Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204378
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715204378.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o

mal. deti D.: Q., K.. XX.X.XXXX U. U., K.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zast. Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: J. B., K.. XX.X.XXXX, O. F. XX/XX, W., občianka SR, zast.
JUDr. Ľubomírom Vankom, advokátom, AK so sídlom Škarniclovská 1, Skalica a Q. D., K.. XX.X.XXXX,
O. V. S. XXXX/XX, Z., občan SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. Q. D., K.. XX.X.XXXX a mal. U. D., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s
účinnosťou od 16.6.2015, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok.

Otec je povinný platiť výživné na mal. Q. a mal. U. mesačne po 150 eur s účinnosťou od 16.6.2015, a
to vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.6.2015 do 31.10.2015 v sume 1.350 eur súd
povoľuje otcovi splácať v splátkach po 37,50 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počínajúc dňom

právoplatnosti tohto rozsudku.

Na žiadosť rodičov súd styk otca s mal. Q. a mal. U. neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 16.6.2015 domáhala, aby súd upravil výkon rodičovských práv
a povinností k mal. Q. a mal. U.. Žiadala zveriť jej deti do osobnej starostlivosti, určiť len jej oprávnenie
deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi určiť výživné na každé dieťa po 150 eur mesačne vždy

k 10. dňu v mesiaci, styk ponechať na dohode rodičov, a to všetko s účinnosťou od doručenia návrhu na
súd. Návrh odôvodnila tým, že od septembra 2013 nežije s deťmi s otcom detí v spoločnej domácnosti.
Matka si založila novú rodinu. Pri požadovanej výške výživného po 150 eur na každé dieťa uviedla, že
do mája 2015 jej otec na výživu detí mesačne dával spolu 300 eur. V čase podávania návrhu očakávala
narodenie ďalšieho dieťaťa.

Matka na podanom návrhu trvala. Matka odôvodnila návrh, aby len ona bola oprávnená zastupovať deti

a spravovať ich majetok tým, že s otcom detí nežili v dobrom vzťahu a tiež z dôvodu, že majetok otca
je zaťažený exekúciou.Otec na pojednávaní dňa 29.10.2015 súhlasil so zverením detí matke, s výživným po 150 eur na každé
dieťa a bolo mu jedno, či bude mať s deťmi upravený styk. Otec nesúhlasil s tým, aby len matka
zastupovala deti a spravovala ich majetok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, výpisom zo živnostenského
registra na otca, rodnými listami detí, výpismi zo Sociálnej poisťovne ohľadom zamestnávateľov
rodičov, daňovými priznaniami rodičov za rok 2014, výplatnými páskami matky za 1-6/2015, výpismi
z účtu matky , lekárskou správou Q.. W. Y., správou kolízneho opatrovníka detí, správou všeobecnej

lekárky otca, správou k Okresného úradu Skalica - katastrálny odbor, zmluvami o prevode vlastníctva
nehnuteľností, správou ORPZ Okresný dopravný inšpektorát v Skalici, ako i ostatným obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav veci:

Mal. Q. a U. sú deti narodené z druhovského pomeru. Otec nebýva s deťmi a ich matkou v spoločnej
domácnosti od septembra 2013.

Matka detí je od 6.5.2015 na materskej dovolenke, mesačne poberá rodičovský príspevok cca 260 eur
mesačne, rodinné prídavky na 5 detí spolu cca 118,50 eur ( v čase podávania návrhu poberala len
na 4 deti po 94,80 eur mesačne). Tiež poberá výživné od otca na svoje deti A. a P. pochádzajúce z jej
predchádzajúceho manželstva, spolu po 335 eur mesačne. Čiže matka má okrem Q. a U. vyživovaciu

povinnosťajkmal.A.B.,K..XX.X.XXXX,pochádzajúcej zjejpredchádzajúcehomanželstva,naktorújej
platí otec dieťaťa výživné po 165,96 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k mal. S. Š., K.. XX.X.XXXX,
pochádzajúcej z jej terajšieho partnerského vzťahu.
Matka býva v spoločnej domácnosti so svojimi 4 maloletými deťmi a plnoletou dcérou P. B., K..
XX.X.XXXX pochádzajúcou tiež z jej predchádzajúceho manželstva. Bývajú v rodinnom dome, ktorého

podielovými spoluvlastníčkami sú matka detí a dcéra A., každá v 1/2-ici. Podľa jej vyjadrenie má
mesačné náklady spojené s bývaním v dome vrátane elektriny, vody, plynu cca 300 eur.

