Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 11, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/75/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217545
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217545.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13,
v konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp.zn. 5C/75/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012,
tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp. zn. 5C/75/2012, 5C/126/2012, 5C/132/2012, 5C/139/2012, 5C/149/2012,

5C/157/2012,5C/158/2012,stým,žekonaniejeďalejvedenépodsp.zn.5C/75/2012.Vtomtospojenom
konaní súd rozhoduje o žalobách žalobcu, ktorými sa domáha náhrady škody z dôvodu zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ako ISTINA
RS), náhrady škody z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydaniepoverenia po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP) a náhrady škody z dôvodu, že súd
rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP).

Predmetom tohto spojeného konania nie je nárok žalobcu na náhradu škody z dôvodu, že súd rozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby označené ZE).

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že

nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie

istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej

ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o

stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,

ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti

súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovaťnesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb
na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy

sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v

ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

V ďalšom súd vyberá z vyjadrenia žalovanej tú časť, ktorá sa týka predmetu tohto sporu t.j. vo vzťahu k
žalobám označeným ako ISTINA RS, žalobám označeným ako NZP a NP.

Vo vzťahu k žalobám, v ktorých sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí,
nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zo žalobcom

uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúciesplnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-

dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si

vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,

ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 11.8.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov

zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná
nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11NcC/43/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne

z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením sp.zn.
11NcC/43/2012-16 zo dňa 19. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen
pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o prerušenie konania
z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, ako aj

základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal podaním zo dňa 7.6.2013 a pred
pojednávaním vytýčeným na deň 9.6.2014 a 11.8.2014 žiadal termín pojednávania zrušiť. K tomuto
podaniu na prerušenie konania zo dňa 7.6.2013 predložil rovnopis sťažnosti podanej na Ústavný súdSR vo veci sp.zn. 11NcC/43/2012. O návrhu na prerušenie konania tunajší súd rozhodol uznesením
sp.zn. 5C/75/2012-60 zo dňa 10. júna 2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 3Co/325/2013-83 zo dňa 14.10.2013 nadobudlo právoplatnosť 27.11.2013. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo rozhodnuté uznesením Ústavného súdu SR
č. IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď sťažnosť voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 11NcC/43/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
Pred pojednávaním vytýčeným na deň 11.8.2014 žalobca opätovne z toho istého dôvodu žiadal
prerušiť konanie a jeho pozornosti úplne uniklo, že vec bola pridelená do senátu 4C a keďže žalobca

namietal predpojatosť všetkých sudcov tunajšieho súdu, vec bola predložená opätovne Krajskému
súdu v Košiciach na rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 14NcC/11/2014-114 zo
dňa 5.5.2014 nevylúčil zákonnú sudkyňu JUDr. Alenu Ernestovú z prejednávania a rozhodovania vo
veci. S týmto uznesením sa však žalobca už nezaoberal a opakovane žiadal prerušiť konanie do
rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti, ktorá bola podaná na ústavný súd proti uzneseniu sp.zn.
11NcC/43/2012, ktorým z prejednania veci nebola vylúčená sudkyňa JUDr. Monika Balážová.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného

a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a
prevažneajzmluvaoúvereuzavretámedzioprávnenýmapovinným,zktorejbolovovšetkýchprípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/486/2011 (pripojeného k spisu 5C/75/2012 - v súčasnosti spis
pripojený k 4C/326/2012, spojený do 4C/112/2012 - na Krajskom súde v Košiciach, žaloba označená
ISTINA RS) súd zistil, že dňa 17.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná
zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Q. Š. pre vymoženie
istiny 148,74 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdusp.zn.SR16626/09zodňa30.10.2009,ktorýnadobudolprávoplatnosť23.11.2009avykonateľnosť
26.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 21.7.2011. Uznesením č.k. 7Er/486/2011-9 zo dňa 21.7.2011 súd zamietol žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny a v časti úrokov a v ten istý deň t.j.
21.7.2011 vydal poverenie na vymoženie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,31 eur,

trov konania, trov právneho zastúpenia, poplatku a trov exekúcie. Uznesením zo dňa 28.9.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 3.10.2011 bolo exekučné konanie v časti, v ktorej súd zamietol návrh súdneho
exekútora na vymoženie peňažného plnenia zamietnutý aj zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/486/2011 (pripojeného k spisu 5C/132/2012 - v súčasnosti spis

pripojený k 4C/338/2012, spojený do 4C/112/2012 - na Krajskom súde v Košiciach - žaloba označená
ISTINA RS) súd zistil, že dňa 17.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná
zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. Y. pre vymoženie
istiny 721,33 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 01581/2009 zo dňa 27.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.6.2009 a vykonateľnosť

