Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610212348
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7610212348.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana GARGULOVÁ, v právnej veci žalobcu L. C.,

Y..X.., O. XX, W., N.. M. &. F., X..H..E.., Š. XX, W., proti žalovaným 1/ G.. G. M., A.. X.X.XXX, A. S. W.
T. X. XX, 2/ P. P., A.. X.XX.XXXX, A. S. W. D., U.. C. XXX/XX, zastúpeným opatrovníkom pre konanie
JUDr. Viktorom Lišuchom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 9.987,20
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť uhradiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu 9 987,20 Eur, pozostávajúcu z istiny 8 607,20 Eur, úrokov riadnych vo
výške 1 059,76 Eur, úrokov z omeškania vo výške 282,60 Eur a nezaplatených poplatkov vo výške 37,64
Eur. Ďalej úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9 704,60 Eur (pozostávajúcej z istiny vo
výške 8 607,20 Eur, úrokov riadnych úrokov 1 059,76 Eur a nezaplatených poplatkov 37,64 Eur) od
30.12.2005 do zaplatenia, ako aj trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., (predtým Stavebná sporiteľňa VÚB-
Wüstenrot a.s.), so sídlom Grősslingova 77, Bratislava, ako veriteľ a pán Jozef Šoltýs, bytom J.

Francisciho 19, Levoča, ako dlžník, uzavrel dňa 17.7.2002 Úverovú zmluvu k stavebnému sporeniu č.
19200125/7930, (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške
10 953,99 Eur (330 000,- SK) pri úrokovej sadzbe 6,5 % ročne. Do pridelenia cieľovej sumy zo zmluvy o
stavebnom sporení číslo 19200125 platí úver ako medziúver. Po pridelení a pripísaní nasporenej sumy k
úverovému účtu sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver s úrokovou sadzbou 5%
ročne. Riadne a včasné plnenie zo zmluvy o úvere bolo zabezpečené ručením. Ručiteľské vyhlásenie
poskytli žalovaní v 1. a v 2. rade.

Pôvodným vlastníkom pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto návrhu, bola Stavebná
sporiteľňa. Táto ako postupca ju postúpila žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 29.12.2005. Táto skutočnosť bola oznámená aj dlžníkovi a žalovaným. Na základe uvedeného sa
novým vlastníkom pohľadávky stal žalobca.
Dlžník neplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere riadne a včas. Z uvedeného dôvodu
vyhlásila Stavebná sporiteľňa k 19.5.2004 predčasnú splatnosť úveru, a to v súlade s čl. V bod 2 písm.
b) Zmluvy o úvere a zvýšila platnú úrokovú sadzbu za dobu oneskorenia o 2 % ročne nad pôvodne

dohodnutú úrokovú sadzbu. Táto skutočnosť bola v súlade s ustanovením § 306 Obchodného zákonníka
oznámená žalovaným. Dlžník dňa 9.8.2002 spísal u notára JUDr. Ladislava Borského Notársku
zápisnicu N 320/2002, Nz 317/2002 (ďalej len „notárska zápisnica“). V tejto notárskej zápisnici dlžník
výslovne súhlasil s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa Občianskeho súdneho poriadku,resp. s exekúciou podľa Exekučného poriadku v prípade neplnenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere
za podmienok v nej uvedených, a to na celý majetok, a to i v prípade, že by došlo zo strany stavebnej
sporiteľne k predčasnej splatnosti úveru a na jej písomnú výzvu v stanovenej lehote nevrátia celý

zostatok dlhu. Nakoľko napriek opakovaným výzvam dlžník a žalovaní 1. a 2. ako ručitelia k úhrade
predmetného záväzku nepristúpili, uplatnila si Stavebná sporiteľňa predmetnú pohľadávku voči dlžníkovi
v exekučnom konaní podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 26.10.2004 na exekútorskom úrade
JUDr. Patrícia Baďuru. Po postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu žalobcovi nebola uhradená z
predmetného záväzku žiadna platba.