Otec býva sám v 1 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho bývalej manželky ( F. D.) a ona aj platí
poplatky spojené s bývaním v tomto byte, robí mu nákupy do chladničky. Okrem Q. a U. má otec ešte

vyživovaciu povinnosť k mal. R. D., K.. XX.X.XXXX.
Podnikal ako živnostník, ale od 26.6.2015 do 25.6.2018 na pozastavenú podnikateľskú činnosť. Podľa
jeho slov jeho hlavnou aktivitou ako živnostníka bol prenájom nehnuteľností. Ako dôvod pozastavenia
podnikania uviedol to, že prestal podnikať. Otec má ukončenú strednú školu, gymnázium. Podľa
vyjadrenia otca nikde nepracuje ani len brigádnicky, nepracoval už v čase podania návrhu matky na súd.

Otec nie je ani len evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný. Podľa jeho
vyjadrenia nemá žiadny príjem.
Otec uviedol, sa ambulantne lieči u psychiatra (Q.. Y.Ó.R. ) pre diagnózu depresia a úzkosti, má podanú
žiadosť o invalidný dôchodok, ale doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Podľa jeho vyjadrenia nie je schopný akejkoľvek činnosti už skoro dva roky. Sumy v svojom daňovom

priznaní za rok 2014 (príjmy 66391,11 eur a výdavky 22982,06 eur) odôvodnil tým, že bol donútený ako
podnikateľ odpredať svoju nehnuteľnosť za 200.000 eur a tým sa mu jednorázovo zdvihol základ dane.
Podľa vyjadrenia otca časť z tejto kúpnej ceny si podľa jeho dohody s bývalou manželkou F. D. zobrala
práve bývalá manželka. Išlo o sumu necelých 30.000 eur. Ďalšiu časť vo výške 30.000 eur dal matke
Q. U. U.. Tiež musel zaplatiť daň z nehnuteľností mestu W., platil z toho hypotekárny úver čerpaný

vo VÚB, a.s. Sumu 30.000 eur pre bývalú manželku otec odôvodnil tým, že prvých 12 rokov spolu
podnikali, isté obdobie jej nedával výživné na ich syna R., preto si ona takú sumu vypočítala. K predaju
nehnuteľnosti za 200.000 eur otec záverom uviedol, že so svojim právnym zástupcom podal návrh na
súd na vrátenie nehnuteľnosti. Nemá nachystanú sumu 200.000 eur ako kúpnej ceny, ale podľa jeho
slov je to sekundárna záležitosť. Otec je podľa jeho tvrdenia v súčasnosti v stave, kedy si realitu viacej

uvedomujem a tá nehnuteľnosť podľa znaleckého posudku má hodnotu 600.000 eur.

Zhodným tvrdením oboch rodičov mal súd preukázané, že otec jej do mája 2015 posielal na deti výživné
spolu po 300 eur mesačne , následne už žiadne výživné neposlal. Matka bývala s otcom detí (Q., U.) v
spoločnej domácnosti do augusta 2013. Otec sa naposledy s deťmi videl minulý rok cez letné prázdniny

a podľa jeho tvrdenia ich ani nevyhľadáva.

Z obsahu Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca za rok 2014 mal súd preukázané, že
za tento rok mal otec ako živnostník príjmy: 66.391,11 eur, výdavky : 22.982,06 eur, čiastkový základdane: 43.409,05 eur, uplatnil si nárok daňovej straty z predchádzajúcich zdaňovacích období vo výške:
1.535,88 eur a teda následne mu ostal znížený čiastkový základ dane z príjmov v sume 41.873,17 eur.

