Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/273/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230327
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114230327.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci navrhovateľky: A.
G., D.. XX.X.XXXX, N. N. XX, R. A. G., D.. X.X.XXXX, N. N. XX, G., A. P.: O. G., D.. XX.XX.XXXX, N.
C. X, G., v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné zo strany odporcu na navrhovateľku, naposledy upravené rozsudkom
Okresného súdu Košice I zo dňa 5.5.2010 sp.zn. 22P/14/2009-50, zo sumy 50 eur na 90 eur mesačne,

ktoré je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 10.12.2014
do budúcna.

Dlžné výživné vo výške 68,39 eur, vzniknuté za obdobie od 10.12.2014 do 31.1.2015, je odporca
p o v i n n ý zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2014 domáhala, aby súd zaviazal odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc

právoplatnosťou tohto rozsudku. Taktiež žiadala priznať náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.5.2010 č.k. 22P/14/2009-50
bolozvýšenévýživnénaňuzostranyotcazosumy1000Skna50eur.Odtejtodobysapodstatnezmenili
jej pomery a náklady na živobytie vzrástli. V súčasnosti je študentkou 2. ročníka Filozofickej fakulty
UPJŠ v Košiciach, odbor sociálna práca. Odporca jej prispieva sumou 50 eur, avšak táto nedokáže

pokryť všetky jej potreby a nároky. Finančne jej prispieva a pomáha matka, ktorá pracuje v spoločnosti
FAURECIA Košice, ktorej mesačný hrubý príjem predstavuje cca 520 eur. Býva s matkou v byte, ktorý
je v jej osobnom vlastníctve a je na ňom hypotéka, ktorú matka spláca mesačne sumou do 250 eur.
Matka sama hradí aj ďalšie výdavky spojené s bytom a to plyn 5 eur, elektrina 19,80 eur, internet vo
výške 17,92 eur, telefóny 10 eur, mesačník 20 eur, nájom 104 eur, k tomu ešte výdavky na stravu a
na hygienické potreby a oblečenie. Navrhovateľka má výdavky na školské potreby a na knihy a skriptá

vo výške cca 50 eur. Absolvovala aj povinný školský výcvik, ktorý hradila matka a to vo výške 38 eur,
k tomu doprava vo výške 10 eur. Z absolvovaného výcviku obdržala certifikát za ktorý musela uhradiť
sumu 10 eur. Má mesačné výdavky na cestovné - vo forme študentskej karty ISIC vo výške 8 eur a
mesačník na dopravu vo výške 10 eur. Ďalšie výdavky predstavujú výdavky za mobilný telefón vo výške
cca 15 eur a ďalšie výdavky na hygienické potreby vo výške cca 20 eur, oblečenie 50-100 eur. Stravuje
sa doma a stravu jej hradí matka zo svojho platu vo výške cca 100 eur, čo pri matkinom príjme a jej

výdavkoch je hraničné, takže si toho veľa nemôžu dovoliť. Navrhovateľka trpí zdravotnými problémami ato zvýšeným krvným tlakom a užíva lieky, za ktoré platí mesačne sumu do 10 eur. Štúdium jej v súčasnej
dobe neumožňuje zúčastňovať sa brigád.

Na pojednávaní splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky žiadala priznať navrhované výživné od
16.12.2013. Súd pripustil navrhnutú zmenu návrhu.

Odporca k návrhu uviedol, že nie je schopný platiť vyššie výživné ako 50 eur mesačne a teda s podaným
návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Jeho čistý mesačný príjem je asi 480 eur. V poslednom

období došlo k podstatnej zmene aj u jeho manželky, ktorá je evidovaná na úrade práce, čím sa znížil
aj celkový príjem ich domácnosti. Manželka je evidovaná na úrade práce od 1.4.2014 a od mesiaca
október 2014 nemá žiadny príjem. Spolu s manželkou a dvoma dospelými nezaopatrenými deťmi bývajú
v družstevnom byte, kde náklady na bývanie sú: nájom 209,65 eur, plyn 5 eur, elektrina 47,50 eur
mesačne, RTVS vo výške 4,64 eur. Ďalej si hradí mobilný telefón vo výške 10 eur mesačne, mesačník
vo výške 20 eur mesačne, internet vo výške 20 eur mesačne. Okrem toho musí zabezpečovať svoje

