Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 13, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217397
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217397.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu E.,

H..Z..A.., Y., E. S.. Č.. XX, M.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika, D. H. H. Z., o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,

že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP).

Uznesením č. 6C/116/2012-8 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania
vedené na návrh žalobcu pod sp. zn. 6C/116/2012, 6C/125/2012, 6C/128/2012, 6C/131/2012,
6C/156/2012, 6C/159/2012, 6C/161/2012, 6C/1912012, 6C/197/2012, 6C/199/2012, 6C/221/2012,
6C/225/2012, 6C/230/2012, 6C242/2012, 6C253/2012, 6C256/2012, 6C268/2012, 6C275/2012,
6C294/2012, 6C295/2012, 6C298/2012, 6C329/2012 s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn.

6C/116/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konaltak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,

avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v

rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakciavo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden

relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie

je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani

o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na

prípravu na pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti
na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal
o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného
sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

6NcC/37/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté
Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale
aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na uvedené a na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu
žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením z č. l 76, nepovažoval žalobcom uvedený dôvodza dôležitý dôvod odročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah
spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.

Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
jednom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevažne aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa
jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Súd sa oboznámil s obsahom jednotlivých exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves:

Spis 15Er/6/2010 - týkajúci sa spisu 6C/116/2012, povinným bol E. U.. Žiadosť o udanie poverenia
na vykonanie exekúcie došla súdu dňa 11. 1. 2010. Dňa 18. 1. 2010 súd vyzval právneho zástupcu

na zabezpečenie úverovej zmluvy a všeobecné obchodné podmienky a dňa 6.9.2010 na predloženie
týchto dokladov súd žiadal exekútora. Doklady boli predložená 27. 9. 2010. Uznesením zo dňa
28. 10. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol, voči nemu sa odvolal
oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesenie súdu prvého stupňa dňa 10. 3. 2001 zrušil. Opätovne
dňa 10.9.2012 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol, ktoré opätovne napadol

odvolaním oprávnený a Krajský súd toto uznesenie potvrdil dňa 26. 9. 2013. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.12.2013. Následne bolo exekučné konania dňa 9. 1. 2014 zastavené.
Vo vzťahu k spisu 6C/116/2012 žalobca namietal, že súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.

Spis 15Er/520/2011 - týkajúci sa spisu 6C/125/2012, povinným bola D. D.. Dňa 19.5.2011 bol spísaný
návrh u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
3.8.2011. Uznesením zo dňa 23.8.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.10. 2011. Uznesením zo dňa 7.11.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 15.11.2011 súd exekučné konanie zastavil.

Vo vzťahu k spisu 6C/125/2012 žalobca namietal, že súd vydal rozhodnutie po lehote.

Spis 15Er/287/2009 - týkajúci sa spisu 6C/128/2012, povinnou bola N. U.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 25.5.2009. Dňa 28.5.2009 súd vyzval exekútora na predloženie zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok, na čo listom došlým súdu dňa 8.6.2009 exekútor odpovedal, že dokladmi

exekútor nedisponuje. Opätovne prípisom zo dňa 25. 6. 2009 súd žiadal zaslanie dokladov, tiež prípisom
zo dňa 8. 7. 2009 - na ich predloženie súd vyzval oprávneného, ktorý z dôvodu značnej administratívnej
náročnosti prípisom zo dňa 9. 8. 2009 žiadal o predlženie lehoty o 60 dní. Zmluva o úvere so
Všeobecnými podmienkami bola súdu predložená a prípisom zo dňa 28. 9. 2009 súd vyzval exekútora
doplniť žiadosť s presným rozpisom splátok s uvedením, ako boli zúčtované. Dňa 24. 11. 2009 súd

žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z
istiny od 31. 8. 2008 do 31.12.2008 a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 217,76 eur
od 31. 12. 2008 zamietol a v prevyšujúcej časti toho istého dňa súd vydal poverenie pre exekútora.
V dôsledku odvolania oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.1.2011 zrušil
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súd 26. 10. 2011 žiadal podanie správy v akom štádiu sa nachádza

exekučné konanie a či suma bola vymožená. Dňa 14.12.2011 došla súdu správa od exekútora, že
pohľadávka oprávneného i trovy exekúcie boli v plnom rozsahu uhradené. Zároveň exekútor vrátil
poverenie na vydanie exekúcie.
Vo vzťahu k spisu 6C/128/2012 žalobca namietal nevydané rozhodnutie v zákonnej lehote.

