Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37P/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208528
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115208528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Trnave, dieťa otca G. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. I. XXX/XX, X., t.č. bytom P. XXXX/
XX, I., a matky X. P., rod. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. ulica XXXX, Q., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným na súd dňa 20.4.2015 domáhal zvýšenia
výživného plateného matkou na sumu 200,00 € mesačne, s účinnosťou od 1.9.2012; nedoplatok na

zročnom výživnom žiadal zaplatiť matkou v splátkach po 100,00 € mesačne. Uviedol že Rozsudkom
Okresného súdu Galanta č. 17P/12/2012-53, zo dňa 14.8.2012, súd zaviazal matku povinnosťou platiť
maloletému G. výživné vo výške 26,65 € mesačne, a následne od 1.7. každého roka vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 2, ods. 2, písm. c) zák.č.
601/2003 Z.z. (rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.8.2012); súd pri určovaní
výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z aktuálneho príjmu matky. Maloletý navštevuje posledný ročník
základnej školy v I., pripravuje sa na štúdium na Strednej priemyselnej stavebnej škole v Trnave, čím sa

podstatne zvyšujú náklady na jeho štúdium, výdavky sa tiež podstatne zvýšili z dôvodu jeho fyzického
rastu-nákladynastravu,ošatenieahygienicképotreby(vškoleplatístravnévovýške30,00€mesačne),
vo voľnom čase chodí maloletý do posilňovne, kde hodina stojí 2,00 €, t.j. mesačne 30,00 €. Podľa otca
matka maloletého pracovala v období december 2011 až marec 2012 v Rakúsku, zarábala mesačne
cca. 1.000,00 € (čo uviedla počas pojednávania vo veci konanej pred Okresným súdom Galanta sp.zn.
17P/12/2012).Zdôvodužeodposlednejúpravyvýživnéhodošlokzmenepomerovnastranemaloletého
G. aj na strane matky, navrhuje zvýšenie výživného.

K návrhu priložil otec kópiu Rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.8.2012.

Okresný súd Trnava listom zo dňa 5.5.2015 vec postúpil Okresnému súdu Galanta ako súdu miestne
príslušnému.
Okresný súd Galanta Uznesením č. 16P/122/2015-12 zo dňa 17.6.2015 preniesol svoju príslušnosť na
Okresný súd Trnava.
Tunajšiemu súdu bola vec doručená dňa 29.7.2015.

Matka sa k návrhu vyjadrila podaním došlým súdu dňa 1.7.2015 v ktorom uviedla že s návrhom otca na
zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko je nezamestnaná (vedená na Úrade práce v Seredi), nepoberá
žiadnu dávku hmotnej núdzi, podporu v nezamestnanosti, ani sociálne dávky - nie je schopná platiťvyššie výživné. Momentálne matka brigáduje na základe dohody, finančne jej vypomáhajú rodičia, u
ktorých býva so synom T. P. nar. XX.XX.XXXX.

Súd si zadovážil pre svoje rozhodnutie ďalej oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že otec
ani matka t.č. nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti, oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že
otec nie je t.č. vedený v evidencii nezamestnaných, matka je poberateľkou prídavkov na dieťa po
23,52 € mesačne, čestné prehlásenie matky zo dňa 7.9.2015, dohodu o pracovnej činnosti uzavretú
dňa 24.4.2015 medzi O. D. ako zamestnávateľom a matkou (dohodnutá odmena 2,50 € na hodinu),

potvrdenie zamestnávateľa matky zo dňa 7.9.2015 z ktorého súd zisťuje jej príjem vo výške 41,94 €
mesačne, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch matky za rok 2014 (vo výške 234,67 €), lekársku správu
MUDr. S. F. zo dňa 18.11.2014, 25.11.2014 a 9.12.2014, lekársku správu MUDr. F. O. zo dňa 23.6.2015,
8.7.2015 a 19.8.2015, čestné prehlásenie S. a W. Q. (rodičia matky) zo dňa 7.9.2015, oznámenie
daňového úradu o skutočnosti že matka nepodala daňové priznanie z príjmov za rok 2014, a spis
Okresného súdu Galanta sp.zn. 17P/12/2012.