osobné potreby, potreby manželky a dvoch detí, pričom dcéra Michaela má zdravotné problémy.
Každý rok sa zúčastňuje liečebného pobytu v Dolnom Smokovci, kde bola aj toho roku, jej náklady na
zdravotnú starostlivosť sú podľa stavu ochorenia vo výške 10-30 eur mesačne. Ďalšie výdavky rodiny
napr. na hygienické potreby a oblečenie sú vzhľadom na finančnú situáciu minimálne. Dcéra O. po
úspešnom ukončení strednej školy pokračuje v štúdiu na Prešovskej univerzite, na Fakulte manažmentu

a jej potreby sú rovnocenné ako u navrhovateľky, dokonca zvýšené vzhľadom na denné cestovanie
do Prešova. Náklady na dopravu predstavujú cca 50 eur mesačne. Syn O. má prerušené štúdium pre
zdravotnékomplikáciepo5operáciáchsúvisiacichsťažkýmúrazom.Momentálnejeevidovanýnaúrade
práce. V prípade stabilizovaného zdravotného stavu by rád pokračoval ďalej v štúdiu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a
výsluchom odporcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že má čistý príjem 480-520 eur mesačne. Manželka je
nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky. Dcéra študuje na vysokej škole na Prešovskej univerzite,

výdavky má rovnocenné ako navrhovateľka, možno ešte vyššie, nakoľko dochádza do Prešova. Syn zo
zdravotných dôvodov musel prerušiť štúdium, nakoľko mal nehodu v dôsledku ktorej za 7 dní absolvoval
5 ťažkých operácií, narodený je 9.2.1995. Rodinné výdavky na nájomné sú vo výške 210 eur, za plyn 5
eur, elektrina 47,50 eur, RTV 4,64 eur, mobil - každý člen rodiny po 10 eur, mesačník odporcu 20 eur,
internet 20 eur. Dcéra je astmatička, takže lieky sa pohybujú mesačne vo výške 10-40 eur, cestovné

50 eur, potom má tiež výdavky na skriptá, na kopírovanie. Strava pre členov rodiny stojí 100-150 eur.
Najprv sa snažil kontaktovať dcéru, dokonca aj s matkou, ale keď sa matka navrhovateľky vyjadrila,
že dcéru bude vychovávať v tom, že je pre ňu len ujo, tak prerušil kontakt. Manželka pracovala ako
personalistka, má vyštudované gymnázium, má 50 rokov, do apríla 2014 bola stále zamestnaná. On so
svojím zdravotným stavom je rád, že má takú prácu akú má, robí majstra stavebnej výroby. Operovaný

bolvroku2014nachrbticu.Manželkaniejeúčelovonezamestnaná,snažísanájsťzamestnanie,pretože
im v domácnosti financie chýbajú. Syn je evidovaný na úrade práce. Ak sa mu zlepší zdravotný stav,
bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

Zo spisu Okresného súdu Košice I súd zistil, že rozsudkom zo dňa 5.5.2010 č.k. 22P/14/2009-50 bolo

zvýšené výživné na navrhovateľku zo strany otca zo sumy 1 000 Sk na 50 eur, ktoré bolo upravené
rozsudkom Okresného súdu Košice I z 11.4.2000 č.k. P 10/94-26 zo sumy 700 Sk na 1.000 Sk.
Pri poslednej úprave súd vychádzal z toho, že maloletá navrhovateľka bola na gymnáziu, jej matka
pracovala ako robotníčka vo veľkej Británii a mala čistý mesačný príjem 700 libier + rodinné prídavky 20
libier a 20 eur a splácala úver na byt vo výške 326 eur mesačne, za byt platila 105 eur, rodičom. ktorý

sa starali o maloletú prispievala sumou 100 eur, uhrádzala za podnájom v Anglicku 180 libier, laloletej
uhrádzala mesačník 10 eur, životnú poistku 31 eur, ZRPŠ 30 eur, mobil 18 eur, ďalej školské pomôcky
vo výške 100 eur. Otec navrhovateľky mal príjem 430 eur a jeho manželka 381 eur, za byt uhrádzali
250 eur mesačne.

Podľa odpovedi na lustráciu Sociálnej poisťovne za rok 2014 mal odporca priemerný mesačný
vymeriavací základ vo výške 407,53 eur a matka navrhovateľky vo výške 814,94 eur.Podľa potvrdenia o návšteve Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta z 2.9.2013
navrhovateľka bola v akademickom roku 2013/2014 študentkou 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia
na uvedenej škole. Podľa potvrdenia z 20.4.2014 je navrhovateľka študentkou v 2. roku štúdia študijného

programu Sociálna práca.

