Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215829
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712215829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 27.9.2012 domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku
exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9030879 dlžníkom W.
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex
12070/2010. Žalobca dňa 8.10.2009 spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Ex.por. exekučnému
súdu návrh na zmenu exekútora pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky. Legitímne očakával, že
súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Exekučný súd napriek

tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu návrhu, exekučný súd
rozhodol o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora po stanovenej lehote. Tvrdil, že nedisponuje
príslušným exekučným titulom ani návrhom na vykonanie exekúcie, pretože tieto podklady sú u súdneho
exekútora, u ktorého sa spisoval aj návrh na vykonanie exekúcie a dokazovanie odkázal na príslušný
exekučný spis súdu. Uviedol, že postup exekučného súdu bol nesprávny, v rozpore so zákonom,
pretože neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k

rozhodnutiupristúpilažpoveľmidlhejdobe.Nečinnosťsúduniejeničímospravedlniteľná,pretožepočas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca počas súdneho konania nachádzal, čo je účelom článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 29.3.2010 o zmene súdneho exekútora.
Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatnil náhradu majetkovej škody, a tak isto aj

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochrany zaručeného článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
článkuVI.ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, a to na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,00 Eur, na udržanie systému 40,00
Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 Eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a poštovné a telekomunikačné výdaje
s urgovaním a zisťovaním stavu konania 15,00 Eur, celkovo 175,00 Eur.

Poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora je zakotvenie možnosti zmeny
v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj o zabezpečenie
ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenu
po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k
riadnej a včasnej ochrane záujmov žalobcu. Keďže po podaní návrhu na zmenu exekútora bol exekučný
súd nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity

pohľadávkyajejzabezpečeniausmerňovanímexekútoraaďalšíchúčastnýchorgánov.Topredpokladalo
aktívnu systémovú správu pohľadávky žalobcom.
Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v ustanovení §
44 ods. 8 Ex.por. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu

nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom zanikne povinný, dôjde
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k jeho insolvencii. Reálne uplatnenie
základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa poskytne ochrana
v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí
v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 276,60 Eur za 172 dní
omeškania, keď bol exekučný súd bezdôvodne nečinný. Výpočet uskutočnil alikvotným pomerom 55,32
Eur na každý mesiac omeškania, pričom vychádzal z rozhodnutí ústavného súdu, kde im bolo právo
kvôli prieťahom súdu priznané, a podľa ktorých rozhodnutí je náhrada za rok omeškania 663,88 Eur.
Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 15 zák. č.

514/2003 Z.z. uplatnil písomnou žiadosťou u žalovaného, žalovaný však do podania tejto žaloby na
žiadosť pozitívne nereagoval. Dokazovanie v tomto smere odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti
SR.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že v žalobe

sa vyskytuje viacero nedostatkov, a to napr. uvedený odlišný dátum narodenia povinných v žalobách
ako dátum narodenia v petite, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré
sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadostí o udelenie poverenia
podaných na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátum kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody v jednotlivých prípadoch, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu

predmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškody,nemajetkovejujmyainé.Žalobcasíceuviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalobca tvrdí, že nemá vedomosť o
spisových značkách uvádzaných v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde, pretože tieto mu
museli byť známe v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora. Neoznačenie

spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu je
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd odmietol sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho ústavného
práva nečinnosťou exekučného súdu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, pretože žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhu na zmenu súdneho exekútora ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.

Žalovaný ďalej uvádza aj rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie,
čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie
je jednoznačné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si žalobca
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote.
Táto nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde namietaným nesprávnym úradným postupom má
byť skutočnosť, že Okresný súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nerozhodol v 15-dňovej lehote. Žalovaná ďalej poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručenéprvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a vzhľadom na skutočnosť, že
už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené žaloby vo veci samej je zrejmé, že žalobca ich nepodal po
uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,

podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním alebo iným
pozbavením osobne slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 § 11. Ďalej poukázal na ustanovenie § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., a to ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba uspokojí jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na náhradu
škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z
uvedeného dôvodu žalovaná považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. Ďalej uviedla, že žalobca
napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie žalobca nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel

o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom
povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. Žalobca neposkytol absolútnu
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť tento
nárok predbežne prerokovať. Žalovaný ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku

na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., pre ktoré je potrebné nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
tieto podmienky súčasne. K prieťahom týkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutie o návrhu
o žiadosti o udelenia poverenia v 15-dňovej lehote žalovaná uviedla, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, účinného od 1.6.2011 súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhoduje do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí ak ide o
exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených.
Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v

podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu
oporu v zákone. K rozhodovaniu, ktorým súd zamietal žiadosti o udelenie poverenia žalovaný uviedol,
že tento postup je možné chápať dvomi spôsobmi, jednak namietaným postupom môže byť samotný
spôsob rozhodnutia., a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu
rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. Uviedla, že zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu
definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, či už súvisí rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí nenašiel svoj
bezprostredný vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob

rozhodnutia, to je ako súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v prípade ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom súd,
ktorý rozhoduje o náhradu škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Preto je nevyhnuté aby pre

úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnuté, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z
dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní v opravnom prostriedku. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená.
K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, ktorý sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia po 15 dňovej

lehote uviedol, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku určuje lehotu 15 dní na vydanie
poverenia, a túto lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia. Odkázala v tejto časti na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. 1Us/16/0. Podľa §
9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., o znení účinnom od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stavenej lehote, spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaním, ktorým sa
rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnychkonaní právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
alebo žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existoval právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní alebo vydané rozhodnutie ESĽP, alebo Ústavného súdu SR, ktorými by
bolo konštatované porušenie právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný ďalej
namietal vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých konaniach. Uviedol, že žalobca na preukázanie vzniku

škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si
vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov spočívajúcich v administratívnych výdavkoch,
funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch spojených so stratou času zamestnanca, a
to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uviedol, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenie na vykonania exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalovaná
poukázala, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi pri svojej činnosti

nepochybne potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, pričom takýto
systém využíva nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, a to
nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale aj takých, o ktorých žiadne exekučné
konanie neprebieha. Tak isto udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej báze najmä
pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti

daného druhu.

Žalobca sa pojednávania konaného 26.3.2014 nezúčastnil a požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Zároveň navrhol dokazovanie, resp. jeho
doplnenie, pretože zadal objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku škody,

za ktorú zodpovedá žalovaná.
Súd návrh na odročenie pojednávania neakceptoval, pretože návrh nespĺňal náležitosti ustanovenia
§ 119 ods. 2 O.s.p. a dôvody v návrhu uvádzané nepovažoval za dôležité dôvody na odročenie
pojednávania. Žalobca o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania veci má
vedomosť viac ako rok, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Návrh na doplnenie dokazovania

znaleckým posudkom o výške spôsobenej škody súd považoval vzhľadom na dôvody uvádzané nižšie
za nadbytočné. Súd poukazuje na to, že konanie začalo 27.9.2012, preto mal žalobca dostatočný časový
priestor a predloženie relevantného výpočtu tvrdenej škody, ako aj iných dôkazov v konaní.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav.

Zo spisu 17Er/520/2006 bolo zistené, že dňa 3.11.2006 požiadala súdna exekútorka JUDr. Renáta
Ďurková o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.
proti povinnému JX. o vymoženie 19.680,- Sk s príslušenstvom. Súd dňa 16.3.2006 poveril exekútora

vykonaním exekúcie v zmysle návrhu oprávneného. Dňa 15.10.2009 doručil oprávnený súdu žiadosť o
zmenusúdnehoexekútorabezbližšiehozdôvodneniaapožiadal,abysúdvykonávanímexekúciepoveril
JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 1.12.2009 súd vyzval súdneho exekútora o vyčíslenie trov exekučného
konania a o zaslanie exekučného spisu. Súdny exekútor vyúčtoval trovy a predložil spis 23.3.2010. Dňa
29.3.2010 súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu
škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania,
konané malo byť.Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1,2 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1,2 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods 1,2,3 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Zákon 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu, ktorá bola spôsobená

nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu
škody musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v citovanom zákone.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom základe, že exekučný súd
nerozhodol o jeho žiadosti o zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej v § 44 ods. 8 Ex.por., to

znamená v lehote 30 dní, teda uplatnil si voči štátu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného
postupu je potrebné preukázať, že žalobca pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval svoj

nárok s príslušným orgánom (v tomto prípade s Ministerstvom spravodlivosti) a že jeho nároku nebolo
kladne vyhovené. Druhou podmienkou je preukázanie, že dotknutý orgán štátu nevykonal úkon v
zákonom stanovenej lehote a že nevykonanie úkonu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom tvrdenej
škody.

Žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca
v návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku. Do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýtonárok si u žalovaného uplatnil a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR.
Žalovaný síce nepoprel, že mu žalobcom bol návrh adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov
spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa

výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. Súd nevidí
akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať
súdalebožalovaný.Nejdeolistinnýdôkaz,kuktorémunemážalobcaprístup,aleboktorýbymunemohol
byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely
občianskoprávneho konania. Z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na

druhého účastníka konania.

