Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2011

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Cb/87/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407207758
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4407207758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: DeLUX - SM, s.r.o., 1. mája 939, 952
01 Vráble, IČO: 31 427 855, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, Hlavná 1221, Vráble, proti
žalovanému: Vladimír Mucina, 941 33 Kolta 609, IČO: 34 964 576, zastúpený advokátom Mgr. Štefanom
Slováčikom, Farská 34, Nitra, o zaplatenie 4.742,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/87/2008-224 zo dňa 19. apríla 2011, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/87/2008-224 zo dňa 19. apríla 2011

v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2007 domáhal voči žalovanému zaplatenia 204.859,90
Sk s úrokmi z omeškania 14,75 % ročne od 08.04.2007 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá mu
vznikla pri preprave tovaru, ktorú vykonával žalovaný.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu 19.06.2007 vzal žalobu v časti o

zaplatenie 61.987,00 Sk spolu s úrokmi z omeškania 14,75 % ročne z tejto sumy od 08.04.2007 do
zaplatenia späť a žiadal, aby súd konanie o tejto časti žaloby zastavil. Konanie o časti žaloby v rozsahu
uvedeného späťvzatia bolo zastavené uznesením súdu č. k. 15Rob 314/2007-39 zo dňa 11.09.2007.

Žalobca vzal dňa 29.03.2011 žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 14,75 % ročne zo sumy
4.742,51 eura od 08.04.2007 do 22.05.2007 a úrokov z omeškania 9,75 % ročne zo sumy 4.742,51 eura

od 23.05.2007 do zaplatenia späť s tým, že na úrokoch z omeškania trvá vo výške 5 % ročne podľa čl. 27
ods. 1 Dohovoru CMR zo sumy 142.872,90 Sk od 23.05.2007, t.j. odo dňa podania žaloby do zaplatenia.

Okresný súd Nové Zámky vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 14Cb/87/2008-224 zo dňa 19.04.2011. Súd
konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 4.742,51 eura od
08.04.2007 do 22.05.2007 a vo výške 9,75 % ročne zo sumy 4.742,51 eura od 23.05.2007 do zaplatenia
zastavil.

Žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.911,15 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne od 23.05.2007 do zaplatenia a žalobu v zostávajúcej časti zamietol.Rozhodol tak na skutkovom základe, podľa ktorého žalovaný na základe MNL CMR č. SK1695769
vykonával ako dopravca prepravu tovaru motorovým vozidlom NZ087CA (ťahač) - NZ715YI (náves) -
vodič zamestnanec žalobcu M. T., nakládka dňa 25.5.2006, odosielateľ TOPAZ, a.s. Istanbul príjemca

- žalovaný, 2 526 balíkov o váhe 20 808,40 kg. Dňa 29.05.2006 došlo v Rumunsku k dopravnej
nehode a po vyriešení súvisiacich problémov na území Rumunska žalovaným, ktorý prišiel na miesto
samé so svojím zamestnancom - špeditérom U. J., bol tovar preložený do náhradného kamiónu a dňa
06.06.2006 bol po preclení dovezený do miesta určenia - do skladu žalobcu ako príjemcu zásielky. V
ten istý deň bol vykonať v sklade žalobcu ohliadku zástupca poisťovne.

Spoločnosť TOPAZ, a.s. bola dodávateľom prepravovanej zásielky tovaru a žalobca jej zaplatil ešte pred
dodaním tovaru na základe proforma faktúry EX06 zo dňa 08.05.2006

sumu 20.660,00 USD, a to dňa 10.05.2006. Celkovú cenu skutočne naloženého tovaru dňa 25.05.2006
(2 525 balíkov viacerých druhov mydla a 1 balík šampónov - spolu 2 526 balíkov) vyfakturovala žalobcovi
spoločnosť TOPAZ, a.s. fa. č. 23204 zo dňa 25.05.2006 vo výške 21.190,00 USD. Rozdiel medzi sumou
proforma faktúry a faktúry vysporiadal žalobca započítaním dobropisu, ako aj preplatku vzniknutého

v súvislosti s inou dodávkou. Žalobca z uvedenej zásielky prijal účtovne na svoj sklad nepoškodený
tovar v cene 5.294,49 USD. Podľa príjemky N3/2006/10, ktorú žalobca vyhotovil, to bolo 54 860 ks
mydiel o hmotnosti 5 037,80 kg - spolu 740 kartónov. Za tovar zničený, resp. chýbajúci a poškodený
považoval a na sklad neprijal účtovne tovar v cene 15.897,60 USD a pri prepočte kurzom 1 USD/29,509
Sk zaevidoval škodu 469.122,70 Sk (pôvodne tvrdil, že 469.744,08 Sk), z ktorej sumy mu poisťovňa

uhradila 326.249,00 Sk. Žalobca naďalej evidoval a uplatnil proti žalovanému 142.872,90 Sk (tvrdiac, že
rozdiel súm vznikol zo zaokrúhľovania), ktorá suma pozostáva zo sumy 36.251,00 Sk (krátenie plnenia
poisťovňouzdôvoduspoluúčastižalovaného)azosumy106.621,90Sk(náhradazatovarnepoškodený,
ale majúci poškodené obaly).