Z obsahu lustrácie v Sociálnej poisťovni a výpisu z živnostenského registra mal súd preukázané, že otec
má ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie (.) pozastavenú činnosť od 26.6.2015 do 25.6.2018.

Zo správy Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava z 25.9.2015 mal súd preukázané, že doposiaľ sa otec
nenachádza v ich evidencii poberateľov dôchodkov.

Zo správy všeobecnej lekárky otca Q.. G. W. mal súd preukázané, že otec bol dlhodobo liečený
psychiatrom pre predĺženú úzkostne depresívnu poruchu, v zdravotnej dokumentácii má poslednú
správu z psychiatrickej kontroly z 10.11.2014. Žiadosť o invalidný dôchodok bola odoslaná dňa 3.2.2015.

Zo správy Q.. W. Y. mal súd preukázané, že otec je u nej ako pacient vedený od 14.11.2013 a pred tým
bol hospitalizovaný 2 týždne v psychiatrickej liečebni.

Otec k svojim pomerom uviedol, že vlastní pozemok v intraviláne mesta Holíči, motorku zn. YAMAHA,
auto zn. Mercedes E.

Zo správy ORPZ v Skalici, Okresný dopravný inšpektorát mal súd preukázané, že otec je držiteľom

motocykla zn. YAMAHA, dátum prvej evidencie je z 16.7.1993 a otec ho má v držbe od roku 1998.

Z listov vlastníctva vytlačených z portálu 16.9.2015 mal súd preukázané, že otec je v súčasnosti
vlastníkom viacerých nehnuteľností v obci a k. ú. Z.. Na LV č. XXXX je vedený ako vlastník v 1/2 p.č.
XXXX o výmere XXXX m2-záhrada; na LV č. XXXX X. vedený ako vlastník v 1/2 p.č. XXXX/X o výmere

XXXX m2 -záhrada; na LV č. XXXX je vedený ako vlastník v 1/3 p.č. XXXXX/X o výmere XXX m2 -lesný
pozemok; na LV č. XXXX je vedený ako vlastník v 1/1 viacerých parciel ú záhrady, ostaté plochy); na
LV č. XXXX je vedený ako vlastník v 1/8 p.č. XXXXX/XXX o výmere XXXX m2 -orná pôda ( + s bývalom
manželkou vlastnia podiel XXX/XXX).

Nakoľko otec uvádzal, že predal nehnuteľnosť za 200.000 eur, súd sa osobitne vyporiadal (pre potreby
objektívneho určenia výšky výživného otcovi) dopytovaním sa na Okresnú úrad Skalica, katastrálny
odbor za účelom zistenia, aké nehnuteľnosti otec v predchádzajúcom období za rok 2014 -2015 predal
či kúpil.

Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2015 uzavretej medzi otcom ako predávajúcim (živnostník) a jeho
bývalou manželkou ako kupujúcou (fyzickou osobou), že jej predal 1/2-cu nehnuteľnosti v obci a k.ú. Z.
zapísanej na LV č. XXXX, dom so s.č. XXXX a p.č. XXXX/X (XXX m2) za kúpnu cenu 7.000 eur.

Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2015 uzavretej medzi otcom ako predávajúcim a jeho bývalou

manželkou ako kupujúcou (fyzickou osobou), že jej predal nehnuteľnosti v obci a k.ú. Z. zapísanej na
LV č. XXXX, dom so s.č. XXX a p.č. XXX/X (XXX m2) za kúpnu cenu 5.000 eur.

Z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a dohody o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu zo dňa 21.5.2014 uzavretej medzi treťou fyzickou osobou ako predávajúcim a jeho bývalou

manželkou ako kupujúcou a povinnou z vecného bremena (fyzickou osobou) a otcom ako oprávneným
z vecného bremena, že bývalá otcova manželka kúpila v podiele 1/1 od tretej osoby v obci a k. ú.
Z. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to jednoizbový byt v bytovom dome s. č. XXXX a k tomu
pripadajúci spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu 21.000 eur. Otcova bývala manželka zároveň zriadila
v prospech otca právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo forme doživotného bývania a užívania toho

bytu

Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2014 uzavretej medzi otcom ako predávajúcim (živnostníkom) a
firmou BAUMANN, s.r.o. ako kupujúcim, že jej predal nehnuteľnosti v obci a k.ú. W. zapísanej na LV č.
XXXX, p. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavbu - výrobnú halu pekárenskú

so s. č. XXX za kúpnu cenu 200.000 eur.

