Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217197
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113217197.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne: P. Z., Y..
Ž., K.. XX.XX.XXXX, O. O. X, S., zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4,
Košice, proti žalovanému B. Z., K.. XX.X.XXXX, I. O. O. X, S., prechodne bytom XX A. U., W. W. X X
F., B. O., zastúpenému JUDr. Vladimírom Bajtošom, advokátom, sídlom Alžbetina 3, Košice, v konaní o
zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu a o určenie nájomníka bytu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e právo spoločného nájmu štvorizbového družstevného bytu č. XX K. X. V. K. O. X B. S. a
u r č u j e , že žalobkyňa bude ďalej výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a členkou družstva.
Žalovaný j e p o v i n n ý predmetný byt vypratať do 15 dní po tom, čo mu bude žalobkyňou zabezpečené
náhradné ubytovanie.
Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa návrhom, doručeným súdu dňa 13.6.2013, domáhala, aby súd zrušil právo spoločného
nájmu účastníkov k bytu nachádzajúcemu a v S. K. O. X, Č..O. XX, K. X. V., pozostávajúceho zo 4 izieb
a aby určil, že žalobkyňa bude ďalej výlučná členka družstva a nájomníčka družstevného bytu s tým,
že žalovaný je povinný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na zabezpečenie

náhradného bytu. Taktiež požadovala priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že
manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/53/2010-53 zo
dňa 7.7.2010 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2010. Rozhodnutím o pridelení
družstevného bytu č. 11 932 zo dňa 28.3.2000 bol navrhovateľke pridelený do nájmu 4 izbový družstevný
byt č. 21 na X. V. O. XXXE, W. H. B. S. na O. T. Č.. X. Zmluvou o nájme družstevného bytu zo dňa
3.4.2000uzavretousÚBDKošice-Ťahanovce,Bukurešťská12,Košice,získalipočastrvaniamanželstva

nájom bytu č. XX K. X. V. obytného domu O. X B. S.. Účastníkom konania vzniklo spoločné členstvo
v družstve a spoločný nájom družstevného bytu. Po rozvode manželstva účastníci konania neuzavreli
žiadnu dohodu o úprave nájomných práv k bytu na čas po rozvode a o ďalšom užívaní bytu nie
sú ani schopní sa pre správanie žalovaného dohodnúť. V byte spolu so žalobkyňou bývajú deti Q.
S., K.. X.X.XXXX U. W. Z., K.. XX.X.XXXX. Maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti
žalobkyne, žalovaný na jej výživu bol zaviazaný prispievať sumou vo výške 60 eur mesačne, výživné

platí nepravidelne a od novembra 2012 výživné nezaplatil vôbec. Náklady spojené s nájom a užívaním
bytu hradí žalobkyňa a žalovaný sa nepodieľa na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu. Žalovaný
už takmer 8 rokov žije a pracuje v Anglicku, presné informácie o jeho pobyte jej nie sú známe. Žalovaný
ju kontaktuje telefonicky len sporadicky, keď sa informuje o dcéru.
Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v konaní ďalej uviedla, že žalovaný sa odsťahoval
ešte v roku 2008, odišiel pracovať a žiť do Anglicka, teda nevenoval sa rodine, neplatil nájomné, neplatil

výživné. V roku 2010 bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené, pričom odvtedy nedošlo k
žiadnej podstatnejšej zmene pomerov. Odporca nemal záujem vyporiadať spoločný nájom. Urobil siz bytu hotel, kde chodí dvakrát ročne prespať. Vzhľadom na to, že žije v Anglicku, nemá potrebu
náhradného bytu. Pred rozvodom žalobkyňa podávala trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu
ublíženia na zdraví. Na výživnom dlhuje odporca 1.240 eur a neplatí nájomné ani žiadnym spôsobom

neprispieva na platby spojené s užívaním bytu od roku 2005. Žalovanému vyhovuje, že nedošlo doposiaľ
k vyporiadaniu účastníkov. Jeho správanie ako aj to, že neuhrádza nič za byt, je konanie v rozpore
s dobrými mravmi a v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 26Cdo324/2002 ak
neplatí nájomné, ide o hrubé porušenie povinností, ktoré je dôvodom na vypovedanie nájmu z bytu a
odôvodňujúce nepriznanie bytovej náhrady. Ak by žalovaný nebol 10 rokov platil nájomné, tak by o ten

