Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 11, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113011013
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113011013.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich
Veroniky Mikulcovej a Dušana Beňa, v trestnej veci proti obžalovanému H. Q., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.08.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

H. Q. E. C. E. W. J. I. A. Ó., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom U., F.
Č.. XXX/X, t.č. bytom U., Č. H. Č..XXX,

j e v i n n ý , ž e :

od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2011 do 26.6.2012 najmä v rodinnom dome v H. Č.. XXX,
svoju bývalú manželku Q. Q. bezdôvodne fyzicky napadol tak, že ju sotil o stenu v kúpeľni a kopol do
zadnej časti tela, vyžadoval od nej, aby sa mu telefonicky hlásila, keď odchádza z domu musela mu
oznámiť kam ide, zakazoval jej používať jej vlastné motorové vozidlo, používať jej počítač, zakazoval jej

telefonovať s kým chcela, neustále ju kontroloval, pričom ak nejaký z jeho príkazov porušila, vulgárne
jej nadával a vyžadoval od nej poslušnosť, čo vyvrcholilo 26.6.2012, kedy obžalovaný v neprítomnosti
poškodenej rozbil zariadenie izby patriace poškodenej Q. Q.,
čím v dôsledku takéhoto konania obžalovaného u poškodenej Q. Q. sa vyvinul syndróm týranej
osoby, prejavujúci sa v dlhodobom popieraní matrimoniálneho konfliktu, v neprimeranom viazanosťou
na tyranizujúceho partnera, opakované návraty ku nemu, seba obviňovanie za jeho správanie,

hľadanie ospravedlnenia za agresívne správanie partnera, resp. označovanie svojho správania za
provokujúce, nevhodné dráždivé, zakrývanie známok násilia na tele aj ich ospravedlňovanie, snaha
chrániťagresívnehopartnera,neprimeranýstrachzneho,depresívneladenieosobnosti,stratasebaúcty,
pričom správanie sa obžalovaného poškodená Q. Q. pociťovala ako ťažké príkorie,

t e d a :

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním,
neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu

t ý m s p á ch a l :

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

Za t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad správaním
sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba a probačný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona ukladá sa obžalovanému povinnosť spočívajúca v

príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej Q. Q. nar. 25.6.1956, bytom N., Š.Á. XXXX/X.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej Q. Q., L. E. F., H.
F., A. Y., R. Q., Y. N.L., V.. K.. E. T. E. C. Č., vypočutím znalcov Y.. Y. Ť. E. T.. A. F., prečítaním výpovedí
svedkov X. Š., M.A. U., T. V., N. I., a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Obžalovaný H. Q. poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Vo svojich
výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol, že s Q. Q. pred sobášom v
roku 2008 žil v spoločnej domácnosti asi 5 rokov. Po celú dobu spolužitia ho ona „vytáčala“, hádali sa,
vzájomne na seba kričali, ale nikdy jej neublížil. Pred rozvodom na ňu prepísal dom a potom ona podala

návrh na rozvod. Asi 9 mesiacov po rozvode ona prišla za ním s tým, že chce s ním znovu žiť, napriek
tomu, že sa rozviedli. Do domu na H. sa presťahovali z U. v apríli alebo v máji 2011. Ďalej sa dohodol
s bývalou manželkou na tom, že budem 9 mesiacov platiť úver a náklady súvisiace s rodinným domom,
pretože si bol vedomí toho, že po rozvode 9 mesiacov toto všetko hradila sama. Po uplynutí 9 mesiacov
žiadal od nej aby sa ona tiež podieľala na úhrade úveru.