V priebehu konania súd vykonal šetrenie pobytu žalovaných, nakoľko im nebolo možné doručiť súdne
zásielky. Žalovaný v 1. rade sa dlhodobo zdržuje v Spojených štátoch amerických a žalovaný v 2. rade
sa dlhodobo pracovne nachádza v Taliansku. Súdu sa nepodarilo adresy žalovaných účastníkov v
zahraničí zistiť. Súd chcel žalovanému v 2. rade za opatrovníka určiť jeho manželku, ktorá s tým však
nesúhlasila. Súd chcel žalovanému v 1. rade za opatrovníka pre konanie určiť obec, táto však súdu

oznámila, že nechce, aby bola žalovanému v 1. rade ustanovená za opatrovníka, nakoľko žalovaný v
1. rade sa zdržiava aj s manželkou v USA a obec nemá vedomosť o adrese žalovaného v cudzine
a nepozná záujmy účastníka konania. Preto súd pre toto konanie podľa ust. § 29 odsek 2 O.s.p.
žalovaným 1. a 2. ustanovil opatrovníka JUDr. Viktora Lišucha, vyššieho súdneho úradníka Okresného
súdu Rožňava. Opatrovník žalovaných v rámci vyjadrenia k návrhu vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/11/2011-96 zo dňa 25.6.2012, ktorým žalobu zamietol a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal pri tom z úvahy, že
právo žalobcu je premlčané vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaných podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.

Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd Košice rozhodol uznesením
č.k. 1Co/239/2012-141 zo dňa 26.11.2014, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude v súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vykonať právne posúdenie otázky premlčania podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, pričom bude jeho povinnosťou v dôvodoch rozsudku konkretizovať

kedy začala uvedená lehota s poukazom na konkrétne skutkové okolností plynúť a kedy uplynula.
Ďalej odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok odvodzuje od ručiteľských
listín, ktorých účelom bolo zabezpečiť splnenie povinností dlžníka Jozefa Šoltýsa, vyplývajúcej mu
z obsahu úverovej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu dňa 17.7.2002. Za takejto
situácie zásadne platí, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 -507 Obchodného zákonníka

je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho
účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa
akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený
hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z

obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza
v ustanoveniach §§ 303-312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia
v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a
dlžníkom sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok

premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne
v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.3.2013
sp.zn. 6MCdo 4/2012). S poukazom na tento právny názor pokiaľ sa teda zmluva o úvere v danom
prípade spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka rovnakým právnym predpisom sa spravuje aj
akcesorický ručiteľský vzťah.

Po oboznámení sa s obsahom vyššie citovaného uznesenia odvolacieho súdu a obsahom celého spisu
súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 21.10.2015. Na toto pojednávanie sa účastníci ani ich zástupcovia
nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, doručenie predvolania mal súd preukázané, preto pojednával
v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd prevedeným dokazovaním listinnými dôkazmi a

výsluchom právneho zástupcu žalobcu zistil tento skutkový stav:

Súd zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.12.2005 uzatvorenej medzi Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, ako postupcom a General Factoring, a.s., Trnavskácesta 50/B, Bratislava, ako postupníkom, zistil, že postupcom postupníkovi boli postúpené pohľadávky
špecifikované v čl. II odsek 1 a 2 tejto zmluvy za nižšie uvedených podmienok. Súd z prílohy zistil,
že predmetom postúpených pohľadávok bola aj pohľadávka, o ktorú v tomto spore ide, kde dlžníkom

pohľadávky bol Jozef Šoltýs, trvale bytom Levoča, J. Francisciho 19. Súd z uzatvorenej zmluvy o úvere
zistil, že Stavebná sporiteľňa VÚB-Wüstenrot uzatvorila s Jozefom Šoltýsom, J. Francisciho 19, Levoča,
Zmluvu o úvere. Ručiteľmi na tomto úvere boli ručitelia Ing. Ivan Hrubín, teda žalovaný v 1.
rade a Miroslav Mlynarčík, teda žalovaný v 2. rade.