byt na Slovensku prišiel. Ten byt ostal len vďaka tomu, že žalobkyňa uhrádzala nájomné. Ak chce mať
žalovaný k dispozícii byt na Slovensku aj v Anglicku, jednoducho musí rátať s tým, že musí prispievať na
jeho úhradu. Nik mu nebránil užívať uvedený byt. Vždy ho mal k dispozícii. Skutočnosť, že sa rozhodol
ho neužívať v takom rozsahu, je jeho rozhodnutie. Pri vstupe do manželstva mala žalobkyňa dvojizbový
byt, z ktorého predajom získaných peňazí sa tiež uhrádzal členský podiel.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a k žalobe uviedol, že súhlasí

so zrušením práva spoločného nájmu účastníkov k bytu na O. X B. S. a taktiež s tým, že jedinou
členkou družstva a nájomníčkou bytu sa stala žalobkyňa, ale to iba za podmienky, že žalobkyňa vyplatí
žalovanému jeho zákonný nárok na polovicu tržnej ceny hodnoty členského podielu v družstve. Žalovaný
v celom rozsahu nesúhlasí, aby vypratal byt bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu. Účastníci
konania uzatvorili manželstvo dňa 31.7.1999, počas manželstva bol manželom pridelený družstevný byt

rozhodnutím Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce zo dňa 28.3.2000, a to za podmienky, že
bude zaplatená záloha na členský podiel. Práve zvýšeným pričinením žalovaného, nadobudli účastníci
právo nájmu bytu, v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 3.4.2000. Členský podiel na stavebnom bytovom
družstve predstavuje majetkovú hodnotu a ku dňu zániku BSM je spoločným majetkovým právom
manželov a teda patrí do BSM. Keďže v medzi účastníkmi nedošlo k vyporiadaniu BSM do 3 rokov od

zániku manželstva účastníkov, platí, že BSM je vyporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky
uvedenej v ust. § 149 ods. 4 OZ. Ak súd zruší spoločný nájom a za nájomníčku bytu a členku družstva
určí žalobkyňu, žalovaný požaduje, aby žalobkyňa zabezpečila pre žalovaného primeraný náhradný
byt (t.j. 1-izbový byt, ktorý bude vo výlučnom vlastníctve žalovaného alebo družstevný byt na meno
žalovaného), resp. aby žalobkyňa zaplatila žalovanému polovicu tržnej ceny hodnoty členského podielu

v družstve, keďže jeho jediným bydliskom na Slovensku je práve byt na O. X B. S.Š., kde je prihlásený
aj na trvalý pobyt. Je pravdou, že žalovaný časť roka žije a pracuje vo Veľkej Británii, ale v zahraničí
nemá stále bývanie a ani stálu prácu a taktiež nemá v úmysle sa natrvalo odsťahovať zo Slovenska.
Uplatnenie sa na trhu práce vo Veľkej Británii je pre žalovaného čoraz ťažšie, vzhľadom na zahraničnú
politiku krajiny spočívajúcu v obmedzení zamestnávať cudzincov. Žalovaný chodí na Slovensko často

a v tom čase býva práve v byte na O. X B. S., kde sa momentálne aj zdržiava. Byt je pre žalovaného
jeho jediným bývaním na Slovensku a vzhľadom na vyššie uvedené, má za to, že žalovaný má reálne
nárok na vyplatenie polovice tržnej ceny hodnoty členského podielu v družstve, aby si zabezpečil
primerané bývanie, keďže zrušením spoločného nájmu bytu a pridelením bytu žalobkyni, žalovanému
zanikajú akékoľvek práva na užívanie bytu a musí si zabezpečiť a hľadať vlastné bývanie. V rámci

mimosúdnej dohody sa účastníci dohodli na výške tržnej ceny hodnoty členského podielu v družstve
53.000 eur, teda, pri určení výšky nároku požadovaného žalovaným vychádzal z takto dohodnutej sumy.
V zmysle vyššie uvedeného si žalovaný uplatňuje voči žalobkyni nárok na zaplatenie polovice hodnoty
členskéhopodieluvdružstvevovýške26.500eurpreprípadzrušeniaspoločnéhonájmukbytuaurčenia
žalobkynezanájomníčkubytuačlenkudružstva.Žalovanýrozporovaltvrdeniežalobkyne,žeporozvode

