Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by JUDr. Pavol Pilek

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15Cb/237/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410202367
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4410202367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Wikings, s.r.o., Veľké Lovce 448, IČO:
36 759 961, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., Hlavné námestie 7, Nové Zámky,
proti žalovanému: WIKINGS TRADE, s.r.o., Bardoňovo 38, IČO: 44 527 667, zastúpený advokátom
JUDr. Karolom Pešlom, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o zaplatenie 4.658,87 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/237/2010-93 zo dňa
18.04.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/237/2010-93 zo dňa 18.04.2011 p o

t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 10.728,46 eura a
v zostávajúcej časti vzájomný návrh žalovaného zamietol. Aj v tejto časti rozhodol súd o trovách konania
tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2010 domáhal
voči žalovanému zaplatenia 4.658,87 eura z dôvodu celkovej úhrady faktúr č. 9022, 9024, 200900029,
200900035, 200900032, 200900040, 200900042 a 200900044, ktorými vyúčtoval žalovanému kúpnu
cenu dodaného tovaru.

Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že žalobca sa domáha svojho nároku v rozpore so skutkových
stavom v tejto veci. Žalované faktúry boli uhrádzané, avšak nie každá v plnej sume a boli vykonané
aj úhrady so zlými variabilnými symbolmi a účastníci medzi sebou nerobili zápočty. Ďalej uviedol, že
konkrétne faktúra č. 9022 bola uhradená aj do pokladne, faktúra č. 9024 bola uhradená čiastočne vo
výške 4.925,79 eura a neuhradených zostalo 797,30 eura, faktúra č. 200900029 a faktúra č. 200900032
boli uhradené v navýšenej sume 1.212,60 eura bankovým prevodom zo dňa 16.6.2009, čím vznikol
preplatok vo výške 167,64 eura. Faktúra č. 200900035 bola uhradená preplatkom 2.000,00 eur po

vyjadrení sa k upomienke žalobcu. Faktúra č. 200900040 bola uhradená čiastočne s tým, že bankovým
prevodom zo dňa 13.10.2009 žalovaný uhradil 500,00 eur a ďalej si započítava do tejto sumy preplatok
2.000,00 eur, teda neuhradených z tejto faktúry zostáva 2.811,21 eura. Pokiaľ ide o faktúru č. 200900042
táto bola čiastočne uhradená tak, ako uvádza žalobca a neuhradených z nej zostalo 226,04 eura, faktúra
č. 200900044 nebola uhradená.Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca si titulom neuhradených faktúr uplatňuje sumu 4.658,87
eura,avšakpodľavýpočtovžalovanéhotátopredstavujelensumu3.835,38eura.Žalovanýďalejuviedol,
že žalobca opomenul započítať do úhrad jednotlivých faktúr v roku 2009 faktúru č. 200900112 zo dňa

17.02.2009 na sumu 2.417,89 eura, ktorú žalovaný uhradil omylom 2 x, raz do pokladne žalobcu dňa
17.02.2009 a následne bankovým prevodom dňa 23.02.2009. Ak by túto duplicitnú úhradu žalobca
odpočítal od neuhradených faktúr, k úhrade zostáva už len suma 1.417,49 eura. Ďalej uviedol, že
žalobcovi poskytol aj zálohové platby dňa 27.03.2009 vo výške 1.267,60 eura, dňa 06.04.2009 vo výške
2.540,26eura,dňa09.04.2009vovýške3.271,36euraadňa15.05.2009vovýške1.070,00eura.Žalobu

žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

Dňa 15.11.2010 žalovaný doručil súdu krátkou cestou vzájomný návrh, na základe ktorého sa domáhal
od žalobcu zaplatenia 10.728,46 eura s 9% ročnými úrokmi z omeškania od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný vo svojom vzájomnom návrhu uviedol, že vychádzajúc z obsahu podaného odporu vo veci
samej opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa domáha svojho nároku na základe ním
uvádzaných neuhradených faktúr, čo však nie je v súlade so skutočnosťou. Podľa výpočtov žalovaného

uvedených v odpore si žalobca voči nemu mohol uplatniť len sumu 3.835,38 eura. Ak by z tejto sumy
žalobca odčítal všetky preplatky, ktoré od žalovaného mal, vznikol by žalovanému u žalobcu preplatok
2.579,24 eura, k tejto sume by následne žalobca mal pripočítať zálohové platby vo výške 8.149,22
eura, ktoré obdržal od žalovaného. Vychádzajúc z horeuvedených súm potom nárok žalovaného proti
žalobcovi predstavuje sumu 10.728,46 eura, ktorej zaplatenia sa vzájomným návrhom domáha.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému úhrady kúpnej ceny dodaného tovaru s
tým, že v prípade jednotlivých dodávok tovaru účastníci uzavreli kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka.

V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom súd zistil, že žalovaný neuhradil žalobcovi z faktúry č.

9024 celkom 797,30 eura, pričom z tejto neuhradenej sumy si žalovaný odpočítal uhradenú prepravu vo
výške 630,- eura (spoločnosti MH Logistik, s.r.o., Hlohovec), teda neuhradených zostalo 167,30 eura.

Žalovaný ďalej neuhradil v plnej výške faktúru č. 2009-00040 (neuhradených zostalo 2.811,21 eura) a
faktúru č. 2009-00042 (neuhradených zostalo 226,04 eura).

Žalovaný vôbec neuhradil žalobcovi faktúru č. 2009-00044 vo výške 168,47 eura.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že celkový záväzok žalovaného voči žalobcovi
predstavujesumu3.205,38eura(3.373,02euramínus167,64eura,ktorásumapredstavujepreplatokpri
úhradách faktúr č. 2009-00029 a 2009-00032). Ostatné faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha
touto žalobou boli žalovaným uhradené ešte pred podaním žaloby, čo súd považoval za preukázané
zo žalovaným predložených príjmových pokladničných dokladov vystavených žalobcom a z výpisov z

účtu žalovaného.

Žalovaný proti pohľadávke žalobcu urobil započítací prejav v časti žalovanej sumy.

S poukazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka, súd prvého
stupňa dospel k záveru, že pohľadávky účastníkov konania sú spôsobilé na započítanie, pretože ide o
pohľadávky na plnenie rovnakého druhu a žalovaný urobil voči žalobcovi započítací prejav.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného, súd považoval za preukázané (jednak z príjmových
pokladničných dokladov vystavených žalobcom, ale aj z vyššie uvedených výpisov z účtu žalovaného),že žalovaný v prospech žalobcu zrealizoval duplicitnú úhradu faktúry č. 2009-00112 vo výške 2.417,89
eura (dňa 12.07.2009 do pokladne žalobcu a dňa 22.03.2009 úhradou na účet žalobcu) a faktúry č.
2009-00034 vo výške 3.996,73 eura (dňa 30.05.2009 do pokladne žalobcu a dňa 13.07.2009 úhradou

na účet žalobcu).

Z výpisov z účtu žalovaného súd ďalej zistil, že v prospech účtu žalobcu vykonal nasledovné úhrady:

- dňa 27.03.2009 vo výške 1.267,60 eura

- dňa 06.04.2009 vo výške 2.540,26 eura

- dňa 09.04.2009 vo výške 3.271,36 eura

- dňa 15.05.2009 vo výške 1.070 eura.

Z titulu duplicitných úhrad uvedených faktúr, ako aj titulom úhrad vykonaných v prospech účtu žalobcu je
zrejmé, že žalobca prijal od žalovaného plnenie bez právneho dôvodu, resp. v konaní nebol preukázaný
a zistený dôvod tohto plnenia. Je teda zrejmé, že celková výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi
predstavuje sumu 14.563,84 eura. V danom prípade podľa názoru prvostupňového súdu žalobcovi
prijatím týchto úhrad vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovanému povinný vydať.