Súd z Ručiteľskej listiny č. 1, číslo účtu stavebného sporenia 19200125/7930 zistil, že na základe tejto
listiny vyhlásil Ing. Ivan Hrubín, nar. 5.7.1958, trvale bytom Komenského 15, Spišská Nová Ves, že
podľa § 546 - 550 Občianskeho zákonníka a § 313-312 Obchodného zákonníka ručí za úver vrátane
úrokovýchnákladovposkytnutýStavebnousporiteľňouVÚB-Wüstenrota.s.,poberateľoviúveruJozefovi
Šoltýsovi, nar. 2.5.1960, trvale bytom J. Francisciho 19, Levoča, vo výške 263 300,- Sk, mesačná splátka
vo výške max 3 300,- Sk. Podpis žalovaného v 1. rade na ručiteľskej listine bol overený dňa 23.7.2002

na Notárskom úrade JUDr. Eriky Lukáčovej. Na základe tohto ručiteľ sa zaväzuje na základe vyzvania
StavebnejsporiteľneVÚB-Wüstenrot,a.s.,najneskôrvšakvdeňsplatnosti,uhradiťúver,alebojehočasť,
pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov. Pokiaľ neuhradí poberateľ
úveru ani ručiteľ v tejto lehote splatný úver, alebo jeho časť a Stavebnej sporiteľni VÚB-Wüstenrot a.s.
budú priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby, preberá ručiteľ záväzok ručenia i za zvýšené

úroky. V prípade súdneho vymáhania úveru preberá ručiteľ záväzok ručenia i za súdne trovy spojené s
vymáhaním pohľadávky Stavebnej sporiteľne VÚB-Wüstenrot a.s.,
Súd z Ručiteľskej listiny č. 2, číslo účtu stavebného sporenia 19200125/7930 zistil, že taký istý ručiteľský
záväzok s rovnakým znením mal podpísaný aj žalovaný v 2. rade Miroslav Mlynarčík, nar. 3.10.1963,
trvale bytom J. Francisciho 31, Levoča. Podpis žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine bol overený

dňa 17.7.2002 na Notárskom úrade JUDr. Ladislava Borského.
Teda u obidvoch ručiteľské vyhlásenie bolo urobené ešte pred spísaním Notárskej zápisnice o osvedčení
a vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou podľa § 274 písm. e/ O.s.p a § 41
ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1. a 2. o uznaní dlhu nič nevedeli
a nemali vedomosť o tom, že exekúcia môže byť vedená bez vydania súdneho rozhodnutia, pričom

vyhlásenie ručiteľov tomu nekorešponduje. Teda žalovaní 1. a 2. nedali súhlas ani k tomu, aby exekúcia
bola vedená len na základe osvedčenia vydaného v rámci notárskej zápisnice.

Súd zo žiadosti o okamžité splatenie úveru z 19.5.2004, ktorá bola zaslaná jednak dlžníkovi Jozefovi
Šoltýsovi, a taktiež žalovaným 1. a 2., zistil, že žalovaní 1. a 2. boli vyzvaní na okamžité splatenie

celého zostatku úveru v celkovej výške 259 300,- Sk. Súd z doručeniek zistil, že žalovaný v 1. rade a
žalovaný v 2. rade uvedené výzvy k okamžitému splateniu úveru prevzali dňa 24.5.2004.

Súd z Notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná dňa 9.8.2002 na Notárskom úrade JUDr. Ladislava
Borského, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 51, zistil, že Jozef Šoltýs, nar. 2.5.1960, trvale bytom

Levoča. J. Francisciho 19, poberateľ úveru - povinná osoba, požiadal o napísanie notárskej zápisnice
a v nej pojať osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou podľa § 274
písm. e/ O.s.p. a § 41 odsek 2 Exekučného poriadku. V notárskej zápisnici nie je uvedené, že k takémuto
uznaniu a súhlasu povinnej osoby s exekúciou pristúpili aj ručitelia - teda žalovaní 1. a 2.

Súd z úverovej zmluvy zistil, že poberateľ úveru Jozef Šoltýs uvedenú úverovú zmluvu uzatváral ako
fyzická osoba a to v rámci akcie „Rozvoj a obnova bytového fondu“, a taktiež z ručiteľského záväzku
vyplýva, že ručitelia - teda žalovaní 1. a 2. - poskytli poberateľovi úveru ručenie ako fyzické osoby.
Vzhľadom k tomu, že opatrovník žalovaných 1. a 2. vzniesol námietku premlčania, súd bol povinný
sa touto otázkou zaoberať. Pri posudzovaní otázky premlčania je z hľadiska dualizmu súkromného

