Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 1, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/17/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108201591
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5108201591.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: J..

V. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XX, XXX XX Ž., Š.C. Y. B., právne zastúpený Mgr. Dankou Varhaníkovou,
advokátkou s miestom výkonu činnosti 013 52 Súľov 47, proti odporcovi: INA Kysuce, a. s. , so sídlom Dr.
G. Schaefflera 1, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 386 553, právne zastúpená Heringeš & Partner,
s. r. o., so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.01.2008 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 18.01.2008,
upraveným na výzvu súdu podaním zo dňa 10.06.2008 doručeným súdu dňa 11.06.2008 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom bez
dátumu, bez čísla konania, ktoré nedal štatutárny zástupca odporcu, ale vedúci personálneho odboru
odporcu, svojím menom a funkciou a ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 22.11.2007, na základe
ktorého bol s navrhovateľom skončený pracovný pomer osobne, neplatné. Zároveň navrhovateľ žiadal,
aby odporca bol zaviazaný nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že bol zamestnaný u odporcu ako vedúci oddelenia
servisu náradia. Odporca zistil, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a do jej prešetrenia jemu aj
ďalším pracovníkom zakázal vstup na pracovisko. Listom zo dňa 16.11.2007 mu navrhoval odporca
dohodu o skončení pracovného pomeru, on však dohodu odmietol, lebo odporca neprešetril dôkladne
porušenie pracovnej disciplíny a nevysporiadal sa s vážnymi nezrovnalosťami, na ktoré poukázal a tak
ho znevýhodnil, keďže sa nemohol brániť. V ďalšom navrhovateľ uviedol, že keďže odmietol dohodu bez
riadneho prešetrenia porušenia pracovnej disciplíny, obrdžal okamžité skončenie pracovného pomeru

od odporcu bez dátumu a bez čísla konania. V tomto liste odporca uviedol, že sa dopustil viacnásobného
porušenia pracovnej disciplíny a že tiež odmietol splniť pokyn nadriadených, keď sa dňa 16.11.2007
odmietol vyjadriť k okolnostiam nelegálnej výroby náradia v spoločnosti. Odporca však neuviedol celú
pravdu, a to že odporcu žiadal, aby bol prizvaný jeho právny zástupca, ktorého si zvolil a bez prítomnosti
ktorého nechcel sa k veci vyjadrovať z dôvodov, že bol v stresovej situácii nielen pre vyšetrovanie
porušenia pracovnej disciplíny, avšak súčasne bolo jeho manželke zistené závažné onemocnenie, pre
ktoré sa nemohol na pracovné záležitosti riadne sústrediť. Postup odporcu, ktorým odmietol prejednávať

porušenie pracovnej disciplíny v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu,
nemá oporu v právnych predpisoch. Odporca nepovolil jeho právnemu zástupcovi ani vstup do areálu
svojho sídla. Ten musel čakať celú dobu na vrátnici odporcu, pričom sa tak odporca dopustil porušenia
rovnosti pred zákonom podľa § 13 Zákonníka práce ako aj rovnosti zaručenej Ústavou SR. Sám odporcamal na prejednaní porušenia pracovnej disciplíny prítomného splnomocneného právneho zástupcu,
avšak jemu nepovolil, aby mal zástupcu. Preto sa právom domnieva, že odporca nemal záujem na
objektívnom prešetrení porušenia pracovnej disciplíny. Zo strany odporcu nasledovalo ihneď okamžité

skončenie pracovného pomeru. Uvedená písomnosť je bez dátumu ako aj bez čísla konania. Odporca
postupoval podľa ust. § 68 Zákonníka práce, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru nerobil
štatutárny zástupca odporcu ale vedúca personálneho odboru svojím menom a funkciou. Jemu bolo
okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňa 22.11.2007 (v návrhu je omylom uvedený rok
2008, čo je zrejmá nesprávnosť vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný dňa 18.01.2008). Navrhovateľ

ďalej uviedol, že okrem neprešetreného porušenia pracovnej disciplíny bol ako ďalší dôvod uvedená
strata dôvery. Takýto pojem Zákonník práce nepozná. Z postupu odporcu, ktorý mu navrhol najskôr
dohodu,vyplýva,žesanejednalootakézávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,lebobynekompromisne
postupoval inak alebo že odporca sám nemá záujem v tejto záležitosti konať z príčin, ktoré sú odporcovi
dobre známe a ktoré si on môže len domýšľať. Ten, kto totiž žiadal bez objednávky výrobu náhradných
dielov, bol vedúci strediska a tiež predtým člen vedenia odporcu J.. N.. Menovaný bol jemu nadriadený.

Mal veľmi dobré výsledky na svojom stredisku a riadne uhrádzal na jeho stredisko náklady, ktoré mu
vzniklivýrobounáradiaprestrediskoJ..N..NemaldôvodpodozrievaťJ..N.,žerobíniečonelegálne,proti
záujmu odporcu. Tento bol vo vedúcom postavení a všetko sa dialo bez akéhokoľvek zakrývania, ani
učtáreň, ktorá kontrolovala úhrady, nezistila nič, čo by musela vyšetrovať, či oznámiť vedeniu odporcu.
Navrhovateľ súčasne uviedol, že to, že došlo zo strany J.. N. k protiprávnemu konaniu, sa zistilo len

zásluhou jeho samého. On dbal na to, aby všetky výrobky z jeho strediska riadne evidovali. Ak by bol
vo veci zainteresovaný, nebol by predsa dôsledne sledoval evidovanie výrobkov, ale by ich naopak
odstránil. To je logické. Odporcovi boli tieto jeho dôvody známe, napriek tomu im nevenoval pozornosť a
ani ich neprešetroval. J.. N. je mimo diania. Odporca potreboval urobiť zodpovedným iného pracovníka
a od J.. N. odvrátiť pozornosť. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemohol odporca okamžite skončiť pracovný

pomer s ním, že má manželku s ťažkým zdravotným postihnutím, o ktorú sa stará. Odporca preto porušil
aj ust. § 68 ods. 3 Zákonníka práce. Napokon navrhovateľ uviedol, že požiadal ihneď po doručení
okamžitého skončenia pracovného pomeru, aby ho odporca zamestnal, a to listom zo dňa 16.11.2007.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 17.07.2008, v ktorom uviedol, že prvým argumentom,
ktorým navrhovateľ zdôvodňuje svoj návrh, aby súd vyslovil neplatnosť predmetného okamžitého

skočenia pracovného pomeru, je skutočnosť, že nie je datované. Uvedená skutočnosť podľa jeho názoru
nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa ust. § 70 Zákonníka práce
totiž musí byť okamžité skončenie pracovného pomeru urobené písomne, musí v ňom byť skutkovo
vymedzený dôvod, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodovom a musí sa v subjektívnej
dvojmesačnej alebo v objektívnej jednoročnej lehote doručiť zamestnancovi. V prípade, ak okamžité

skončenie pracovného pomeru nespĺňa niektorú z uvedených podmienok, je v zmysle uvedeného
ustanovenia neplatné. To, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť aj datované, uvedené
ustanovenie Zákonníka práce neurčuje. Skutočnosť, že podmienka jeho doručenia v ustanovených
lehotách bola splnená, je medzi účastníkmi nesporné. Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce sa na
právne vzťahy vyplývajúce zo Zákonníka práce subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník. Tento v

ust. § 34 a nasl. týkajúcich sa právnych úkonov opätovne neurčuje povinnosť datovať určitý právny
úkon. Občiansky zákonník určuje, že právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný. Podľa názoru
odporcu predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je aj bez uvedenia dátumu jeho podpisu
určité a zrozumiteľné. Z rovnakých dôvodov považoval odporca argument navrhovateľa, že okamžité
skončenie pracovného pomeru neobsahovalo číslo konania, za nedôvodný. Čo sa týka ďalšieho

dôvodu, ktorý navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, a to že okamžité skončenie pracovného pomeru
nebolo urobené štatutárnym zástupcom odporcu, ale vedúcou personálneho oddelenia, jej menom a
funkciou, odporca sa k tomuto vyjadril, že okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje v záhlaví
označenie odporcu, teda označenie, že ide o spoločnosť INA Kysuce a.s., ktorá bola zamestnávateľom
navrhovateľa. Rovnako na konci listu pod podpisom W.. Q.Í., vedúcej personálneho odboru sú uvedené

ďalšie identifikačné údaje týkajúce sa odporcu. Má tak zato, že uvedené označenie je jednoznačné a
nepochybne z neho vyplýva, že uvedený list je robený v jeho mene, teda spoločnosti INA Kysuce a.s.
a nie v mene p. W.. Q., ako to naznačuje navrhovateľ. V zmysle výpisu z obchodného registra sú za
odporcu oprávnené konať nasledovné osoby: J.. T. W., predseda predstavenstva a Ing. V. Š. ako člen
predstavenstva, pričom za spoločnosť konajú spoločne. V ďalšom odporca odkázal na ust. § 15 ods.

1 Obchodného zákonníka a ust. § 9 Zákonníka práce, pričom uviedol, že p. W.. Q. bola štatutárnym
orgánom na základe písomného poverenia zo dňa 01.03.2005 poverená ako vedúca personálneho
odboru podpisovaním platových výmerov, výpovede z pracovných pomerov ako aj okamžitých skončení
pracovných pomerov. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi za trvania jeho pracovného pomeru uodporcuznáma.Nazákladeuvedenéhomalodporcazato,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerus
navrhovateľom nemuseli podpísať členovia predstavenstva, ale z ohľadu na písomné plnomocenstvo p.
W.. Q. a vzhľadom na ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 9 Zákonníka práce bolo podľa jeho

názoru postačujúce, aby ho podpísala p. W.. Q. ako vedúca personálneho odboru. V ďalšom sa odporca
vyjadril k tomu, že navrhovateľ vo svojom návrhu spochybňoval aj dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Podľa názoru sú dôvody, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru dostatočne a nepochybne z nich vyplýva, že navrhovateľ svojim konaním alebo opomenutím
konania závažne porušil pracovnú disciplínu. Pre zamestnávateľa nie je akceptovateľné, aby ďalej

zamestnával zamestnanca, ktorý neplnením a nedostatočným plnením, prípadne aj opomenutím plnenia
si svojich úloh prispel k spôsobeniu škody na majetku zamestnávateľa v predpokladanej výške 3,8 mil.
Sk. Zároveň odporca upozornil na to, že navrhovateľ vykonával funkciu vedúceho oddelenia prípravy
náradia meradiel, teda vedúceho oddelenia, kde dochádzalo k nelegálnej výrobe náradia. Uvedená
nelegálna výroba spočívala v tom, že na oddelení, kde navrhovateľ pôsobil ako vedúci, dochádzalo k
protokolárnemu vyraďovaniu bezchybných polotovarov z evidencie tak, že boli označené ako chybné.