Podľa pokladničných dokladov UPJŠ z 21.10.2013, 27.11.2014, 26.11.2013 navrhovateľka uhradila za
Sociálnu prácu 9,60 eur, za pobyt 38 eur, za Úvod do filozofie 10 eur.

Z potvrdenia MUDr. Evy Antóniovej - všeobecnej lekárky z 11.2.2015 je navrhovateľka od apríla 2013
liečená pre vysoký krvný tlak.

Podľa potvrdenia o štúdiu z Prešovskej univerzity v Prešove, Fakulta manažmentu, zo 4.8.2014 O. G.,
D.. X.X.XXXX, je študentkou 1. ročníka denného štúdia bakalárskeho študijného programu turizmus,
hotelierstvo a kúpeľníctvo.

Podľa prepúšťacia správa zo Šrobárovho ústavu DT a RCh n. o. Dolný Smokovec ohľadne hospitálizácií
O. G. od 20.1. do 5.2.2014 bola menovaná prijatá na kontrolný pobyt pre bronchiálnu astmu, alergickú
nádchu a recidivujúce laryngotracheitídy.

Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení občana do evidencie uchádzačov o
zamestnanie č. KE2/OPO/ZAM/2014/42081 zo 7.4.2014 bola Jolana Kardošová zaradená do evidencie
od 1.4.2014.

Z lekárskej prepúšťacej správy UNLP Košice súd zistil, že Miroslav Kardoš, nar. 9.2.1995, bol

hospitalizovaný od 5. do 17.4.2014 pre poranenie štvorhlavého svalu stehna.

Podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi WTEW Stav, s. r. o. a odporcom z 23.12.2014 odporca je
zamestnaný vo WTEW Stav, s. r. o., od 1.1.2015 ako majster na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri
mesiace. Podľa mzdový dekrét z 23.12.2014 má odporca základnú mesačnú mzdu 600 eur.

Z lekárskej správy UNLP Košice MUDr. Juraja Leška z 30.10.2014 súd, že odporca má poškodené
driekové a iné medzistavcové platničky s radikulopatiou.

Podľa platobného dokladu SIPO na meno odporcu za obdobie 12/14 mesačne uhrádza náklady spojené

s bývaním vo výške 214,29 eur.

Podľa platobného kalendára od ČEZ Slovensko, s. r. o. je odporca povinný mesačne uhrádzať za odber
elektriny 47,50 eur mesačne. Z vyúčtovacej faktúry SPP č. 7443171967 z 20.2.2014 mal odporca za
obdobie 19.2.2013 až 18.2.2014 uhradiť 60,59 eur.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v konaní predniesla, že navrhovateľka je študentkou druhého
ročníka vysokej školy. Je prvorodená. Otca spoznala až v 18-tich rokoch. Dovtedy sa o ňu nezaujímal,
neprispieval, nekupoval jej dary. Tiež má zdravotné problémy. Matka navrhovateľky má príjem 520 eur
v hrubom, v čistom asi 470-480 eur. Bývajú s dcérou v dvojizbovom byte, spláca hypotéku vo výške 250

eur, má výdavky spojené s užívaním bytu vo výške 104 eur, na elektrinu 19,80 eur, plyn 5 eur, internet
17,92 eur, mobilný telefón matka 10 eur, navrhovateľka 15 eur, cestovné matka 20 eur, dcéra 10 eur,
na stravu spoločne 100-150 eur, oblečenie spoločne 50-80 eur mesačne. Navrhovateľka má výdavky
na lieky na tlak vo výške 6,60 eur mesačne, potom občasné výdavky, prolongácia ISIC karty to platí
na celý školský rok, okrem toho mala jednorázové výdavky na povinný školský výcvik vo výške 38 eur,

ktorý absolvovala v októbri 2014, nakupovala knihy, úvod do filozofie 10 eur, druhá časť 10 eur, sociálna
práca 9,60 eur, skriptá z histórie sociálnej práce 2 eur. Okrem toho má výdavky na fotenie materiálov,
kancelársky papier vo výške cca 10 eur mesačne. Odporca kedysi povedal, že ak žene nevychádza, má
sa zamestnať. Matka navrhovateľky bola aj v Anglicku, aby čo to nadobudla. Matka navrhovateľky robí
operátorku vo Faurecii. Ďalej uvádza, že kým prišla manželka odporcu o prácu, tak mali dva príjmy a

ktovie, či o dva mesiace sa znova nezamestná.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 - 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ZR):plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 ZR: pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR: dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Relevantnosť zmeny pomerov účastníkov sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových
pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli
zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Zákonným

pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných
neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa
z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však
reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie
súdu vychádzalo. Preto nie je žiadúca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už

neexistujúcich predpokladov. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon o rodine v § 78 ustanovuje osobitný
mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď
sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí. Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne
nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako

výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby
k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nestačila by
len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného. Išlo by o neprípustnú reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (R 27/1974). V zmysle záverov aplikačnej
praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.

Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov (t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas). K zmene pomerov môže
dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu
môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov,
celkových majetkových pomerov. Musí ísť o zmenu zásadnú v okolnostiach, s ktorých sa vychádzalo pri

predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, trvalejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľka navštevuje od 1.9.2013 vysokú
školu - Filozofickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V tejto súvislosti od uvedenej doby teda
nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľky z dôvodu jeho zvýšených výdavkov

súvisiacich s ukončením stredoškolského vzdelania a zmeny jej potrieb súvisiacich s prechodom medzi
jednotlivými stupňami školského systému a to zo stredoškolského na vysokoškolský. S ukončením
strednej školy a začatím štúdia na vysokej škole došlo u nej preukázateľne k podstatnej zmene
pomerov, ktorá súvisí so zvýšenými výdavkami na prijímacie skúšky na vysokú školu, so zápisným naškolu, výdavkami na knihy, literatúru a ďalšie študijné pomôcky, výdavkami na kopírovanie študijných
materiálov. Výdavky navrhovateľky, ktorými odôvodňuje návrh na zvýšenie výživného súvisiace so
štúdiom možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne

dokazovať a zároveň je potrebné zdôrazniť, že výdavky na štúdium tvoria len časť odôvodnených potrieb
navrhovateľky, pretože ďalšie náklady má nepochybne na zabezpečovanie stravy, ošatenia a bývania.
Navrhovateľka má naďalej zvýšené výdavky aj v súvislosti so zdravotným stavom. Vzhľadom na jeho
vek má navrhovateľ zvýšené výdavky aj na stravu a oblečenie.

Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb v príprave na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j.
všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Medzi odôvodnené

potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj jednorazové a náhodné výdavky, napr. tie,
ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného, rekreačnými pobytmi a pod., pričom súd na ne musí
prihliadnuť tak, že alikvotná čiastka sa premietne do mesačného výživného. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel

na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard
umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2, § 75 ods.
1 Zákona o rodine). Súd skúma tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či

existuje stav odkázanosti na výživu. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktorým je povinný
poskytovať výživné, skúma jeho faktické i potencionálne príjmy (ktoré môže objektívne dosiahnuť
vzhľadom na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, nadanie, zručnosti, vedomosti, pracovné schopnosti,
situáciu na trhu práce), či sa nevzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Tým je eliminovaná snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na

najmenšiu možnú mieru. Majetkové pomery zahŕňajú jednak majetok povinného (veci vo vlastníctve,
pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.) jednak jeho životný štandard,
ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).

Od poslednej úpravy výživného sa takisto zmenili zárobkové pomery rodičov navrhovateľky. Odporca

teda otec navrhovateľky, tak aj jej matka sú zamestnaní, pričom príjem odporcu sa od poslednej úpravy
výživného zvýšil (zo 430 eur na 480 eur) a príjem matky navrhovateľky sa znížil (zo 720 libier + 20
eur na cca 630 eur). Manželka odporcu, s ktorou sa delí o výdavky na domácnosť a na mal. deti
Michaely a Miroslava je tohto času nezamestnaná, kým v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola
zamestnaná a mala príjem 381 eur. Od poslednej úpravy výživného v roku 2010 sa nezmenil počet

vyživovacích povinností ako u odporcu, ktorý má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky voči dvom
deťom z jeho druhého manželstva, ktoré tiež prešli na vyšší stupeň školstva a v súvislosti s tým vzrástli
výdavky odporcu a jeho manželky na ne, tak ani u matky navrhovateľky. Je všeobecne známe, že
potreby vysokoškolákov sú omnoho vyššie než potreby študentov základnej a strednej školy a zároveň,
že odôvodnené potreby dospelých detí pripravujúcich sa na budúce povolanie, sú vyššie ako potreby

rodičov, ktoré sú už stabilizované. Výživné určené súdom pokryje iba časť skutočných mesačných
výdavkov navrhovateľky