práva v Slovenskej republike v prvom rade nevyhnutné posúdiť charakter pôvodnej úverovej zmluvy, vo
vzťahu ku ktorej je ručenie žalovaných účastníkov akcesorickým záväzkom, čiže zdieľa režim hlavnej
zmluvy. V tomto ponímaní je Zmluva o úvere, ktorú uzavrel pôvodný dlžník Jozef Šoltýs so Stavebnou
sporiteľňou VÚB-Wüstenrot, a.s., dňa 8.7.2002 zmluvou riadiacou sa režimom Obchodného zákonníka
a to z viacerých dôvodov: 1./ Jednak v čase uzavretia úverovej zmluvy Občiansky zákonník v § 52

a nasledujúcich neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských záväzkov, preto nie je
možné použiť túto všeobecnú úpravu. 2./ Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinný v
čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) v § 1 ods. 2 písm. a) výslovne uvádza, že sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, pričom predmetná úverová
zmluva bola uzavretá v rámci stavebného sporenia a v rámci akcie „Rozvoj a obnova bytového fondu“,
čiže de facto ako zmluva o stavebnom úvere, ktorá nebola (a ani v súčasnosti nie je) spotrebiteľskou

zmluvou resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere. 3./ Obchodný zákonník v znení účinnom do 31.12.2002
výslovne v § 261 odsek 3 písm. d) výslovne ustanovuje, že touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), čo je v tomto prípade smerodajné
pre určenie režimu predmetnej úverovej zmluvy.
Po posúdení predmetnej úverovej zmluvy ako zmluvy uzavretej podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka je preto aj jej akcesorický ručiteľský záväzok žalovaných a rovnako tak
aj námietku premlčania vznesenú žalovanými potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Ručenie žalovaných je teda potrebné posúdiť podľa ustanovení § 303-312 a premlčanie
podľa § 387-408 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002.
Obchodný zákonník, ako uvádza žalobca v odôvodnení žaloby, vyslovuje nepriamo zákaz (nemožnosť)
premlčania práv veriteľa voči ručiteľovi pred momentom premlčania práva voči dlžníkovi v § 310

Obchodného zákonníka. Najprv teda môže dôjsť k premlčaniu práv veriteľa voči dlžníkovi, až potom
k premlčaniu práv veriteľa voči ručiteľovi. Podľa žalobcu celý záväzok vzniknutý na základe Zmluvy o
úvere sa stal splatným dňa 19.5.2004, a to vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, ktoré bolo doručené
dlžníkovi aj ručiteľom - žalovaným dňa 24.5.2004. Súd sa s týmto názorom stotožňuje a práve tento deň
vyhlásenia splatnosti celého úveru súd považuje za začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 391

ods. 1 a § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, pretože práve v tento
deň mal pôvodný dlžník povinnosť splniť celý svoj splatný záväzok a veriteľ mohol svoj nárok uplatniť
na súde po prvýkrát. Premlčacia doba je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka v znení účinnom do
31.12.2002 v tomto prípade všeobecná štvorročná a táto uplynula dňa 19.5.2008. Keďže žaloba bola
na súde podaná až dňa 23.8.2010, je preto zrejmé, že bola podaná až po uplynutí zákonnej premlčacej

doby. Argumentmi žalobcu o spočívaní premlčacej lehoty sa súd zaoberá v závere rozsudku.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné

úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

Podľa § 261 odsek 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej

zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( §
673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci
( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),

Podľa § 303 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, kto veriteľovi písomne vyhlási, že

ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 ručením možno zabezpečiť
len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný
len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia

o ručení vedel.
Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 ručením možno zabezpečiť
aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 veriteľ je oprávnený

domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej
dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže
uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 ručiteľ môže voči veriteľovi
uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky

dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku
voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, ak sa za ten istý záväzok
zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké
práva ako spoludlžník.

Podľa § 310 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 právo veriteľa voči ručiteľovi sa
nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, ak niekto písomne uzná

svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto
účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 právo sa premlčí
uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa§388ods.1Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2002premlčanímprávonaplnenie
povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne
premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 pri právach vymáhateľných
na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon
neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 pri práve na

plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho
plnením (doba splatnosti).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, ak zákon neustanovuje pre
jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 premlčacia doba prestáva plynúť,
keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa
považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už
začatom konaní.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, ak dlžník písomne uzná
svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti
záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Súdztaktozistenéhoskutkovéhostavudospelkprávnemuzáveru,ženárokžalobcuvočižalovaným1.a
2.jepremlčaný,čovzmyslevyššieuvedenéhoodôvodňujetým,žesplatnosťceléhozáväzkupôvodného
dlžníkanastaladňa19.5.2004ažaloba,keďžebolapodanáaždňa23.8.2010,bolapodanájednoznačne
po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 19.5.2008.
V tejto súvislosti považoval súd za nevyhnutné sa vysporiadať s dvoma skutočnosťami uvádzanými