Žalovaný mal zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy (CMR)

poistenú v poisťovni Kooperativa poisťovňa, a.s., a to poistnou zmluvou zo dňa 03.11.2005 (návrh č.
165-8001768) uzavretú na dobu neurčitú. V zmluve bolo dohodnuté, že sa okrem iného nevzťahuje ani
na zodpovednosť za škodu vzniknutú na obaloch prepravovaných zásielok, ktoré chránia zásielku pred
poškodením. Spoluúčasť žalovaného pre prípad čiastočnej alebo úplnej straty tovaru bola dohodnutá
na 10 % minimálne 10.000,00 Sk a v ostatných prípadoch na 5 % minimálne 2.500,00 Sk, s tým,

že o túto sumu sa zníži plnenie vyplatené poškodenému. V prílohe k poistnej zmluve bol uvedený aj
ťahač NZ087CA s návesom NZ715YI, ktoré patrili žalovanému. Žalovaný oznámil poisťovni poistnú
udalosť a vznik škody počas prepravy a žalobca si uplatnil v poisťovni ako poškodený nárok na
náhradu 15.897,60 USD. Poisťovňa vykonala 06.06.2006 ohliadku škody na majetku prostredníctvom
SLOVDEKRY. Poisťovňa v rámci likvidácie poistnej udalosti nahradila žalobcovi škodu spolu vo výške

326.249,00 Sk (264.262,00 Sk vyplatila dňa 16.05.2007 a 61.987,00 Sk vyplatila dňa 08.06.2007).
Poisťovňa vychádzala z celkovej kúpnej ceny prepravovaného tovaru 626.948,00 Sk (čo by pri celkovej
cene tovaru 21.190,00 USD vychádzalo na prepočet kurzom 29,587 Sk), keďže v likvidačnej správe zo
dňa 14.05.2007 považovala za priznaných 293.625,00 Sk a nepriznaných 333.323,00 Sk. Priznaním
ďalšieho plnenia 68.875,00 Sk považovala teda za priznaných celkovo 362.500,00 Sk a nepriznaných

264.448,00 Sk. Priznanú náhradu 362.500,00 Sk poisťovňa považovala za náhradu škody za zničený,
nepoužiteľný a odcudzený tovar. Plnenie v sume 264.448,00 Sk poisťovňa nepriznala z dôvodu
nepoškodeného tovaru v cene 157.825,90 Sk (46.166,80 Sk + 93.493,40 Sk + 18.165,70 Sk) a
tovaru nepoškodeného s poškodenými obalmi v cene 106.621,90 Sk. Priznanú sumu náhrady škody
362.500,00 Sk poisťovňa krátila o 10 % (36.250,00 Sk) titulom spoluúčasti žalovaného na vzniknutej

škode na základe dohodnutých podmienok.

Pokiaľ ide o tovar v cene 106.621,90 Sk - mydlá pozbierané na mieste dopravnej nehody v Rumunsku
v poškodených kartónoch, resp. celkom mimo kartónov (podľa likvidačnej správy 330 kartónov mydla
AQUA100-á10,50USD+13kartónovmydlaAQUABath125-á11,40USDspoluvcene3.613,20USD
po prepočte kurzom 29,509 Sk), tento žalobca po prevzatí zásielky a potvrdení MNL CMR naložil späť

do vozidla žalovaného. Urobil tak bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody so žalovaným, resp. pokynov,
akým spôsobom má žalovaný s tovarom naložiť. Žalovaný tento tovar uložený na niekoľkých paletách
umiestnilpodohodesC.A.vskladovýchpriestorochpatriacichspoločnostiVDD,s.r.o.naDvorskejceste3 v Nových Zámkoch. Žiadna písomná dohoda o tom nebola spísaná, platenie nájomného dohodnuté
nebolo a nebola dojednaná ani doba, dokedy tam tovar bude. Žalovaný mal na tej istej adrese prenajaté
na základe zmluvy s dohodnutým nájomným kancelárske priestory a parkovacie miesta. Táto zmluva

bola ukončená k 31.12.2007. Žalovaný sa zbalil a odišiel, tovar tam nechal a nejavil oň záujem. C. A.,
ktorý sa domnieval, že tovar patril žalovanému, niekedy v roku 2008 tovar vyložil zo skladu na rampu a
následne mydlá vysypal do veľkokapacitného kontajnera, ktorý bol odvezený firmou Brantner.

Dňa 06.06.2006 bola vyššie uvedená zásielka tovaru dopravená na Colný úrad Nitra, na ktorý žalobca
zastúpený spoločnosťou RADA, s.r.o. podal colné vyhlásenie, a to ešte pred dôjdením prepravovanej

zásielky do miesta určenia (vyhlásenie sa týkalo celej zásielky tovaru podľa dokladov) s návrhom
prepustiť tovar do režimu „voľný obeh“ spolu s príslušnými dokladmi. Colný úrad prijal colné vyhlásenie,
tovar prepustil do režimu „voľný obeh“ rozhodnutím 0616510612169 zo dňa 06.06.2006 a vo vzťahu k
predmetnému tovaru vymeral colný dlh pozostávajúci zo sumy DPH vo výške 118.647,00 Sk. Uvedenú
sumu žalobca ako deklarant uhradil.

