvody na zdravotné poistenie podľa § 18 ods. 8 Zákona NR SR

č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení súd posúdil podľa obsahu, nie podľa subjektov. Postúpením
pohľadávky (zmenou subjektov) sa nezmenil obsah záväzku, obsah pohľadávky. Pohľadávka na
zaplatenie odvodov - poistného do zdravotnej poisťovne má aj po postúpení verejnoprávny charakter,
pretože vznikla podľa práva verejného, mohla vzniknúť len zdravotnej poisťovni. Charakter pohľadávky,
ktorá vznikla na základe verejného práva, musí byť trvalo zachovaný a nemohol sa zmeniť zmenou
subjektov, teda postúpením pohľadávky na zaplatenie dlžného poistného - odvodov na zdravotné

poistenie na navrhovateľa. Nemohol sa zmeniť ani opakovaným postúpením pohľadávky. Pohľadávka
- istina nevznikla z občianskoprávnych vzťahov ani z obchodnoprávnych vzťahov, vznikla na základe
verejného práva a každá dispozícia s touto pohľadávkou mohla byť preto len v rámci verejného
práva, teda podľa ustanovení Zákona o zdravotnom poistení. Nebola možná zmluvná zmena na
občianskoprávny, obchodnoprávny vzťah (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20.2.2003 sp. zn. SŽ-O-

KS-87/2003 v nadväznosti na § 18 ods. 1 Zákona č. 273/1994 Z.z., § 19 ods. 1, 2, § 23 ods. 1).

Podľa § 7 ods. 1 OSP v občianskoprávnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 OSP iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.

V nadväznosti na § 7 ods. 3 OSP súd nezistil, že by Občiansky súdny poriadok, resp. Zákon č. 273/1994

Z.z. ustanovoval, že o nárokoch na dlžné poistné do zdravotnej poisťovne by mal rozhodovať súd.

V nadväznosti na § 7 ods. 1 OSP nárok na zaplatenie dlžného poistného do zdravotnej poisťovne
nie je vzťahom občianskoprávnym, pracovnoprávnym, rodinným, obchodným, hospodárskym, ktoré
prejednávajú súdy. Je vzťahom verejnoprávnym, ktorý súdy neprejednávajú. Tento verejnoprávny

charakter nezanikol ani postúpením pohľadávky. Samotný navrhovateľ vo svojom návrhu právny vzťah
vymedzil ako vzťah, ktorý má verejnoprávnu povahu. Ide o vzťah medzi subjektom, ktorý má nárok na
pohľadávku poistného na zdravotné poistenie a platiteľom poistného. Predmetom vzťahu je platenie
poistného, resp. poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na
zdravotné poistenie odporcom podľa Zákona č. 273/1994 Z.z., pričom súd podotýka, že ide o nároky,

ktorévzniklieštepodľaZákonač.273/1994Z.z.,čokonkretizovalrovnakoprávnyzástupcanavrhovateľa
v návrhu. Vyplýva to aj z neúčinného platobného výmeru č. 847/2002 zo dňa 21.10.2002, predmetom
ktorého bolo zaplatenie istiny poistného vo výške 19 210,- € (578 731,- Sk) za časové obdobie 3/96
- 5/99 a z platobného výmeru č. 848/2002 zo dňa 21.12.2002 na poplatok z omeškania vo výške
46 488,48 € (1 400 512,- Sk) za rovnaké časové obdobie 3/96 - 5/99. Účastníci občianskoprávneho

konania v nadväznosti na § 7 ods. 1, 3 OSP sú v konaní rovní. Je to charakteristická črta pre
súkromnoprávny vzťah, na rozdiel od verejnoprávneho vzťahu, ktorý tvorí predmet sporu. Obsahom
tohto verejnoprávneho vzťahu je záujem štátu na poskytovaní zdravotnej starostlivosti na základe
zdravotného poistenia v rozsahu a za podmienok stanovených Zákonom č. 273/1994 Z.z., na základe
ktorého vzťahu boli poskytované služby zdravotnej starostlivosti a bola stanovená povinnosť platiť

poistné, poplatok z omeškania vo výške a za podmienok stanovených v zákone.