žalobcomatojednak,žezostranypôvodnéhodlžníkadošlodňa9.8.2002kspísaniuNotárskejzápisnice
č. N320/2002 a Nz 317/2002 na notárskom úrade JUDr. Ladislava Borského, v ktorej uznal svoj dlh z
predmetnej úverovej zmluvy a súhlasil s exekúciou a jednak, že dňa 4.11.2004 bol podaný návrh na
vykonanie exekúcie voči pôvodnému dlžníkovi, na základe čoho je žalobca toho názoru, že záväzok
premlčaný nemôže byť, nakoľko došlo k spočívaniu premlčacej lehoty.

Vo vzťahu k uznaniu záväzku pôvodným dlžníkom súd uvádza, že k tomuto uznaniu do predmetnej
notárskej zápisnice došlo ešte dňa 9.8.2002 a záväzok z predmetnej zmluvy o úvere sa stal splatným
až dňa 19.5.2004. Z toho vyplýva, že dlžník uznal záväzok, ktorý v čase uznania bol len povinnosťou
splácania úveru určeným spôsobom a v určenej výške, pretože v tom čase to nebol ešte kompletný
splatný záväzok ako je uplatnený v tomto konaní, ale iba povinnosť vyplývajúca z predmetnej úverovej

zmluvy. O vzniku tohto záväzku možno hovoriť až po jeho zosplatnení, kedy bol záväzok dlžníka určený
v presnej výške. Kvôli tomu nemohlo na základe takéhoto de facto neúčinného uznania ani dôjsť
k predĺženiu, či opätovnému začatiu plynutia premlčacej doby. Navyše je potrebné poznamenať, žežalovaní ako ručitelia ani neboli účastníkmi takéhoto uznania a v konaní nebolo ani preukázané, že o
takomto uznaní vôbec mali vedomosť.
Na základe uvedenej notárskej zápisnice bolo dňa 26.10.2004 na exekútorskom úrade JUDr.

Patrícia Baďuru iniciované exekučné konanie, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Poprad č.k.
12Er/246/2004-51 zo dňa 29.7.2010 právoplatne zastavené (právoplatnosť dňa 3.9.2010) z dôvodu
nemajetnostipovinného-pôvodnéhodlžníka.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenanázorodvolaciehosúdu
vo vyššie uvedenom zrušovacom uznesením, ktorým je prvostupňový súd aj viazaný, že z ustanovenia
§ 402 Obchodného zákonníka vyplýva, že premlčacia doba prestáva plynúť (spočíva) iba v zákone

vymedzených prípadoch a to začatím súdneho konania resp. začatím rozhodcovského konania a
teda samotné exekučne konanie na základe notárskej zápisnice o uznaní záväzku nemá za následok
spočívanie premlčacej lehoty. Samotné exekučné konanie má vplyv iba na zastavenie plynutia tzv.
paričnej lehoty, t.j. lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej v rozhodnutí, ktoré tvorí exekučný
titul. Nejedná sa teda o premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku na súde. Začatie tohto exekučného
konania teda nemalo žiadny vplyv na plynutie premlčacej lehoty tak vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi,

ako ani vo vzťahu k žalovaným ako ručiteľom.
Súd poukazuje ešte na fakt, že žalobca resp. jeho právny predchodca si nesplnil povinnosť podľa § 306
ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mal predtým, ako bude požadovať plnenie od ručiteľa,
písomnevyzvaťdlžníkaaposkytnúťmuprimeranúlehotu.Právnypredchodcavyzvalnaplneniezostatku
úveru priamo v jeden deň dlžníka ako aj oboch ručiteľov, čím bola porušený princíp subsidiarity ručenia

ako zabezpečovacieho inštitútu.

Podľa§141ods.2O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným, ktorí mali v konaní
úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a zároveň z obsahu spisu
nevyplýva, že by im alebo ich opatrovníkovi aj nejaké vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.