Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Panáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219378
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114219378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne
zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: L. R., O.. XX.XX.XXXX,
V. Ž., L.Á. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS" so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, právne zast. JUDr. Igor
Šafranko, advokát so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.052,96 Eur prísl.,

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 943,97 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
360,02 Eur od 18.10.20111 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 583,95 Eur od 18.11.2011

do zaplatenia, zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 37,27 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 37,27 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 02.06.2014, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
06.06.2014, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.052,96
Eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým,
že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení. Odporca neplnil riadne

povinnosti, na ktoré sa zaviazal.

Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.

Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávania, na ktoré boli všetci riadne predvolaní.

Do konania vstúpil aj vedľajší účastník na strane odporcu, o čom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa
23.10.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.01.2015.Vedľajší účastník na strane odporcu dňa 10.04.2015 vyhlásil, že súhlasí so vstupom vedľajšieho
účastníka na jeho strane.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom odporcu a prečítaním listinných

dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluvu o pripojení s dodatkom a
faktúry.

Z predloženej zmluvy o pripojení (l.č.10 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril
právny predchodca navrhovateľa a odporca ako zmluvné strany, a to dňa 10.12.2009.

Zpredloženejzmluvyopripojeníč.XXXXXXXXXX(l.č.11obsahuspisu)malsúdzistené,žedanúzmluvu
platne uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporca ako zmluvné strany, a to dňa 10.12.2009.

Z predloženej zmluvy o pripojení (l.č.12 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril
právny predchodca navrhovateľa a odporca ako zmluvné strany, a to dňa 11.12.2009.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ
zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené
novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba
dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný
vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy.
V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a

v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom
porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť

za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.

V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v

zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o
poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel

predmetné zmluvy, na základe ktorých odporca bol povinný platiť za poskytnuté služby, avšak faktúry
neuhrádzal riadne a včas.Súd mal preukázané vystavenie:

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.06.2011 na sumu 71,44 Eur so splatnosťou dňa 17.06.2011 za
služby a jednorazové poplatky

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.07.2011 na sumu 78,- Eur so splatnosťou dňa 17.07.2011 za služby
a jednorazové poplatky

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2011 na sumu 37,27 Eur so splatnosťou dňa 17.09.2011 za
služby

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2011 na sumu 360,02 Eur so splatnosťou dňa 17.10.2011 za
zmluvnú pokutu

- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.11.2011 na sumu 583,95 Eur so splatnosťou dňa 17.11.2011.

Podľa uvedenia navrhovateľa odporca nezaplatil vystavené faktúry v čase ich splatnosti, pričom z prvých
dvoch uvedených faktúr si navrhovateľ uplatňuje iba jednorazové poplatky za obnovenie,....

Navrhovateľ v priebehu konania podaním zo dňa 27.04.2015 zobral návrh späť v časti sumy 943,97 Eur,
ktorú požadoval z titulu zmluvnej pokuty.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konanie z dôvodu späťvzatia návrhu v danej časti
zastavil so súhlasom vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Odporca sa k čiastočnému späťvzatiu

nevyjadril.

Predmetom konania tak zostala istina 108,99 Eur s príslušenstvom.

Odporca na pojednávaní dňa 10.04.2015 uviedol, že za služby zaplatil, ale za poplatky nie je ochotný
zaplatiť, pretože mu účtujú po 30 Eur za opätovné pripojenie po odpojení, pričom v omeškaní bol 1-2 dni.

Súd mal zistené, že navrhovateľ si uplatňuje sumu 35,68 Eur z faktúry zo dňa 03.06.2011 a sumu 35,86

Eur z faktúry 03.07.2011 ako jednorazové poplatky za obnovenie poskytovania služieb.

Súd nemal preukázané, či skutočne došlo k odpojeniu a teda k potrebe obnovenia služieb, a to viackrát
a ani opodstatnenosť prípadného odpojenia. Odporca nepoprel omeškanie, ale nepotvrdil viaceré
odpojenia. Dokonca tvrdil, že v omeškaní bol cca 1-2 dni.

Navrhovateľ tieto tvrdenia ničím nenamietal, hoci bolo nariadené ďalšie pojednávanie, na ktoré sa

opätovne nedostavil.Taktiež pokiaľ navrhovateľ v predložených faktúrach vyúčtoval uvedené jednorazové poplatky, ničím
nepreukázal nielen ich opodstatnenosť, ale ani opodstatnenosť samotnej výšky. Účtovaná výška daných
poplatkov z ničoho nevyplýva.

Teda navrhovateľ nepreukázal nielen potrebu prípadného odpojenia a teda opodstatnenosť účtovania
poplatku za obnovenie, ale nepreukázal ani to, na základe čoho účtoval práve takú výšku daných
poplatkov.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré

vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania

obsiahnutého v právnej norme.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.

Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju

bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší

význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal uplatnenú sumu 35,86 z faktúry zo dňa 03.06.2011
a sumu 35,86 Eur z faktúry zo dňa 03.07.2011.

Z toho dôvodu súd žalovanú sumu v tej časti nepriznal a žalobný návrh v tej časti zamietol.

Nie je postačujúce na preukázanie svojich tvrdení iba predložiť faktúru vystavenú na nejakú sumu.

Z predložených faktúr mal súd zistené, že navrhovateľ účtoval aj za poskytnuté služby bo výške 37,27

Eur.

Odporca uviedol, že nemá vedomosť, že by za služby neplatil a že toto preukáže listinami. Preto súd
pojednávanie 10.04.2015 odročil na 28.05.2015, avšak do začatia pojednávania odporca nepredložil
žiadnu listinu preukazujúcu. Že by za všetky služby vždy zaplatil a na pojednávanie sa nedostavil bez
uvedenia dôvodu.

Súd vyhodnotil, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie, že by zaplatil za všetky služby a súd posúdil,
že nárok navrhovateľa na sumu 37,27 Eur fakturovaná faktúrou zo dňa 03.09.2011 za služby je
opodstatnený.Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 37,27 Eur.

Vedľajší účastník na strane odporkyne sa k veci nevyjadril, ani nič nenamietal, ale uplatnil si trovy
konania.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd preto uznal úroky vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z priznanej sumy od
nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121

O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého má nárok na náhradu trov

konania odporca a teda aj vedľajší účastník na strane odporcu, keďže odporca bol vo väčšom pomere
úspešnejší.

Odporca si však náhradu trov konania neuplatnil a súd ani nezistil vznik trov na jeho strane, preto mu
náhradu trov nepriznal.

Taktiež trovy konania si uplatnil aj vedľajší účastník na strane odporcu, avšak súd má za to, že sú dané

dôvody v zmysel § 150 O.s.p., pre ktoré mu náhradu trov nepriznal.

Náhradu trov konania teda nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorému vznikli
trovy konania len titulom právneho zastúpenia.

Súd však poukazuje na to, že vedľajší účastník na strane odporcu je združením na ochranu spotrebiteľa,
teda bol založený práve na to, aby chránil práva spotrebiteľov. Napriek tomu v súdnych konaniachsplnomocňuje advokátov na ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní, hoci samotné združenie bolo
založené za tým účelom. Teda je značne nelogické, ak nie až špekulatívne, keď je založené združenie
na ochranu spotrebiteľa, ale v podstate toto združenie nevie alebo nie je schopné spotrebiteľ chrániť, a

preto si splnomocňuje advokátov, čím sa nelogicky navyšujú trovy.

Z toho dôvodu súd má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktoré mu vznikli iba titulom právneho zastúpenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.