účastníci neuzavreli žiadnu dohodu o úprave práv k bytu a ďalšom užívaní a pre správanie žalovaného
nebolo možné ani dohodu uzavrieť. Účastníci po rozvode manželstva, t.j. dňa 17.9.2012 uzatvorili
dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej predmetom bol aj byt na O. T.
B. S., ale pre nesúčinnosť žalobkyne nedošlo k naplneniu podmienok dohody. Žalovaný mal záujem
mimosúdne sa dohodnúť aj v procese súdneho konania, viacnásobné mimosúdne rokovania a mailová

korešpondencia právnych zástupcov účastníkov však nedospeli k uzavretiu mimosúdnej dohody. Práve
žalobkyňaneurobilažiadenkompromisakrokkdohode,alenaopakstáletrvalanasvojichnesplniteľných
podmienkach. Výživné na deti sa žalovaný snažil platiť pravidelne, ale jeho finančné možnosti mu to
v danú chvíľu neumožňujú. Predmetom mimosúdnych rokovaní právnych zástupcov účastníkov bola
aj dohoda o podmienkach určenia a platenia výživného. Náklady na bývanie žalovaný reálne platil, o

čom má aj doklady o ich úhrade. Žalovaný zároveň žiada o urovnanie vlastníckych a majetkových práv
k nehnuteľnostiam zapísaným na J. Č.. XXX, R. I., S..Ú.. G.K. a to rodinný dom sp.č. 101, pozemok
parcely č. 58, zastavané plochy o výmere 219 m2 a pozemok parcely č. 59, záhrady o výmere 1277 m2,
ktoré nadobudli účastníci počas manželstva zo spoločných peňazí. Účastníci sa v rámci mimosúdnejdohody zhodli na cene nehnuteľností vo výške 8.000 eur a teda žalovaný si uplatňuje voči žalobkyni
nárok na zaplatenie polovice tejto hodnoty vo výške 4.000 eur.
Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný nebol chcel vyporiadať veci, o

čom svedčí dohoda podpísaná pred notárom, ktorú predložil. Žalovaný chcel, aby došlo k finančnému
vyporiadaniu celého majetku, avšak žalobkyňa zabránila tejto dohode. Žalovaný pracuje v zahraničí,
avšak trvalý pobyt má na Slovensku. Neodišiel do zahraničia natrvalo, len si riešil svoju finančnú otázku.
Ak by nemal žiaden byt, stal by sa z neho bezdomovec. Plnenie vyživovacej povinnosti nie je podstatné
pre toto konanie, avšak predložené doklady preukazujú, že žalovaný zasielal, aj keď nie pravidelne,

žalobkyni výživné na deti. Pokiaľ sa nepodieľal na financovaní bytu, tak súviselo to s tým, že byt po celý
čas užívala celoročne žalobkyňa aj s dcérou a synom z iného manželstva, plus istý čas tam bývala aj
ďalšia osoba. Žalovaný mal v byte vyčlenenú len jednu izbu, kde spával. Podľa § 714 OZ je potrebné
priznať aj náhradný byt, resp. by preferovali finančné vyporiadanie. Žalovaný nemá prostriedky na
zabezpečenie svojej bytovej otázky. Žalovaný sa tiež podieľal na nadobudnutí uvedeného bytu, keďže
keď vstupoval do manželstva, tak mal 1,5 izbový byt, z ktorého predaja sa uhrádzal ten členský podiel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov - rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 15C/53/2010-53 zo 7.7.2010, rozhodnutie Územného
bytové družstva Košice - Ťahanovce o pridelení družstevného bytu z 28.3.2000 členské číslo 11932,
nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania uzavretá medzi ÚBD Košice-Ťahanovce
a žalobkyňou z 3.4.2000, dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zo

17.9.2012, ústrižky poštového poukazu vyplatené žalovaným žalobkyni z 18.11.2013, 9.10.2013 a
23.9.2013, stanovisko ÚBD Košice-Ťahanovce z 29.7.2014, doklady o úhradách, potvrdenie žalobkyne
o prevzatí peňazí od žalovaného zo 7.7.2010 a z 15.12.2009 a tiež ústrižky poštových poukazov
z 23.9.2013 a 9.10.2013, vklad hotovosti na účet zo 4.9.2012 vo VÚB a. s. a výtisk emailovej
korešpondencie právnych zástupcov účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 15C/53/2010-53 zo 7.7.2010 účastníci konania uzatvorili
manželstvo dňa 31.7.1999 v Košiciach a toto manželstvo bolo uvedeným rozsudkom rozvedené.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2010. a maloletá dcéra účastníkov konania - W. Z., K..
XX.X.XXXX - bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou vo výške 60 eur mesačne. V konaní o rozvod manželstva žalobkyňa

uviedla, že žalovaný žije dlhodobo v Anglicku, domov prichádza len dvakrát do roka.
Rozhodnutím Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce č. 11 932 zo dňa 28.3.2000 bol
žalobkyni do užívania pridelený družstevný byt 4 izbový družstevný byt č. XX K. X. V. O. XXX A., W.
H., B. S. K. O. T. Č.. X. Na základe nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania
uzavretej medzi ÚBD Košice-Ťahanovce a žalobkyňou z 3.4.2000 družstvo prenechalo žalobkyni ako