Následne sa z týchto polotovarov vyrábali na tomto oddelení zamestnancami odporcu a za použitia
prostriedkov a zdrojov na tomto oddelení náradie mimo oficiálnej produkcie. Navrhovateľ ako vedúci
zamestnanec umožnil uvedené konanie, z dôvodu čoho bol s ním okamžite skončený pracovný pomer.
Pokiaľ navrhovateľ poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že mu bola pred daným okamžitým
skončením pracovného pomeru predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, tento argument

podľa názoru odporcu neobstojí. Skutočnosť, že navrhoval navrhovateľovi ukončiť pracovný pomer
najskôr formou dohody, predstavuje podľa jeho názoru bežný postup. Ponuka dohody o skončení
pracovného pomeru mala chrániť navrhovateľa, nakoľko opätovné zamestnanie sa osoby, s ktorou bol
okamžite skončený pracovný pomer, je vychádzajúc z doterajších skúseností značne komplikované,
pričom uvedené konanie navyše zodpovedá určitým etickým štandardom platným v Spolkovej republike

Nemecko, kde pôsobí jeho materská firma. V súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru
navrhovateľ uviedol, že bola porušená rovnosť podľa ust. § 13 Zákonníka práce, a to tým, že nemal
možnosťmaťnaprerokovaníporušeniapracovnejdisciplínyprávnehozástupcu.Zároveňsanavrhovateľ
odvolával aj na Ústavu SR. Podľa názoru odporcu si navrhovateľ nesprávne vyložil dané ustanovenie
Zákonníka práce, pričom v tomto prípade bolo totiž cieľom zákonodarcov upraviť pracovnoprávny

vzťah, antidiskriminačné princípy, avšak vo vzťahu zamestnanec - zamestnanec a nie zamestnanec
- zamestnávateľ tak, ako to vykladá navrhovateľ. Uvedené znamená, že zamestnávateľ má rovnako
zaobchádzať so všetkými zamestnancami v rovnakej a porovnateľnej situácii, resp. pozícii, kde na
počiatku je ust. § 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa,
tzv. závislú prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Uvedený

argument podľa názoru odporcu neobstojí, nakoľko je výlučne na rozhodnutí zamestnávateľa, koho
vpustí do svojich priestorov. Zároveň v prípade okamžitého skončenia pracovného ide o jednostranný
právny úkon, kde vôbec nie je potrebné akákoľvek aktivita daného zamestnanca. Je potrebné, aby
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prerokované so zástupcami zamestnancov, čo bolo
splnené. Ako posledný argument navrhovateľ udáva skutočnosť, že sa na neho vzťahoval zákaz

okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko sa osobne
staral o blízku osobu - manželku, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhovateľ mu
však nikdy nepredložil akýkoľvek dokument preukazujúci skutočnosť, že jeho manželka je osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím, ani žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že sa do momentu okamžitého
skončenia pracovného pomeru o manželku osobne staral. Navyše mu túto skutočnosť ani neoznámil.

Uvedená skutočnosť mu preto nemohla byť známa. V súvislosti s tým odporca poukázal na znenie ust.
§ 64 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, v zmysle ktorého sa opatrovanie občanov s
ťažkým zdravotným postihnutím, fyzickou osobou vykonáva najmä na účely zabezpečenia pomoci pri
nevyhnutných životných úkonoch uvedených v prílohe č. 1, ktorými sú bežné úkony osobnej hygieny,
pomoc pri obliekaní, vyzliekaní, pomoc pri presune na vozík, na lôžko, pomoc pri použití WC, kúpaní,

vrátane umytia vlasov, donáška obeda, dovoz obeda alebo iného teplého jedla, pomoc pri podávaní
jedla, pri pití dohľad a pod. Tu vyvstáva otázka, ako sa mohol navrhovateľ osobne starať o svoju
manželku, keď muselbyť na pracovisku od 8.00 hod. do 14.00 hod. a po tomto čase sa často zdržiaval na
pracovisku z dôvodu svojej funkcie vedúceho oddelenia, ktoré vyžaduje oveľa väčšie časové nasadenie.
Navrhovateľ ho nepožiadal o skrátenie pracovnej doby z dôvodu starostlivosti o manželku, a preto má

pochybnosť o pravdivosti navrhovateľom uvedených tvrdení. Na základe uvedeného považoval odporca
dôvod podľa ust. § 68 ods. 3 Zákonníka práce u navrhovateľa za vykonštruovaný.
Navrhovateľ podaním zo dňa 20.01.2009 doručeným súdu dňa 26.01.2009 uviedol, že žiada súd, aby
po preskúmaní návrhu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, prípadne po vypočutísvedkov rozhodol, že určuje, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie sú dané dôvody zo
strany odporcu, lebo sám odporca navrhol navrhovateľovi najskôr rozviazanie pracovného pomeru
dohodou, porušenie pracovnej disciplíny nebolo riadne prešetrené, /ani doposiaľ/, pri prešetrovaní

porušenia pracovnej disciplíny bola navrhovateľovi zamietnutá požiadavka, aby mohol byť prítomný jeho
právny zástupca. Okamžité skončenie pracovného pomeru bez dátumu a čísla konania nebolo uložené
oprávnenou osobou. Na základe udelenia plnej moci zo dňa 01.03.2005 bola W.. V. Q. splnomocnená
k podpisovaniu (okrem iného) okamžitého zrušenia pracovného pomeru nie ako vedúca personálneho
oddelenia, ale ako fyzická osoba. Udelenie plnej moci je zmätočné. Okamžité skončenie pracovného

pomeru doručené navrhovateľovi dňa 22.11.2007, na základe ktorého bol s navrhovateľom skončený
pracovný pomer, je neplatné.
Na pojednávaní dňa 26.01.2009 súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu v znení
rozsudočného návrhu podľa podania navrhovateľa zo dňa 20.01.2009. Uznesenie bolo verejne
vyhlásené za prítomnosti navrhovateľa ako aj právnych zástupcov účastníkov konania, pričom
uznesenie.

Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 26.01.2009, 14.10.2011,
13.12.2011, 31.01.2012, 20.03.2012 a 11.05.2012 za účasti navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne, ako
aj právneho zástupcu odporcu, pričom odporca sa ani na jednom pojednávaní nezúčastnil, pričom vždy
svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci aj za svojej neprítomnosti. Súd tak pojednával
v súlade ust. § 101 ods. 2 O.s.p. za neúčasti odporcu. Súd pojednávanie dňa 11.05.2012 v súlade s

ust. § 156 ods. 2 O.s.p. odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 01.06.2012, pričom v tento deň
bol verejne vyhlásený tento rozsudok.
Z hľadiska svojej zásadnej skutkovej a právnej argumentácie zotrval navrhovateľ počas celého konania
na obsahu svojho návrhu zo dňa 15.01.2008 a odporca na obsahu svojho vyjadrenia k návrhu zo dňa
17.07.2008.

Súd tak vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s navrhovateľom, ako aj odporcom produkovanými
listinnými dôkazmi (vrátane oboznámenia s obsahom listín s pripojeného priepisu OR PZ, ÚJKP PZ,
OJP Čadca vo veci vedenej pod ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007), ako aj výsluchom navrhovateľa a
svedkov. Jednotlivé skutkové zistenia a skutkové závery súdu, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov
sú z dôvodu prehľadnosti a výstižnosti uvedené pri posudzovaní jednotlivých sporných a ťažiskových

otázok rozhodovania súdu v prejednávanej veci.
Súd vec právne posúdil s použitím nasledovných ustanovení právnych predpisov.
Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení zákona č. 206/1996 Z. z.
v znení účinnom do 31.03.2002, pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi zamestnávateľom a
zamestnancom.

Podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení zákona č. 206/1996 Z. z. v znení
účinnom do 31.03.2002, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku
alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce.
Podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení účinnom do 31.03.2002, pracovný

pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve ako deň
nástupu do práce.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení zákona č. 206/1996 Z. z. v
znení účinnom do 31.03.2002, dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne,

zamestnávateľ musí urobiť písomne aj jej zmenu.
Podľa ust. § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len ZP), ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej
ustanovenéinak.Nároky,ktoréznichvznikli,aprávneúkonyurobenépred1.aprílom2002saposudzujú
podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 ZP v znení zákona 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007, tento zákon upravuje
individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické
osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa ust. § 1 ods. 4 ZP v znení zákona 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007 do 31.12.2008, ak tento
zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZP v znení účinnom do 31.08.2011, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne
úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická
osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní
zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgányzamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby

robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť
uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
Podľa ust. § 9 ods. 3 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom do 31.08.2011, vedúci
zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány ( odsek 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú
poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať

podriadenýmzamestnancomzamestnávateľapracovnéúlohy,organizovať,riadiťakontrolovaťichprácu
a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Podľa ust. § 13 ods. 1 ZP v znení zákona č. 365/2004 Z. z. účinnom od 01.07.2004, zamestnávateľ je v
pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon).
Podľa ust. § 13 ods. 2 ZP v znení zákona č. 365/2004 Z. z. účinnom od 01.07.2004 do 31.03.2011, v
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu
a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa ust. § 15 ZP, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.
Podľa ust. § 16 ods. 1 ZP, na právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma, je potrebná u
tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne
prítomnými zamestnancami zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.

Podľa ust. § 16 ods. 2 ZP, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými
zamestnancami zamestnávateľa sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok a je schopný
zápisnicu vlastnoručne podpísať.
Podľa ust. § 17 ods. 2 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003, právny úkon, na ktorý

neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný
so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom,
je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa ust. § 42 ods. 1 veta prvá ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. b) ZP, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007,
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ust. § 68 ods. 2 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z., zamestnávateľ môže podľa odseku 1
okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a
plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa ust. § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ust. § 74 ods. 1 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003 do 31.08.2011,

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ
povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je
povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej
lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa ust. § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ust. § 81 ZP v znení do 31.08.2011, zamestnanec je povinný najmäa) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa ust. § 82 ZP v znení zákona 348/2007 v znení účinnom od 01.09.2007, vedúci zamestnanec je
okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä
a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú
prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a,
d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich
sociálnych potrieb,
e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,

f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.
Podľa ust. čl. 12 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody
sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľaust.§191ods.1Obchodnéhozákonníkavznenízákonač.500/2001Z.z.účinnomod01.01.2002,
predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene.

Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo
stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia
inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí
konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.08.1999 vznikol v súlade s cit. ust. § 27 ods. 2 a 33 ods. 1

zákona č. 65/1965 Zb. medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer dňa 28.08.1999, ktorý bol
dohodnutý na dobu neurčitú. V zmysle pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
01.01.2001 uzavretej v súlade s citovaným ust. § 36 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. bol s navrhovateľom
dohodnutý s účinnosťou od 01.01.2001 druh práce: vedúci oddelenia prípravy náradia a meradiel.
Odporca listom bez datovania označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru adresovaným

navrhovateľovi tomuto oznámil, že nakoľko sa dopustil niekoľkonásobného závažného porušenia
pracovnej disciplíny, odporca s ním končí pracovný pomer okamžite v zmysle ust. § 68 Zákonníka práce.
Závažné porušenie pracovnej disciplíny predstavuje:
- odmietnutie plnenia pokynov nadriadených - odmietol sa na pokyn riaditeľa spoločnosti vyjadriť dňa
16.11.2007 k okolnostiam nelegálnej výroby náradia spoločnosti;

-porušovaniezásadspolupráceamedziľudskýchvzťahovnapracovisku-dalpokynjemupodriadenému
p. K., aby povedal, že neštandardné výkresy dostal od iného zamestnanca (J.. N.), čím vedome a cielene
manipuloval interné šetrenie spoločnosti a konal v priamom rozpore so záujmami spoločnosti;
- umožnením nelegálnej výroby ako vedúci útvaru a trpením tohto stavu konal v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa a nechránil jeho majetok pred zneužitím, čo je základná povinnosť

zamestnanca v zmysle ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce;
- ako vedúci zamestnanec musel mať vedomosť o neoprávnenom vyšrotovaní (t. j. protokolárnom
vyradení z evidencie) bezchybných polotovarov, z ktorých sa následne nelegálne vyrábali nástroje a
žiadnym spôsobom proti tomu nezasiahol, ani nevyvodil žiadne dôsledky;
- ako vedúci zamestnanec nedostatočne kontroloval prácu svojich zamestnancov, na základe čoho

mu uniklo, že na jeho útvare dochádza k nelegálnej výrobe nástrojov, čím porušil základnú povinnosť
vedúceho zamestnanca v zmysle ust. § 82 písm. a) Zákonníka práce;
- neprijal včasné a účinné opatrenia na ochranu majetku zamestnávateľa, čím porušil ust. § 82 písm.
f) Zákonníka práce.Ďalej odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že pod nelegálnou výrobou náradia
sa rozumie výroba náradia, na ktoré neexistovali riadne objednávky. Konaním, resp. nezasiahnutím
navrhovateľ umožnil, aby spoločnosti bola spôsobená škoda v predpokladanej výške cca 3,8 mil. Sk.

Za účasti zástupcu zamestnancov bol navrhovateľ dňa 16.11.2007 oboznámený s dôvodmi okamžitého
skončenia pracovného pomeru a odmietol sa k nim vyjadriť. Okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo prejednané so zástupcami zamestnancov dňa 20.11.2007. Napokon odporca uviedol, že
každé z uvedených závažných porušení pracovnej disciplíny zakladá možnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Na základe uvedeného vzhľadom na absolútnu stratu dôveru v jeho osobu zo

strany odporcu nemôže navrhovateľ ďalej vykonávať prácu pre odporcu a jeho pracovný pomer sa končí
doručením tohto oznámenia o skončení pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru
podpísala W.. V. Q.K., vedúca personálneho odboru.. Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné, že
okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal navrhovateľ dňa 22.11.2007.
Ako prvoradú otázku súd posudzoval otázku vecnej legitimácie účastníkov konania, pričom dospel na
základe vyššie uvedeného, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu podľa

ust. § 77 ZP, keďže ako so zamestnancom odporcu v pracovnom pomere bol s ním zo strany
odporcu ako zamestnávateľa skončený pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru
doručenýmmudňa22.11.2007.Nadruhejstraneboltakodporcavovecipasívnevecnelegitimovanýako
zamestnávateľ, ktorý s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer. Vzhľadom na to, že okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené odporcom dňa 22.11.2007 a navrhovateľ

podal návrh o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde dňa 18.01.2008, t. j. ešte
pred uplynutím dvojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa cit. ust. § 77 ZP, súd vec meritórne posúdil a
rozhodol.
Cit. ust. § 70 ZP vymedzuje formálne a obsahové náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Okamžité skončenie pracovného pomeru tak musí

mať písomnú formu a musí v ňom byť skutkovo vymedzený dôvod takým spôsobom, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod po doručení okamžitého skončenia pracovného
pomeru druhej strane už potom nemožno dodatočne meniť.
Súd sa tak primárne zaoberal navrhovateľom namietanými formálnymi dôvodmi neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

Po prvé navrhovateľ namietal, že písomné vyhotovenie právneho úkonu odporcu, ktorým s
navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer nie je datované a je bez čísla (konania). Túto námietku
navrhovateľa súd považoval za nedôvodnú, a to vzhľadom k tomu, že datovanie právneho úkonu v
písomnej forme nie je podmienkou platnosti tohto úkonu, čo vyplýva jednak zo znenia ust. § 70 ZP,
ktoré ustanovuje formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to, že toto musia

zamestnávateľ, ako aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a súčasne ho musia v ustanovenej lehote doručiť
druhému účastníkovi. Datovanie ako formálna náležitosť právneho úkonu nevyplýva ďalej ani zo znenia
ust. § 15 a § 16 ZP, ktoré upravujú právne úkony účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, ako ani zo
znenia ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (v zmysle ust. §1 ods. 4 ZP sa totiž na pracovnoprávne

vzťahy podľa ust. § 1 ods. 1 ZP delegovane vzťahuje vecná pôsobnosť Občianskeho zákonníka).
Obdobnú právnu argumentáciu možno použiť aj ohľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa toho,
že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo zo strany odporcu ako zamestnávateľa označené
číslom (konania).
Po druhé navrhovateľ namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru neurobila oprávnená osoba,

t. j. štatutárny zástupca odporcu, ale vedúca personálneho odboru odporcu svojim menom a funkciou.
V súvislosti s touto námietkou sa navrhovateľ odvolával aj na znenie plnej moci udeleného W.. V. Q. zo
dňa 01.03.2005. Navrhovateľ poukazoval na pojmový rozdiel medzi poverením podpisovať a poverením
okamžite skončiť pracovný pomer. Súd aj túto námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú. Z
cit. ust. § 9 ods. 1 ZP vyplýva, že ak je zamestnávateľ právnickou osobou, ako je to v danej veci,

oprávnenie robiť vo všetkých pracovnoprávnych vzťahoch právne úkony v mene zamestnávateľa má
predovšetkým štatutárny orgán (z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina z odd. Sa,
vložky č. 10193/L vyplýva, že v čase od 25.02.2005 do 07.10.2009 bol predsedom predstavenstva
odporcu J.. T. W., ďalej že od 25.02.2005 je členom predstavenstva J.. V. Š. a v čase od 27.08.2002
do 06.11.2007 bol členom predstavenstva C. R., pričom konanie menom spoločnosti je a vždy bolo

upravené tak, že za spoločnosť koná predstavenstvo, a to vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne.
Podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňuje tak, že k napísanému, alebo vytlačenému obchodnému
menu spoločnosti pripoja súčasne dvaja členovia predstavenstva svoj vlastnoručný podpis) Kto je
štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti, vyplýva z cit. ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka,ktoré stanovuje, Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti
a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú
týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej

rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva.
Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú
do obchodného registra. Údaje o osobách, ktoré sú štatutárnym orgánom a spôsob, akým konajú
v mene právnickej osoby, sa zapisujú do obchodného registra (ust. § 2 ods. 1 písm. e) zákona č.
530/2003 Z. z. o obchodnom registri). Zákon však bezvýnimočne netrvá na tom, aby všetky právne

úkony za zamestnávateľa - právnickú osobu robil jeho štatutárny orgán. V konaní zamestnávateľa by
takáto bezvýnimočnosť totiž spôsobovala značné problémy hlavne u veľkých zamestnávateľov. Práve
na tento prípad myslí cit. ust. § 9 ods. 1 ZP, v zmysle ktorého môžu robiť za zamestnávateľa - právnickú
osobu namiesto štatutárneho orgánu právne úkony aj štatutárnym orgánom poverení zamestnanci
(podľa § 9 ods. 2 ZP), alebo iní zamestnanci, pričom zákon demonštratívne (príkladmo) udáva vedúcich
organizačných útvarov, a to právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi

zamestnávateľa. Z listiny predloženej odporcom a označenej ako udelenie plnej moci, datovanej dňa
01.03.2005 vyplýva, že dvaja členovia predstavenstva spôsobom uvedeným vo výpise z obchodného
registra (svojim podpisom s uvedením obchodného mena odporcu) písomne poverili W.. V. Q. s
uvedením rodného č. medzi iným aj k podpisovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to na
dobu neurčitú. Aj keď W.. V. Q. nebola v predmetnom poverení uvedená s označením jej pracovného

zaradenia u navrhovateľa, je nepochybné, že vôľou štatutárneho orgánu odporcu, t. j. samotného
odporcu, bolo poveriť W.. V. Q. ako zamestnanca odporcu, čo logicky korešpondovalo aj s jej pracovnou
náplňou a pracovným zaradením u odporcu ako vedúca personálneho odboru a súčasne aj zodpovedá
zneniu cit. ust. § 9 ods. 1 ZP, keďže namiesto štatutárneho orgánu zamestnávateľa - právnickej
osoby môžu zásadne v pracovnoprávnych vzťahoch konať za zamestnávateľa len zamestnanci. Tomu

zodpovedá aj popis pracovného miesta W.. V. Q. zo dňa 26.10.2000, predložený odporcom, z ktorého
popisu medzi iným vyplýva, že W.. V. Q. mala v popise pracovného miesta odsúhlasovanie skončenia
pracovného pomeru. Pokiaľ tak navrhovateľ namietal, že W.. V. Q. mu nebola oprávnená uložiť okamžité
skončenie pracovného pomeru, ale toto len podpísať, tento výklad dotknutého poverenia (udelenia
plnej moci) považoval súd za účelový. Zo záhlavia listiny označenej ako „Vec: Okamžité skončenie

pracovného pomeru“ totiž vyplýva, že toto bolo dávané navrhovateľovi v mene odporcu, čo vyplýva
rovnako aj z odtlačku pečiatky za podpisom W.. V. Q., vedúcej personálneho odboru, na ktorom
odtlačku je zreteľne uvedené, že ide o spoločnosť INA Kysuce, a. s., Dr. G. Schaefflera 1, 024 01
Kysucké Nové Mesto. V zásade tak vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru striktne
formálne zodpovedá povereniu (udeleniu plnej moci) zo dňa 01.03.2005, keďže W.. V. Q. okamžité

skončenie podpísala, na čo bola aj štatutárnym orgánom poverená. Z hľadiska logického výkladu
zmyslu právneho úkonu odporcu, konajúceho prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, zo dňa
01.03.2005, je nepochybné, že W.. V. Q. bola poverená na to, aby za zamestnávateľa konala v prípade
právnych úkonov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nie je totiž
možné podpis na listine, ktorá obsahuje prejav vôle zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer

so zamestnancom, oddeliť od takto prejavovanej vôle zamestnávateľa právnickej osoby, konajúcej
prostredníctvom štatutárneho orgánu, alebo povereného alebo oprávneného zamestnanca podľa ust. §
9 ods. 1 ZP, t. j., že vôľu by prejavil za zamestnávateľa - právnickú osobu štatutárny orgán, prípadne
zamestnanec podľa ust. § 9 ods. 1 ZP a listinu stelesňujúci túto vôľu v písomnej forme by podpísala iná
osoba, ktorá by túto vôľu priamo za zamestnávateľa neprejavila.