Súd dodáva, že odporca je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim dieťaťom,
ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť výživné v čo najväčšom rozsahu. V zmysle § 62 ods. 1 a

5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich prvoradá zákonná povinnosť a
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný
plnerešpektovaťvyživovaciupovinnosťasvojevýdavkyusmerniťtak,abyplnenievyživovacejpovinnosti
nebolo ohrozené. Pokiaľ ide o jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, súd poukazuje na skutočnosť, že
vyživovaciupovinnosťvočitýmtodeťommáajichmatka,t.j.súčasnámanželkaodporcu,ktorásapodieľa

spolu s odporcom na nákladoch ich spoločnej domácnosti (a mala by sa aktívne snažiť zamestnať),
zatiaľ čo matka navrhovateľky výlučne sama finančne zabezpečuje náklady domácnosti, v ktorej žije
navrhovateľka a stále časť svojej vyživovacej povinnosti plní aj osobnou starostlivosťou o navrhovateľku.Vzhľadom na to, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, trvá u nej stav odkázanosti na
výživu rodičov, teda zo strany oboch jej rodičov trvá voči nej vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o
zmenu pomerov je nesporné, že po určení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu na navrhovateľku

rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k. 22P/14/2009-50 zo dňa 5.5.2010, nastala v súvislosti
nástupom navrhovateľky na vysokú školu (1.9.2013) a táto zmena pomerov bola daná v čase začatia
konania aj v čase rozhodovania súdu. Taktiež je nesporné, že aj ostatné výdavky a odôvodnené potreby
navrhovateľky ako výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv a
tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, kultúrne, športové a rekreačné potreby

ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v súčasnosti, ktoré boli aj v roku 2010, sa nepochybne zvýšili. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľke je potrebné a odôvodnené zabezpečiť
mesačné výdavky na mobilný telefón 15 eur, cestovné 10 eur, stravu 75 eur, hygiena a oblečenie 50
eur, lieky 6,60 eur mesačne, kopírovanie 10 eur, občasné výdavky - prolongácia ISIC karty 8 eur, nákup
kníh 30 eur, mimoriadne výdavky (školský výcvik, promócie, dovolenky a pod.) ako aj na bývanie (1/2

zo súm 104 eur + na elektrinu 19,80 eur + plyn 5 eur + internet 17,92), kým odporca má výdavky na
bývanie v 1 ( 210 eur + za plyn 5 eur, elektrinu 47,50 eur, RTV 4,64 eur, internet 20 eur), mobil 10 eur,
mesačník 20 eur; dcére Michaele s manželkou uhrádzajú mobil 10 eur, lieky 25 eur, cestovné 50 eur,
skriptá, na kopírovanie, strava pre rodinu stojí 150 eur.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené zmenil výživné tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku,
tedazvýšilvýživnéodporcunanavrhovateľkuzosumy50eurmesačnenasumu90eurmesačnepočnúc
od 10.12.2014 (podania návrhu) do budúcna aj s ohľadom na to, že je v schopnostiach a možnostiach
odporcu uhrádzať výživné v takto určenej výške. Súd pri tomto určení zohľadnil skutočnosť, že matka
navrhovateľky napriek svojej osobnej starostlivosti o navrhovateľku bude vzhľadom na skutočnosť,

že má vyšší príjem ako odporca, uhrádzať výdavky navrhovateľky v podstatne (takmer dvojnásobne)
väčšom podiele ako odporca. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd dodáva, že
v zmysle § 77 ods. 1 ZR možno výživné na plnoleté dieťa priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. povolil odporcovi s prihliadnutím na jeho finančnú

situáciu uhradiť dlžné výživné do 15 dní popri bežnom výživnom. Dlžné výživné predstavuje výživné za
obdobie od 10.12.2014 do 31.1.2015, t.j. 68,39 eur - rozdiel medzi 90 eur a riadne uhrádzaným doposiaľ
určeným výživným vo výške 50 eur je 40 eur za január 2015 (ku dňu vyhlásenia rozsudku ešte nenastala
splatnosť výživného za február 2015), za december 2014 je to 28,39 eur (40eur/31 dní x 22 dní).

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania navrhovateľky, ktorá mala v konaní menej ako polovičný úspech, súd rozhodol v
zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odporca
nežiadal rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto súd o jeho trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.

Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za
posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku (§ 162 ods. 2 O.s.p.). Pri rozsudkoch predbežne

vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia (§ 162 ods. 1 O.s.p.).