Žalobcalistomzodňa06.07.2006doručenýmColnémuúraduNitra10.07.2006požiadalColnýúradNitra

o likvidáciu tovaru (poškodený tovar - toaletné mydlá - 1 785 kartónov + 1 kartón vzoriek šampónov) pod
colným dohľadom z dôvodu obnovy colného konania č. 0616510612169. Uviedol, že poškodený tovar
je vyčíslený ako rozdiel tovaru podľa faktúry firmy TOPAZ, a.s. a prevzatého nepoškodeného tovaru za
prítomnosti likvidátora poisťovne. Konanie vo veci zničenia tovaru pod colným dohľadom Colný úrad
Nitra rozhodnutím č. 49661/2006-6131 zo dňa 02.08.2006 prerušil.

V ten istý deň, t.j. 10.07.2006 bola Colnému úradu Nitra doručená aj žiadosť žalobcu o obnovu konania,
ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím zn. 0616510612169 zo dňa 05.06.2006. Vo veci
povolenia obnovy konania Colný úrad Nitra vydal rozhodnutie č. 60764/2006-6165 zo dňa 18.12.2006,
ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok obnovu konania nepovolil.

Následne žalobca žiadosťou zo dňa 26.03.2007 požiadal Colný úrad Nitra o vrátenie časti zaplatenej

DPH,ato88.985,00Sk.Žiadosťodôvodniltým,žepridopravnejnehodevRumunskudošlokpoškodeniu
časti dovezeného tovaru v hodnote 15 897,60 USD. V žiadosti poukázal na to, že ohľadom poškodeného
tovaru podal dňa 10.07.2006 návrh na jeho likvidáciu pod colným dohľadom, o čom je vedené colné
konanie pod č. 49661/2006-6131, ktoré bolo rozhodnutím zo dňa 02.08.2006 prerušené. Žalobca sa
odvolal na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/1992 s tým, že vyrubená DPH sa v časti vzťahuje na tovar,

ktorý bol síce prepustený do daného colného režimu, ale ako dovozca ho odmietol, keďže v okamihu
colného vyhlásenia bol z časti chybný, bol poškodený pred jeho prepustením a poškodená časť tovaru
nebola ním použitá. Colný úrad Nitra rozhodnutím zn. 37923/2007-6131/Ht zo dňa 15.05.2007 žiadosti
o vrátenie požadovanej DPH nevyhovel. Proti rozhodnutiu sa žalobca odvolal.

Colný úrad Nitra rozhodnutím č. 65534/2007/6131 zo dňa 30.08.2007 zastavil konanie vo veci žiadosti

žalobcu o zničenie tovaru pod dohľadom colného úradu, keďže poškodenému tovaru bolo v colnom
konaní pridelené schválené určenie „voľný obeh“, a preto mu nemožno prideliť iné colné schválené
určenie - zničenie tovaru pod colným dohľadom. V rozhodnutí Colný úrad Nitra tiež uviedol, že v
danom prípade absentuje správny orgán kompetentný na základe právnej úpravy rozhodnúť o zničení
tovaru. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Colné riaditeľstvo SR zrušilo odvolaním

napadnuté rozhodnutie Colného úradu Nitra, a to rozhodnutím zn. 51308/2007 zo dňa 28.08.2008 a
vec mu vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán uložil Colnému úradu Nitra skúmať,
či sú splnené zákonné podmienky na zničenie tovaru pod colným dohľadom a rozhodnutie vydať po
objektívnom zistení skutkového stavu. Ak colný úrad zistí splnenie podmienok na zničenie tovaru pod
colným dohľadom, žiadateľovi vyhovie. Colný úrad Nitra opätovne rozhodol o žiadosti žalobcu o zničenie

poškodeného tovaru pod colným dohľadom rozhodnutím zn. 83748/2008-6131 zo dňa 19.11.2008, ktoré
rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím colného riaditeľstva zn. 14315/2009-1410
zo dňa 19.04.2009 a vec bola vrátená Colnému úradu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie s tým,
že colný úrad sa najmä primerane vysporiada s posúdením otázky, či bol predmetný tovar účastníkom
konania odmietnutý alebo nie. Colný úrad Nitra rozhodnutím zn. 25906/2010-6131 zo dňa 08.07.2010

konanie o žiadosti žalobcu o zničenie tovaru pod colným dohľadom zastavil s tým, že žalobca na výzvusprávneho orgánu neodstránil nedostatky svojho podania, pričom bol o možnosti zastavenia konania
poučený. Colný úrad považoval za potrebné pre správne rozhodnutie veci, aby žalobca predložil tovar,
ktorý požadoval zničiť pod colným dohľadom. Vyzval žalobcu na doplnenie podania v lehote 15 dní

o presný popis tovaru, ktorý požaduje zničiť, jeho množstvo v kusoch a ceny podľa faktúry č. 23204,
o kód kombinovanej nomenklatúry tovaru a hlavne miesto, kde sa tovar fyzicky nachádza. Žalobca v
stanovenej lehote oznámil colnému úradu, že tovar bol uskladnený na náklady dopravcu v skladových
priestoroch na ul. Pri skladoch 3 Nové Zámky. Dňa 29.06.2010 telefonicky a dňa 07.07.2010 písomne
žalobca informoval colný úrad, že predmetný tovar sa už na vyššie uvedenej adrese nenachádza.

