Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 21, 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cbi/30/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108231376

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5108231376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci navrhovateľa:
T.B.,akciováspoločnosť,H.N.X,.B.,IČO:XX.XXXXXX,.protiodporcovi:Ing.I.K.,sosídlomkancelárie
G. X,. L. M., správca konkurznej podstaty úpadcu S. SK, s.r.o., „v konkurze", B. XXX,. P., IČO: XX. XXX.

XXX,. právne zastúpeného: P. D. - advokáti, s.r.o., K. XX,. B. B., IČO: XX. XXX. XXX,. o určenie popretej
pohľadávky čo do výšky a zabezpečenia zabezpečovacím právom, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že pohľadávka navrhovateľa v konkurznom konaní úpadcu S. S., s.r.o. vedenom
na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 2K 11/2008 vo výške 232.605,79 EUR, prihlásená
prihláškou zo dňa 07.10.2008, je zabezpečená záložným právom k pohľadávkam registrovaným v
notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp8400/2004.

II. Navrhovateľovi náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Na úvod odôvodnenia tohto rozhodnutia súd považuje za potrebné predoslať, že celé odôvodnenie
rozhodnutia považuje za vhodné z dôvodu prehľadnosti vyjadriť v štruktúrovanej podobe. Je tomu
tak z dôvodu, že tzv. incidenčené spory v ktorých sa riešia otázky právneho dôvodu pohľadávky,
jej vymáhateľnosti, jej poradia, jej výšky, jej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia

zabezpečovacieho práva sú spormi typovými.

Úpadca: S. S., s.r.o., „v konkurze“, B. XXX,. P., IČO: XX. XXX. XXX

Účinky vyhlásenia konkurzu: 5.9.2008, sp. zn. 2K 11/2008, Okresný súd Žilina

Posledný deň na popieranie pohľadávok: 18.11.2008

Popretie pohľadávky: 17.11.2008

Posledný deň na podanie incidenčnej žaloby: 18.12.2008

Podanie incidenčnej žaloby: 17.12.2008

Pohľadávka prihlásená navrhovateľom:- pohľadávka, zabezpečená záložným právom k pohľadávkam dlžníka (úpadcu), registrovaným v
notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp8400/2004 vo výške 232.605,79 EUR
(7.007.482,31 Sk).

Rozsah popretia pohľadávky:

- výška 89.374,96 EUR a zabezpečenie zabezpečovacím právom

Skutkové a právne dôvody prihlásenej pohľadávky

Navrhovateľ odvodil existenciu prihlásenej pohľadávky a jej zabezpečenia od zmluvy o štruktúrovanom
kontokorentnom úvere č. 1721/02 zo dňa 28.11.2002 (ďalej len „zmluva o úvere“) a zmluvy o záložnom
práve k pohľadávkam zo dňa 26.11.2004, ktorá bola registrovaná v Notárskom centrálnom registri

záložných práv dňa 26.11.2004 pod sp. zn. NCRzp8400/2004 (ďalej len „zmluva o záložnom práve“).
Istina úveru, ktorý navrhovateľ poskytol úpadcovi na základe zmluvy o úvere ku dňu vyhlásenia
konkurzu na jeho majetok predstavovala sumu 6.918.107,35 Sk a úroky z omeškania predstavovali
sumu 89.374,96 Sk.

Skutkové a právne dôvody popretia prihlásenej pohľadávky

Odporca odkázal na § 50 ZKR v rozsahu speňažovania majetku

Priebeh konania

V priebehu konania odporca uznal navrhovateľom prihlásenú pohľadávku čo do výšky a súd konanie
v časti, v ktorej mala byť teda výška pohľadávky určená, zastavil. Sporným medzi účastníkmi
zostala otázka, či pohľadávka vo výške 232.605,79-EUR, prihlásená prihláškou zo dňa 07.10.2008,

je zabezpečená záložným právom k pohľadávkam, registrovaným v notárskom centrálnom registri
záložných práv pod sp. zn. NCRzp8400/2004.