Mal. Q. U. U. nemajú zdravotné problémy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky. Q. nastúpil v
septembri 2015 do tretieho ročníka súkromnej ZŠ. Matka mu mesačne platí za desiatu a krúžky v školespolu 35 eur, obedy v škole mesačne po 31 eur. Školné za súkromnú základnú školu na Q. mesačne
činí 40 eur. Ako dôvod súkromnej ZŠ matka uviedla, že jej tam chodila i staršia dcéra a v škole je
individuálnejší prístup k deťom. Matka má s synovým krúžkom florbalu mesačné výdavky po10 eur.

Okrem toho má na malého ďalšie bežné výdavky na stravu, oblečenie, šport, letný tábor, každé leto škola
v prírode, lyžiarsky kurz. Výdavky na jeho oblečenie, lieky a bývanie spriemerovala mesačne sumou
920 eur.
Mal. U. je od septembra 2015 žiačkou prvého ročníka ZŠ. V súkromnej materskej škôlke jej mesačne
matka platila stravné po 35 eur a školné po 75 eur. Na U. má podľa jej slov bežné výdavky na stravu,

bývanie, oblečenie.

Kolízny opatrovník v písomnej správe uviedol, že prešetril pomery v domácností detí a nezistil žiadne
nedostatky. V záverečnom vyjadrení navrhol zveriť deti matke, styk otca s deťmi neupravovať a výšku
výživného určiť otcovi podľa jeho finančných možností a schopností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné na mesiac dopredu.

Podľa§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti

uplatniť sa v konkurencii.

Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže
matka nebývala s otcom v spoločnej domácnosti v období, za ktoré výživné na deti požaduje a otec
jej ničím v tomto období ( od 16.6.2015) na výživu detí neprispieval. Súd mal zhodným tvrdením oboch

rodičov preukázané, že do mája 2015 otec pravidelne mesačne prispieva výživné na obe deti spolu
o 300 eur mesačne. Tu súd dodáva, že pritom otec vo vyjadreniach uvádzal, že už dva roky nemôže
robiť. Nakoľko v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril
deti do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 16.6.2015, kedy bol súdu doručený návrh na súd.
Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok, alebo matka ničím
objektívne nepreukázala dôvodnosť jej návrhu, aby len ona mala deti zastupovať. Súd určil tiež výživné

od 16.6.2015. Súd mal preukázané, že matka je rodičovskej dovolenke , má vyživovaciu povinnosť k
piatim deťom, pričom Q. D. je otcom len dvoch z nich. Matka má mesačný príjem: rodičovský príspevok
cca 260 eur mesačne, rodinné prídavky na 5 detí spolu cca 118,50 eur a poberá výživné od otca jej
detí (A. U. P.) po 335 eur mesačne.

Otec Q. U. U. má prerušený výkon podnikateľskej činnosti od 26.6.2015. Podľa je vyjadrenia už dva
roky nie je schopný pracovať zo zdravotných dôvodov, nemá žiadny príjem. Otec súdu nepreukázal
a ani psychiatrička otca súdu nepotvrdila, že by otec nemohol vykonávať aspoň nejakú prácu hoc
i za minimálnu mzdu. Otec nie je ani len evidovaný ako nezamestnaný, preto ho súd hodnotí ako
dobrovoľne nezamestnaného. Podľa zaužívanej praxe súd vždy posudzuje príjem povinného rodičia za

predchádzajúce kalendárne obdobie a preto i u otca posudzoval jeho príjmy a výdavky za rok 2014.
Súd mal preukázané, že ako podnikateľ predal nehnuteľnosť za 200.000 eur, v mesiacoch január a
február 2015 predal ďalšie nehnuteľnosti ä dom či polovicu domu) a nadobudol kúpne ceny 5.000 eur
a 7.000 eur. Základ dane za rok 2014 mal ako živnostník v sume 41.873,17 eur . Z týchto skutočností
si súd ustálil, že otcovi by reálne nemalo brániť nič v platení výživného na každé dieťa po 150 eur aj od