členovi družstva do užívania predmetný byt s tým, že v zmysle § 703 - 704 OZ vznikol spoločný nájom
a spoločným nájomcom je jej manžel B. Z. a s nimi v byte bývajú aj deti: Q. S., K.. X.X.XXXX U. W.
Z., K.. XX.X.XXXX.
ÚBD Košice - Ťahanovce súdu oznámilo, že oboch účastníkov evidujú ako spoločných členov družstva
a spoločných nájomcov bytu č. XX K. T.. O. X B. S.. Poplatky spojené s užívaním predmetného bytu

sú uhrádzané prostredníctvom SIPO a k 30.6.2014 neevidujú nedoplatok na nájomnom. Nakoľko im
nie sú známe rodinné pomery bývalých manželov, za výlučného nájomcu predmetného bytu navrhuje
ponechať toho z účastníkov konania, ktorého ekonomická situácia umožní hradiť náklady spojené s
užívaním bytu, resp. ak finančná situácia obidvoch je na rovnakej úrovni, tomu, ktorému pre čas po
rozvode boli zverené deti do opatery.

Žalobkyňa v konaní vypovedala, že žalovaný chodí do bytu dvakrát do roka, kedy sa mu zachce, nedá
dopredu ani vedieť. Používa aj jej veci. Keďže sa ho bojí, stále mu ustupovala. Syn kvôli nemu ani
nechodí domov z Dánska, keď vie, že je otec doma, lebo sa ho tiež bojí. Celý život ju psychicky týral,
manipuloval s ňou, kričal na syna. Žalovaný nič neplatí. Najprv sa dohodli, že predajú byt, ale manžel
chcel, aby to bolo za 60.000 eur, čo sa nedalo. Potom mu navrhovala, aby si zobral chalupu a že mu

doplatí 10.000 eur, ani s tým nesúhlasil. Samostatne o zrušení spoločného nájmu bytu sa nebavili.
Pokiaľ niečo žalovaný posielal, išlo len o výživné na deti a na jeho dcéru z prvého manželstva, platenie
hypotékyzachalupuauhrádzalasaelektrina,plyn,daňzchaty.Odrozvoduvšakajtietopoložkyuhrádza
výlučne ona. Na byt žalovaný neprispieval a neprispieva. Aj povedal, že keďže on tam nebýva, že platiť
nebude. V byte býva žalobkyňa s dcérou, aj syn tam má trvalý pobyt. V októbri by sa mal už vrátiť z

Dánska. Žiadna iná osoba tam nebývala.
Podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo 17.9.2012 sa účastníci dohodli, že
spoločný majetok nadobudnutý počas manželia si rozdelia na polovicu, to znamená, že predajom
rodinného domu č. 101 v obci Zemplín v okr. Trebišov dostane žalobkyňa 50% z dohodnutej ceny ažalovaný 50% z predajnej ceny a taktiež z predaja družstevného bytiu na O. X B. S. dostanú obaja 50%
z predajnej ceny, pričom s cenami uvedených nehnuteľností musia obaja súhlasiť.
Podľa korešpondencie právnych zástupcov účastníkov medzi účastníkmi doposiaľ nedošlo k dohode o

zrušení spoločného nájmu k družstevnému bytu na O. X B. S. ako aj o tom, kto z nich bude ako člen
družstva ďalej nájomcom bytu.
Podľa ústrižkov poštového poukazu boli sumy 60 eur vyplatené žalovaným žalobkyni dňa 18.11.2013,
9.10.2013 a 23.9.2013. Podľa potvrdení žalobkyne menovaná prevzala dňa 15.12.2009 od žalovaného
mesačné splátky - 160 eur za 12/2009, 1/2010 a 2/2010 a dňa 7.7.2010 260 eur za júl a august.