Súd považuje za nesporne zistené, že po započítaní pohľadávky žalobcu vo výške 3.205,38 eura
s pohľadávkami žalovaného vo výške 14.563,84 eura, zostáva neuhradená pohľadávka žalovaného
vo výške 11.358,46 eura. Žalovaný však nežiada od žalobcu úhradu prepravy tovaru vo výške 630,-
eura, ktorú sumu odpočítal zo svojej neuhradenej pohľadávky. Po odpočítaní tejto sumy tak zostáva
neuhradená pohľadávka žalovaného vo výške 10.728,40 eura, ktorú súd žalovanému priznal a návrh

žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o žalovaným uplatnené úroky z omeškania, v tejto časti súd nepovažoval

nárok žalovaného za dôvodný. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol žalobcu vyzval na
vydanie bezdôvodného obohatenia v určitej lehote, po uplynutí ktorej by sa žalobca dostal s plnením
peňažného záväzku do omeškania. V uvedenej časti preto súd nárok žalovaného zamietol.

V súlade s § 151 ods. 3 OSP súd rozhodne o trovách konania o žalobe a o trovách konania o vzájomnom
návrhu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa.

V dôvodoch odvolania žalobca namieta, že súd neúplne zistil skutkový stav veci. Ďalej žalobca

uviedol, že žalovaný v čase, kedy mal vykonať predmetné úhrady nedisponoval takým objemom
finančných prostriedkov, ktorý by sa kryl so sumou, ktorú uvádza vo vzájomnom návrhu ako sumu,
ktorú uhradil žalobcovi navyše, resp. duplicitne. Žalobca má o uvedenom vedomosť, pretože v
inkriminovaných časoch boli konateľ žalobcu a žalovaného spoločnými obchodnými partnermi a konateľ
žalobcu mal prehľad o obrate žalovaného. Jednotlivé úhrady, na ktoré sa odvoláva žalovaný, boli

realizované po dohode so žalobcom za účelom umelého navyšovania obratu u žalovaného, čo by
sa jednoznačne preukázalo, pokiaľ by súd prvého stupňa vykonal dokazovanie previerkou účtovných
dokladov žalovaného, ktorý ani v reále, ani vo forme bezhotovostných prostriedkov taký objem
finančných prostriedkov nemal k dispozícii. Rovnako dôležitým momentom je fakt, že niektoré z úhrad
boli vykonané z iného titulu na strane žalovaného, ako uviedol žalovaný vo vzájomnom návrhu. Všetky

tieto tvrdenia žalobca je pripravený preukázať listinnými dôkazmi, ktoré priloží dodatočne k tomuto
písomne vyhotovenému odvolaniu.Teda žalobca namieta relevantnosť vzájomného návrhu žalovaného, pričom žalobca požiadal súd
prvého stupňa o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 18.04.2011 za účelom definitívneho
doriešenia uzatvorenia, resp. neuzatvorenia mimosúdnej dohody, keďže sa jednalo o značné množstvo

listinných účtovných dokladov z minulých rokov, ktoré bolo potrebné vyhľadať, spracovať, preskúmať.
Súd prvého stupňa však postupom zo dňa 18.04.2011 odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom,
poprípade celú kauzu doriešiť mimosúdne, čím by sa predišlo vzniku ďalších trov konania obidvom
účastníkom konania.

V doplnených dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že suma vo výške 1.070,00 eur, ohľadom ktorej

žalovaný tvrdí, že ju zaplatil v prospech žalobcu ako odplatu za nedodaný tovar - žalobca predložil výpis
z účtu č. 2627108874, z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 15.05.2009 zaplatil sumu vo výške 1.070,00
eur, kde je však v poznámke k úhrade uvedené, že sa jedná o polovicu úhrady z faktúry č. 2800, čo bola
úhrada za atesty - rozbor vzoriek. Teda sa nejednalo o platbu žalovaného za tovar dodávaný žalobcom.
Rovnaká situácia platí aj pokiaľ sa jedná o sumu vo výške 2.540,26 eura, teda rovnako o spolupodieľanie
sa žalovaného na úhrade za rozbor vzoriek a okrem toho aj o refakturáciu nájomného a úhrady za

vedenie účtovníctva.