Podľa § 2 Zákona č. 273/1994 Z.z. povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe sa
poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a
služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených

osobitnými predpismi.

Podľa § 18 ods. 9 Zákona č. 273/1994 Z.z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods.
1-3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 - 4.Podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 273/1994 Z.z. ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny

deň, príp. odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa
skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet príslušnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 4 Zákona č. 273/1994 Z.z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania

platobným výmerom.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení Zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „Zákon o
zdravotnom poistení“) vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme,
pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné

poistenie poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Súd sa cítil byť viazaný aj názorom odvolacieho súdu, aj názorom Najvyššieho súdu SR z 18.4.2012
sp. zn. 6Cdo/102/2011, s ktorým sa stotožnil i odvolací súd a podľa ktorého „právny vzťah medzi
žalobcom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a žalovaným

ako platiteľom tohto poistného je vzťahom verejno-právnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy
výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 OSP (nejde o vzťah občiansko-právny, pracovný, rodinný, družstevný,
obchodný, podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 OSP (žiaden zákon
neustanovuje, že o poplatku z omeškania s platením poisteného na zdravotné poistenie rozhoduje súd).
Vec vyplývajúcu z tohto verejno-právneho vzťahu preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej

a štvrtej časti OSP neprejednávajú a nerozhodujú.

Tým mal súd v prejudiciálnej rovine ustálené, že základ nároku - poistné na zdravotné poistenie je
nárokom verejnoprávneho charakteru. Rozhodovanie o tomto nároku v nadväznosti na § 7 ods. 1, 3
OSP nespadá do právomoci súdov.

Predmet sporu (poplatok z omeškania za oneskorené zaplatenie poistného na zdravotné poistenie vo
výške 0,2% denne z dlžného poistného a 9%-ný úrok z omeškania ročne za oneskorené zaplatenie
poistného) sú podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záverov odvolacieho súdu príslušenstvom
pohľadávky na zaplatenie istiny - poistného. V nadväznosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z

27.9.2012 sp. zn. 7M Cdo/15/2011 prvostupňový súd preto príslušenstvo pohľadávky posúdil podľa
rovnakého právneho režimu ako pohľadávku samotnú.

Zaujal názor, že rozhodovanie o nároku tvoriacom predmet sporu - teda o nároku na zaplatenie poplatku
z omeškania, úroku z omeškania v nadväznosti na § 7 ods. 1, 3 OSP nespadá do právomoci súdov,

pretožedoprávomocisúdovnespadáanirozhodovanieoistine.Istinamáverejnoprávnycharakter,preto
verejnoprávny charakter má i príslušenstvo pohľadávky. V tomto smere prvostupňový súd poukazuje už
na dôvody uvedené pri istine - pohľadávke samotnej.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Nedostatok právomoci súdu vo veci konať je neodstrániteľnou prekážkou postupu konania súdu. Preto
súd konanie zastavil.

Podľa § 104 ods. 1 OSP keďže predmet sporu nespadá do právomoci súdov, po právoplatnosti
uznesenia o zastavení konania súd postúpi vec príslušnému orgán.Za orgán príslušný rozhodovať o nároku považoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
Žellova 2, 829 24 Bratislava, ktorému vec postúpi po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

Podľa § 77a ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „Zákon o zdravotných
poisťovniach“) sa na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 77a ods. 2 Zákona o zdravotných poisťovniach sa ustanovenie ods. 1 použije rovnako na
rozhodnutie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný
uhradiť podľa predpisov účinných do 31.12.2004.
Podľa § 77a ods. 3 Zákona o zdravotných poisťovniach nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2
môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je
možné vykonať písomne alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania

určí úrad.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 Zákona o zdravotných poisťovniach úrad vykonáva dohľad nad
verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou
poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo

neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky
vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 85h ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok
na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného

poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31.12.2004.