Podľa vklad hotovosti na účet zo 4.9.2012 vo VÚB a. s. žalovaný uhradil 330 eur a rukou je dopísané,
že ide o vyplatenie alimentov za 7-9/2012. Z dokladov o úhradách v anglickom jazyku, ktoré boli zo
strany žalovaného predložené bez úradného prekladu, súd mohol zistiť meno žalovaného a žalobkyne,
numerické hodnoty a dátumy: 166 eur 7.4.2010, 166 eur 8.5.2010, 166 eur 7.6.2010, 150 eur 6.9.2011,
150 eur 9.5.2011, 150 eur 8.4.2011, 200 eur 24.1.2011, 100 libier 11.5.2012, 100 libier 8.6.2012, 122
eur 10.7.2012, 119,92 eur 22.11.2012, 100 libier 2.6.2012, 101,72 eur 23.8.2013, 88,24 libier 3.6.2013

a 166 eur 21.2.2010.
Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia, alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva
právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj

spoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne
a nerozdielne.
Podľa § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu
trvale nežijú.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme

družstevnéhobytujedenzrozvedenýchmanželovpreduzavretímmanželstvazanikneprávospoločného
nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu
pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd,
ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva ako aj o tom, kto
z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených

manželov v družstve.
Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety môže
súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na

náhradné ubytovanie, alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva, alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi, alebo voči blízkej osobe ktorá s ním býva spoločne v byte
dopúšťal, alebo dopúšťa fyzického násilia, alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.
Podľa § 712 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné

ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje
ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradným ubytovaním je byt s jednou
obytnoumiestnosťoualeboobytnámiestnosťvslobodárni,ubytovnialebovinýchzariadeniachurčených
na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt
alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v

spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového
zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,
Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo
len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má

nájomca právo na prístrešie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 31.7.1999
manželstvo a toto bolo právoplatne dňom 7.8.2010 rozvedené. Rozhodnutím Územného bytového
družstva Košice - Ťahanovce zo dňa 28.3.2000 a nájomnou zmluvou z 3.4.2010 bol žalobkyni doužívania pridelený družstevný byt 4 izbový družstevný byt Č.. XX K. X. V. O. XXX A., W. H., B. S.
K. O. T. Č.. X a tým podľa § 703 OZ vznikol účastníkom spoločný nájom bytu manželmi a spoločné
členstvo manželov v družstve. Medzi účastníkmi po rozvode manželstva nedošlo k dohode o zrušení

práva spoločného nájmu družstevného bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom
bytu, preto na návrh žalobkyne musel o danej otázke rozhodnúť súd.
VkonanížalovanýsúhlasilsozrušenímprávaspoločnéhonájmuúčastníkovkbytunaO.XB.S.ataktiež
s tým, že jedinou členkou družstva a nájomníčkou bytu sa stala žalobkyňa, ale to iba za podmienky, že
žalobkyňa vyplatí žalovanému jeho zákonný nárok na polovicu tržnej ceny hodnoty členského podielu

v družstve. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby vypratal byt bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu.
naopak, požadoval, aby mu žalobkyňa zabezpečila primeraný náhradný byt, t.j. 1-izbový byt, ktorý bude
v jeho výlučnom vlastníctve alebo družstevný byt na jeho "meno".
S prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného, na stanovisko prenajímateľa a na skutočnosť, že žalovaný
nepreukázal, že by (prinajmenšom od 24.8.2013) uhrádzal nájomné a ďalšie náklady spojené s užívaním
predmetného bytu ako aj na skutočnosť, že mal. dcéra účastníkov bola na čas po rozvode zverená

do starostlivosti matky, ktorá s dcérou predmetný byt nepretržite užíva, že byt bol pôvodne pridelený
žalobkyni a že k rozvratu manželstva došlo najmä z dôvodu odcudzenia sa účastníkov konania, keď
žalovaný 8 rokov žil a pracoval v Anglicku, súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov
k bytu č. 21 na O. X B. S. a určil, že jedinou členkou družstva a nájomníčkou bytu sa stáva žalobkyňa.
K ďalším nárokom žalovaného súd uvádza, že rozsah predmetu konania o zrušenie práva spoločného

nájmu družstevného bytu je vymedzený zákonom a do jeho predmetu patrí výlučne rozhodnutie o
tomto spoločnom práve nájmu, ako aj spoločnom členstve v bytovom družstve a s tým súvisiace
otázky bytovej náhrady. Aj keď takýmto rozhodnutím môžu vzniknúť aj vzájomné majetkové nároky
medzi bývalými manželmi, ich prípadné usporiadanie nie je možné riešiť v rámci konania o zrušenie
práva spoločného nájmu a k týmto by bolo možné prihliadnuť iba v rámci konania o vyporiadanie

