Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202472
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114202472.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.
Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, 914 01 Trnava, IČO: 47 243 279 žalovanej: O.
C., D.. XX.X.XXXX, D. X, G., z účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr.
Monika Marjanovič, advokátka, Urbánkova 6, Košice v konaní o zaplatenie 2.435,79 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej, priznáva vedľajšiemu
účastníkovináhradutrovprávnehozastúpeniavovýške218,58EUR,ktoréjepovinnýzaplatiťžalobcana
účet jeho advokátky M.. O. O. S. S. Č., V..Z.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
vovýške2.435,79Eurspríslušenstvom.Súčasnepožadovalnáhradutrovkonania.Svojnávrhodôvodnil

tým, že dňa 8.1.2010 účastníci konania uzavreli Úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovanej úver za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu vo výške 1.350 Eur, ktorý sa
zaviazala splatiť formou 24 pravidelných mesačných splátok v sume 48,25 Eur, pričom RPMN bola 31,3
%. Nakoľko žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver neplnila riadne a včas, žalobca úver zosplatnil ku
dňu29.11.2011,kedyžalobcavyzvalžalovanúnaúhradudlžnejsumy.Nedoplatokžalovanejpredstavuje
sumu vo výške 2.435,79 Eur. Ďalej sa žalobca žalobou domáha aj zaplatenia úroku z omeškania vo
výške 26,28 % ročne zo sumy 1.434,74 EUR odo dňa 18.1.2014 do zaplatenia nakoľko omeškanie trvá

aj po podaní žaloby.

Dňa 12.9.2014 bolo súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do tohto súdneho
konania. Žalobca nesúhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Žalovaná sa na výzvu súdu k
vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadrila. Uznesením č.k. 38C/204/2014-64 zo dňa 2.2.2015
súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na stranu žalovanej.

Na pojednávanie nariadené na deň 14.10.2015 sa dostavil právny zástupca navrhovateľa aj žalovaná.Vedľajší účastník sa na pojednávanie nedostavil, doručenie má vykázané riadne dňa 17.6.2015,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil elektronickým podaním doručeným súdu dňa 18.6.2015 z dôvodu
hospodárnosti konania

K žalobe sa vyjadril vedľajší účastník v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 5.12.2014 a 9.2.2015,
v ktorých navrhol súdu žalobu zamietnuť, nakoľko si žalobca uplatňuje nároky zo zmluvného vzťahu,
ktorý nevznikol a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise
a zistil tento skutkový stav :
Dňa 8.1.2010 účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 879 Eur za účelom kúpy tovaru - X. O. X I., ktorý sa zaviazala splatiť formou 24
pravidelných mesačných splátok v sume 48,25 Eur, pričom RPMN bola 31,3 %. Podľa podmienok
zmluvy (spísaných vo formulári drobným, hustým písmom) uzavreli strany zároveň zmluvu o poskytnutí

revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali Úverové zmluvné podmienky (ÚZP) a v
nichsúupravenépodmienkyposkytnutiarevolvingu.Zmluvabolaopatrenápodpisomžalovanej,úverové
podmienky nie sú podpísané žiadnou zo zainteresovaných strán.
Z písomného podania žalobcu zo dňa 24.2.2015 taktiež vyplynulo, že ide o úverovú zmluvu, v zmysle
ktorej bol žalovanej poskytnutý „klasický“ úver vo výške 879 Eur na nákup tovaru a zároveň v

zmysle ktorej súčasne s poukazom na zmluvné podmienky žalovaná uzavrela aj zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru. Poukázal na to, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný
úver,priktorommážalovaný(subjekt)kdispozíciifinančnéprostriedkyvovýškedohodnutéhoúverového
rámca, pričom úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je žalovaná oprávnená
čerpať, výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa žalovanej automaticky zvyšuje v závislosti

nasplácanírevolvingovéhoúveru.Zmluvaorevolvingovomúverenadobúdaplatnosťpodpisomúverovej
zmluvy, má však odloženú účinnosť až do budúcnosti, aktiváciou karty. K aktivovaniu karty dôjde
slobodným a vážnym prejavom vôle, priamym a zamýšľaným úkonom žalovanej, zavolaním na určené
telefónne číslo. Nejde teda o plnenie žalovanej vnútené (skryté), žalovaná sa sama rozhodne, či tieto
finančné služby využije. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné presne stanoviť