11.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 21.7.2011. Súd vyzval exekútora na predloženie úverovej zmluvy č. 7431017 dňa
22.7.2011. Oprávnený reagoval a podaní m, ktoré došlo súdu 17.8.2011 zaslal zmluvu o úvere, súčasťou
ktorej sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po doručení zmluvy o úvere súd uznesením zo
dňa 22.9.2011 žiadosť exekútora čiastočne čo do istiny i vymoženia úrokov z omeškania zamietol a v

ten istý deň t.j. 22.9.2011 vydal poverenie na nezamietnutú časť istiny, úrokov z omeškania, trov konania
a trov exekúcie. Uznesením č.k. 7Er/487/2011-19 zo dňa 20.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
21.11.2011 exekučné konanie v časti, v ktorej bol návrh exekútora na vydanie poverenia zamietnutý,
aj zastavil.

Zo spisu 7Er/660/2009 (týka sa spisu 5C/1261/2012, v súčasnosti pripojený k 4C/314/2012, spojený
do spoločného konania 4C/112/2012 - na Krajskom súde v Košiciach, žaloba označená ISTINA RS)
súd zistil, že dňa 9.9.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému V. Y. pre vymoženie istiny769,94 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 00340/09 zo dňa 11.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.6.2009 a vykonateľnosť
2.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

tunajšiemu súdu dňa 14.10.2009. Súd vyzval exekútora na predloženie úverovej zmluvy podaním zo
dňa 22.10.2009 s poučením v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 18.1.2010,
odmietol zmluvu o úvere zaslať tvrdiac, že predloženie zmlúv o úvere v tomto štádiu exekučného
konania nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Dňa 3.2.2010 súd

reagoval na podanie oprávneného a opätovne vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere
s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Oprávnený podaním zo dňa 30.3.2010, ktoré
došlo súdu 6.4.2010 opätovne odmietol zmluvu o úvere zaslať. Keďže oprávnený nepredložil zmluvu
o úvere, súd uznesením č.k. 7Er/660/2009-12 zo dňa 10.5.2010 exekučné konanie zastavil a rozhodol
o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania podaného oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v
Košiciach, ktorý uznesenie zo dňa 10.5.2010 uznesením č.k. 3CoE 384/2010-26 zo dňa 30.7.2010

zrušil. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia v zmysle pokynov daných uznesením krajského súdu
bol oprávnený opätovne vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola súdu predložená. Nie je
možné zistiť dátum predloženia zmluvy o úvere pre absenciu prezentačnej pečiatky. Následne zisťoval
pobyt povinnej, ktorá sa nachádzala na neznámom mieste. Uznesením č.k. 7Er/660/2009-37 zo dňa
19.11.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal

opätovne odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 13CoE
145/2010 zo dňa 25.2.2011, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Po zrušení prvostupňového
rozhodnutia súd vyzval oprávneného na špecifikáciu úrokov z omeškania podaním zo dňa 8.4.2011,
správu urgoval podaním z 27.5.2011 a oprávnený reagoval podaním zo dňa 9.6.2011. Následne súd
uznesením č.k. 7Er/660/2009-65 zo dňa 28.6.2011 čiastočne čo do istiny a úrokov zamietol a v ten istý

deň vydal poverenie na vymoženie istiny 322,01 eur s 8,5 % úrokom ročne od 22.10.2008 do zaplatenia,
trov konania a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní.

Z exekučného spisu 7Er/520/2011 (pripojeného k spisu 5C/149/2012 - žaloba označená ako NZP)
súd zistil, že dňa 19.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica,

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. Z. pre vymoženie 720,--
eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 18438/2009 zo dňa 16.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.12.2009 a vykonateľnosť
10.12.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu dňa 3.8.2011. K žiadosti bola priložená zmluva o úvere a zmenka vystavená dňa 27.2.2009. Súd o

žiadosti exekútora na udelenie poverenia rozhodol uznesením sp.zn. 7Er/520/2011-11 zo dňa 17.8.2011
ažiadosťexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Ožiadostisúdnehoexekútora
bolo rozhodnuté v zákonnej lehote. Následne bolo uznesením zo dňa 28.9.2011 exekučné konanie
zastavené.