Uviedol, že skladovateľ z dôvodu neplatenia nájomného dopravcom tento tovar zo skladových priestorov
vypratal a žalobca nemá vedomosť o tom, čo sa s týmto tovarom stalo a či vôbec existuje. Na základe
uvedeného Colný úrad Nitra vyvodil záver, že predmetný tovar už nie je vo faktickej držbe žiadateľa, a
preto ho nemôže predložiť na zničenie a tým sa konanie vo veci zničenia tovaru stalo bezpredmetným.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.07.2010.

Právnym posúdením veci súd prvého stupňa dospel k nasledujúcim záverom:

V prejednávanom spore považoval súd za jednoznačne zistené a nesporné, že žalovaný ako
dopravca vykonával v čase od 25.05.2006 do 06.06.2006 prepravu zásielky tovaru z Turecka na
Slovensko, príjemcom ktorej bol žalobca ako kupujúci vo vzťahu k odosielateľovi zásielky tovaru ako
predávajúcemu, ktorému aj kúpnu cenu tovaru zaplatil. Na zmluvu o preprave sa v tomto prípade
vzťahuje Dohovor CMR a dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy, jej obsahu a prevzatí zásielky

dopravcom je MNL CMR č. SK1695769 (čl. 1 ods. 1, čl. 4, čl. 9 ods. 1 CMR). Súd považoval za nesporné,
že počas prepravy zásielky došlo dňa 29.05.2006 k dopravnej nehode na území Rumunska, následkom
ktorej došlo k poškodeniu zásielky. Za škodu vzniknutú na zásielke počas prepravy jednoznačne
zodpovedá žalovaný ako dopravca podľa čl. 17 ods. 1 CMR. Žalovaný svoju zodpovednosť za
poškodeniezásielkypočasprepravyaninenamietal,alenamietalvýškunáhradyškody,ktorejsažalobca

domáhal.

V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že zásielka došla do miesta určenia (do skladu
žalobcu) dňa 06.06.2006, keďže tento deň potvrdil žalobca prevzatie zásielky na MNL CMR, na základe
ktorého sa preprava uskutočnila a týmto momentom považoval súd prepravu za vykonanú. Súd však
považoval jednoznačne za zistené a v čase prevzatia zásielky medzi účastníkmi za zrejmé, že zásielka

bola čiastočne poškodená, resp. aj zničená, a teda, že neprišla do miesta určenia v stave uvedenom na
nákladnomliste.Žalovanémuvzniklapodľačl.25ods.1,2písm.b)CMRpovinnosťuhradiťžalobcoviako
poškodenému sumu, o ktorú sa hodnota zásielky znížila, keďže v danom prípade poškodením nebola
znehodnotenácelázásielka,alelenjejčasť.Vtomtoprípadesasuma,oktorúsaznížilahodnotazásielky
vypočítava z hodnoty zásielky, ktorú mala v mieste a v čase jej prevzatia na prepravu. Táto sa určuje,

ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy
a akosti (čl. 25 v súvislosti s čl. 23 ods. 1, 2 CMR). Ak je poškodením znehodnotená len časť zásielky,
nesmie náhrada škody presahovať sumu, ktorá by sa vyplatila pri strate znehodnotenej časti zásielky.
Súd v danom prípade vychádzal z hodnoty zásielky určenej bežnou trhovou cenou celej prepravovanej
zásielky, za ktorú považoval cenu zaplatenú zo strany žalobcu ako kupujúceho predávajúcemu, t.j.

21.190,00 USD.

V prejednávanom spore súd dospel k záveru, že vlastníkom tovaru, a to tak nepoškodeného ako aj
poškodeného sa stal žalobca, keďže nielenže zaplatil kúpnu cenu za tovar, ale po potvrdení prevzatia
zásielky na MNL CMR sa aj tak správal. Súd nezistil, že by sa domáhal od predávajúceho vrátenia časti
kúpnejcenyzanedodanýtovar,alenaopaknáslednesasprával,čiužvočicolnýmorgánom,žalovanému

a poisťovni ako poškodený a títo ho za poškodeného aj považovali. V uvedenej súvislosti nemohol potom
súd akceptovať názor žalobcu, že mal právo odmietnuť prevziať tovar, resp. vrátiť časť tovaru (jeho
spätným naložením do vozidla žalovaného). V tomto prípade by chýbal argument odôvodňujúci, prečo
by žalobca mal mať iný vzťah k totálne zničenej časti tovaru (za ktorý ako poškodený náhradu škody
prijal) a iný vzťah k tovaru, ktorý síce poškodený nebol, ale mal poškodené obaly. Okrem toho žalobca

sa až do 08.07.2010 (teda celé 4 roky) domáhal zničenia tovaru s poškodenými obalmi pod colným
dohľadom, a to ako vlastník tohto tovaru. Jednoznačne treba uviesť, že žalovaný sa nikdy nestal a anisa nemal na základe akej právnej skutočnosti stať vlastníkom prepravovanej zásielky alebo jej časti, a
to ani poškodenej časti.