Spis 15Er/288/2009 - týkajúci sa spisu 6C/131/2012, povinnou bola G. L.. Žiadosť o udelenie poverenia
došla súdu 25.5.2009 . Prípisom zo dňa 28. 5. 2009 súd vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere
a všeobecných obchodných podmienok. Listom došlým 8. 6. 2009 exekútor oznámil, že požadované
listiny nedoloží, pretože nimi nedisponuje. Dňa 25. 6. 2009 súd opätovne požadoval zaslanie listína dňa 15.7.2009 došla opätovne správa exekútora, že zmluvou o úvere nedisponuje. Oprávnený
podanímdošlýmsúdu3.8.2009požiadal opredlženielehotynavybaveniedožiadaniazdôvoduznačnej
administratívnej náročnosti. Dňa 28. 9. 2009 oprávnený zmluvu a všeobecné podmienky súdu predložil

a exekútor dňa 21. 10. 2009 oznámil, že od povinného nedisponuje žiadnou splátkou.. Následne
uznesením zo dňa 24. 11. 2009 súd žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie v časti úroku
z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 348,54 eur od 18.6.2008 do 13.11.2008 zamietol a v
prevyšujúcej časti dňa 22. 1. 2010 vydal poverenie. Toto uznesenie napadol oprávnený odvolaním a
Krajský súd v Košiciach zrušil dňa 30.9.2010 rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dňa 10. 9. 2012 vyzval

súd vzhľadom na možné zastavenie exekúcie podanie správy, či si uplatňuje trovy exekúcie a zašle
presnú špecifikáciu trov.
Vo vzťahu k spisu 6C/131/2012 žalobca namietal nevydané rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Spis 15Er/658/2010 - týkajúci sa spisu 6C/156/2012, povinným bol E. U.. Súd rozhodol o žiadosti
exekútora na vydanie poverenia dňa 27. 10. 2010, kedy jeho žiadosť súd zamietol. Oprávnený napadol

toto uznesenie odvolaním , ktoré však zobral späť, preto Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.
10. 2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2010. Následne
dňa 27. 2. 2013 bolo exekučné konanie zastavené a nadobudlo právoplatnosť 16.3.2013.
Vo vzťahu k spisu 6C/156/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote.

Spis 15Er/570/2010 - týkajúci sa spisu 6C/159/2012, povinným bol E. C.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 30.8.2010. Prípisom zo dňa 6. 9. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd na zaslanie
dohody o vyplnení zmenky a dňa 20. 9. 2010 došla súdu zmluva o úvere so všeobecnými obchodnými
podmienkami. Uznesením zo dňa 27. 10. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
zamietol, ktoré odvolaním napadol oprávnený´. Krajský súd v Košiciach v dôsledku späťzvatím

odvolania uznesením zo dňa 21. 2. 2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie tak nadobudlo
právoplatnosť 24.11.2010. Uznesením zo dňa 11. 5. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 5. 2011
súd exekučné konanie zastavil.
Vo vzťahu k spisu 6C/159/2012 žalobca namietal, že súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.

Spis15Er/161/2009 - týkajúci sa spisu 6C/161/2012, povinným bola N. L.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 6. 4. 2009. Prípisom zo dňa 12. 5. 2009 vyzval súd exekútora na predloženie zmluvy o
úvere a obchodných podmienok, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Exekútor
prípisom zo dňa 22. 5. 2009 oznámil, že doklady nepredloží, lebo nimi nedisponuje. Opätovne dňa