Podstatná skutková a právna argumentácia navrhovateľa počas konania

Navrhovateľ namietal, že nedošlo ku kvalifikovanému popretiu zabezpečenia prihlásenej pohľadávky,
keďže nebol uvedený dôvod popretia. Bol uvedený výlučne rozsah popretia a to v rozsahu výťažku zo

speňaženia majetku. Ďalej mal navrhovateľ za to, že zmluva o záložnom práve je platným právnym
úkonom so všetkými náležitosťami v zmysle všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a § 151a
a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o záložnom práve jasne a zreteľne určovala pohľadávku,
ktorá je záložným právom zabezpečená a zároveň bol jasne určený záloh ako „všetky existujúce
a budúce peňažné pohľadávky úpadcu (záložcu) vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, ktorej je úpadca

zmluvnou stranou, vyplývajúce z akéhokoľvek záväzkového vzťahu, ktorého je úpadca účastníkom a
ďalej vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, ktorej je úpadca zmluvnou stranou a voči akejkoľvek tretej osobe,
ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k Zmluve o záložnom práve. Žalobca má za to, že dojednané záložné
právo spĺňa podmienky vymedzené v § 50 ZKR.

Podstatná skutková a právna obrana odporcu počas konania

Odporca voči návrhu na začatie konania (vo vzťahu k predmetu konania) najmä namietal, že je potrebné
zvážiť aj otázku postavenia ostatných veriteľov, keďže uplatňovanie práva v tom zmysle ako to uskutočnil
navrhovateľ by znamenalo úplné znemožnenie uplatňovania práv ostatných veriteľov a konkurzné
konanie by viedlo len k uspokojeniu jedného veriteľa. Je potrebné mať za to, že záložná zmluva je
právnym úkonom, ktorým podľa ustanovenia § 59 ods. 1 ZKR došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu

navrhovateľa oproti iným veriteľom úpadcu. Odporca teda využil inštitút odporovateľnosti v zmysle §
62 ods. 6 ZKR. Ďalej odporca poukázal na § 46 ZKR a na to, že akékoľvek záložné právo zriadenéna pohľadávky úpadcu, ktoré vzniknú v budúcnosti je logicky ohraničené najneskôr dňom účinného
vyhlásenia konkurzu. Pohľadávky, ktoré vznikajú v priebehu konkurzu sa označujú ako pohľadávky proti
podstate. V tejto súvislosti odporca poukázal na § 50 ZKR a na to, že pri prijatí argumentácie žalobcu

by bolo vylúčené pomerné uspokojenie ostatných konkurzných veriteľov. Záložné právo vymedzené
v záložnej zmluve je formulované široko a nekonkrétne. Je teda neurčité a v tejto časti je záložná
zmluva ako právny úkon neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Úmyslom strán bolo zriadiť
len záložné právo k bežným pohľadávkam z obchodného styku a nie všetkým pohľadávkam. Spôsob
výkonu záložného práva v konkurze s poukazom na § 151j až 151ma Občianskeho zákonníka vylučuje

jeho aplikáciu v režime konkurzného konania. Záložné právo k pohľadávkam nie je možné v režime
konkurzu vykonávať a ani nie je od neho možné odvodzovať náhradné a analogické nároky, smerujúce
k tomu, že dlžníci úpadcu mali plniť inde ako do konkurznej podstaty alebo smerujúce k tomu, že by
akékoľvek od nich prijaté alebo inak správcom získané plnenie malo byť použité inak ako na pomerné
uspokojenie všetkých veriteľov. Pokiaľ správca poprel zabezpečovacie právo navrhovateľa v rozsahu
výťažku zo speňaženia majetku, konal tak zo zákonných dôvodov, vzhľadom na to, že záložné právo

je absolútne neplatné. Žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi a na úkor akéhokoľvek uspokojenia
iných veriteľov.

Dokazovaním zistené skutkové okolnosti veci

Zo zhodných tvrdení účastníkov, ktoré sú podopreté aj vykonanými listinnými dôkazmi plynie, že na
úpadcu (dlžníka) bol Okresným súdom Žilina s účinkami ku dňu 5.9.2008 v konaní vedenom pod sp.

zn. 2K 11/2008 vyhlásený konkurz. Navrhovateľ do konkurzu včas prihlásil svoju pohľadávku vo výške
232.605,79 EUR o ktorej tvrdil, že je zabezpečená zabezpečovacím právom, pričom majetok úpadcu,
ktorý tvorí predmet zabezpečenia sú pohľadávky úpadcu voči tretím osobám.