Z exekučného spisu 7Er/978/2009 (pripojeného k spisu 5C/157/2012 - žaloba označená ako NZP) súd
zistil, že dňa 28.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica,
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. W. pre vymoženie 763,44
eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 14883/09 zo dňa 29.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.11.2009 a vykonateľnosť 5.11.2009.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
28.12.2009. Dňa 5.1.2010 súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere s poukazom na
ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a túto skutočnosť dal na vedomie aj súdnemu exekútorovi. Predloženie zmluvy
o úvere súd urgoval 6.4.2010, avšak bezvýsledne. Následne exekučné konanie uznesením zo dňa

29.6.2010 zastavil. V dôsledku odvolania oprávneného rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý
uznesenímsp.zn.3CoE/458/2010-26zodňa25.2.2011odvolaciekonaniezastavilvdôsledkuspäťvzatia
odvolania.

Z exekučného spisu 7Er/287/2009 (pripojeného k spisu 5C/158/2012 - žaloba označená ako NZP)

súd zistil, že dňa 23.4.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica,
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. M. pre vymoženie 878,30
eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 11841/08 zo dňa 1.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.1.2009 a vykonateľnosť 15.1.2009.Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa
25.5.2009. Súd vyzval exekútora podaním zo dňa 3.6.2009 na predloženie zmluvy o úvere s poukazom
na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2 o rozhodcovskom konaní. Exekútor

16.6.2009 oznámil, že nedisponuje zmluvou o úvere s tým, že v tomto štádiu konania exekučný súd
nemáprávomocpreskúmavaťdôkazyvedúcekrozhodnutiuavyhotoveniuexekučnéhotitulu.Súdvyzval
na predloženie zmluvy o úvere právneho zástupcu oprávneného a výzvu zaslal exekútorovi na vedomie.
Právny zástupca oprávneného výzvu prevzal 4.8.2009, zmluvu o úvere nezaslal, ale 23.9.2009 žiadal
informáciu o stave konania. Súd opakovane vyzval oprávneného 22.10.2009 na predloženie zmluvy o

úvere s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. s citáciou tohto ustanovenia, s
poukazom na zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. s poučením, že súd je povinný skúmať,
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie právom nedovolené a či nie je v rozpore s
dobrými mravmi. Na výzvu súdu reagoval priamo oprávnený dňa 25.11.2009 s tým, že zmluvu o úvere
nepredloží, pretože predloženie zmluvy v tomto štádiu exekučného konania nemá oporu v exekučnom
poriadku a ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Preto súd uznesením sp.zn. 7Er/287/2009-17 zo

dňa 18.12.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V
dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp.zn.
3CoE/93/2010-26 zo dňa 28.5.2010 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Následne uznesením zo dňa
19.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.9.2010, bolo exekučné konanie zastavené.

Zo spisu 7Er/10/2009 (pripojeného k spisu 5C/139/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že
dňa 20.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej N. Š. pre vymoženie istiny 2507,- Sk
s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 08513/08 zo

dňa 2.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2008 a vykonateľnosť dňa 25.9.2008. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 9.1.2009. Vo veci bolo vydané poverenie dňa 19.1.2009 pre vymoženie istiny 27,45 eur, úrok z
omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy 55,76 eur od 19.7.2008 do 18.8.2008, z dlžnej sumy 27,88
eur od 19.8.2008 do 18.11.2008, trovy konania 100,41 eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom

konaní 28,26 eur, poplatok za vydanie poverenia 16,59 eur a trov exekúcie. Poverenie bolo vydané
podľa návrhu exekútora v lehote.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 9C/112/2012 predložil znalecký
posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v

Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá mu bola
spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných veciach.
Žalobcapoukázalnato,ževsúladesozásadouhospodárnostipredkladájedenorigináltohtoznaleckého
posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať. Z predloženého
znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná znaleckému

ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a
nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach a to najmä
v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných
konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy

mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovné:

Žaloby NZP a NP

- mzdové náklady 4,15 eur
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 eur- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 31,68 eur.

Tento znalecký posudok žalovaný účastník považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto navrhuje súdu, aby naň neprihliadal.