Fyzicky ani psychicky bývalej manželke neublížil, iba jej vyčítal to, čo sa mu nepáčilo. Keď nebola
zamestnaná, chodila po kaderníkoch, kamarátkach, keď prišiel domov, ona doma nebola. Raz keď
ju nenašiel doma, prezváňal ju telefónom a keď nedvíhala, tak jej zhodil starý televízor a počítač,
ale v priebehu dvoch týždňov jej ich nahradil kúpou nového zariadenia. Stalo sa aj to, že jej vyčítal
vysedávanie pri počítači do neskorých nočných hodín, a aj to, že pretelefonovala veľkú sumu peňazí,

ale nakoniec za ňu aj toto uhradil. Po tom, ako znovu začali v máji 2011 spolu žiť, sám hradil výdavky
domácnosti, chodili spolu na výlety a v lete 2011 boli spolu na dovolenke v Chorvátsku.
Hádky medzi ním a Q. Q. v období máj 2011 do 26.6.2012 boli tak raz v mesiaci, tieto vyvolala ona,
lebo vždy chcel niečo riešiť. On z toho bol nerôzny a tak na ňu zvýšil hlas, pričom vzájomne na seba
kričali a vulgárne si aj nadávali. Po hádke ona odišla do izby a ráno znovu spolu komunikovali, ako by

sa nič nebolo stalo.
S legálne držanou zbraňou sa jej a ani jej príbuzným nikdy nevyhrážal a zbraň, ktorú má uzamknutú v
trezore nepoužil viac ako 5 rokov.
Bývalá manželka pred ním neutekala, iba raz sa stalo však, že pri hádke vybehla na ulicu, a on ju
ukľudňoval a žiadal aby sa vrátila, čo aj urobila. Nevyžadoval od nej by sa mu pravidelne hlásila, ani ju

nekontroloval, iba v jednom prípade, následkom čoho zhodil zariadenie v izbe.
V čase keď spolu nežili po rozvode, si bývalá manželka kúpila staršie motorové vozidlo, ktoré používala
a náklady na toto vozidlo si hradila zo svojich finančných zdrojov. Vyčítal jej, že aj na krátku vzdialenosť
do mesta Vráble používa motorové vozidlo, hoci by mohla ísť do mesta peši alebo na bicykli.
Do dvoch mesiacov po prepustení z väzby si vybavil úver a po dohode s Q. Q. ju vyplatil z rodinného

domu na H..
O svojej bývalej manželka má stále dobrú mienku, v podstate nebola zlá, iba hašterivá. Obžalovaný
pripustil že počas spolužitia v období máj 2011 až jún 2012 pri hádke raz kopol poškodenú, a dal jej
aj facku ale to ešte počas trvania manželstva.

Poškodená Q. Q. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popísala
spolužitie s obžalovaným po uzavretí manželstva v roku 2008, po päťročnej známosti, keď v septembri
2010 bolo ich manželstvo rozvedené.
Po tom, čo jej obžalovaný poškodil zariadenie izby sa bála ísť domov a uvedomila si, že jeho konanie
a správanie hraničí s týraním.Aj počas obdobia pred uzavretím manželstva boli medzi nimi hádky, pretože chcela aby v jeho firme,
kde aj tak pracovala, bola riadnou zamestnankyňou. Dôvodom rozvodu boli nezhody vyplývajúce z
jej obmedzovania obžalovaným napr. aj tým, že jej vytýkal dlhé telefonické rozhovory s jej bratom a

dcérami. Po rozvode nežili spolu, ale keď sa stretli v rámci vianočných sviatkov v roku 2010 dohodli
sa na novom spolužití s tým, že jej obžalovaný sľúbil že opustí všetky svoje priateľky. V máji 2011 sa
obžalovaný nasťahoval k nej do rodinného domu na H..
Na jar 2011 jej obžalovaný rozbil mobilný telefón a fyzicky ju napadol keď ju udrel rukou a rozbil jej dolnú
peru. Potom, čo sa k nej obžalovaný nasťahoval, robil jej žiarlivostné scény, pretože sa zamestnala.

Vždy keď nebol triezvy si našiel dôvod, aby na ňu nakričal. Raz sa v tomto období stalo, že znovu jej
robil scénu, ona pred ním cúvala do kúpeľne, kde ju udrel kúpeľňovými dverami, sotil ju v kúpeľni o stenu
a ona ho prosila aby ju nebil, vyšmykla sa mu a v župane vybehla na dvor v úmysle, že odíde. On za
ňou vybehol s tým, že jej nič neurobí, len aby sa vrátila. V ďalšom prípade, keď videl ako suseda išla na
bicykli, vytýkal jej, že jazdí na svojom vozidle a kopol ju do zadnej časti tela.
Dôvodom hádok z jeho strany bolo napríklad to, že sa zamestnala, vyčítal jej že bol na dome nejaký