Po tretie navrhovateľ namietal, že v danom prípade nebol dodržaný postup podľa ust. § 74 ZP, pričom z
tohto dôvodu tak považuje okamžité skončenie pracovného pomeru rovnako za neplatné. Oprávneným
subjektom v zmysle cit. ust. § 74 ZP na prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného
pomeru bola zamestnanecká rada v prípade, ak u zamestnávateľa bola táto zriadená. Odborový orgán
bol partnerom zamestnávateľa len vtedy, ak u zamestnávateľa nebude zriadená zamestnanecká rada.

Nesplnenie zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného
pomeru tak ZP formuluje ako hmotnoprávnu podmienku, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ust. §
17 ods. 2 ZP spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru však neovplyvňuje, ak by aj zástupca zamestnancov vyjadril nesúhlas k
takémuto skončeniu pracovného pomeru. Súd poukazuje na listinu predloženú odporcom označenú ako

Návrh na prerokovanie rozviazania pracovného pomeru zo dňa 19.11.2007, z ktorej obsahu vyplýva,
že zamestnávateľ predložil Združeniu zamestnancov INA Kysuce, a. s. návrh na okamžité skončenie
pracovného pomeru s navrhovateľom z dôvodov ako sú uvedené v prílohe tohto návrhu (dôvody
uvedené v prílohe sú identické s dôvodmi uvedenými na okamžitom skončení pracovného pomeru).Za Združenie zamestnancov INA Kysuce, a. s. na tento návrh pripojil podpis p. E. (podľa nesporného
tvrdenia odporcu) s dátumom 20.11.2007 bez toho, aby vyjadril akékoľvek vyjadrenie k tomuto návrhu.
Z uvedeného vyplýva, že k tomuto dňu došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru

pred tým, ako toto bolo navrhovateľovi ako sám tvrdil (odporca jeho skutkové tvrdenie nenamietal)
dňa 22.11.2007 doručené. Súd tak dospel k záveru, že aj táto hmotnoprávna podmienka okamžitého
skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 74 ZP bola naplnená a ani táto námietka navrhovateľa
dôvodná nebola.
Po štvrté navrhovateľ namietal, že porušenie pracovnej disciplíny nebolo riadne prešetrené, pri

prešetrovaní porušenia pracovnej disciplíny mu bola zamietnutá požiadavka, aby to bolo za účasti jeho
právneho zástupcu, čo vzhľadom k tomu, že šetrenie bolo vykonávané za účasti právneho zástupcu
odporcu, bolo voči navrhovateľovi diskriminačné, ako aj v rozpore s rovnosťou zaručenou Ústavou SR. V
kontexte tejto námietky súd považuje najskôr za potrebné uviesť, že nie je hmotnoprávnou podmienkou
okamžitého skončenia pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom prejednať so zamestnancom a
prešetriť za účasti zamestnanca skutky zamestnanca, ktorými mal naplniť znaky konania závažne

porušujúceho pracovnú disciplínu. Takáto povinnosť zamestnávateľa zo znenia ZP nevyplýva.
Podmienkou je iba to, že pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí
mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia. Napokon navrhovateľovi bol daný zo
strany odporcu priestor na vyjadrenie sa k vykonávanému šetreniu odporcom, čoho dôkazom je aj
zápis z interného šetrenia s p. J.. Š. V. zo dňa 14.11.2007 o 12.30 hod. vo veci záchytu nelegálnej

výroby náradia v r. 2007 (príp. v roku 2006, 2005). Ďalší deň 16.11.2007 sa navrhovateľ už odmietol
k veci vyjadriť. Nadväzne na uvedené táto námietka navrhovateľa nemá zákonný podklad a súd ju
musel ako iné opätovne vyhodnotiť ako nedôvodnú. V tejto súvislosti sa ďalej ohľadom námietky
navrhovateľa v tom, že postup odporcu bol voči nemu diskriminačný, súd stotožnil s argumentáciou
odporcu, z ktorej vyplýva, že ust. § 13 ZP na daný prípad nedopadá. Ust. § 13 ods. 1a 2 ZP totiž

zakotvuje povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať zo zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania. Ochrana zamestnanca vyplývajúca z tohto ustanovenia je tak konštruovaná na princípe
rovnakého zaobchádzania so zamestnancami zo strany zamestnávateľa tak, aby nedochádzalo k
znevýhodňovaniu niektorého zamestnanca oproti iným zamestnancom z akéhokoľvek dôvodu. Pokiaľ
ide o navrhovateľom do pozornosti dávanú rovnosť zaručenú čl. 12 Ústavy SR, je zrejmé, že vo

vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca nejde o subjekty s rovnakým alebo obdobným postavením,
takže v tomto smere bol odkaz navrhovateľa na rovnosť zaručenú Ústavou SR neadekvátny. Z hľadiska
naznačenej diskriminácie navrhovateľa v porovnaní konania odporcu voči nemu a konania odporcu
voči J.. Q. N., a to, že s navrhovateľom bol pracovný pomer skončený okamžite hoci mu za odporcom
vytknuté skutky nebolo vznesené obvinenie orgánmi činnými v trestnom konaní a J.. Q. N. bola uzavretá

dohoda o skončení pracovného pomeru, hoci jemu orgánmi činnými v trestnom konaní obvinenie
vznesené bolo, súd poukazuje (ako aj odporca) na to, že navrhovateľ sám už spolu s návrhom predložil
a súčasne tvrdil, že mu odporca ponúkal skončenie pracovného pomeru dohodou. Navrhovateľ síce
argumentoval, že túto dohodu ako pre neho neakceptovateľnú nepodpísal aj z dôvodu, že v nej bol
ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny, z čoho

vyvodil, že by tým potvrdil svoju zodpovednosť, avšak v ďalšom nepreukázal, že by znenie dohody
uzavretej s J.. N. bolo iné (výhodnejšie). Odhliadnuc však od tohto, súd považuje za potrebné uviesť,
že je len vecou úvahy zamestnávateľa, či v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny skončí
s konkrétnym zamestnancom pracovný pomer dvojstrannou dohodou, alebo jednostranne výpoveďou,
alebo okamžitým skončením pracovného pomeru.

Po piate navrhovateľ namietal, že mu bolo dané zo strany odporcu okamžité skončenie pracovného
pomeru, hoci bol zamestnancom, ktorý sa osobne staral o blízku osobu - svoju manželku M. Š., ktorá
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo ust. § 68 ods. 3 ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z.
neumožňuje. Súd v kontexte s touto námietkou považuje za potrebné uviesť, že z dikcie ust. § 68 ods.
3 ZP je zrejmé, že zákon nevyžaduje subjektívnu vedomosť zamestnávateľa o tom, že zamestnanec

sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, na to, aby bola
takémuto zamestnancovi poskytnutá zvýšená ochrana v podobe toho, že s ním zamestnávateľ môže
skončiť pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 ZP) jednostranne len
výpoveďou(narozdieloprotiochranetehotnejzamestnankyne,keďžezatútosavzmysleust.§40ods.6
ZP v znení zákona č. 210/2003 Z. z., z ktorého znenia vyplýva, že za tehotnú zamestnankyňu sa na účely

tohto zákona považuje len zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom
staveapredložilaotomlekárskepotvrdenie,nazákladečohozamestnávateľpotommáužajsubjektívnu
vedomosť o tejto skutočnosti; zákon však obdobnú definíciu u zamestnanca, ktorý sa osobne stará o
blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, neudáva). Teda jedinou podmienkoupre vznik tejto ochrany u konkrétneho zamestnanca je objektívna existencia jeho osobnej starostlivosti
o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhovateľ v konaní preukázal, že
jehomanželkaM.Š.bolarozhodnutímÚradupráce,sociálnychvecíarodinyŽilinač.j.PO2005/1747/Va

zo dňa 07.11.2005 (na č.l. 44) uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a na základe tohto
jej bol vydaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím č. 192348 (na č.l. 45). Je nepochybné,
že v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka (použitého v zmysle odkazu ust. § 1 ods. ods. 4
ZP) je manželka navrhovateľa jemu osobou blízkou. Nutnou podmienkou poskytnutia tejto ochrany
zamestnancovi však je nielen existencia toho, že jeho blízka osoba je osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím, ale kumulatívne aj to, že sa zamestnanec o takúto svoju blízku osobu aj osobne stará.
Legálnu definíciu osobnej starostlivosti zamestnanca o blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
však ZP neobsahuje. Podľa názoru súdu za osobnú starostlivosť možno považovať to, ak zamestnanec
pravidelne (teda nie len ojedinele) osobne pomáha blízkej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri
nevyhnutných osobných životných úkonoch (ako umývanie, kúpanie, obliekanie, vyzliekanie, príprava
jedla, podávanie jedla, mobilita a pod.) a pri nevyhnutných prácach v domácnosti (ako upratovanie,

pranie, žehlenie, nakupovanie a pod.), ktoré si táto zdravotná osoba nie je schopná sama zabezpečovať,
ako aj pomoc v kontakte so spoločenským prostredím (napr. sprievod, tlmočenie v posunkovej reči pre
nepočujúce osoby, predčítanie a pod.) Súd mal však za to, že navrhovateľ nepreukázal, že v čase
okamžitého skončenia pracovného pomeru takúto osobnú starostlivosť svojej manželke poskytoval. Z
jeho výpovede na pojednávaní dňa 14.10.2011 nevyplýva, že jeho manželka by bola obmedzená vo

vykonávaní nevyhnutných životných úkonov. Navrhovateľ v zásade uviedol, že v tom čase jej pomáhal
pri česaní. Rovnako sám uviedol, že na domáce práce, umývanie, upratovanie, vysávanie sa podujala
aj jeho manželka. Na otázku súdu, aby sa vyjadril, či bola jeho manželka v tomto období obmedzená
vo vykonávaní bežných úkonov, navrhovateľ uviedol, že jej obmedzenie ako psychiatrického pacienta
spočívalo v tom, že sa stránila ľudí a keď mala prejavy schizofrénie, rozprávala sa s osobami, ktoré

neboli v miestnosti, brala lieky, ktoré ju utlmovali a tak spávala viac hodín denne. Súd v ďalšom naopak
poukazuje na to, že samotný navrhovateľ v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2012 označenom
ako záverečné stanovisko k prejednávanej veci uviedol, že bol pri budovaní firmy prakticky od jej
začiatku a jej rozvoju obetoval neraz voľný čas, soboty a nedele, bez ohľadu na osobné potreby, zdravie
svoje a zdravie svojej rodiny. Rovnako súd poukazuje na to, že z odporcom produkovaných dokladov

o dochádzke navrhovateľa do zamestnania za obdobie od januára 2007 do novembra 2007 vyplýva,
že navrhovateľ v pracovných dňoch často zotrvával v zamestnaní aj po skončení pracovnej doby do
neskorších večerných hodín, pričom pracoval aj v čase dní pracovného voľna a pracovného pokoja.
Rovnako súd považoval medzi účastníkmi za nesporné tvrdenia odporcu, že navrhovateľ chodieval
na pracovné cesty v trvaní viac pracovných dní. Tieto okolnosti rovnako nenasvedčujú tomu, že by

navrhovateľ poskytoval osobnú starostlivosť svojej manželke. Dôvody tejto námietky navrhovateľa súd
považoval za nepreukázané. Na tom nemení nič ani skutkové tvrdenie navrhovateľa, že na manželku
z dôvodu jej invalidity si uplatňoval úľavy na dani.
Cit. ust. § 68 ods. 2 ZP upravuje subjektívnu a súčasne aj objektívnu hmotnoprávnu lehotu, v ktorej môže
zamestnávateľ skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžitým skončením pracovného pomeru.