Súd teda v danom prípade vychádzal z hodnoty prepravovaného tovaru rovnajúcej sa cene 21.190,00

USD, z toho, že žalobca bol vlastníkom prepravovaného tovaru, ďalej zo zodpovednosti žalovaného
za škodu, ako aj zo skutočnosti, že v cene 5.294,49 USD bol tovar nepoškodený a v tomto rozsahu
žalobcovi škoda nevznikla (ani nebola uplatnená). V ďalšom súd považoval potom za zistené a medzi
účastníkmizanesporné,žezozostávajúcejcenytovaru15.897,60USD(podľažalobcurozdielvznikolzo
zaokrúhľovania) po prepočte kurzom 29,509 Sk = 469.122,20 Sk, bol tovar zničený prípadne chýbajúci

v cene 362.500,00 Sk. Z uvedenej sumy poisťovňa žalovaného zaplatila žalobcovi 326.249,00 Sk a
titulom spoluúčasti žalovaného na náhrade škody nezaplatila 36.251,00 Sk. Súd v prejednávanom spore
nezistil, že by žalovaný za túto časť škody (36.251,00 Sk) vzniknutej žalobcovi nezodpovedal, resp. že
by táto jeho povinnosť nahradiť škodu v tejto časti nejakým právne relevantným spôsobom zanikla alebo
že by sa žalovaný tejto zodpovednosti zbavil. Súd dospel k záveru, že v tejto časti teda 36.251,00 Sk,
t.j. 1.203,31 eura bola žaloba podaná dôvodne.

Druhá časť žaloby sa týkala náhrady škody vo výške 106.621,90 Sk za časť prepravovaného tovaru
- mydiel, ktoré boli do miesta určenia dodané voľne ložené z dôvodu poškodenia obalov - kartónov
pri dopravnej nehode. Išlo o časť prepravovaného tovaru, v súvislosti s ktorou poisťovňa odmietla
na základe poistnej zmluvy plniť, keďže tovar poškodený nebol (mydlá boli ešte individuálne balené).
Konkrétne išlo o mydlá AQUA 100 z 330 kartónov (z celkového počtu 960 kartónov v cene á 10,50 USD)

a mydlá AQUA Bath z 13 kartónov (z celkového počtu 125 kartónov v cene á 11,40 USD). Išlo o tovar, v
prípade ktorého sa (okrem tovaru zničeného a nepoužiteľného) žalobca snažil dosiahnuť jeho zničenie
pod colným dohľadom (spolu malo ísť o 1 785 kartónov mydla a 1 kartón vzoriek šampónov), a ktorý bol
spätne naložený na vozidlo žalovaného v sklade žalobcu. Teda išlo o tovar, ktorý bol niekedy v roku 2008
na pokyn C. A. odvezený na smetisko. Súd v danom prípade považoval jednoznačne za zistené (a to aj

tvrdením žalobcu), že tento tovar ako taký (teda jednotlivé mydlá individuálne balené) poškodený nebol
a nedošlo počas prepravy k zníženiu jeho hodnoty, keďže cena každého jednotlivého mydla zostala
nezmenená a cena samotných kartónov nebola v žiadnom z dokladov osobitne prezentovaná. To, že
by bol poškodený aj samotný tovar, sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať, keďže už tento tovar
v podstate neexistuje. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Na strane druhej však je

nepochybné, že žalobca by bol mal sťaženú možnosť umiestniť voľne ložené mydlá na trhu a je možné
predvídať, že buď by ich predal do maloobchodu za nižšie ceny alebo by musel zabezpečiť ich opätovné
balenie do kartónov, čím by mu vznikli ďalšie náklady. Výšku nároku žalobcu titulom náhrady škody už
v konaní nebolo možné zistiť vôbec. Súd však dospel k záveru, že žalovaný ako dopravca zodpovedá
aj za takéto poškodenie zásielky, a preto súd výšku tohto nároku určil podľa svojej úvahy (§ 136 OSP)

a priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 20 % z ceny tejto časti zásielky (20 % zo sumy 106.621,90
Sk), teda 21.324,00 Sk, t.j. 707,84 eura.

V prípade nároku žalobcu na náhradu škody v súvislosti s tovarom, ktorý poškodený nebol a boli
poškodené iba kartóny, v ktorých bol pôvodne balený, súd nemohol akceptovať argumentáciu žalobcu
spočívajúcu v tom, že žalovaný zodpovedá za škodu vo výške celkovej ceny tejto časti tovaru, či už z

toho dôvodu, že k jej vydaniu príjemcovi ani nedošlo alebo z toho dôvodu, že tovar prevzal žalovaný
do úschovy a bol povinný ho riadne opatrovať, teda zodpovedá za jeho stratu počas úschovy. Tak,
ako je to vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že preprava zásielky skončila jej vydaním príjemcovi -
žalobcovi v jeho sklade (Y.. B. I. - zamestnanec žalobcu uviedol, že z vozidla bol vyložený všetok tovar a
následne bol vytriedený na poškodený a nepoškodený). Absolútnu škodu, ktorá následne na tejto časti

zásielky vznikla, nemožno považovať za škodu vzniknutú počas prepravy. Došlo k nej až po ukončení
prepravy podľa MNL CMR a zodpovednosť za ňu už nie je možné posudzovať podľa Dohovoru CMR,
ale podľa vnútroštátneho práva. Táto absolútna škoda už vlastne nevznikla počas žiadnej prepravy a
v súvislosti so zodpovednosťou za túto škodu musia byť splnené zákonné predpoklady (odhliadnuc od
zavinenia ide o protiprávne konanie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a