Zo zmluvy o úvere (č.l. 19) plynie, že medzi navrhovateľom a úpadcom existoval právny vzťah, na
základe ktorého navrhovateľ poskytol v roku 2002 úpadcovi úverový rámec v rozsahu 25.000.000,- Sk.

Zo zmluvy o záložnom práve (č.l. 39) a výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (č.l.
74) plynie, že pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o úvere boli zabezpečené zriadením záložného
práva k majetkovým hodnotám úpadcu - konkrétne k všetkým existujúcim a budúcim peňažným
pohľadávkaúpadcuvyplývajúcichzakejkoľvekzmluvy,ktorejjeúpadcazmluvnoustranou,vyplývajúcich
z akéhokoľvek záväzkového vzťahu, ktorého je úpadca účastníkom a ďalej vyplývajúcich z akejkoľvek

zmluvy, ktorej je úpadca zmluvnou stranou a voči akejkoľvek tretej osobe, ktoré sú uvedené v prílohe
č. 1 k Zmluve o záložnom práve.

Z konečného zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní 2K 11/2008 plynie, že navrhovateľom
prihlásená pohľadávka je popretá čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom, pričom nie je skutkovo
vymedzený dôvod popretia.

Ustanovenia právnych predpisov vzťahujúce sa na právne posúdenie veci

Podľa§28ods.1zákonač.7/2005Z.z.,vzneníneskoršíchpredpisov(ZKR),veriteľ,ktoréhopohľadávka
voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola
za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku
podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak

pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako
aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa § 28 ods. 2 ZKR, veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi je zabezpečená zabezpečovacím
právom (ďalej len "zabezpečený veriteľ"), má v konkurze právo, aby jeho zabezpečená pohľadávka
bola podľa poradia rozhodujúceho na jej uspokojenie za podmienok ustanovených týmto zákonomuspokojenázvýťažkuzospeňaženiamajetku,ktorýmbolazabezpečená.Totoprávomusíbyťvkonkurze
riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne.

Podľa § 8 ZKR, zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné

právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú
podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona
považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.

Podľa § 50 ods. 1 ZKR, na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť
zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok, ak bolo zriadené a
zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, katastri nehnuteľností alebo osobitnom

registri pred vyhlásením konkurzu; na výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nemôže
vzniknúť zabezpečovacie právo ani ako na budúcom majetku.

Podľa § 50 ods. 2 ZKR, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu patriaci
úpadcovi sa vzťahuje na majetok, ktorý podliehal konkurzu v čase vyhlásenia konkurzu alebo v čase
vzniku záložného práva, ak ide o záložné právo vzťahujúce sa na budúci majetok.

Podľa § 46 ods. 1 ZKR, nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu
a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu
považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky,
ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa
osobitného predpisu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho

konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho
podniku správcom po vyhlásení konkurzu.

Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil
svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj

neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka (OZ), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 2 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným

právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 151f ods. 1 OZ, na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových

hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na
vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon
ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.

Podľa § 151mb ods. 1 OZ, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej
príslušenstvo.

Podľa § 69 ZKR, oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvoría) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím
právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom
prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených

veriteľov právom najskorším (ďalej len "prednostné zabezpečovacie právo"),

b) výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,

c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa,
ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [§ 70 ods. 2 písm. d)] pohľadávok
zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí

rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa.