Podľa § 85h ods. 3 Zákona o zdravotných poisťovniach úrad vydáva platobné výmery vo veciach
poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo

oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31.12.2004.

Čo do príslušnosti úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súd vychádzal z uvedených
ustanovení Zákona o zdravotných poisťovniach, hlavne § 85h ods. 1, 3 zákona. Je splnená podmienka

§ 85h ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach, pretože predmetom sporu je nárok na poplatok z
omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré
mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004.

Z tej časti predmetu konania, ktorá bola zastavená uznesením č.k. 4Cb/40/2010-142 zo dňa 9.11.2010,

je preukázané, že istina - nárok na dlžné poistné bolo za časové obdobie 3/96 - 5/99. Na dlžné poistné
sa preto vzťahoval Zákon č. 273/1994 Z.z. Aj na príslušenstvo pohľadávky - poplatok z omeškania z
neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného sa preto vzťahuje rovnaký zákon ako na istinu,
tedaZákonč.273/1994Z.z.Týmjesplnenápodmienka§85hods.1Zákonaozdravotnýchpoisťovniach,
že nároky tvoriace predmet sporu sú nárokmi, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov

účinných do 31.12.2004. V nadväznosti na § 85h ods. 3 Zákona o zdravotných poisťovniach má preto
úrad právomoc vydávať platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ktoré sa týkajú predmetu
sporu, pretože ide o pohľadávky na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31.12.2004. (Totožný názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k.
6Rks/1/2010 zo dňa 21.4.2010. Najvyšší súd SR rozhodol, že na rozhodnutie o nároku na zaplatenie

poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 273/1994 Z.z. je daná právomoc úradu, pričom tento
právny názor nebol spochybnený ani Ústavným súdom SR - uznesenie II ÚS 484/2010-17 z 15.11.2010).

Právny zástupca navrhovateľa na čl. 469 spisu trval na tom, aby súd rozhodol o zámene účastníkov
konania. Poukázal na to, že návrh je zo dňa 7.9.2011 a o návrhu nebolo rozhodnuté po zrušení veci

odvolacím súdom.

K tomu prvostupňový súd uvádza:Navrhovateľ podal návrh na zámenu účastníkov konania dňa 9.9.2011 (čl. 335) a pripojil zmluvu o
postúpení pohľadávky (čl. 338).

Nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že súd o návrhu nerozhodol. Rozhodol dňa
27.9.2011 uznesením č.k. 4Cb/40/2010-372, ktorým návrh na zámenu účastníkov konania zamietol.

Krajský súd v Žiline uvedené uznesenie Okresného súdu v Čadci zrušil (čl. 452), pričom vo svojich
záveroch, ktorými je súd podľa § 226 OSP viazaný, uviedol, že ide o uznesenia, ktoré sú čo do

rozhodnutia závislé od rozhodnutia vo veci samej.

Keďže vo veci samej súd dospel k záveru, že nie daná právomoc súdu konať vo veci samej, z tohto
dôvodu podľa § 103, § 104 ods. 1 OSP zastavil konanie, potom nie je daná právomoc súdu konať ani o
ďalších procesných návrhoch (na zámenu účastníkov konania a podobne), ktoré závisia od veci samej.
Zastavujúce uznesenie sa preto vzťahuje nielen na vec samú, ale aj na všetky ostatné procesné návrhy

závislé od veci samej. Konanie teda bolo zastavené v celom rozsahu, aj o návrhu o zámenu účastníkov
konania.

O všetkých návrhoch (vo veci samej, vo veci zámeny účastníkov konania) bude rozhodovať príslušný
orgán po postúpení veci.

K tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľa, že nemá aktívnu legitimáciu k podaniu návrhu pred úradom
na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súd uvádza, že Okresný súd v Čadci, ktorý nemá právomoc
vo veci konať, nemá ani právomoc posúdiť v tomto štádiu konania aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Tú
posúdi orgán, ktorý má právomoc vo veci konať. Znova súd zdôrazňuje, že právny vzťah bol posúdený

z obsahového hľadiska ako vzťah verejnoprávny. Postúpením pohľadávky došlo k zmene subjektov, nie
je k zmene obsahu záväzku. Obsah záväzku má naďalej verejnoprávny charakter.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa uvádzal, že ak Okresný súd v Čadci nebude konať pre nedostatok
právomoci súdov a úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odmietne vec riešiť pre nedostatok

právomoci, potom dôjde k odňatiu možnosti konať pred súdom. Uviedol, že je len jediná výnimka,
kedy môže rozhodovať úrad a to je § 77a ods. 9 Zákona o zdravotnom poistení. Konania začaté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade však ide
o konania nezačaté pred účinnosťou zákona a Zákon o zdravotnom poistení neobsahuje ustanovenia
o retroaktivite.

V tomto smere prvostupňový súd opakuje už uvedené okolnosti, že príslušenstvo pohľadávky sa
spravuje právnym režimom istiny. Istina je za časové obdobie od 3/96 - 5/99 na základe Zákona
č. 273/1994 Z.z. a na základe rovnakého zákona vznikol aj nárok na príslušenstvo pohľadávky,
poplatok z omeškania. Platobné výmery na istinu 847/2002 a 848/2002 boli vydané už dňa 21.12.2002,

právoplatnosť nadobudli dňa 16.11.2006. Konanie vo veci istiny bolo teda započaté dňa 21.10.2002,
čím je uvedená zákonná podmienka splnená aj pre príslušenstvo istiny, ktoré sa musí riadiť rovnakým
právnym režimom ako istina samotná. Tým je splnená podmienka, aby o nároku rozhodoval úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Odporkyňa žiadala, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP, pretože
navrhovateľ zavinil, že konanie muselo byť pre nedostatok právomoci zastavené.

Úspech v konaní súd posudzuje vo vzťahu k celému predmetu sporu.

Predmetom sporu na základe návrhu zo dňa 14.9.2007 bol návrh na zaplatenie sumy 65 698,48 € (19
210 + 46 488,48) na základe platobného výmeru č. 847/2002 zo dňa 21.10.2002 a platobného výmeru
č. 848/2002 zo dňa 21.12.2002. Uznesením č.k. 4Cb/40/2010-142 zo dňa 9.11.2010 súd konanie v tejto
časti predmetu sporu zastavil v dôsledku dispozitívneho úkonu navrhovateľa, pretože došlo k vymoženiu
sumy v exekučnom konaní 5Er/127/2011 po podaní návrhu. Obidve pohľadávky zanikli zaplatením dňa

9.6.2009 v rámci exekučného konania (EX 106/2007, 5Er/127/2011 - čl. 50 spisu).

Túto časť predmetu sporu, týkajúcu sa zaplatenia sumy 65 698,48 € súd vyhodnotil ako neúspech
navrhovateľky v nadväznosti na § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Konanie bolo zastavené v dôsledkudispozitívneho úkonu - späťvzatia návrhu, ale návrh bol podaný dôvodne, pretože k zaplateniu predmetu
sporu došlo až po podaní návrhu. Analogicky v nadväznosti na § 142 ods. 1 OSP v tejto časti predmetu
sporu je úspech daný na strane navrhovateľa.