vznikom škody). Súd v prejednávanom spore nezistil, že by za následne vzniknutú škodu (likvidáciu
mydiel odvezením na smetisko) zodpovedal žalovaný, či už podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka
alebo podľa § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd nepovažoval za preukázané, že by medzi
žalobcom a žalovaným iba na základe spätného naloženia tejto časti tovaru bez ďalšieho vznikolzáväzkový vzťah ako predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy iba v prípade porušenia povinnosti zo záväzkového
vzťahu prípadne v súvislosti s § 757 Obchodného zákonníka aj porušením povinností ustanovených

Obchodným zákonníkom. Súd nezistil ani to, že by žalovaný zodpovedal v tomto prípade za škodu podľa
§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. žalobca (ktorý niesol v tomto smere dôkazné bremeno)
nepreukázal, akú právnu povinnosť žalovaný porušil. Naopak, v prvom rade žalobca ako vlastník tovaru
- mydiel - bol ako každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na jeho majetku (§ 415
Občianskeho zákonníka). Od 06.06.2006 sa však o tento svoj tovar nestaral, a to napriek tomu, že až

do 28.07.2010 (kedy bolo právoplatne skončené správne konanie) sa snažil o zničenie tohto tovaru
pod colným dohľadom (uvedených 330 kartónov + 13 kartónov bolo započítaných do množstva 1 785
kartónov tovaru, ktoré žalobca žiadal zničiť pod colným dohľadom), pričom už v roku 2008 bol tento
tovar odvezený na smetisko. Žalobca sa mal od počiatku o svoj majetok riadne starať a počínať si tak,
aby na ňom nedošlo ku škode. Na základe uvedeného súd žalobu v zostávajúcej časti (85.297,90 Sk,
t.j. 2.831,36 eura) zamietol.

Úroky z omeškania, ktoré v konečnom dôsledku žalobca uplatnil úrokovou sadzbou 5 % ročne odo dňa
podania žaloby, t.j. 23.05.2007 do zaplatenia, priznal súd žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka (v znení do 31.12.2008), a to z náhrady škody, ohľadne ktorej súd považoval žalobu za
dôvodnú, t.j. 1.911,15 eura, keďže úroková sadzba 5 % ročne neprevyšuje úrokovú sadzbu určenú
zákonom. V uvedenej súvislosti ešte súd považuje za potrebné poukázať na to, že čl. 27 CMR nerieši

otázku úrokov z omeškania, ale úrokov z náhrady škody, ktorých zaplatenia sa žalobca nedomáhal,
keďže uplatnil nárok na úroky z omeškania.

Súd prvého stupňa z uvedených dôvodov vo veci samej rozhodol vo výroku prvostupňového rozsudku
uvedeným spôsobom.

O trovách prvostupňového konania si súd prvého stupňa vymienil v zmysle § 151 ods. 3 OSP rozhodnúť

až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie, a to výlučne voči výroku, ktorým bola žaloba
v zostávajúcej časti zamietnutá. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

Podľa názoru žalobcu je potrebné vychádzať z toho, že tovar, za ktorý je uplatňovaná

náhrada škody vo výške 106.621,90 SKK, žalobca prevziať od dopravcu (žalovaného) odmietol, a to
opodstatnene na základe zjavného poškodenia zásielky, keď počas prepravy tovaru došlo k okolnostiam
(k dopravnej nehode a k poškodeniu prepravovaného tovaru), ktoré boli príčinou oprávneného
odmietnutia zásielky príjemcom. K vydaniu tejto časti tovaru žalobcovi teda nedošlo. Poškodená časť
zásielky nebola prijatá príjemcom, ale aj po jej dôjdení do miesta určenia zostala následne v dispozícii

dopravcu. Ak predmetná časť zásielky bola potom zničená, resp. vyhodená, je potrebné túto časť
zásielky považovať za stratenú v čase od prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania (ku
ktorému nedošlo) a žalovaný za jej stratu zodpovedá v zmysle ustanovenia článku 17 ods. 1 Dohovoru
CMR.

Ak by žalobca poškodenú časť tovaru skutočne prevzal, teda zásielka by mu aj v tejto časti bola vydaná,

žalovaný by niesol zodpovednosť za poškodenie tovaru a škodu by bol povinný nahradiť v sume, o
ktorú sa hodnota poškodeného tovaru znížila. Tu však poškodenú časť zásielky nemožno považovať
za vydanú, k jej vydaniu nedošlo a ani nemôže dôjsť. Pretože došlo k jej úplnej strate, dopravca je
povinnýškodunahradiťvplnejvýške,t.j.vsume,ktorúzatútočasťzásielkyžalobcazaplatildodávateľovi
(hodnota zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu - čl. 23 ods. 1 Dohovoru CMR).Ak by aj súd usúdil, že k vydaniu zásielky žalobcovi došlo, nemožno stále opomenúť skutočnosť, že
žalobca časť zásielky po jej prezretí odmietol prevziať a od žalovaného (dopravcu) ju neprevzal. Tu
na základe ustanovenia čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 2 Dohovoru CMR žalovaný prebral poškodenú časť

zásielky do úschovy a jeho zodpovednosť za následné úplné zničenie, resp. stratu tejto časti zásielky
počas doby, kedy bola v úschove žalovaného, je daná podľa vnútroštátnej právnej úpravy.