Poukázal na skutočnosť, že žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom
participovaťpripostupenavypracovaníposudkuapretoodpovedánaotázkyvýlučnekladenéžalobcom,
náklady na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku nespĺňajú
zákonom predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať
odbornými znalosťami. Žalovaná má za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri vyhotovení tohto
posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých žalobcom. V

ďalšom vyjadrení podrobne odôvodňuje nesúhlas so znaleckým posudkom s vyvodením záveru, že
nárok žalobcovi nie je možné priznať a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za
preukázané, že k vzniku škody došlo.

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok predložený žalobcom súd hodnotil v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.

ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania súdom.

Podaním zo dňa 7.8.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,

ako v podaní zo dňa 5.6.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 11NcC/43/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti
na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov

tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11NcC/43/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie,v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd poukazuje
na skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi bolo
známe, že dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem

iných sťažnosti žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11NcC/43/2012
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd návrh
žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol ako návrh nedôvodný a vôbec nie ako aktuálny,
nakoľko ako už bolo v tomto odôvodnení uvádzané, spis bol v dôsledku odchodu zákonnej sudkyne
z aktívnej činnosti pridelený na rozhodnutie do senátu 4C. Keďže Krajský súd v Košiciach uznesením

sp.zn. 11NcC/43/2012 nerozhodol o námietke zaujatosti voči všetkým sudcom tunajšieho súdu, ale
iba voči zákonnej sudkyni JUDr. Monike Balážovej, súčasná zákonná sudkyňa opätovne predložila
spis na rozhodnutie o námietke voči jej osobe krajskému súdu. Krajský súd v Košiciach uznesením
sp.zn. 14NcC/11/2014-114 zo dňa 5.5.2014 vyslovil, že zákonná sudkyňa JUDr. Alena Ernestová nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci sp.zn. 5C/75/2012, čo úplne uniklo pozornosti žalobcu,
ktorý žiadnu sťažnosť na Ústavný súd SR proti tomuto uzneseniu nepodal.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnymúradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo. V konaniach 5C/75/2012, 5C/132/2012 boli podané žalobné návrhy
27.9.2012aexekučnýsúdrozhodovalvpriebehur.2011.Vkonaní5C/126/2012boltaktiežnávrhpodaný

27.9.2012, pričom exekučný súd rozhodoval v priebehu r. 2010, 2011. V konaní 5C/149/2012 bola taktiež
podaná žaloba 27.9.2012 a exekučný súd v konaní 7Er/512/2011 rozhodoval v priebehu r. 2011, konkr.
17.8.2011. Nárok uplatnený v konaní 5C/157/2012 taktiež nie je premlčaný, pretože v exekučnom konaní
súd rozhodoval 29.6.2010, kedy sa žalobca dozvedel o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia. Aj v konaní 5C/158/2012 - 7Er/287/2009 nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, pretože v

exekučnom konaní súd rozhodoval v priebehu r. 2010. Prvostupňový súd zamietol žiadosť exekútora o
udelenie poverenia 18.12.2009 a vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach dňa 28.5.2010 potvrdením
prvostupňového rozhodnutia.

Teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Pri žalobách označených

ISTINA-RS sp.zn. 5C/75/2012, 5C/132/2012, 5C/126/2012 a žalobách označených NZP - sp.zn.
5C/149/2012,5C/157/2012,5C/158/2012premlčacialehotanapodaniežalobynanáhraduškodyzačína
plynúť dňom doručenia uznesenia o zamietnutí poverenia oprávnenému. Vo veciach NP - 5C/139/2012
začína plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody dňom, kedy sa oprávnený
dozvedel o tom, že poverenie je vydané po uplynutí 15-dňovej lehoty. V tomto prípade v konaní

7Er/10/2009 -5C/135/2012 bolo vydané poverenie 19.1.2009 po tom, čo návrh na vykonanie exekúcie
bol doručený tunajšiemu súdu 9.1.2009. Poverenie nielenže bolo vydané v 15-dňovej zákonnej lehote,
ale nárok uplatnený žalobným návrhom na náhradu škody je aj premlčaný z dôvodu, že žaloba bola
podaná až 27.9.2012, pričom oprávnený sa o vydaní poverenia dozvedel najneskôr vo februári 2009,
keďže poverenie bolo doručené exekútorovi dňa 12.12.2009.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza
nasledovné:
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok:

1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu - t.j.
protiprávne konanie,
2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnúsúvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnym
konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 5C/75/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
5C/75/2012, 5C/126/2012, 5C/132/2012).