29. 5. 2009 súd vyzýval exekútora na predloženie dokladov na čo exekútor reagoval podaním došlým
súdu dňa 15.6.2009, ktorým na predloženie dokladov vyzval priamo oprávneného. Dňa 8. 7. 2009
súd vyzval oprávneného na predloženie dokladov. Následne 2. 11. 2009 urgoval súd oprávneného .
Dňa 13. 11. 2009 súdu došiel prípis oprávneného , ktorým žiadal predlženie lehoty na vybavenie o 60
dní. Opätovne dňa 22. 1. 2010 súd vyzval exekútora na zaslanie listín, ani exekútor ani oprávnený

listiny nezaslali. Následne uznesením zo dňa 24.2. 2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 31. 5. 2010 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré tak nadobudlo právoplatnosť dňa 21.
7. 2010.
Vo vzťahu k spisu 6C/161/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/164/2009 - týkajúci sa spisu 6C/191/2012, povinným bol J. L.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 6. 4. 2009 o ktorom rozhodol súd dňa 8. 2. 2010 tak, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie súd zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30. júna 2010 zrušil rozhodnutie
súdu prvého stupňa a dňa 21.10.2010 súd vydal poverenie.

Vo vzťahu k spisu 6C/191/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/162/2009 - týkajúci sa spisu 6C/197/2012, povinným bola N. G.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 6. 4. 2009. Dňa 8. 4. 2009 súd vyzval zástupcu oprávneného zdôvodniť a špecifikovať
trovyexekúcie.Podanie právnehozástupcuoprávnenéhodošlosúdu27.4.2009.Prípisomzodňa12.5.

2009 súd vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere a obchodných podmienok. Exekútor prípisom
došlým súdu 22. 5. 2009 nedoložil požadované doklady. Dňa 29. 5. 2009 súd opätovne vyzýval na
predloženie dokladov na čo exekútor 15.6.2009 oznámil súdu ,že výzvu postúpil oprávnenému. Dňa 8.
7. 2009 súd vyzval tentokrát oprávneného na predloženie dokladov a urgoval ho 2. 11. 2009. Podanímdošlým súdu dňa 13.11.2009 oprávnený žiadal predlžiť lehotu na vybavenie o 60 dní. Dňa 22.1.2010
súd opätovne vyzval exekútora na zaslanie dokladov. Oprávnený doklady nedoložil . Dňa 21. 1. 2010
naopak požadoval vydanie poverenia. Exekútor dňa 8. 2. 2010 oznámil súdu, že ani oprávnený ani jeho

právny zástupca doklady súdu predkladať nebudú. Následne súd uznesením zo dňa 8. 2. 2010 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený
a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31. 5. 2010 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Vo vzťahu k spisu 6C/197/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/561/2011 - týkajúci sa spisu 6C/199/2012, povinným bol Z. D.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 18. 8. 2011 o ktorom rozhodol súd dňa 24. 8. 2011 - žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 9. 2011 a následne
uznesením zo dňa 30. 9. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10. 2011.
Vo vzťahu k spisu 6C/199/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/823/2010 - týkajúci sa spisu 6C/221/2012, povinným bol Y. L.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 9. 12. 2010 o ktorom rozhodol súd 15.12.2010 - žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súd zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. 1. 2011. Uznesením zo dňa
17. 2. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.2.2011 súd exekučné konanie zastavil.
Vo vzťahu k spisu 6C/221/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/107/2009 - týkajúci sa spisu 6C/225/2012, povinným bola Ľ. U.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 13.3.2009, dňa 19.3.2009 súd žiadal exekútora o vykonanie opravy žiadosti a návrhu
a opravený návrh bol súdu predložený 4. 5. 2009. Dňa 6. 5.2009 súd vyzval exekútora na predloženie
zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok na čo reagoval exekútor podaním došlým súdu

dňa 18. 5. 2009, že písomnosti súdu nepredloží. Dňa 29. 5. 2009 súd opätovne žiadal exekútora o
predloženie dokladov . Exekútor oznámil dňa 15.6.2009 postúpenie žiadosti priamo oprávnenému. Dňa
10. 7. 2009 súd vyzval oprávneného na predloženie požadovaných dokladov a opätovne 22.1.2010
súd vyzýval i oprávneného i exekútora na predloženie dokladov, na ktoré oprávnený reagoval podaním
došlým súdu dňa 21. 1. 2010 o tom, že doklady nepredloží. Dňa 22. 2. 2010 súd žiadosť o udelenie