Podľa § 32 ods. 3 a 4 ZKR, ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom
rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na
prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s

dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo
do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie
pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky.
Uplynutímlehotynapopieraniepohľadávoksaprihlásenápohľadávkavrozsahu,vakomnebolapopretá,
považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa

prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

Právne posúdenie veci

Konkurzné konanie je konaním zameraným na kolektívne uspokojenie veriteľov, ktorí riadne a včas
prihlásili svoje pohľadávky, ktoré majú voči osobe, ktorá sa nachádza v stave úpadku. Právne predpisy
upravujúce toto konanie sú založené na princípe rovnosti konkurzných veriteľov v rovnakom postavení,

pričom nie je prípustné žiadneho konkurzného veriteľa zvýhodňovať a ani znevýhodňovať. Ak odporca
založil svoju argumentáciu v prejednávanej veci na adopcii uvedených záverov, je mu samozrejme
potrebné prisvedčiť, s výnimkou záveru, ktorý svojou argumentáciou podáva, že rovnosť je potrebné
vnímať absolútne v zmysle rovnakosti. Podstatná okolnosť, ktorú v pomeroch prejednávanej veci
nemôže byť prehliadnutá je tá, že rovní sú si len veritelia v rovnakom postavení a per se (t.j. samo sebou)

sazprávnejúpravyZKRpodáva,ženebudeanemôžeexistovaťrovnosťmedziveriteľmizabezpečenými
a veriteľmi nezabezpečenými, keďže zabezpečení veritelia majú nárok byť prednostne uspokojení zo
speňaženia majetku, ktorý je súčasťou ich oddelenej podstaty.

ZKR nedefinuje konkrétnejšie pojem „majetok úpadcu“, aj keď s týmto pojmom vyjadruje množstvo
právnych vzťahov, ktoré upravuje. Pre potreby konkurzného konania je potrebné dovodiť, že majetkom

úpadcu pre potreby konkurzného môže byť v podstate všetko, čo môže byť predmetom vlastníckeho
práva, ďalej práva a iné majetkové hodnoty, za podmienky, že sú speňažiteľné. V tomto ohľade môžu
tvoriť konkurznú podstatu teda veci, práva a iné majetkové hodnoty. Konkurznú podstatu môžu tvoriť aj
pohľadávkyúpadcuprotitretímosobám,keďževkonkurznýchpomerochjenanepotrebnénahliadaťako
namajetokúpadcu,hocvlastníckeprávoúpadcusakpohľadávkamneupína(inakpovedanépohľadávky

sa nevlastnia ale sú majetkom podliehajúcim konkurzu).

Keďže pohľadávky úpadcu proti tretím osobám sú majetkom úpadcu a môžu teda tvoriť konkurznú
podstatu, nie je vylúčené, že tvoria všeobecnú podstatu, alebo oddelenú podstatu zabezpečeného
veriteľa, pričom ohľadom pohľadávok je zabezpečený veriteľ príslušným orgánom.

Všeobecné súkromné právo nevylučuje, ba priam pozitívne predvída, že záložca môže pohľadávku

záložného veriteľa zabezpečiť aj zriadením záložného práva k svojej pohľadávkam (hoc aj budúcim),
keďže tieto na tieto nazerané optikou ich vnímania ako majetkových hodnôt je potrebné nahliadať ako namajetok.Vprípadesúborupráv(pohľadávok)OZpredvídalenobligatórnuregistráciuvregistrizáložných
práv.

Ztohtovýkladuplynie,žeargumentáciaodporcu,ktorústaviaakoobranuprotinavrhovateľomuplatnenej

incidenčnej žalobe sa nemôže presadiť. Súd nevzhliada dôvod, pre ktorý by mala byť zmluva o zriadení
záložného práva k pohľadávkam žalobcu neplatným právny úkonom, keďže je dostatočne určitá a jasne
a zreteľne vymedzuje, ktoré majetkové hodnoty úpadca ako záložca poskytol v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenie svojich záväzkov z obligačného vzťahu s ním - všetky pohľadávky voči
iným osobám existujúce z akéhokoľvek právneho dôvodu (t.j. nielen zo zmlúv). Pokiaľ je odporcom v

právnej rovine argumentované odkazom na § 50 ZKR, tak súd musí nevyhnutne uviesť, že práve toto
ustanovenie je tým ustanovením, ktoré práve spornú okolnosť v prejednávanej veci upravuje a súdu
sa javí zvláštna práva argumentácia, ktorá zákonom riešenú situáciu, podsúva do výkladu obráteného
naruby, t.j. podsúva zjavne opačný výsledok. Ustanovenie § 50 ods. 1 a 2 upravuje situáciu, keď na
majetku, ktorý podlieha konkurzu viazne tzv. plávajúce záložné právo (t.j. záložné právo na budúci
majetok), ktoré je vyznačené v centrálnom registri záložných práv.