Tu by sa jednalo o záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úschove (§ 261 ods.
6 Obchodného zákonníka, § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka), pričom strata tohto tovaru znamená
porušenie povinnosti žalovaného ako uschovávateľa tovar starostlivo opatrovať, resp. jeho povinnosti

tovar vrátiť žalobcovi (§ 749 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré porušenie zmluvných
povinností by zakladalo zodpovednosť žalovaného za takto vzniknutú škodu a nárok žalobcu na jej
náhraduvovýškezodpovedajúcejhodnotetovaruvovlastníctvežalobcu,ktorýbolpočasdobyvúschove
žalovaného zničený, resp. stratený.

Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi

aj sumu 2.831,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.05.2007 do zaplatenia.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomne tak, že žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti
prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. Poukazoval pritom na to, že s
argumentáciou žalobcu obsiahnutou v odvolaní sa dostatočným spôsobom vysporiadal už súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní nariadenom v súlade
s § 214 OSP. Pri prejednaní odvolania bol odvolací súd viazaný tak jeho dôvodmi, ako aj jeho rozsahom
(§ 212 ods. 1 OSP).

Zástupcovia účastníkov na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrvali na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach k veci samej. Následne boli odvolacím súdom v zmysle § 213 ods. 2 OSP vyzvaní, aby

sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení článkov 15 a 16 Dohovoru CMR, ktoré sa podľa názoru
odvolacieho súdu na vec vzťahujú, a ktoré pri rozhodovaní veci súdom prvého stupňa neboli použité.

Zástupca žalobcu v tomto smere uviedol, že na uvedené ustanovenia Dohovoru CMR poukazuje už
v odvolaní proti rozsudku. Prevzatie zásielky považuje za odmietnuté zo strany žalobcu a zásielku
následne za prebratú do úschovy žalovaným ako dopravcom v zmysle článku 16 Dohovoru CMR.

Zástupca žalovaného ponechal aplikáciu uvedených článkov Dohovoru CMR na úvahe súdu, zdôraznil
však, že všetok prepravovaný tovar považuje za vydaný príjemcovi zásielky a ním prebratý. Samotným
spätným naložením poškodenej časti tovaru na vozidlo žalovaného však podľa jeho názoru medzi
účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o úschove veci. Preto by sa mal žalobca domáhať náhrady škody
voči tomu subjektu, ktorý uschovaný tovar zlikvidoval a nie voči žalovanému.

Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je
v napadnutej časti výroku vecne správny, avšak z iných právnych dôvodov, než pre ktoré súd prvého
stupňa žalobu čiastočne zamietol.

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného už súdom prvého stupňa sa odvolací súd zaoberal
posúdením otázky, či zo strany žalobcu (príjemcu), došlo k prevzatiu tej časti prepravovanej zásielky,

ktorá bola počas prepravy vykonanej žalovaným (dopravcom) poškodená.Súd prvého stupňa túto otázku posúdil tak, že žalobca od žalovaného i túto časť zásielky prevzal,
keďže príjem zásielky potvrdil na Medzinárodnom nákladnom liste č. 1695769, na základe ktorého bola
preprava vykonaná.

Medzi účastníkmi bola ale nesporná skutočnosť, že po následnej bezprostrednej kontrole tovaru
žalobcom (príjemcom), bola vyselektovaná počas prepravy poškodená časť zásielky, ktorá bola vzápätí
opätovne naložená na vozidlo žalovaného (dopravcu).

Súd prvého stupňa takéto konanie strán ako odmietnutie časti zásielky neposúdil.

Podľa čl. 12 Dohovoru CMR odosielateľ je oprávnený disponovať so zásielkou, najmä môže požadovať
od dopravcu zastavenie prepravy, zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky inému príjemcovi, než

bol uvedený v nákladnom liste.

Podľa čl. 12 ods. 2 toto právo však zaniká, len čo sa druhý exemplár nákladného listu odovzdá príjemcovi
alebo len čo príjemca uplatní právo podľa článku 13 ods. 1; od tohto okamihu je dopravca povinný
správať sa podľa príkazov príjemcu.

Podľa čl. 13 ods. 1 len čo dôjde zásielka na miesto určené na jej vydanie, má príjemca právo žiadať od

dopravcu, aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku. Ak sa zistí strata
zásielky alebo ak zásielka nedôjde v lehote uvedenej v článku 19, je príjemca oprávnený vo vlastnom
mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.

Podľa článku 15 ods. 1 ak sa po tom, čo zásielka došla na miesto dodania, vyskytnú prekážky v dodaní,
vyžiada si dopravca pokyny od odosielateľa. Ak príjemca zásielku odmietne, má odosielateľ právo so

zásielkou disponovať bez toho, že by sa musel preukázať prvým vyhotovením nákladného listu.