Počiatok plynutia jednomesačnej subjektívnej lehoty zákon stanovuje na deň, keď sa zamestnávateľ o
dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V zmysle judikatúry sa zamestnávateľ
o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvie dňom, keď jeho vedúci zamestnanec
(ust. § 9 ods. 3 ZP), ktorý je bezprostredne alebo vyššie nadriadený (a teda je tomuto podriadenému
zamestnancovi oprávnený ukladať pracovné úlohy a dávať mu za tým účelom záväzné pokyny)

zamestnancovi, ktorý porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, získal vedomosť (zo znenia
samotného ustanovenia vyplýva podmienka, že sa dozvedel, nie, že sa mohol dozvedieť o tomto
dôvode), že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Nestačí ani iba jednoduché podozrenie zo skutkov zakladajúcich dôvod
na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo získanie nespoľahlivej správy, ale musí ísť o istotu.

(pozrinapr.rozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.21Cdo1475/2001,rozhodnutieuverejnenévoVýbere
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 2/1976).
Počiatok ročnej objektívnej lehoty zákon stanovuje bez ohľadu na vedomie zamestnávateľa o dôvode
okamžitého skončenia pracovného pomeru na deň, kedy tento dôvod vznikol, t. j. kedy malo dôjsť
zo strany zamestnanca k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Obe lehoty majú prekluzívny

charakter, t. j., že ich márnym uplynutím právo zamestnávateľa zaniká.
Navrhovateľ v konaní nenamietal, že by sa právo odporcu ukončiť s ním pracovný pomer okamžitým
skončenímpracovnéhopomeruprekludovalo,čiužvsubjektívnejaleboobjektívnejlehote.Anisúdtakúto
preklúziu z vykonaného dokazovania nezistil.Z hľadiska začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty súd poukazuje na to, že priamym
nadriadeným zamestnancom navrhovateľa bol od roku 2006 do okamžitého skončenia pracovného
pomeru svedok J.. V. Q. ako vedúci Segmentu Z., pod ktorý spadalo oddelenie Prípravy náradia, ktorého

vedúcim bol navrhovateľ (uvedené vyplýva jednak zo svedeckej výpovede J.. V. Q., ako aj z organizačnej
štruktúry odporcu podľa schém na č.l. 99, ktorý bol v priamej riadiacej pôsobnosti J.. T. W., riaditeľa a
predsedu predstavenstva odporcu. Ako vypovedal svedok J.. V. Q. dňa 08.02.2008 pred OR PZ, ÚJKP
PZ, OJP Čadca vo veci vedenej pod ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007 (zápisnica o výsluchu svedka na
č.l. 118 kópie vyšetrovacieho spisu OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007),

dňa 09.11.2007 objavil nelegálnu výrobu tvarových nožov, teda, že tohto dňa pri kontrole pohybov
polotovarov v systéme SAP našiel neprimerané množstvá polotovarov, ktoré boli označené kódom
pohybu 201, ktorý sa nepoužíva pri manipulácii s týmto polotovarom, pričom tento kód sa používa iba v
prípade inventúry, resp. a minimálne úpravy stavov skladových zásob. Je to vlastne kód používaný na
priame odpísanie, resp. priamy výdaj do výroby, tzv. šrotovanie náradia do priamej spotreby. Takto bolo
vyskladnených s dátumom dňa 08.11.2007 36 ks polotovarov. Na základe týchto zistení sa šiel pozrieť

v poobedňajších hodinách na dielňu servisu náradia, kde sa z takýchto a im podobných polotovarov
vyrábajú tvarové nože pre hlavnú výrobu. Pri tejto kontrole objavil medzi zákazkami pripravenými do
výroby aj dve podozrivé zákazky o množstve 20 x 20 ks pripravené k výrobe. Tieto zákazky však neboli
štandardne označené a priložená výkresová fotodokumentácia neobsahovala štandardné výkresové
rohové razítko a číslo. Následne po privolaní konštruktéra, zodpovedného za vytváranie výkresovej

dokumentácie pre výrobu tvarových nožov, bolo predbežne konštatované, že výrobná dokumentácia
nezodpovedá štandardom nimi vytváranej projektovej dokumentácie. Vychádzajúc z tejto výpovede
svedka J.. V. Q., na ktorú odkázal aj pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13.12.2011, súd dospel
k záveru, že zamestnávateľ sa prostredníctvom nadriadeného zamestnanca navrhovateľa dozvedel o
okolnostiach, z ktorých následne vyvodil zodpovednosť navrhovateľa za závažné porušenie pracovnej

disciplíny. Najskôr tak týmto momentom začala odporcovi plynúť subjektívna jednomesačná prekluzívna
lehota podľa ust. § 68 ods. 2 ZP. V konaní nevyšlo najavo, že by J.. V. Q., prípadne niektorý
iný zamestnanec nadriadený navrhovateľovi takéto skutkové okolnosti zistil skôr. Keďže odporca
navrhovateľovi doručil nesporne okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 22.11.2007, okamžité
skončenie pracovného pomeru tak bolo odporcom navrhovateľovi nepochybne dané ešte počas plynutia

subjektívnej prekluzívnej lehoty podľa ust. § 68 ods. 2 ZP.
Z hľadiska plynutia objektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty podľa ust. § 68 ods. 2 ZP, súd mal za
to, že aj v tomto prípade odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi počas
plynutia tejto lehoty. Z odporcom predloženej tabuľky označenej ako náklady na výrobu (priama škoda
spôsobená výrobou v INA Kysuce, a. s.) na č.l. 239 totiž vyplýva, že k výrobe tvarových nožov odporcom

označenej ako „nelegálna“ došlo medzi iným aj v mesiacoch november a december 2006, február, apríl,
august, september, október 2007. Je tak zrejmé, že v tomto prípade bola aj objektívna lehota podľa ust.
§ 68 ods. 2 ZP zachovaná.
Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 ZP v znení zákona č. 348/2007 Z. z. je
výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru, kedy už nie je žiaduce, aby pracovný pomer

ďalej trval, hoci i len po čas výpovednej doby. Ustanovenie Zákonníka práce obmedzuje preto možnosť
použitia tohto opatrenia zo strany zamestnávateľa na mimoriadne prípady, kedy dôjde k tak závažnému
konaniu zamestnanca alebo porušeniu pracovnej disciplíny, že pre zamestnávateľa nie je únosné, aby
zamestnanec u neho zotrval až do uplynutia výpovednej doby. Preto týmto disciplinárnym opatrením
možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny, a to prinajmenšom z nedbanlivosti

zamestnanca. Zavinením sa v tomto prípade rozumie vnútorný psychický vzťah zamestnanca k
skutočnostiam tvoriacim porušenie pracovnej disciplíny. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách:
a) vedomostnej (intelektuálnej) a b) vôľovej. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré

subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou
zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená
tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky rozlišujeme
úmysel: a) priamy (dolus directus) a b) nepriamy (dolus eventualis). Pri nedbanlivosti je daná len
vedomostná (intelektuálna zložka) zavinenia. Pri nedbanlivostnom zavinení na rozdiel od úmyselného

zavineniazamestnanecnechceporušiťpracovnúdisciplínu,anisjejporušenímnesúhlasí.Podľastupňa,
resp. prítomnosti vedomostnej zložky zavinenia sa rozlišuje nedbanlivosť: a) vedomú a b) nevedomú.
Vedomá nedbanlivosť zahŕňa vedomosť zamestnanca o možnosti porušenia pracovnej disciplíny, ktoré
síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že pracovnú disciplínu neporuší.Nevedomá nedbanlivosť nezahŕňa vedomosť zamestnanca, avšak zamestnanec vedieť mal a mohol, že
svojím konaním môže porušiť pracovnú disciplínu. Táto povinnosť, resp. možnosť vedomosti je súčasne
podmienená okolnosťami prípadu a osobnými pomermi zamestnanca. Pri posúdení, či zamestnanec

porušil pracovnú disciplínu menej závažne alebo závažne, zákon neustanovuje, z akých hľadísk má
súd vychádzať. V ZP ani v ostatných pracovnoprávnych predpisoch nie sú pojmy „menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny“ a „závažné porušenie pracovnej disciplíny“ definované, pričom na ich
vymedzení závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca za porušení pracovnej disciplíny. Vymedzenie
hypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu; súd môže prihliadnuť

pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva,
k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych
povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či
svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, apod. Zákon tu ponecháva súdu širokú
možnosť úvahy, aby rozhodnutie o platnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením

pracovného pomeru zodpovedalo tomu, či po zamestnávateľovi možno spravodlivo požadovať, aby
pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej pokračoval; príp. pri výpovedi len počas výpovednej doby.
(k tomuto pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 1252/2002 zo dňa 21.01.2003)
Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, či dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli
formulované v súlade s požiadavkou skutkovo ich vymedziť tak, aby neboli zameniteľné s inými,

či sa tieto skutkové okolnosti odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa
stali a napokon v kladnom prípade, či takéto konanie navrhovateľa možno kvalifikovať ako porušenie
pracovnej disciplíny a súčasne či miera intenzity tohto porušenia nadobudla taký stupeň závažnosti, ako
predpokladá ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP.
Z hľadiska posúdenia vyššie uvedených otázok súd považuje za rozhodné nasledujúce skutkové

zistenia.
Z popisu pracovného miesta navrhovateľa zo dňa 01.10.2002 (na č.l. 49 spisu) vyplýva, že navrhovateľ
bol zaradený na miesto vedúci Skladu prípravy náradia a meradiel so zaradením Segment Z. - Sklad
prípravy náradia. Z hľadiska podriadenosti bol pracovník na tomto mieste odborne podriadený centrále
skupiny INA a disciplinárne v prvej línii podriadený vedúcemu Segmentu Z.. Z hľadiska nadriadenosti

tomuto pracovníkovi boli podriadení všetci pracovníci skladu prípravy náradia a všetci pracovníci
ostriarne. Cieľom a hlavnou úlohou pracovného miesta navrhovateľa bolo zabezpečovať a pripravovať
náradie pre segmenty kvalitne, včas a v dostatočnom množstve, aby nedochádzalo k prestojom strojov,
zabezpečovaťhospodárnenakladaniesnáradím.Vjednotlivostiachmalplniťnasledovnéúlohy:riadenie
a kontrola organizačného chodu skladu a ostriarne, zabezpečenie prípravy náradia pre konkrétne

zákazky v dostatočnom predstihu pre všetky prevádzky segmentov, zabezpečenie ostrenia náradia,
objednávanie náradia pre prevádzky segmentov okrem brúsnych kotúčov v dostatočnom množstve a
časovom predstihu, navrhovanie organizačných zmien v útvare prípravy náradia, vypracovanie plánu
spotreby a hospodárenia náradia, okrem uvedeného vykonávať pokyny priameho nadriadeného, ktoré
svojou povahou patria do jeho pôsobnosti, zodpovednosť za správne úplné údaje o dochádzke, resp.

o neprítomnosti v práci svojich podriadených zamestnancov a za dodržiavanie termínu odovzdania
podkladov pre mesačné účtovné uzávierky, spoluúčasť pri zvyšovaní úrovne kvality v zmysle platnej
politiky kvality skupiny INA a ochranu životného prostredia podľa platnej politiky životného prostredia
skupiny INA; podklady k tomu sú pracovné a kontrolné postupy a požiadavky popísané v systémoch
DIN, ISO 9001-4/QS-9000/VDA 6.1/ISO 14000.