majster, vyčítal jej jazdy na jej vozidle, vyčítal jej používania počítača, žiadal od nej aby zo zoznamu
telefónnych čísiel si vymazala čísla svojich kamarátok, okrem toho pri hádkach jej vulgárne nadával,
pričom sa bála stupňovania hádky, cítila sa pri tom zle, trápilo ju to, pričom robila všetko pre dobrý vzťah.
Bolo obdobie, keď na hádku, ktorú začal obžalovaný nereagovala, lebo nemalo zmysel mu oponovať,
v poslednom období aj ona na neho „jačala“, ale zistila, že to nemá význam.

Pokiaľ mala po útoku obžalovaného nejaké zranenie tak s tým nešla k lekárovi, jeho útoky počas celej
doby neoznamovala polícii. Problém s obžalovaným bol iba vtedy, keď mal vypité, keď bol triezvy tak
normálne fungovali, mali spoločné aktivity.

Svedkovia H. F., E. F., A. Y., R. Q. a C. Č. svojimi výpoveďami opísali spolužitie obžalovaného s

poškodenou, keď v ich prítomnosti obžalovaný žiadnym spôsobom, či už psychicky alebo fyzicky
poškodenej neubližoval, ba práve naopak správal sa k nej vždy milo, chodili spolu na spoločenské
podujatia aj robili spolu aj voľnočasové aktivity. To poškodená bola tá, ktorá vyvolával hádky a vulgárne
obžalovanému nadávala.
Rovnaké skutočnosti boli zistené aj z prečítaných výpovedí svedkov X. Š., M. U., T. V. E. N. I..

Svedkyňa Y. N. ku spolužitiu medzi obžalovaným a poškodeným sa nevedela vyjadriť. S obžalovaným
sa priatelila, po jeho rozvode s poškodenou, voči nej nikdy nebol násilný.

Svedok kpt. Ing. E. T., vyšetrovateľ v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní uviedol, že svedkyňa

poškodená Q. Q. bola k trestnej veci obžalovaného vypočutá viackrát aj v prítomnosti obhajcu a
prokurátora. Poškodená bola riadne poučená o svojich práva a povinnostiach, vždy si svoje výpovede
prečítala a podpísala bez namietania obsahu zápisnice. Pri prvej výpovedi poškodená hovorila ako jej
obžalovaný ubližoval, pri ďalších výpovediach konanie obžalovaného bagatelizovala, dokonca počas
trvania väzby obžalovaného zaslala list v prospech obžalovaného.

Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. A. F. v prípravnom konaní vypracovala dva znaleckého posudky.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa zotrvala na obsahu aj záveroch znaleckých posudkov.
Prvý znalecký posudok vypracovala tesne po negatívnom emočnom spolužití poškodenej s
obžalovaným, kedy zistila, že za 8 rokov ich spolužitia ich vzťah bol sústavne konfliktný, striedali sa

u zainteresovaných role obete a násilníka, pretože preberali od seba vzorce správania. U poškodenej
zistila príznaky - symptómy týrania: dlhodobé popieranie rodinného konfliktu, popieranie, že by mala
nejaké zranenia, navonok sa správali ako súdržná, bezkonfliktná dvojica, stratu sebaúcty, keď samu
seba presviedčala, že ona je za správanie manžela zodpovedná. Po tom, čo poškodená prestala žiť
s obžalovaným v spoločnej domácnosti a riešila svoj problém, začala si uvedomovať, že jej postoje

boli zdeformované, prestala žiť v konfliktnom prostredí, žila v relatívnom kľude a tak s odstupom času
7 mesiacov vo svojom druhom znaleckom posudku mohla konštatovať, že u nej už syndróm týrania
nie je. Keby bola poškodená skutočne dlhodobo týranou osobou s tým, že nemá nijaký priestor v
partnerskom spolužití, minimálne mala možnosť odísť zo vzťahu, tak syndróm týranej osoby by bol
zistená aj po viacerých rokoch. List, ktorý poškodená napísala sudcovi (12.10.2012) počas trvania väzby