16.6.2015 a preto i takúto výšku výživného určil. Tvrdenia otca o daní častí kúpnej ceny cca 30.000 eur
bývalej manželke pre toto konanie považuje za bezpredmetné, lebo výživné na deti má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Súd pri určovaní výšky výživného posudzuje nie len schopnosti povinného
rodiča, ale aj možnosti. V tomto konaní mal súd listinnými dôkazmi ( hlavne kúpnymi zmluvami na predaj
nehnuteľností a listami vlastníctva preukazujúcimi vlastníctvo otca k rôznym pozemkom) preukázané,

že v možnostiach otca je platiť výživné na deti po 150 eur. Taktiež preukázaná skutočnosť, že jeho
bývalá manželka kúpila len do svojho vlastníctva jedno izbový byt zriadiac v ňom právo doživotného
bývania v prospech otca a zaviazania sa platiť poplatky s bývaním súd umocňuje v tom, že bývalá
manželka peniaze od otca použila práve na kúpu toho bytu. Teda keďže má otec v samotnej zmluve pri
kúpe jednoizbového bytu garantované, že bývalá manželka bude platiť poplatky v byte, nič mu nebráni

zamestnať sa hoc len za nižší príjem resp. brigádnicky. Pokiaľ by otec pracoval aspoň brigádnicky, súd
by to hodnotil aspoň ako jeho záujem mať nejaký príjem. Takto - keď otec nepracuje - nie je ani len
evidovaný ako nezamestnaný a ani riadne súdu nebolo preukázané, že by mu zdravotný stav bránil
vykonávať aspoň nejakú prácu, súd hodnotí ako otcov nezáujem mať aspoň nejaký príjem. Tieto všetky
myšlienkové pochody viedli súd k tomu, aby určil otcovi výživní na každé dieťa po 150 eur aj keď otec

sám tvrdí, že peniaze nemá. Súd záverom ešte len dodáva, že nie je podstatné tvrdenie otca či aktuálne
peniaze nemá, ale podstatné je preukázanie, že otec za rok 2014 príjem mal ( to je jedno či pravidelný
mesačný alebo nie, lebo podstatné je daňové priznanie za rok 2014), taktiež mal príjem začiatkom roka
5.000 eur a 7.000 eur predajom nehnuteľností v Z.. Pokiaľ by aj otec aktuálne reálne peniaze nemal, je
to už na jeho ťarchu a zodpovednosť ako s získanými peniazmi z predaja nehnuteľností naložil a súd

nemôže sankcionovať jeho deti tým, že určí nižšie výživné.

Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 16.6.2015, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 16.6.2015 do 31.10.2015 vo výške 1350 eur ( výpočet: za 15 dní mesiaca jún 2015: 15/30 x
150=75eurnajednodieťax2deti=150eurzapolovicujúna.Zamesiace7-10/2015:4x150eurx2deti

= 1200 eur. 150 eur +1200 eur = 1350 eur), ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 37,50
eur splatných spolu s bežným výživným v záujme ochrany zabezpečenia riadneho mesačného platenia
bežného výživného. Súd nedoplatok určil za obdobie od podania návrhu (16.6.2015), od kedy matka
žiadal výživné určiť do 31.10.2015, lebo súd rozhodoval 29.10.2015, už v podstate na konci mesiaca.pri výpočte mesačnej splátky vychádzal súd z zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na domu
36 mesiacov.

Na žiadosť matky súd nateraz neupravil styk otca s deťmi, z čoho vyplýva, že ostal neobmedzený styk
a je na dohode rodičov. Otec proti tomu nenamietal, z čoho súd vyvodil, že otec nateraz s takýmto
modelom styku súhlasí, keďže podľa jeho slov aktuálne ani deti nevyhľadáva.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z

účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka dieťaťa,
pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie zo strany otca do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. ( Okrem matky
a kolízneho opatrovníka, ktorí sa tohto práva vzdali )

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).