poverenia zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného súd dňa 9.7. 2010 rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdil a toto nadobudlo právoplatnosť 19.8. 2010.
Vo vzťahu k spisu 6C/225/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/284/2010 - týkajúci sa spisu 6C/230/2012, povinným bola G. L.. Návrh na vydanie poverenia

došiel súdu dňa 29. 4. 2010. Dňa 20. 5. 2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd na predloženie kópie
zmenky a doklady došli súdu 16.6.2010. Dňa 19. 8. 2010 bol vyzvaný rozhodcovský súd na predloženie
dohody o vyplňovacom práve zmenky . tieto doklady boli predložené 20. 9. 2010. Súd uznesením zo
dňa 4. 10. 2010 žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený
a v dôsledku späťvzatia odvolania Krajský súd v Košiciach dňa 31.8.2011 odvolacie konanie zastavil,

rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2011. Dňa 1. 12. 2011 bolo exekučné konanie
zastavené a právoplatnosť nadobudlo 19. 12. 2011.
Vo vzťahu k spisu 6C/230/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/484/2011 - týkajúci sa spisu 6C/242/2012, povinným bol O. P.. Návrh na vydanie poverenia

došiel súdu dňa 21. 7. 2011. Dňa 25. 7. 2011 súd žiadal oprávneného na predloženie zmluvy o úvere,
ktorá bola predložená 20. 8. 2011. Súd vydal poverenie dňa 31. 8. 2011.
Vo vzťahu k spisu 6C/242/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/162/2011 - týkajúci sa spisu 6C/253/2012, povinným bol E. U.. Návrh na vydanie poverenia

došiel súdu dňa 25. 3. 2011 o ktorej súd rozhodol dňa 28. 4. 2011 tak, že žiadosť o udelenie poverenia
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. 5. 2011. Dňa 25. 7. 2011 súd exekučné konanie
zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. 7. 2011.
Vo vzťahu k spisu 6C/253/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/506/2011 - týkajúci sa spisu 6C/256/2012, povinným bola Z. P.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 28. 7. 2011 o ktorej súd rozhodol dňa 1. 8. 2011 tak, že žiadosť o vydanie poverenia
súd zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.10.2011. Dňa 7. 11. 2011 súd exekučné konanie
zastavil, právoplatnosť nadobudlo 6. 12. 2011.Vo vzťahu k spisu 6C/256/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/782/2010 - týkajúci sa spisu 6C/268/2012, povinným bol D. L.. Návrh na vydanie poverenia

došiel súdu dňa 26.11.2010 o ktorej súd rozhodol 15.12.2010 tak, že žiadosť o vydanie poverenia súd
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. 1. 2011. Následne uznesením zo dňa 17. 2. 2011
bolo exekučné konanie zastavené.
Vo vzťahu k spisu 6C/268/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/11/2009 - týkajúci sa spisu 6C/275/2012, povinným bol Ľ. T.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 9. 1. 2009. Dňa 15. 1. 2009 súd žiadosť v časti trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 37,04 eur zamietol - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 2. 2009
a v prevyšujúcej časti súd vydal poverenie dňa 16. 1. 2009. Exekučné konanie v časti trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 37,04 eur bolo dňa 9. 3. 2009 zastavené. Právoplatnosť
nadobudlo 13.3.2009.

Vo vzťahu k spisu 6C/275/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/161/2009 - týkajúci sa spisu 6C/294/2012, povinným bola N. L.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 6. 4. 2009. Prípisom zo dňa 12. 5. 2009 vyzval súd exekútora na predloženie zmluvy o
úvere a obchodných podmienok, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Exekútor

prípisom zo dňa 22. 5. 2009 oznámil, že doklady nepredloží, lebo nimi nedisponuje. Opätovne dňa
29. 5. 2009 súd vyzýval exekútora na predloženie dokladov na čo exekútor reagoval podaním došlým
súdu dňa 15.6.2009, ktorým na predloženie dokladov vyzval priamo oprávneného. Dňa 8. 7. 2009
súd vyzval oprávneného na predloženie dokladov. Následne 2. 11. 2009 urgoval súd oprávneného .
Dňa 13. 11. 2009 súdu došiel prípis oprávneného , ktorým žiadal predlženie lehoty na vybavenie o 60

