Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/110/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215202501

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215202501.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci
navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti
odporcovi:Z.M.Č.,O..XX.XX.XXXX,V.P.Y.XXX,XXXXXP.,ozaplatenie2.876,89eurspríslušenstvom

takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.02.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 2.876,89 eur,
úrokov 161,82 eur, poplatkov za upomienky 70,- eur, úroku 13,12 % ročne z nezaplatenej istiny od
04.01.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania 4,43 eur, úroku z omeškania 9 % ročne z nezaplatenej
istiny a nezaplatených úrokov od 04.01.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 01.04.2011 Úverovú zmluvu č. XX/XXX/
XX. Na základe zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi peňažný úver na osobný účet vo výške 3.400,-
eur, ktorý sa zaviazal odporca splácať v splátkach neuvedených. Nakoľko odporca nesplácal úver riadne
a včas a porušil dodržiavanie zmluvných povinností, navrhovateľ dňa 21.12.2011 žiadal od odporcu
predčasné splatenie úveru do 03.01.2012.

Žalovaná suma 3.113,14 eur pozostáva z istiny 2.876,89 eur, úrokov 161,82 eur, úrokov z omeškania

4,43 eur, poplatkov za upomienky 70,- eur, úroku 13,12 % ročne z nezaplatenej istiny od 04.01.2012 do
zaplatenia, úroku z omeškania 9 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 04.01.2012
do zaplatenia.

Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ani odporca. Nakoľko súd nemal preukázané podmienky
pre odročenie pojednávania, vec prejednal podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa
aj odporcu.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.Súd zistil, že odporca ako dlžník uzavrel s navrhovateľom ako veriteľom Úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX,
na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 3.400,- eur pri úrokovej
sadzbe 13,12 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov tvorila 16,27 %. Priemerná RPMN tvorila

20,04 % ročne, celková čiastka na zaplatenie bola 4.841,60 eur. Úver mal odporca splácať mesačne
po 77,57 eur, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, splatný bol do 60 mesiacov odo dňa podpisu
úverovej zmluvy.

Súd zistil, že navrhovateľ listom zo dňa 21.12.2011 vyzval odporcu o predčasné splatenie istiny úveru
č. XXXXXX na základe zmluvy z 01.04.2011 s príslušenstvom. Dlh mal uhradiť do 03.01.2012.

Úverová zmluva neobsahuje odkaz na Všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, ako prílohu

udáva Sadzobník poplatkov.

Navrhovateľpredložilvýpiszúverovéhoúčtuč.1,znehovyplýva,ženavrhovateľposkytolodporcovi dňa
01.04.2012 úver vo výške 3.400,- eur. Ďalej predložil poslednú upomienku pred výzvou na predčasné
splatenie úveru zo dňa 04.11.2011, z nej vyplýva, že odporca od 01.04.2011 dlhuje sumu 156,01 eur.

Podľa ust. § 1 ods. 1 /zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 /zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a/, b/ a d/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

V konaní nebolo sporným, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený úverovou
zmluvou č. XX/XXX/XX zo dňa 01.04.2011, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto je
na tento právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského

charakteru, a to nielen príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch aúčinného v čase uzavretia zmluvy, ale aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd
uvádza, že v oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré
smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika

preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napríklad zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej
úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji
tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne
uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na

povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako
dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromnoprávna zmluva,
ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici
93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo
iným osobitným zákonom. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová zmluva nesporne charakter

absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. I keď súdna prax vo vzťahu k
aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola
jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.

z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve
odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na
spotrebiteľské vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nevidel súd v

súčasnosti dôvod nepostupovať v súlade s tou doterajšou súdnou praxou, v zmysle ktorej, vychádzajúc
zo znenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 03. 2015, je potrebné otázku premlčania
v spotrebiteľských vzťahoch posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Premlčacia doba začala plynúť dňa 04.01.2012 (t.j. deň nasledujúci

po zosplatnení úveru) a uplynula dňa 04.01.2015. Žaloba bola na súd podaná dňa 20.02.2015, teda po

uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že súd v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej

moci a premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na súd, na základe premlčania práva v tomto
prípade návrh zamietol. (Porovnaj rozsudky KS Žilina z 31.07.2015, sp.zn. 8Co/113/2015, KS Trnava z

27.07.2015, sp.zn. 23Co/716/2014.)

O trovách konania rozhodol súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože úspešný odporca mal právo na náhradu
trov konania, no nežiadal si ju a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.