obžalovaného, bol napísaná v čase keď poškodená situáciu racionálne začínala spracovávať a už sa
začali strácať aj známky týrania.Ďalej u poškodenej zistila ľahký stupeň situačne podmienenej depresie, ktorú vyvolávali situácie v
ktorých žila a celkové psychické vyčerpanie prejavujúci sa v úbytku na váhe, tráviacich ťažkostiach
a v poruche spánku. Na vzniku syndrómu týranej osoby v konkrétnom prípade mal svoj podiel tak

obžalovaný ako aj poškodená, čo znalkyňa vysvetlila tým, že spúšťačom jednotlivých konfliktných
situácii bol obžalovaný ale aj poškodená.
Na základe výpovedí, ktoré mala k dispozícii, zistila u poškodenej čiastočnú špecifickú vierohodnosť, v
jej výpovediach zistila skôr snahu veci zovšeobecňovať a veci bagatelizovať.

Znalkyňa z odboru psychológia Y.. Y. Ť. sa k písomne vypracovanému posudku sa vyjadrila
aj na hlavnom pojednávaní. Po psychologickom vyšetrení obžalovaného skonštatovala, že
je osobnostne diferencovaný, so subjektivistickým nastavením, labilnejšou afektivitou, plytšou,
deklaratívne prezentovanou emotivitou, nižšou empatiou, situačne determinovaným správaním, ide o
osobnosť sociálne a profesne stabilizovanú, schopnú konvenčného správania, vyššie city v základe
má zabudované. Agresivita nie je u neho preexponovaná, jej prípadné prejavy sú viazané na situácie

vystupňovanej frustrácie a konfliktov.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel
kjednoznačnémuzáveru,žeskutoksastal tak,akojehovznikapriebehbolustálenýsúdomvovýrokovej
časti rozsudku.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu. Pripustil však, že medzi

ním a poškodenou v kritickom období vznikali hádky, pretože nebol spokojný s jej správaním sa,
predovšetkým, že používala na krátku vzdialenosť svoje motorové vozidlo, že v nočných hodinách
používala počítač, priznal sa k tomu, že keď ju nenašiel doma a nedvíhala mu telefón poškodil jej počítač
a televízor a ďalšie zariadenie izby, taktiež sa priznal k tomu, že raz keď ho počas hádky tak vytočila,
že jej dal facku a raz kopol do zadnej časti tela. Na svoju obranu uviedol, že väčšinu hádok vyvolala

poškodená a mala záujem len o jeho majetok.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodenej, znaleckým dokazovaním a listinnými
dôkazmi.
Jednoznačne bol obžalovaný usvedčený výpoveďou svedkyne poškodenej, ktorá hodnoverne popísala
opakované útoky obžalovaného na jej telesnú aj duševnú integritu, ktoré vyvrcholilo 26.6.2012, kedy

obžalovaný v jej neprítomnosti rozbil zariadenie izby, čo napokon v dôsledku strachu o svoj život
oznámila na polícii.
Jesúduvšeobecneznáme,ževoväčšineprípadovdomácenásilieniejepáchanévprítomnostisvedkov.
Ani v prejednávanej veci žiadny z vypočutých svedkov nebol svedkom konfliktov medzi obžalovaným
a poškodenou. Preto okrem výpovede poškodenej súd pri uznaní viny vychádzal z radu nepriamych

dôkazov.
Následky konania obžalovaného a to známky týranej osoby, ktoré sú popísané v skutkovej vete, boli
preukázané znaleckým posudkom PhDr. A. F., znalkyne z odboru psychológia, ktorá bola vypočutá aj na
hlavnom pojednávaní a ktorá k záverom svojho znaleckého posudku dospela okrem iného na základe
osobného rozhovoru s poškodenou, testov a pozorovaním. Pričom sa vyjadrila aj k hodnovernosti

výpovede poškodenej.

Súd pri ustálení viny vychádzal z dvoch skupín dôkazov.
Na jednej strane je to výpoveď svedkyne poškodenej Q. Q. a znalecké posudky Y.. F. a listinné dôkazy,
ktoré usvedčujú obžalovaného.