Pokiaľ sa jedná o sumu vo výške 1.267,60 eura, táto platba v prospech žalobcu došla dňa 27.03.2009
ako úhrada proforma faktúry č. 2202.

Suma vo výške 3.271,36 eura je svojím základom identická ako okolnosti opísané v predchádzajúcom
odseku s tým rozdielom, že žalovaný dňa 9.4.2009 previedol v prospech žalobcu predmetnú sumu ako

časť fakturovanej sumy, ktorá bola fakturovaná vo výške 4.875,86 eura, a teda žalovaným zaplatená
suma vo výške 3.271,36 eura bola žalobcom následne riadne poukázaná obchodnému partnerovi do
Bulharska.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný majúc vedomosť o skutočnom priebehu jednotlivých
obchodných prípadov úmyselne v rozpore s týmto reálnym stavom uplatnil vzájomný návrh na súde

tvrdiac, že má vzájomnú kompenzačnú námietku voči žalobcovi.

Žalobca predmetné doklady predložil v súčasnej dobe, pričom ich nemohol predložiť v súdnom konaní,
pretože v dôsledku opakovaného sťahovania prevádzky došlo k poškodeniu, resp. k strate niektorých
dokladov a až postupne sa mu darí rekonštruovať účtovníctvo za inkriminované roky 2008 - 2009.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,

keď tvrdenia žalobcu považuje za účelové a neobjektívne. Žalobca mal dostatok času preukázať svoje
tvrdenia, ale neurobil tak. Žalovaný v ďalšom vo svojom vyjadrení poukazuje na chronológiu konania
žalobcu, ktorý mal dostatok času svoje tvrdenia preukázať a vyjadriť sa k vzájomnému návrhu.

Odvolací súd po prejednaní odvolania v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, a preto napadnutý rozsudok postupom podľa §

156 ods. 3 OSP ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na toto citované ustanovenie preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje jednak v časti zisteného skutkového stavu, ako aj v časti
jeho právneho posúdenia.K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že žalobca mal v
konaní pred súdom prvého stupňa dostatočný priestor na to, aby nedôvodnosť vzájomného návrhu
preukázal, pričom sa tak ale preukázateľne nestalo.

Na dodatočne predložené listinné dôkazy v odvolacom konaní už odvolací súd nemôže prihliadať
vzhľadomnaustanovenie§120ods.4a§205aods.1písm.d/OSP,keďžalobcanepreukázalexistenciu
dôvodov, za ktorých by bolo možné na v odvolacom konaní predložené listinné dôkazy prihliadať. V
doplnenom odvolaní žalobca poukazuje na nemožnosť ich predloženia z dôvodu poškodenia a straty
niektorých dokladov z rokov 2008 - 2009, pričom ale pred súdom prvého stupňa žiadal poskytnúť

lehotu za účelom preskúmania množstva listinných dokladov, ktoré súvisia s prejednávanou vecou, teda
žalobca ich mal evidentne k dispozícii.

Navyše po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na následne uvedené nové dôvody
odvolania už s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 OSP už nemohol prihliadať.

Vo vzťahu k namietanému odňatiu žalobcovi možnosti konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že k
takémuto porušeniu žalobcovho práva zo strany súdu nedošlo. Žalobca vo svojej žiadosti o odročenie

pojednávania, doručenej súdu tesne pred začiatkom pojednávania, neuvádza žiaden dôležitý dôvod,
pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Žalobcovi bol vzájomný návrh žalovaného doručený už
dňa 19.01.2011, mal teda dostatok času, aby sa k nemu relevantným spôsobom vyjadril, resp. aby jeho
nedôvodnosť preukázal. Žalobca účelovo uvádzal, že okolnosti vyplývajúce zo vzájomného návrhu sa v
účtovníctve žalobcu nepreukázali, následne, že ich zo značného množstva týchto účtovných dokladov

preveruje a napokon, že v tom čase ani všetky relevantné účtovné doklady nemal k dispozícii pre ich
stratu a poškodenie.

Nakoľko súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 224
ods. 4 OSP aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 odsek 1 veta prvá OSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.