dní. Opätovne dňa 22. 1. 2010 súd vyzval exekútora na zaslanie listín, ani exekútor ani oprávnený
listiny nezaslali. Následne uznesením zo dňa 24.2. 2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Toto uznesenie napadol odvolaním oprávnený a Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 31. 5. 2010 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré tak nadobudlo právoplatnosť dňa 21.
7. 2010.

Vo vzťahu k spisu 6C/294/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/418/2009 - týkajúci sa spisu 6C/295/2012, povinným bola T. D.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 24. 7. 2009 o ktorej súd rozhodol dňa 8. 2. 2010 tak, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súd zamietol. Uznesenie napadol odvolaním oprávnený, Krajský súd v Košiciach

uznesenímzodňa31.5.2010potvrdiluzneseniesúduprvéhostupňa,ktorétaknadobudloprávoplatnosť
dňa 23. 8. 2010. Uznesením zo dňa 12. 10. 2010 súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 29. 12. 2010.
Vo vzťahu k spisu 6C/295/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/421/2009 - týkajúci sa spisu 6C/298/2012, povinným bola N. Š.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 24.7.2009 o ktorom rozhodol súd dňa 24.2.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného Krajský súd uznesením zo dňa 31. 5.
2010 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, ktoré tak nadobudlo právoplatnosť 6. 7. 2010.
Vo vzťahu k spisu 6C/298/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Spis 15Er/2/2010 - týkajúci sa spisu 6C/329/2012, povinným bola G. L.. Návrh na vydanie poverenia
došiel súdu dňa 4.1.2010 o ktorej rozhodol súd dňa 12. 2. 2010 tak, že žiadosť o udelenie poverenia
zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného Krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil dňa
28. 6. 2010.

Vo vzťahu k spisu 6C/329/2012 žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote.

Vzhľadom na skutočnosť, že obsah oboznámených spisov je súdu známy z jeho rozhodovacej činnosti
s poukazom na ust. § 121 O. s. p. tieto skutočnosti nie je potrebné dokazovať a z toho dôvodu sa k
obsahom týchto spisov ani účastníci vyjadrovať nemuseli.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 5.6.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 31.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6NcC/37/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti

na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §

109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov

tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6NcC/37/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov

súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, v ktorom
prerokovával porušenie namietaných práv žalobcu okrem iných i napádané rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach, rozhodol, že sťažnosť žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
Duplicitná ústavná sťažnosť žalobcu v tej istej veci preto nie je ničím iným, než spôsobovanie prieťahov
konaní. I to bol dôvod opätovného zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom konania je náhrada škody náhrada škody a nemajetkovej ujmy, voči štátu za nesprávny

úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.

súd považoval za nedôvodný.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

Zákon č. 514/2003 Z. z. explicitne nezakotvuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu.

Zodpovednosť štátu podľa § 1 ods. 1 zákona je občianskoprávnou zodpovednosťou objektívnou, bez
ohľadu na zavinenie.
Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje

zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú
podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným
rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúciv škode, 5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť -
nezákonnosť. Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.
Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3 zákona), ktorá podmienka

v preskúmavanom prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ktorá podmienka
taktiež bola splnená), pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť
rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné
pre účastníkov aj orgány a vykonateľné.

Vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré by boli odvolacím súdom zrušené, súd by skúmal, či škoda žalobcovi
vznikla a ak áno, či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.
V daných prípadoch však neboli žiadne rozhodnutia odvolacím súdom zrušené, naopak, prvostupňové
rozhodnutia boli potvrdené.

Tak, ako v tejto veci, ani vo všetkých ostatných veciach vedených v tomto konaní, žalobca žiadnym

spôsobom nezdokladoval ním namietanú vzniknutú škodu a jej výšku a to isté sa vzťahuje k uplatnenej
nemajetkovej ujme a tiež nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi udávaným nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou škodou.