Z exekučného spisu je nepochybné, že žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní dňa 15.10.2009
požiadal o zmenu exekútora a že o žiadosti bolo rozhodnuté až 29.3.2010, teda nie v lehote 30 dní, ako
to ukladá ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. K nevykonaniu úkonu v lehote došlo aj tým, že
pôvodný súdny exekútor predložil súdu exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie až 23.3.2010. Ihneď

po jeho predložení súd o žiadosti rozhodol a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora podľa
návrhu oprávneného.
Súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, že nie každé nevykonanie úkonu v
zákonom stanovenej lehote znamená prieťah v konaní. Pre nárok žalobcu je však právne podstatné,
že musí byť preukázané, že nevykonanie úkonu v lehote bolo v príčinnej súvislosti so vznikom

tvrdenej škody. Exekútor pôvodne poverený vykonaním exekúcie musí vykonávať exekúciu až do doby,
kým nebude vykonávaním exekúcie poverený navrhnutý exekútor, čiže v exekučnom konaní sa musí
riadne pokračovať až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora. Žalobca tvrdil, že dôvodom zmeny
boli práve pomalé a neefektívne úkony pôvodného exekútora v konaní. Z exekučného spisu žiadne
také skutočnosti nevyplývajú. Je pravda, že oprávnený nemusí uviesť dôvod na zmenu exekútora, čo

žalobca v žiadosti ani neuviedol. V exekučnom spise sa však pred návrhom na zmenu nenachádzajú
žiadne podania ani sťažnosti na neefektívny postup JUDr. Ďurkovej v konaní, ani žalobca k žalobnému
návrhu nepripojil žiadne urgencie ani sťažnosti adresované či už súdnemu exekútorovi alebo jeho
nadriadeným orgánom, či súdu. Exekučné konanie sa viedlo od roku 2006, oprávnený o zmenu
exekútora požiadal až po troch rokoch. Súdu preto nie je zrejmé, prečo práve čas, počas ktorého sa

vykonávali úkony spojené s rozhodnutím o zmene exekútora, boli rozhodujúce pre vznik tvrdenej ujmy,
keď žalobca sám skonštatoval viac ako tri roky neefektívneho vymáhania pohľadávky zo strany súdneho
exekútora. Súd preto nevidí príčinnú súvislosť s dĺžkou rozhodovania súdu o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora a tvrdenou škodou. Škoda, ktorú si žalobca v konaní uplatnil je všeobecná a bez
konkrétneho vzťahu k exekučnej veci. Škodu majú tvoriť náklady na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,00 Eur, na udržanie systému
40,00 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 Eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a poštovné a telekomunikačné výdaje
s urgovaním a zisťovaním stavu konania 15,00 Eur, celkovo 175,00 Eur. Ide teda o paušálne výdavky,

ktoré nie sú odôvodnené v súvislosti so skutkovým priebehom konkrétneho exekučného konania.
Súd poukazuje na časť návrhu, v ktorom žalobca tvrdí, že mal výdavky na urgencie a kontrolovanie
exekučného konania, k návrhu žiadne dôkazy o tom nepredložil a takáto činnosť žalobcu nevyplýva ani
z exekučného spisu. To isté sa týka aj ostatných uplatnených výdavkov. Súd sa stotožňuje s tvrdením
žalovaného, že žalobca pri svojej obchodnej činnosti potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý

poskytuje prehľad úverov, avšak takýto systém využíva nielen počas tvrdených prieťahov, ale využíva
ho aj vo veciach, o ktorých žiadne exekučné konanie neprebieha. Udržiavanie systému žalobca musí
vykonávať na každodennej báze najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje, aby
sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Žalobca nepreukázal, že by v tomto smere vykonal
niečo navyše, čo presahuje rámec jeho bežnej obchodnej činnosti a čo ho v súvislosti s tvrdenými

prieťahmi pri vykonávaní exekúcie ekonomicky zaťažilo tak, že mu to spôsobilo materiálnu škodu.

Súd za nepreukázaný považoval aj nárok na nemajetkovú ujmu, pretože jednak jej priznanie je viazané
na skutočnosť, či žalobcovi preukázateľne nečinnosťou štátneho orgánu škoda vznikla a jednak ujma
musí byť preukázaná. Žalobca ani v tomto smere svoj nárok žiadnymi relevantnými skutočnosťami

nepodporil. Vznik škody súd preukázaný nemal a nemajetkovú ujmu odôvodnil žalobca možnosťou
zániku povinného, možnosťou straty kontaktu s povinným či s jeho možnou insolventnosťou. Žalobca
žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal, z akých konkrétnych skutočností jeho obava pramení.Nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a nebola preukázaná súvislosť nevykonania úkonu v zákonom stanovenej
lehote s tvrdenou škodu, preto súd návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pri vyhlasovaní rozsudku ich priznal
úspešnému žalovanému. Žalovaný trovy konania nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich súd v konečnom dôsledku nepriznal (§
151 ods. 1,2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo

bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)