Z odporcom príkladom predloženej výkresovej dokumentácie označenej ako neštandardná (na č.l.
151 až 156, 240, 241) vyplýva, že táto sa od odporcom označenej ako predpísanej štandardnej
dokumentácie (na č.l. 78 a 79) na prvý pohľad odlišuje tým, že neštandardná dokumentácia, ktorá
nezodpovedala riadnej objednávke na výrobu tvarových nožov, nemala v ľavom dolnom rohu pečiatku
s označením loga INA, INA Kysuce, a .s. s označením materiálového čísla, č. výkresu, vyhotoviteľa

výkresu a iných náležitostí. Navrhovateľ tento rozdiel nenamietal, bránil sa vak tým, že z času na
čas dochádzalo k výrobe náradia na jeho úseku podľa neštandardnej dokumentácie, ak išlo o prípad,
kedy pre zabezpečenie samotnej výroby odporcu bolo potrebné operatívne riešenie, ktoré neznieslo
odklad a nemohla tak byť vyhotovovaná pre nedostatok času štandardná dokumentácia, alebo, že
dochádzalo k výrobe podľa neštandardnej dokumentácie v čase „preskladňovania“ výroby z iných

závodov koncernu, alebo v čase spolupráce s inými subjektmi, napr. MTK. Svedok J.. V. Q. však
nepotvrdil tieto navrhovateľove tvrdenia do tej miery, že by sa na základe tohto dalo dospieť k záveru,
že navrhovateľ nemohol rozpoznať, že pri dotknutej realizovanej výrobe by nešlo o výrobu na základe
riadnych objednávok.V ďalšom súd poukazuje na svedeckú výpoveď p. Q. Š. zo dňa 04.06.2008 pred OR PZ, ÚJKP PZ,
OJP Čadca vo veci vedenej pod ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007 (zápisnica o výsluchu svedka na č.l.
124 kópie vyšetrovacieho spisu OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007), z ktorej

obsahu vyplýva, že svedok uviedol, že ku dňu 09.11.2009 pracoval na pozícii majster servisu náradia,
pričom akákoľvek práca, resp. príkazy, prichádzali či už od pána Q., alebo od p. Š., s ktorými najviac
komunikoval, nakoľko on im zadával úlohy z výstupov pracovných porád nadriadených. Ďalej uviedol,
že vedel, že sa u nich vyrábajú stopkové nože neštandardným spôsobom, ale robil si len svoju robotu,
plnil príkazy a pokyny svojich nadriadených. Vie len to, že tieto nože sa vyrábali pre segment 02, za

ktorý zodpovedal J.. Q. N..
Následne súd poukazuje na výpoveď svedka J.. M. Q. zo dňa 04.06.2008 pred OR PZ, ÚJKP PZ, OJP
Čadca vo veci vedenej pod ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007 (zápisnica o výsluchu svedka na č.l. 124
kópie vyšetrovacieho spisu OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007), z ktorej
obsahu vyplýva, že u odporcu pracoval zhruba 4 roky, pričom ku dňu 09.11.2007 pracoval na pozícii
majsterservisunáradia.Jehopriamymnadriadenýmbolnavrhovateľ.Čosatýkanelegálnejvýrobypodľa

neštandardných projektových dokumentácií, o tejto sa prvý krát dozvedel dňa 09.11.2007 od J.. Q..
Keď prišiel k nemu do kancelárie, ten mu ukázal dve škatule polotovarov a spýtal sa ho, čo o tom vie.
Odpovedal mu na to, že o tejto výrobe nič nevie a že výkresy k tomu nie sú spoločnosti INA, nakoľko
tam hýbali určité náležitosti, ktoré musia mať štandardné výkresy. Tieto výkresy vtedy videl prvý krát a
hneď povedal, že tam nie je pečiatka a artikel.

Súd taktiež poukazuje na výpoveď navrhovateľa zo dňa 19.06.2008 a zo dňa 26.11.2008 pred OR PZ,
ÚJKPPZ,OJPČadcavovecivedenejpodČVS:ORP-522/OVKA-CA-2007(zápisniceovýsluchusvedka
na č.l. 133 a na č.l.137 kópie vyšetrovacieho spisu OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca ČVS: ORP-522/OVKA-
CA-2007), z ktorej obsahu vyplýva, k celej tzv. nelegálnej výrobe stopkových nožov uviedol, že niekedy
v minulosti, presne už nevedel uviesť, ale mohli to byť tak 3-4 roky dozadu, bol zavolaný k J.. Q. N.. Na

tomto stretnutí mu tento ukázal výkres s tým, že sa ho opýtal, že či sú schopní vyrobiť daný výrobok,
asi sa jednalo o stopkový nôž. Vtedy J.. N. povedal, že vzhľadom na technologické možnosti sú schopní
daný výrobok vyrobiť. Po určitej dobe ho opäť zavolal J.. N. s tým, že mal v ruke opäť podobný výkres, je
aj možné, že to bol ten istý výkres s tým, že mu povedal, teda dal mu pokyn, že majú vyrobiť dané nože.
Spomína si, že vtedy to bol nejaký určitý počet kusov, ale nebolo to veľa. Na to J.. N. povedal, že keď má

dať niečo vyrobiť, tak musí vedieť, pre koho to má dať vyrobiť. J.. N. mu povedal, že to má dať vyrobiť
pre jeho stredisko, teda na náklady jeho strediska. Keďže bola pre neho vyriešená najdôležitejšia otázka
výroby - nákladov, zobral daný výkres a dal ho potom p. K. s tým, že mu povedal, že to má dať vyrobiť
na náklady segmentu 02 a on už vedel, aký je ďalší postup. Navrhovateľ ďalej k výkresom uviedol, že
ono to v tom období malo skôr takú neformálnu podobu, teda neboli to štandardné firemné výkresy, tieto

nespĺňali hlavne ich rohovú pečiatku s logom a s ďalšími náležitosťami, pričom si spomína, že tam bolo
len nejaké číselné označenie. Vtedy to však nepovažoval za niečo neobvyklé, keďže sa u odporcu vtedy
neustále niečo inovovalo, rozbiehalo, opravovalo a pod. s tým, že mnohé dokumentácie nespĺňali vždy
všetky potrebné náležitosti. Potom sa ho J.. N. priebežne pýtal, či sú už dané nože vyrobené. Keď zistil,
že dané nože sú vyrobené, tak ich na požiadanie J.. N. zobral z dielne a osobne mu ich aj zaniesol.

Od tohto obdobia sa situácia zopakovala viac krát, teda J.. N. ho viac krát zavolal k sebe s tým, že mu
opäť predložil výkresy a väčšinou išlo o ten istý výrobok, alebo obdobný s tým, že ho opäť požiadal,
aby dané výrobky dal vyrobiť. Väčšinou mu tieto nože po ich vyrobení doniesol sám osobne na jeho
požiadanie. Pri tom mu vždy povedal, že tak ako minule a teda, že na náklady jeho strediska. Následne
danú otázku neriešil a bral to automaticky, že sa to vyrába pre segment 02. Navrhovateľ pri svojom

výsluchu pripustil, že sa ho p. K. pýtal, čo je to za zákazku, že prečo to nespĺňa náležitosti štandardnej
dokumentácie, pričom mu na to povedal, že ide v danom prípade o kooperáciu a že to ide na segment XX
J.. N.. Túto konkrétnu výrobu nikdy nekonzultoval s J.. Q., nakoľko nemal toto dôvod konzultovať, jednalo
sa o výrobu náradia a toto patrilo do náplne jeho práce a práce jeho podriadených. Pri výsluchu dňa
26.11.2008 navrhovateľ potvrdil, že sa stotožňuje z interným zápisom, ktorý dňa 14.11.2007 odmietol

podpísať, že ide o ten zápis (tento bol vyšetrovateľom pri výsluchu daný navrhovateľovi k nahliadnutiu),
takto bol v ten deň s ním vedený interný rozhovor v prítomnosti tam uvedených osôb a ďalej výslovne
na otázku: „Môžete potvrdiť, alebo vyvrátiť, že ovládate povinné náležitosti, aké má mať výkres zadaný
do výroby, aký postup a ktoré osoby sa realizujú pri vyšrotovaní polotovarov, alebo vyrobených nožov?“
uviedol:„Predpokladám,ževtomčase,keďsomtampracoval,somtietoveciovládal.Kpojmušrotovanie

chcem ozrejmiť, že šrotovanie bol úkon, ktorým sa odpisoval zo stavu materiál, ktorý sa do skladu už
nevracal z výroby.“.
Napokon súd poukazuje na výpoveď Y. K. zo dňa 03.06.2008 pred OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca
vo veci vedenej pod ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007 (zápisnice o výsluchu svedka na č.l. 140 kópievyšetrovacieho spisu OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007), z ktorej obsahu
vyplýva, že pracoval u odporcu 6 rokov a 5 mesiacov, pričom ku dňu 09.11.2007 pracoval na pozícii
disponenta prípravy náradia. Jeho náplňou práce bolo objednávanie náradia na mäkké operácie, pričom

objednával väčšinou sústružnícke nože. Systém bol taký, že v elektronickom systéme našiel potrebu
objednať náradie, ktoré následne objednal, teda doplnil stav. Jeho nadriadeným bol navrhovateľ, pričom
on mu zadával, čo má robiť. Čo sa týka vyskladnenia - podľa riaditeľa a ostatných „vyšrotovania“, tak to
dal vyskladniť na stredisko XXXX, resp. segment XX, za ktorý zodpovedal J.. N.. Toto robil na základe
pokynu jeho priameho nadriadeného J.. Š.. Celé to prebiehalo tak, že J.. Š. prišiel osobne za ním a