Súd považuje za potrebné poukázať i na to, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995

je pre súd stanovená lehota pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nie je však stanovená
lehota pre rozhodnutie súdu v prípadoch, keď žiadosti exekútora nevyhovuje, čo je prípad väčšiny žalôb
žalobcu.

V niektorých sporoch (napríklad 6C 125/2012 a 6C 256/2012, 6C 275/2012) bolo poverenie vydané v

zákonnej lehote, napriek tomu žalobca namietal nevydanie poverenia po lehote.

Naopak, v niektorých konaniach ( napríklad 6C 128/2012, 6C 161/2012, 6C 197/2012) oprávnený
požadoval poskytnutie lehoty 60 dní na doplnenie požadovaných listín.

Je dôležité poukázať i na to, že o prípadných prieťahoch v konaní neprináleží rozhodovať
prvostupňovémusúduvrámcitohtokonania.Pretakýtozáverbyžalobcamuseldisponovaťrozhodnutím
ústavného súdu, v danom prípade sa tak nestalo.

ZároveňsúdpoukazujeinauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyI.ÚS/476/2012-12zodňa3.

10. 2012, v ktorom sa ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou žalobcu voči postupu Okresného súdu
Bratislava IV a týmto uznesením bola sťažnosť obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. odmietnutá,
pričom súd skonštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.

Súd považuje za potrebné dodať, že žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom na Okresnom súde
Spišská Nová ves sp. zn. 9C/112/2012 predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014,
ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorým mala byť
vyčíslená majetková škoda spôsobená žalobcovi v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného

postupuexekučnéhosúduvexekučnýchveciach. Poukázalnato,ževsúladesozásadouhospodárnosti
predkladá len jeden originál tohto posudku, na ktorý bude v ostatných veciach vedených Okresným
súdom Spišská Nová Ves odkazovať.
Z tohto dôkazu - žalobcom označeného znalecký posudok č. 1/2014 vyplýva, že žalobca zadal
znaleckému ústavu úlohu určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými

postupmianezákonnýmirozhodnutiamiokresnýchsúdovSlovenskejrepublikyvexekučnýchkonaniach,
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Ním oslovený ústav na základe analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného

systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, ktorú diferencoval podľa jednotlivých
typov žalôb takto:
Žaloby NZP a NP:
- mzdové náklady 4,15 eur,- náklady na tlač 5,31 eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur,
čo celkom činí 30,76 eur.
Žaloby ZE:
- mzdové náklady 5,07 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur,

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur,
čo celkom činí 31,68 eur.

K tejto listine súd poukazuje, že sa nejedná o znalecký posudok v zmysle § 127 O. s. p., pretože nešlo o

podanieznaleckéhoposudku,ktorýby zadalvtomtokonanísúd,jednásalenolistinnýdôkazpredložený
žalobcom a vyhodnotil ho súd v zmysle § 129 ods. 1 O. s. p.

Okrem toho z tejto listiny nemožno usúdiť žalobcom uplatnenú výšku škody v konkrétnych (žalovaných)
veciach, ide len o všeobecné konštatovanie nákladov žalobcu v bližšie nešpecifikovaných sporoch. Z

tohto pohľadu je tento listinný dôkaz pre daný prípad nepoužiteľný.
Súd ho s poukazom na § 132 O.s.p. vyhodnotil v tom smere, že pokiaľ sa týka výšky škody, žalobca ju
hodnoverným spôsobom nepreukázal.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v

celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie

a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Z dôvodov podrobne popísaných vyššie súd preto návrh žalobcu ako neopodstatnený v plnom rozsahu
zamietol.

Súd poukazuje i na to, že vo veci tých istých účastníkov existuje už judikatúra súdov.

Krajský súd Banská Bystrica rozhodoval ako odvolací súd vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 4C/109/2012-79 zo dňa 21.8.2013 a svojím rozsudkom 13 Co/807/2013 zo
dňa 26.11.2013 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým návrh žalobcu bol v plnom rozsahu

zamietnutý.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 11.4.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov

konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.