Na druhej strane sú výpovede L. H. F., E. F., A. Y., R. Q.E. E. C. Č., ktorí síce jednoznačne tvrdili, že
nebolisvedkamikonfliktumedziobžalovanýmapoškodenou,alesútosvedkovia,ktorísasobžalovaným
a poškodenou v ich spoločnej domácnosti v rodinnom dome na H. stretávali sporadicky, nežili s nimi
v spoločnej domácnosti a teda ich výpovede nevyvracali tvrdenia poškodenej. Iba svedok H. F. bol
svedkom krátkeho slovného konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou.

V neposlednom rade súd poukazuje aj na znalecký posudok znalkyne Mgr. Y. Ť., ktorá v závere
svojho znaleckého posudku síce konštatuje, že u obžalovaného agresivita nie je preexponovaná, ale jejprípadné prejavy sú viazané na situácie vystupňovanej frustrácie a konfliktov, čím súd mal preukázané
tvrdenie poškodenej, že obžalovaný počas hádky svoj prejav stupňoval.

Súd na rozdiel od obžaloby, v ktorej skutok bol právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej slobody
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, odôvodňujúc
to tým, že obžalovaný trestný čin páchal po dlhší čas, skutok právne kvalifikoval miernejšie, ako zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.
Naplnenie zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu (§138 písmeno b/

Trestného zákona) predpokladá páchanie trestného činu po dlhší čas. Na naplnenie tohto znaku je
určujúce nielen celkové trvanie týrania, ale tiež potrebné prihliadnuť na konkrétny spôsob spáchania
činu, intenzitu týrania, jeho početnosť a pod.
Vykonaným dokazovaním bola síce preukázaná doba páchania trestného činu (máj 2011 až 26.6.2012),
ktorá sama o sebe nasvedčovala páchaniu trestného činu po dlhší čas, ale ďalšími dôkazmi bol
preukázaný spôsob spáchania činu (verbálne hádky s poškodenou, fyzický útok v dvoch prípadoch),

intenzita týrania (fyzický útok spočívajúci v jednom kopnutí, facka do oblasti tváre, pribuchnutie dverami),
v dôsledku ktorých však poškodená neutrpela také vážne zranenia, pre ktoré by musela vyhľadať
lekársku pomoc. Hodnotiac všetky tieto skutočnosti, súd v danom prípade musel konštatovať, že
predpoklad na naplnenie zákonného znaku kvalifikovanej skutkovej (po dlhší čas) nebol naplnený.

Obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním popísanej v skutkovej vete tohto rozsudku, naplnil
všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Obžalovaný blízku osobu, za
ktorú sa poškodená v prejednávanej veci považuje, pretože v osobe poškodenej ako bývalej manželky
obžalovaného išlo o osobu blízku v zmysle § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, a s ktorou žil

aj po rozvode v spoločnej domácnosti, týral spôsobujúc jej tým fyzické aj psychické utrpenie a to najmä
kopaním, údermi, ponižovaním, neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozilo jej
fyzické a psychické zdravie, čo poškodená pociťovala ako ťažké príkorie. Súd ani o existencii priamej
príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na
strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 208 Trestného zákona

(ochrana blízkych osôb pred domácim násilím) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.

Obžalovaný H. Q. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je, v rokoch 2010-2012 bol riešený pre
priestupky za porušenie pravidiel v cestnej premávke. V odpise registra trestov má dva záznamy, hľadí
sa však na neho ako nebol odsúdený.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest,
zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru.
Trestná sadzba pri tomto zločine je určená výmerou tri roky až rokov až osem rokov.

Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu jeho následok, zavinenie,
pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné
pomery a možnosť nápravy.

U obžalovaného neboli zistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. S prihliadnutím na všetky hore

uvedené skutočnosti, ako aj na to, že obžalovaný s poškodenou ukončil svoj vzťah a vzájomne si
vysporiadali aj majetkové vzťahy, a tiež s prihliadnutím na zánik syndrómu týranej osoby u poškodenej,
súd dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody
v rámci zákonnej trestnej sadzby na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky, bez jeho
skutočného výkonu, ale s jeho odkladom na skúšobnú dobu určenú na dobu 3 roky v polovici zákonnej

trestnej sadzby a s probačným dohľadom nad jeho správaním počas plynutia skúšobnej doby.
Obligatórne súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť
poškodenej Q. Q..

Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v

zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorípodmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.