výšku poskytnutého úveru, len výšku úverového rámca, ktorý v danom prípade bol 1.350 Eur, nie je
možné vopred dohodnúť počet splátok a nie je možné vyčísliť RPMN. Žalovaná úver riadne nesplácala.
Žalobcaúverzosplatnillistomkudňu 29.11.2011.Žalobcauviedol,ženárokuplatnenývovýške2.435,79
Eur pozostáva z istiny vo výške 1.434,74 Eur, úroku z poskytnutej istiny do dňa podania žaloby vo
výške 968,23 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 19,23 Eur, úroku z omeškania v zákonnej výške do času

zosplatnenia vo výške 3,63 Eur a poplatku za výpis z účtu vo výške 9,96 Eur.
Listom zo dňa 29.11.2011 oznámil žalobca žalovanej s poukazom na jej omeškanie s úhradou záväzkov
zosplatnenie revolvingového úveru. Zároveň žalovanú vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky 1.653,10 Eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa §52 ods.1 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §52 ods.2 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,

str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je zmluva o (revolvingovom) úvere absolútnym obchodným
vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa

Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver
poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j.
formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú
sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom
zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nakoľkovtomtoprípadesajednáospotrebiteľskývzťah,súdposudzovalprávnyvzťahpodľaustanovení
občianskeho zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka, aj keď úverová zmluva je typickou
obchodnou zmluvou.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že dňa 8.1.2010 účastníci konania platne uzavreli
Úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru zo strany žalobcu
žalovanej za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu vo výške 879 Eur, ktorý sa zaviazala splatiť
formou 24 pravidelných mesačných splátok v sume 48,25 Eur a RPMN bola 31,3 %, pričom účastníci
zároveň s úverovou zmluvou uzavreli aj zmluvu o revolvingovom úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia

predložil žalobca súdu vyplnený a potvrdený zmluvný formulár, podľa ktorého bol žalovanej poskytnutý
klasický úver, k tomu v predtlačenom znení zmluvy a vo všeobecných podmienkach sa navyše žalovaná
„dohodla“ s veriteľom na poskytnutí úverového rámca.
Z predloženej listiny bez pochýb vyplýva to, že účastníci konania dňa 8.1.2010 uzavreli individuálne
špecifikovanú zmluvu o úvere, ktorou žalobca ale vopred vnútil žalovanej ako konajúcej osobe aj

iný úkon, než ten, ktorá bola v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Ako totiž vyplýva z daného
predtlačeného formulára, podpisom želanej zmluvy nútene uzavrela aj zmluvu o revolvingovom úvere,
čo je ale absolútne iný právny vzťah. Takýto postup žalobcu súd považuje za nekalú praktiku. Ak
veriteľ týmto spôsobom na základe takejto vnútenej „žiadosti“ plní a tento postup považuje za uzavretiezmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah
bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ako ich vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zák.
o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma a preto je takáto zmluva

neplatná.Tátotzv.zmluvaneobsahujedohodustránovýškeúrokuzúveru,anivýškeúrokuzomeškania,
anipodmienkyvráteniaúveru-výškuapočetsplátok,splatnosťatď.Zvyššieuvedenéhodôvoduplnenie,
ktoré má žalovaná vrátiť možno uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods.
2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu

uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

V danom prípade vedľajší účastník na strane žalovanej v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa
9.2.2015 vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je nesporné, že žalobca určité plnenie
žalovanej poskytol, pričom takéto plnenie by bola povinná vrátiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade žaloba nie je dôvodná, nakoľko nárok ňou uplatnený nie je oprávnený

v dôsledku jeho premlčania. V danom prípade sa žalobca o bezdôvodnom obohatení z predmetnej
zmluvy dozvedel najneskôr v deň, kedy došlo k zosplatneniu úveru, teda dňa 29.11.2011. Najneskôr
teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 30.11.2011 a uplynula dňa 30.11.2013.
Keďže žaloba bola na súd podaná až dňa 29.1.2014, teda po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznáva.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si vyčíslil trovy konania sumou 218,58 Eur za dva úkony právnej
služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia a za vyjadrenie k žalobnému návrhu.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu účastníkovi podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca vedľajšieho
účastníka si podľa §10 ods.1 cit. vyhlášky vyčíslil za jeden úkon právnej služby 101,25 Eur zo sumy
2.435,79 Eur za nasledujúce úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa4.12.2014, t.j. za 2 úkony právnej pomoci 202,50 Eur (2x101,25 Eur) plus režijný paušál 16,08 Eur (2
za rok 2014 vo výške 8,04 Eur), t.j. spolu 218,58 Eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola vo veci plne úspešná, súd zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 218,58 EUR.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Keďže vedľajšieho účastníka v konaní zastupoval advokát, je žalobca, ktorému bola uložená povinnosť
náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju v súlade s §149 ods.1 O.s.p. na účet jeho advokátky JUDr. Moniky

Marjanovič, vedený S. Č.,V..Z.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.