povedal mu, že čo sa má dať vyrobiť. Potom, keď mu dal J.. Š. výkres, podľa neho dal skladníkovi
vyfasovať polotovary a následne to väčšinou zaniesol do náraďovne a dokumentáciu dal p. Q., ktorá
celú vec zaevidovala. Čo sa týka posledných výkresov, podľa ktorých sa malo vyrábať nelegálne, tak si
spomína, že tieto dal Š., ktorý bol majster výroby, resp. servisu. Spomína si, že s touto dokumentáciou
mu aj zaniesol polotovary, pričom vtedy ich vyskladnil asi tak 36 kusov. Čo sa týka J.. N., s ním vôbec
neprichádzal do kontaktu, on mu nikdy nedával žiadne príkazy, čo sa týka jeho roboty. Vždy plnil príkazy

a pokyny J.. Š.. Ak sa má vyjadriť k projektovej dokumentácii, presnejšie k rozdielom medzi štandardnou
a neštandardnou, neštandardná nemala artikel v tabuľke, alebo inak povedané materiálové číslo. V
minulosti sa viac krát stalo, že výkres nemal tento artikel a vždy sa opýtal J.. Š., ako to má vyrábať. On
mu na to povedal, že to je v rámci kooperácie, že to má odfasovať na stredisko 7230 a že to má dať
do náraďovne. Vždy plnil príkaz J.. Š. a urobil tak, ako mu kázal. Čo sa týka nožov bez artikla, spomína

si, že to dávali vyrábať v počte približne 10 až 20 ks a bolo to tak asi raz za jeden až dva mesiace.
Takúto výrobu zaregistroval asi tak tri roky dozadu, teda asi od toho roku 2004, presne je to uvedené v
projektových dokumentáciách, kde vždy on písal dátum.
J.. V. Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.12.2011 objasnil štandardný postup výroby náradia
na úseku prípravy náradia spadajúceho pod riadiacu pôsobnosť navrhovateľa nasledovne: Disponent

náradia by si mal vytiahnuť štandardný výkres zo systému a nemal by ho dostať od ktorejkoľvek osoby
a takto ho zadať do výroby. Disponent by si následne mal v sklade náradia po tom, ako si teda vytiahne
zo systému výkres, na tom istom oddelení vyžiadať polotovar. Následne zadať do výroby požiadavku
na výrobu nástroja z polotovaru. V tom čase ho nosil do výroby priamo osobne disponent, pričom s
polotovarom doniesol aj výkres. Majster na základe toho zadá požiadavku na prvú operáciu inému

zamestnancovi, pričom ide o popis polotovaru, kde sa vyrazí artikel noža a uvedie názov noža. Vtedy
sa vlastne vyhotoví krycí list týmto zamestnancom vstupnej kontroly alebo sa eventuálne vyhotoví
majstrom. Potom po tejto operácii ide polotovar do výroby ako ostatné zákazky aj s dokumentáciou.
Keď sa nôž vyrobí, dá sa povlakovať externou firmou mimo spoločnosti INA Kysuce, a.s., aby sa zlepšili
vlastnosti náradia. Po návrate sa príjme a zaskladní v sklade náradia. Skladník ho príjme, prevezme a

zaskladní. Príslušný výrobný segment by si tak v zásade vyžadovať priamo náradie nemal, mal by len
zadať do systému množstvo výrobkov, ktoré bude vyrábať. Disponent podriadený navrhovateľovi v tom
časebymalzosystémuvidieť,žebudedanýsegmentpotrebovaťnože,keďžesabudúvyrábaťnapríklad
ložiská. Segment výroby sa už ďalej nestará. Ak je potreba na výrobnom segmente na takéto náradie,
príde už len pracovník príslušného segmentu, vypíše žiadanku a na základe tejto mu skladník vydá

náradie a toto odpíše zo systému. Z hľadiska neštandardnej výroby sa do skladu náradia výrobky nikdy
nedostali, pričom polotovar nebol vyskladnený na stredisko navrhovateľa, ale priamo na iné stredisko,
hoci na to nebol dôvod a hoci tam fyzicky nikdy neodišiel. Ďalej svedok uviedol, že všetci pracovníci
výroby náradia boli inštruovaní, že sa môže vyrábať len podľa predpísanej dokumentácie, a to vzhľadom
k tomu, že odporca je certifikovaný a iná politika u neho ani nemôže byť. Prípad výroby náradia podľa

výkresov s iným ako štandardným vyhotovením by mohol nastať, ak by niekto interne potreboval vyrobiť
niečo súrne pod poruchou a prišiel by s nejakou skicou. V tom prípade by mal byť však odoslaný
pracovníkom náradia na oddelenie konštrukcie, kde by mu bola vystavená systémová dokumentácia, ak
sa jedná o výrobu náradia pre odporcu. Ak by sa vyrábalo bez takéhoto postupu, bolo by to porušenie
pracovnej disciplíny. Takto to bolo odkomunikované na pracovných poradách v rámci jeho segmentu a

boli tak inštruovaní vedúci oddelení vrátane navrhovateľa. Štandardný postup ďalej hovoril, že preberať
výrobky po ich vyrobení môžu len skladníci, t. j. bolo to v ich kompetencii, alebo dispečeri, resp.
disponenti náradia. Takto to stanovovali aj interné inštrukcie. Ak to vykonával navrhovateľ, bolo to
v rozpore s touto inštrukciou a informáciu ohľadom odovzdávania nožov navrhovateľom našli len u
výroby pre J.. N.. Svedok J.. Q. tak zhrnul na pojednávaní dňa 20.03.2012, čo bolo vnímané z jeho

strany ako osoby, ktorá koncipovala za odporcu písomné znenie dôvodov pre okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľa, za nelegálnu výrobu s následkom škody, a to tak, že sa to začínalo
„vyšrotovaním“ polotovarov na výrobu nožov na výrobné stredisko segmentu XX, t. j. segmentu pod
vedením J.. N., pričom od zavedenia SAP to nebol štandardný postup. Nasledovne sa z týchtopolotovarov vyrobili tvarové nože na stredisku servisu náradia podľa dokumentácie, ktorá sa dostala
do systému pravdepodobne od navrhovateľa. Takto vyrobené nože sa zaslali na externé povlakovanie,
následne po návrate späť do podniku ich navrhovateľ odovzdal neštandardným spôsobom J.. N.,

čím odporca nemal žiaden osoh z týchto nožov. To znamená, náklady na polotovary, prácu, externé
povlakovanie, tieto boli vynaložené a nemali žiaden prínos pre odporcu, keďže väčšina z týchto nožov
nebola využiteľná pre produkty odporcu. Konečné produkty tak skončili mimo podniku vzhľadom k tomu,
že sa nenašli.
Z citovaného ust. § 70 ZP vyplýva, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v

písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovného pomeru k tomu, že ukončuje pracovný pomer, aby
nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zaistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne
meniť. Ku splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je
teda treba, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný

uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť
pochybnosti,zktoréhodôvodusapracovnýpomerokamžiteukončuje.Privýkladeprejavuvôlenemožno
trvať len na doslovnom význame použitých výrazov; súčasne je treba starostlivo prihliadať ku všetkým
okolnostiam, za ktorých bolo slovné alebo iné vyjadrenie urobené a významné je aj to, ako bolo
vyjadrenie pochopené tým, komu bol prejav vôle určený. Celkové hodnotenie všetkých rozhodných

okolností potom musí zodpovedať „pravidlám dobrých mravov“. Ak platia uvedené východiská pre výklad
právnych úkonov všeobecne, je treba z nich vychádzať aj pri výklade obsahu jednostranného právneho
úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru - okamžitého skončenia pracovného pomeru.
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 678/2001 zo dňa 03.04.2002)
Ak zamestnávateľ (ako odporca v tomto prípade) uvedie v okamžitom skončení pracovného pomeru

so zamestnancom viaceré skutky ako konanie zamestnanca, ktoré malo závažne porušiť pracovnú
disciplínu a ak podľa posúdenia súdu ktorýkoľvek z týchto skutkov samo o sebe naplňuje znaky konania,
ktorým zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu, ako to má na mysli ust. § 68 ods. 1 písm. b)
ZP, je možné bez ďalšieho posúdenia ostatných skutkových dôvodov, pri naplnení ostatných formálnych
podmienok pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, návrh zamestnanca na určenie

neplatnosti okamžitého skončenia bez ďalšieho zamietnuť (na podporu tohto výkladu sú poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Prešove, spis. zn. 3 Co 190/1999 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe
č. 5/2000 str. 104, v zmysle ktorého právnej vety, ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia zamestnávateľa
zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom rozviazaný
pracovný pomer jeho okamžitým zrušením, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia

pracovnej disciplíny, ešte odôvodňujú skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom)
Súd sa primárne zaoberal nasledovnými skutkovými dôvodmi uvedenými odporcom v okamžitom
skončení pracovného pomeru, a to, že umožnením nelegálnej výroby ako vedúci útvaru a trpením
tohto stavu konal navrhovateľ v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a nechránil jeho
majetok pred zneužitím; ako vedúci zamestnanec musel mať vedomosť o neoprávnenom vyšrotovaní

(t. j. protokolárnom vyradení z evidencie) bezchybných polotovarov, z ktorých sa následne nelegálne
vyrábali nástroje a žiadnym spôsobom proti tomu nezasiahol, ani nevyvodil z toho žiadne dôsledky;
neprijal včasné a účinné opatrenia na ochranu majetku zamestnávateľa.
Z vyššie uvedených výpovedí navrhovateľa a svedka J.. Q., ako aj výpovedí svedkov K., Š. P. Q. vyplýva,
že všetci zúčastnení v čase, kedy odporca písomne prejavil vôľu okamžite skončiť s navrhovateľom

pracovný pomer, mali vedomosť o tom, čo bolo odporcom považované za „nelegálnu výrobu“ (čo
bolo napokon aj v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené) a „neoprávnené vyšrotovanie
polotovarov“. Pod „nelegálnou výrobou“ bolo odporcom myslená a definovaná výroba náradia, tvarových
nožov, bez riadnych objednávok podľa neštandardnej dokumentácie. „Neoprávneným vyšrotovaním
polotovarov“ bolo v tomto prípade myslené vyskladnenie polotovarov na výrobný segment XX v riadiacej

pôsobnosti J.. N., pričom tieto polotovary fyzicky neodišli z oddelenia v riadiacej povinnosti navrhovateľa
a boli z nich podľa dokumentácie nespĺňajúcej štandardy odporcu vyrobené tvarové nože, ktoré boli pre
produkciu odporcu zásadne neupotrebiteľné, čím došlo k vynaloženiu zbytočných nákladov. V spojení
s touto znalosťou veci zainteresovanými zamestnancami považoval súd skutkové dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru za vymedzené v súlade s ust. § 70 ZP.