Dňa 29.7.2009 na čl. 51 spisu navrhovateľ vzniesol návrh na pripustenie zmeny rozsudočného návrhu.
Zmena návrhu bola pripustená uznesením Okresného súdu v Čadci č.k. 4Cb/40/2010-142 zo dňa
9.11.2010 tak, že predmet sporu tvoril nárok odlišný od pôvodného nároku, predmet sporu tvoril nárok
na zaplatenie sumy 102 080,19 € istiny s príslušenstvom (poplatok z omeškania vo výške 0,2% denne z

poistného46488,48€začasod17.11.2006do9.6.2009vovýške86933,46€a9%-nýúrokzomeškania
ročne zo súm 19 210,- € + 46 488,48 €, spolu zo sumy 65 698,83 € od 17.11.2006 do 9.6.2009 v celkovej
výške 15 146,73 €). Čo do tejto časti predmetu sporu o zaplatenie 102 080,19 € bolo konanie zastavené
pre nedostatok právomoci Okresného súdu v Čadci vo veci konať. Túto časť predmetu sporu súd posúdil
z procesného hľadiska podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP ako zavinenie navrhovateľa, ktorý podal návrh
na Okresný súd v Čadci, ktorý nemal právomoc vo veci konať a z tohto dôvodu bolo konanie zastavené.

Podľa § 142 ods. 1 OSP túto časť predmetu sporu súd posúdil ako zavinenie navrhovateľa a neúspech
navrhovateľa.

Porovnaním úspechu a neúspechu tak súd dospel k záveru, že neúspech odporkyne je daný v rozsahu
65 698,48 € a neúspech navrhovateľa je daný v rozsahu 102 080,19 €. V rovnakom rozsahu je daný

i úspech.

102 080,19 € - 65 698,48 € = 36 381,71 € = čistý úspech odporkyne.

Celý predmet sporu predstavuje súčet súm 102 080,19 + 65 698,48 = 167 778,67 €.

1% z predmetu sporu = 1 677,786 €, teda pribl. 1 678,- €.

Čistý úspech odporkyne je daný v rozsahu 36 381,71 € / 1% 1 678 = 21,68% = pribl. 22%. Čistý úspech
odporkyne je v rozsahu 22%.

Súd v nadväznosti na § 142 ods. 2 OSP analogicky, porovnaním úspechu a neúspechu dospel k záveru,
že odporkyňa v konaní mala úspech čiastočný v rozsahu 22% čistého úspechu, preto súd náhradu trov
konania pomerne rozdelil a priznal odporkyni z celkového rozsahu trov konania trovy konania v rozsahu
22%.

V nadväznosti na § 10 a nasl. Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyúčtovala odporkyňa podľa § 151 ods. 1 OSP
na čl. 506 spisu. Celková náhrada trov konania v rozsahu 100% predstavuje nasledovnú výšku:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 625,73 €
- 10.5.2011 pojednávanie na OS Čadca 625,73 €
strata času 2 x 12,35 24,70 €
cestovné 60 km x 0,183 10,98 €
diesel 7,5 l/100 km - nafta 1,361/ 1 x 60 6,12 €

- 19.7.2011 vyjadrenie odporcu 625,73 €
- 21.9.2011 vyjadrenie odporcu 625,73 €
- 27.9.2011 pojednávanie na OS Čadca 625,73 €
strata času 2 x 12,35 24,70 €
cestovné 60 km x 0,183 10,98 €

diesel 7,5 l/100 km - nafta 1,330/ 1 x 60 5,99 €
- 10.3.2014 návrh na zastavenie konania 625,73 €
- 16.6.2014 vyjadrenie odporcu 625,73 €
- 5 x režijný paušál (5 x 7,41) 37,05 €
- 2 x režijný paušál (2 x 8,04) 16,08 €

Spolu 4 516,71 €
DPH 20% 903,34 €
Celková suma 5 420,05 €Náhrada trov konania v rozsahu 5 420,05 € predstavuje náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Odporkyni však súd priznal náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu, teda v rozsahu 22%, čo

zo sumy 5 420,05 € predstavuje sumu 1 192,40 €.

Z uvedených dôvodov súd priznal odporkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 1 192,40 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.