BSM, resp. v danom prípade už len v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
V tomto konaní nie je priestor na prihliadnutie k žalovaným uplatňovaným finančným nárokom
vyplývajúcich zo zrušeného práva spoločného nájmu. S poukazom na tieto závery neobstojí ani
nárok žalovaného, ktorý sa v konaní domáha v rámci bytovej náhrady zabezpečiť pre neho byt do
vlastníctva alebo družstevného nájmu. Právna úpravy bytových náhrad v súvislosti so zrušeným právom

spoločného nájmu zásadne predpokladá pri poskytovaní bytových náhrad zabezpečenie nájmu bytu,
resp. ubytovania. Prípadná realizácia zabezpečenia bytovej náhrady formou bytu do vlastníctva nie je
po rozhodnutí súdu o zrušení práva spoločného nájmu vylúčená, táto však už súvisí s vyporiadavaním
majetkových vzťahov účastníkov, ktoré možno riešiť iba v rámci osobitného konania o vyporiadanie
spoluvlastníctvaúčastníkovvrátanehodnotyčlenskéhopodieluvdružstve. Rozhodnutieozrušenípráva

spoločného nájmu bytu (a zániku spoločného členstva) je zároveň rozhodnutím o zrušení podielového
spoluvlastníctva k členskému podielu (§ 142 OZ). Pozri rozhodnutia NS SR 5 Cdo 98/2003 a 3 Cdo
26/2010.Skonanímozrušenieprávaspoločnéhonájmubytupodľa§705ods.2Občianskehozákonníka
nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú
predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z

tohto majetku nadobudne; na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená
v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V tomto konaní teda nie je daný zákonný podklad vytvárajúci
priestor na finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu družstevného bytu.
Pri rozhodnutí súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a o tom, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať
ako nájomca, bývalý spoločný nájomca bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým pre

neho nie je zabezpečená primeraná bytová náhrada. Zo zákona má bývalý spoločný nájomca nárok na
náhradný byt, podľa § 712a ods.8 druhá veta OZ však súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa,
môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo iba na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. V danom
prípade súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa posúdil skutočnosť, že žalovaný predmetný byt užíva
len sporadicky, že žalovaný svoju bytovú potrebu vie vyriešiť napr. aj bývaním v rodinnom dome č. 101

v obci Zemplín v okr. Trebišov, ktorý je v spoluvlastníctve účastníkov a najmä skutočnosť, že žalovaný
žiadnym spôsobom neprispieval na úhradu nájomného a ostatných nákladov spojených s bývaním po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, čo Občiansky zákonník výslovne považuje za hrubé porušovanie povinností
nájomníka vyplývajúcich z nájmu bytu a je samostatným dôvodom pre vypovedanie práva nájmu bytu
(§ 711 ods. 1 písm. d/ OZ) bez bytovej náhrady (§ 712a ods. 3 OZ), prípadne pri dôvodoch osobitného

zreteľa s viazanosťou na zaistenie prístrešia (alebo náhradného ubytovania - ak nájomca preukáže, že je
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, čo však žalovaný nie je; viď rozsudok NS ČR 26 Cdo 324/2002).
Inak by žalovaný - na rozdiel od nájomcu - nebol nijako postihnuteľný, hoci už celé mesiace neplatí
uvedené náklady na byt. Len vďaka úhradám v plnej výške zo strany žalobkyne mu doposiaľ nebolovypovedané právo nájmu predmetného bytu. Na tom nič nemení skutočnosť, že v byte mal vyčlenenú
len jednu izbu a že sa v byte takmer vôbec zdržiaval, nakoľko minimálne časť bytu užíval (mal tam veci),
no neplatil (minimálne od konca roka 2013) vôbec nič.

Nakoľko medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný má v byte na Belehradskej 1 v Košiciach svoje
veci, súd mu uložil byt vypratať do 15 dní po tom, čo mu bude žalobkyňou zabezpečené náhradné
ubytovanie.
Podľa§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. Dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie trov konania i predbežného opatrenia videl súd v tom, že vyriešenie otázky
zrušenia spoločného nájmu bytu je v záujme oboch účastníkov, že rozhodnutie sa týka bytovej otázky
obochúčastníkovkonania,pričomneúspešnýžalovanýprišieloprávonájmubytuaočlenstvovbytovom
družstve. Z uvedených dôvodov viac úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný

nežiadal rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto súd o jeho trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).