Z navrhovateľom produkovanej argumentácie v súdnom spore vyplýva, že v zásade nespochybňoval
to, že v danom prípade dochádzalo k výrobe tvarových nožov bez existencie riadnej objednávky na
jeho oddelení bez dokumentácie spĺňajúcej štandardy odporcu pre stredisko J.. N. (tu treba poukázať
na výpoveď navrhovateľa pred OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca vo veci vedenej pod ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007 dňa 26.11.2008, že v čase, keď pracoval u navrhovateľa ovládal povinné náležitosti,
aké mal mať výkres zadaný do výroby, ako aj na výpoveď navrhovateľa z interného šetrenia odporcu zo
dňa 14.11.2007, kedy navrhovateľ uviedol, že zákazky sa nemôžu vyrábať bez oficiálnej objednávky).

Podstatou obrany navrhovateľa voči vyvodeniu jeho zodpovednosti za tieto okolnosti bolo to, že
požiadavky na výrobu tvarových nožov dostával priamo od J.. N., ktorý požíval u odporcu vážnosť
a autoritu u svojich podriadených, ako aj podriadených iných segmentov a v neprítomnosti riaditeľov
týchto zastupoval, pričom sa o ňom hovorilo ako o jednom z možných kandidátov na samotného
riaditeľa. Nemal tak dôvod odmietnuť požiadavku J.. N. na výrobu nástrojov aj podľa nie štandardnej

dokumentácie, obzvlášť v dobe, keď sa tlačilo na jeho oddelenie, aby na výrobné segmenty zabezpečili
dostatočné množstvo náradia. K podstate tejto časti argumentácie navrhovateľa si súd dovolí poukázať
na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 160/1999 zo dňa 01.11.2000, v zmysle ktorého právnej
vety, konanie zamestnanca spočívajúce v zdržiavaní sa na pracovisku mimo pracovného času bez
súhlasu konateľa obchodnej spoločnosti a plnenie pokynov spoločníka tejto spoločnosti, ktorý nebol jej
štatutárnym orgánom a ani poverený oprávnením vydávať pracovné príkazy a pokyny, treba považovať

za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny /teraz závažné porušenie pracovnej disciplíny/ v zmysle §
53ods.1písm.b)/terazust.§68ods.1písm.b)/Zákonníkapráce.Súdmázato,ženaprejednávanúvec
je možné primerane aplikovať právnu vetu tohto judikátu, keďže z výpovede svedka J.. T. W., bývalého
predsedu predstavenstva a riaditeľa odporcu na pojednávaní dňa 13.12.2011, ako aj z organizačnej
schémy podniku odporcu na č. l. 95 a 99 spisu, z ktorých je zrejmé, že oddelenie Prípravy náradia v

priamej riadiacej pôsobnosti navrhovateľa bezprostredne spadalo pod Segment Z. v tom čase v priamej
riadiacej pôsobnosti J.. V. Q. (na schéme na č.l. 95 je ešte ako vedúci Segmentu Z. uvedený predchodca
J.. Q. W.. K.) a Segment Z. zas spadal pod priamu riadiacu pôsobnosť riaditeľa v tom čase J.. T. W. (to
samé vyplýva aj z pospisu pracovného miesta navrhovateľa zo dňa 01.10.2002 na č.l. 49). Z uvedeného
je zrejmé, že J.. Q. N. nebol nadriadeným zamestnancom navrhovateľa a nebol tak oprávnený dávať

navrhovateľovi príkazy, alebo záväzné žiadosti, obzvlášť také, ktoré sa nezhodovali s predpísanými
štandardmi. Ak teda v judikovanom prípade uposlúchnutie príkazu spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným (vlastne majiteľa spoločnosti) bez súčasného súhlasu konateľa ako štatutárneho orgánu
spoločnosti, prípadne iného zamestnanca povereného zadávať dotknutému zamestnancovi pracovné
príkazy, je porušením pracovnej disciplíny závažným spôsobom, v prejednávanej veci tomu tak pri

metóde výkladu argumentum a fortiori a maiore ad minus (argumentu silou od väčšieho k menšiemu)
musí byť o to viac.
V ďalšom sa navrhovateľ bránil, že nebolo ničím výnimočným v danom období u odporcu, že sa na jeho
oddelení vyrábali nástroje podľa neštandardnej dokumentácie jednak z dôvodu preskladňovania výroby
z iných závodov koncernu, jednak z dôvodu kooperácie z inými subjektmi obchodujúcimi s odporcom

a napokon z dôvodu potreby rýchlej reakcie na požiadavky samotnej plynulosti výroby odporcu na
všetkých jeho segmentoch. Súd však tieto skutkové tvrdenia uvádzané navrhovateľom považoval za
účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti. V tomto kontexte totiž bez povšimnutia nemožno ponechať
výpoveď navrhovateľa v konaní pred OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca vo veci vedenej pod ČVS: ORP-522/
OVKA-CA-2007, kde sám, ako už bolo uvedené, vypovedal, že si ho zavolal k sebe osobne J.. N. a

tento ho požiadal o výrobu tvarových nožov podľa neštandardnej dokumentácie, pričom on sa zaujímal
len o to, na náklady akého strediska táto výroba pôjde, a to bez ohľadu na to, že išlo o dokumentáciu
na prvý pohľad v rozpore so zaužívanými štandardami (ako to uviedli aj svedkovia Š., Q. K., Q.). Po
výrobe týchto tvarových nožov tieto osobne nosil J.. N. opätovne v rozpore so zaužívanými postupmi,
keďže vyrobené náradie malo byť zaskladňované v sklade na oddelení navrhovateľa, pričom pracovník

výrobného segmentu, ktorý mal požiadavku na náradie, si toto náradie vyfasoval na sklade oddelenia
navrhovateľa a toto sa súčasne na sklade odpísalo. Rovnako nemožno nechať bez povšimnutia výpoveď
navrhovateľa, ktorú obsahuje Zápis z interného šetrenia d p. J.. Š. V. zo dňa 14.11.2007 o 12.30 hod. vo
veci záchytu nelegálnej výroby náradia v r. 2007 (príp. v r. 2006,2005) na č.l. 30 kópie vyšetrovacieho
spisu OR PZ, ÚJKP PZ, OJP Čadca ČVS: ORP-522/OVKA-CA-2007, kedy navrhovateľ na položenú

otázku: „Čo viete o výrobnej oblasti takýchto zákaziek?“ odpovedal, že: „Moje stanovisko je, že sa
nemôžu vyrábať bez oficiálnej objednávky.“. Ak sa k tejto skutočnosti pridá samotný fakt, že k tomuto
postupu nedošlo ojedinele, ale k nemu došlo opakovane po dobu ako sám navrhovateľ uviedol vo svojej
výpovedi pred OČTK dňa 19.06.2008, 3 až 4 roky dozadu a ako to vyplýva aj z tabuľky produkovanej
odporcom a označenej ako náklady na výrobu (Priama škoda spôsobená výrobou v INA Kysuce, a.s.)

na č.l. 239, podľa ktorej k tzv. „nelegálnej výrobe“ došlo v mesiacoch október, november, december
2004, január až december 2005, február, apríl až december 2006 a február, apríl, august, september
a október 2007 a rovnako to, že k takémuto postupu došlo len vo vzťahu k výrobnému segmentu J..
N. (resp. navrhovateľ sám neoznačil akúkoľvek neštandardnú zákazku mimo tento segment), nemožnouvedenú argumentáciu navrhovateľa vziať do úvahy. Nič na tom nemení navrhovateľom produkované
tvrdenie, ktoré odporca urobil nesporným, že celá tzv. „nelegálna výroba“ bola na jeho oddelení
riadne dokumentačne zaevidovaná a interne zaúčtovaná v rámci vnútropodnikového účtovníctva medzi

jednotlivými segmentmi odporcu.
Súd je toho názoru, že navrhovateľ nie ojedinelým akceptovaním požiadaviek od nie sebe nadriadeného
zamestnanca odporcu (J.. N.) na výrobu náradia a jeho vyskladnenie podľa oficiálne neschválených
postupov spoločnosťou INA Kysuce, a. s., resp. jej ústredným vedením po tom, ako bol na poradách
vedúcich oddelení svojho segmentu spolu s ostatnými upozornený na potrebu dodržiavania schválených

výrobných postupov, bez toho, aby o tom informoval svojho priameho nadriadeného zamestnanca,
sa dopustil zavineného (minimálne z vedomej nedbanlivosti) konania, ktorým porušil svoje povinnosti
zamestnanca podľa cit. ust. § 81 písm. a), c) a e) ZP, ako aj povinnosti vedúceho zamestnanca podľa
cit. ust. § 82 písm. e) a f) ZP, a to bez ohľadu na námietku navrhovateľa, že nebolo preukázané,
aká vlastne vznikla odporcovi v súvislosti s tzv. „nelegálnou výrobou“ škoda. Vznik škody v príčinnej
súvislosti s konaním zamestnanca, ktoré je v rozpore s jeho základnými povinnosťami podľa ZP,

nie je totiž jedinou a neopomenuteľnou podmienkou kvalifikácie konania zamestnanca naplňujúceho
znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. Uvedené porušenia povinností navrhovateľa podľa
ZP súd z hľadiska intenzity považoval za napĺňajúce znaky závažného porušenia pracovnej disciplín,
a to aj vzhľadom na to, že podľa názoru súdu nebolo možné od odporcu spravodlivo požadovať,
aby po zistení tohto porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľa naďalej zamestnával čo i len počas

plynutia výpovednej doby /v prípade výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) ZP v znení zákona
č. 210/2003 Z. z./, a to obzvlášť s poukazom na skutočnosť, že u navrhovateľa išlo o vedúceho
zamestnanca. Na tom nič nemení skutočnosť, že odporca najskôr predložil navrhovateľovi dohodu o
skončení pracovného pomeru, z čoho navrhovateľ vyvodzoval, že sa nedopustil závažného porušenia
pracovnej disciplíny. V tomto smere však súd poukazuje rovnako ako odporca na to, že súčasťou politiky

niektorých zamestnávateľov býva štandardne v takomto prípade najskôr ponuka na uzavretie dohody o
skončení pracovného pomeru. Navyše v samotnom návrhu dohody o skončení pracovného pomeru je
v bode 2.2 ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Vzhľadom k týmto záverom a s primeraným poukazom na už uvedenú právnu vetu rozsudku Krajského
súdu v Prešove, spis. zn. 3 Co 190/1999 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2000 str. 104 sa súd

už nezaoberal posúdením ostatných skutkových dôvodov uvedených odporcom v okamžitom skončení
pracovného pomeru.
Na základe vyššie uvedených úvah, súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu a tento v plnom rozsahu
zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Čo sa týka náhrady trov konania, súd o tejto rozhodol s poukazom na citované ust. § 151 ods. 3 O.s.p.,

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.