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 5C/149/2012, 5C/157/2012, 5C/158/2012)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP - spis 5C/139/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 5C/75/2012, 5C/126/2012, 5C/132/2012 žalobca namietal,
že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(návrhy označené ako ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec
právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám

rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo

všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu

poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku

a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné

konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,

pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený využil svoje právo
na podanie riadnych opravných prostriedkov, pričom je potrebné uviesť, že vo veci 7Er/186/2011 -
5C/75/2012 bola žiadosť o vydanie poverenia zamietnutá iba čiastočne a poverenie na vymoženie

úrokov z omeškania, trov konania, právneho zastúpenia, poplatku a trov exekúcie bolo vydané. Taktiež
vo veci 7Er/486/2011 - 5C/132/2012 bolo vydané dňa 22.9.2011 poverenie na vykonanie exekúcie a
súčasne bolo vydané aj uznesenie, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Aj v exekučnej
veci 7Er/660/2009 - 5C/126/2012 došlo dňa 28.6.2011 k vydaniu poverenia na vymoženie istiny 322,01
eur s 8,5 % úrokom ročne od 22.10.2008 do zaplatenia, trov konania a trov právneho zastúpenia
v exekučnom konaní a iba v prevyšujúcej časti bol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia

zamietnutý. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
bola v týchto konaniach zamietnutá v plnom rozsahu.

V konaniach 5C/149/2012, 5C/157/2012, 5C/158/2012 (návrhy označené ako NZP) žalobca uvádzal, že
súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej

15-dňovej lehote, kedy žiadosť súdneho exekútora zamietol. Oboznámením sa s exekučnými spismi
pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou, že okrem konania
7Er/512/2011 - 5C/149/2012 došlo k zamietnutiu žiadosti po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.

V prípade exekučného konania 7Er/512/2011 - 5C/149/2012 mal súd preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená 3.8.2011 a uznesením zo dňa
17.8.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá.
V konaní sp.zn. 7Er/978/2009 - 5C/157/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená 28.12.2009 a po opakovaných urgenciách na predloženie zmluvy o úvere

súd v exekučnom konaní rozhodol uznesením zo dňa 29.6.2010. Poverenie vydané nebolo.
V konaní sp.zn. 7Er/287/2009 - 5C/158/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená 25.5.2009 a po opakovaných výzvach na predloženie úverovej zmluvy
súd uznesením z 18.12.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí
v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch. V súvislosti
s tým súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a

exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a
to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval
len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní,
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových
zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa,

ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Z exekučných spisov bolo jednoznačne preukázané, že súd
vyzýval oprávneného na predloženie relevantných listinných dôkazov, zmluvy o úvere, všeobecných
obchodných podmienok, urgoval predloženie týchto listinných dôkazov, na čo oprávnený i exekútor
reagoval zamietavo s tým, že súd nemá oprávnenie tieto listiny žiadať a exekučný titul preskúmavať.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu týkajúcimi sa
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,

aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konaniaasťažnostinaprieťahyvkonaní,ktorébolizjehostranypodanénatunajšomsúde.Vzhľadomna
doručenie žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré boli tunajšiemu súdu v konaniach,
o ktorých rozhoduje, doručené v dňoch 6.8.2009, 26.4.2010, 14.10.2009, 28.12.2009 sa zo žalobcomuvedených sťažností na prieťahy v konaní, ktoré boli ním podané dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
mohli týkať všetky sťažnosti.

Napriek tomu súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu
na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho
súdu konštatované prieťahy v konaní. V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných

konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného
súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá
právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii

prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konania vedeného pod sp.zn. 5C/139/2012 - 7Er/10/2009 (návrh označený ako NP)

žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).
Z oboznámeného exekučného spisu sp.zn. 7Er/10/2009 mal súd preukázané, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.1.2009 a poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 19.1.2009, teda poverenie bolo vydané v 15-dňovej lehote a

tento nárok uplatnený v konaní 5C/139/2012 vôbec nemal byť žalovaný.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná a to ani znaleckým posudkom, ktorý v priebehu konania predložil a ktorý súd vyhodnotil
ako listinný dôkaz.

Žalobca v žalobných petitoch niektorých spojených veciach žiadal najskôr rozhodnúť tzv. medzitýmným
rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod na postup podľa § 152 ods.
2 O.s.p. súd môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak takémuto návrhu
účastníka konania na vydanie medzitýmného rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie
a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 11.8.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy

nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u
právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote
trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu
výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania
zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.