Navrhovateľ ako konkurzný veriteľ má voči úpadcovi pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným
(zabezpečovacím) právom k majetku úpadcu podliehajúcemu konkurzu. Súd sa nejaví ako nič
neobvyklé, že tento majetok úpadcu tvorí jeho oddelenú podstatu a pohľadávka, ktorú si navrhovateľ v
konkurze prihlásil sa z tohto majetku aj prednostne uspokojí. Rozsah tejto oddelenej podstaty sa však
neuzatvára, tak ako predkladá odporca, momentom vyhlásenia konkurzu, ale práve s poukazom na § 50

ZKR akákoľvek pohľadávka úpadcu voči tretím osobám (t.j. aktívum takejto kvality), tvorí aj po vyhlásení
konkurzu obsah jeho oddelenej podstaty. Argumentácii odporcu, pokiaľ ide o pojednanie týkajúce sa
pohľadávok proti podstate (t.j. pasívum podstaty), súd nerozumie. Pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia
majetku podstaty (napr. odplatným postúpením pohľadávok resp. ich vymožením), tak je prirodzené a
logické, že na tomto majetku už žiadne zabezpečovacie právo nevzniká, keďže sa jedná už o peniaze,

ktoré sa vydajú zabezpečenému veriteľovi rozvrhom.

Súd nevzhliada v postupe navrhovateľa žiadneho konania v rozpore s dobrými mravmi, práve naopak,
navrhovateľ uplatňuje svoje právo na oddelené uspokojenie v tomto konaní plne v súlade so zákonom
a niet právneho a už vôbec nie morálneho dôvodu mu oddelené uspokojenie upierať. Preto súd návrhu
v celom rozsahu vyhovel.

Na dôvažok súd považuje práve naopak vo vzťahu k odporcovi uviesť, že v prípade popierania
pohľadávok je podľa ustanovení ZKR (§ 32 ZKR) povinný uviesť rozsah a dôvod popretia prihlásenej
pohľadávky. Súd musí prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, že to, čo je vyznačené v konečnom
zozname pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní sp. zn. 2K 11/2008, je len s ťažkosťami možné
považovať za popretie s uvedením dôvodu popretia. Ak ZKR vyžaduje od konkurzných veriteľov, aby

sa prihlásili so svojimi pohľadávkami do konkurzu v stanovenej lehote, pri ktorých uvedú právny dôvod
najneskôr v prihláške a tento dôvod už nemôžu neskôr meniť, principiálne sa podsúva, že správca je
oprávnený posúdiť a vyjadriť nosné dôvody pre popretie pohľadávky v lehote na popieranie pohľadávok.
Bolo by popretím zásad sporového konania, ak by sa mal pripustiť taký výklad, že jedna strana (správca)
by mala k dispozícii v podstate neobmedzenú lehotu, v ktorej by mohla prednášať stále nové právne

dôvody popretia a druhá strana (veriteľ) by takúto možnosť nemala. Súd do budúcna teda predosiela, že
aksprávcaneuvedieriadnedôvodpopretia(čoevokuje,žesamôžejednaťopopretiesvojvoľné),nebude
zisťovať a preverovať následné právne tvrdenia správcu uvedené po uplynutí lehoty na popieranie
pohľadávok, ale incidenčnej žalobe priamo vyhovie. Niet spôsobu ako na popretie bez náležitostí
neprihliadnuť, ale z dôvodu právnej istoty sa musí prejednať len v rámci incidenčnej žaloby. Svojvoľné

popretie prihlásenej pohľadávky či popretie bez zákonných môže zakladať zodpovednosť správcu za
porušenie jeho fiduciárnych povinností.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi, ktorý sa práva na náhradu trov konania vzdal, náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Okresnom
súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.