Podľa čl. 16 ods. 2 v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 1 a v článku 15 môže dopravca ihneď zložiť
zásielku na účet oprávneného; zložením zásielky sa preprava považuje za ukončenú. Dopravca preberá
zásielkudoúschovy;môžejuvšakzveriťtretejosobeajepotomzodpovednýlenzastarostlivývýbertejto
osoby. Na zásielke aj naďalej viaznu záväzky vyplývajúce z nákladného listu a všetky ostatné výdavky.

Podľačl.17ods.1dopravcazodpovedázaúplnúalebočiastočnústratuzásielkyalebozajejpoškodenie,
ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za
prekročenie dodacej lehoty.

Ako už bolo uvedené vyššie, zásielka prepravovaná žalovaným bola po jej dopravení do miesta určenia
z vozidla žalovaného za prítomnosti žalobcu vyložená a roztriedená na počas prepravy nepoškodenú a

poškodenú časť. Počas prepravy poškodená časť zásielky bola vzápätí vrátená do dispozície dopravcu
(žalovaného) tak, že bola opätovne naložená na jeho vozidlo. Uvedený medzi účastníkmi nesporný
proces nakladania so zásielkou po jej dôjdení do miesta určenia je podľa názoru odvolacieho súdu
možné posúdiť len ako odmietnutie časti zásielky príjemcom so všetkými následkami, ktoré z toho podľa
Dohovoru CMR vyplývajú.

Záver odvolacieho súdu, že vyššie uvedené konanie je potrebné vnímať ako odmietnutie časti zásielky
príjemcom napriek tomu, že v medzinárodnom nákladnom liste jej prevzatie potvrdil, vyplýva z toho, že
poškodená časť zásielky bola bezodkladne po jej oddelení od nepoškodenej časti vrátená do dispozície
dopravcu naložením do jeho vozidla. Uvedený postup príjemcu nie je rozumne možné vykladať inak, ako
že tento na prevzatí poškodenej časti zásielky nemal záujem a že jej prevzatie takto zjavne odmietol.Vo vzťahu k prejednávanej veci je potrebné najmä zdôrazniť, že odmietnutím zásielky príjemcom sa
obnovilo právo odosielateľa nakladať so zásielkou, a to napriek tomu, že toto právo v predchádzajúcom
prešlo na príjemcu podľa článku 12 Dohovoru CMR. Uvedené síce nie je v článku 15 Dohovoru CMR

výslovne upravené, vyplýva to však zo skutočnosti, že by ustanovenie čl. 15 ods. 1 veta druhá bolo
nadbytočné, keby sa netýkalo prípadu prechodu dispozičného oprávnenia, ktoré už prešlo na príjemcu.
Úprava článku 15 ods. 1 má teda ten význam, že odosielateľ je „opäť“ oprávnený disponovať so
zásielkou, pokiaľ podľa článkov 12 ods. 2 a 3 a 13 ods. 1 dispozične oprávnený príjemca odmietne
zásielku prevziať. Odmietnutie zásielky príjemcom má teda za následok, že príjemca, ktorému už bol

predtým vydaný nákladný list, stráca svoje dispozičné oprávnenie a tým tiež eventuálne nároky na
náhradu škody za stratu alebo poškodenie zásielky.

Uvedené právne závery vyplývajú z rozsudku nemeckého Oberlandesgericht (Vrchný zemský súd)
Frankfurt nad Mohanom sp. zn. 15U 56/95 zo dňa 30.05.1996 a odvolací súd sa s nimi stotožnil v plnom
rozsahu.

Uvedené závery dávajú jasnú odpoveď na otázku, v prospech koho svedčí právo na náhradu škody na

zásielke vzniknuté počas jej prepravy, ak príjemca zásielku odmietne prevziať.

Spätným prechodom dispozičného oprávnenia z príjemcu (ak už bol dispozične oprávnený v zmysle
článkov 12 ods. 2 a 13 ods. 1 Dohovoru CMR) na odosielateľa v dôsledku odmietnutia zásielky (článok
15 Dohovoru CMR) na odosielateľa prechádza i právo na náhradu takejto prípadnej škody. Z uvedeného
je preto zrejmé, že za danej situácie je v spore o náhradu škody uplatňovanej voči dopravcovi osobou

aktívne vecne legitimovanou odosielateľ a nie príjemca, pretože prevzatie zásielky odmietol.

Žalobca si v prejednávanom prípade uplatnil voči dopravcovi nárok na náhradu škody spôsobenej
poškodením časti zásielky počas jej prepravy.

Žalobca je podľa medzinárodného nákladného listu týkajúceho sa predmetnej prepravy príjemcom
zásielky, ktorú však v jej poškodenej časti odmietol prevziať tak, ako to sám tvrdil a ako to vyplýva i zo

zisteného skutkového stavu. Ako vyplýva z vyššie uvedených právnych záverov, žalobca (ako príjemca,
ktorý zásielku odmietol) nie je osobou, ktorej by v zmysle Dohovoru CMR prináležalo právo na náhradu
predmetnej škody, a preto nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore. Uvedené má za
následok, že žalobu bolo potrebné zamietnuť, čo súd prvého stupňa v napadnutej časti svojho rozsudku
aj urobil.

Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej
správnosti v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

O trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 4 OSP rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 odsek 1 veta prvá OSP).