Otec na pojednávaní konanom dňa 21.9.2015 uviedol že na návrhu na zvýšenie výživného trvá, nakoľko
za posledného trištvrte roka sa jeho finančná situácia rapídne zhoršila, keď nedostal zaplatené za
vykonanú prácu. Maloletý začal navštevovať strednú školu, poplatky súvisiace so štúdium sú cca. vo
výške 200,00 € jednorázovo, maloletý potrebuje z dôvodu štúdia PC, tlačiareň a pod. Otec je jediným

majiteľom spoločnosti W., s.r.o., a nakoľko mu jeho odberateľ nezaplatil za vykonané zákazky, na
spoločnosť bola uvalená reštrukturalizácia - momentálne má spoločnosť nulový príjem, čaká sa na
rozhodnutie súdu o konkurze; iné príjmy otec nemá. Otec nie je evidovaný v evidencii nezamestnaných,
nemôže sa ani zamestnať nakoľko je vedený ako SZČO, resp. konateľ spoločnosti. Výdavky na
domácnosť má cca. vo výške 400,00 €, v čom je spotreba energií a poplatky, a hypotekárna splátka,

zvýšené výdavky na chod domácnosti nemá (od budúceho mesiaca bude zvýšená hypotekárna splátka).
Otec žije s partnerkou ktorá nie je zamestnaná, je vedená na úrade práce. Maloletý chodí na strednú
školu v Trnave, je zdravý, nie sú na neho zvýšené výdavky; z dôvodu rastu však potrebuje neustále
nové oblečenie, športové úbory.
Matka na pojednávaní konanom dňa 21.9.2015 uviedla že s návrhom na zvýšenie výživného nemôže

súhlasiť, nakoľko jej to nedovoľuje finančná situácia - je dlhodobo (4 roky) nezamestnaná, vedená na
úrade práce, kvôli zdravotnému stavu (natrhnutý sval) sa nevie zamestnať na trvalý pracovný pomer;
momentálne pracuje brigádnicky na dohodu, mesačne zarobí cca. 40,00 €, poberá prídavky na dieťa vo
výške 23,52 € mesačne, žiadne ďalšie príjmy nemá. Matka je vyučená ako cukrovinkárka, pre problémy
s rukou sa však v tejto oblasti nemôže zamestnať. Býva s rodičmi (nemá partnera), na chod domácnosti

vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov rodičom neplatí; býva spolu s ďalším synom rodičov
T., ktorý študuje na strednej škole v Trnave - tento je zdravý, zvýšené výdavky na neho nie sú (okrem
mimoškolských aktivít napr. futbal, ktorý hrá výkonnostne). Z dôvodu zlého zdravotného stavu matka
nemá výdavky, nakoľko injekcie dostávala na predpis, momentálne ju čaká operácia, ďalšie zvýšené
výdavky nemá; všetko čo je potrebné platia za ňu jej rodičia.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 21.9.2015 uviedla že odporúča návrhu
vyhovieť, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky - výživné navrhuje zvýšiť primerane
možnostiam matky a oprávneným potrebám maloletého.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky maloletého dieťaťa, a zástupkyne kolízneho

opatrovníka ustanoveného maloletému, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov a s listinnými
dôkazmi uvedenými vyššie, oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp.zn.
17P/12/2012,akoioboznámenímsasobsahomceléhospisovéhomateriáluazistilnasledovnýskutkový
a právny stav:
Maloletý G. má XX rokov, od 1.9.2015 navštevuje strednú školu v Trnave (stravné vo výške 30,00 €

mesačne, jednorazové výdavky v súvislosti so štúdiom má vo výške 200,00 €). Maloletý má záujmy
primerané jeho veku, výdavky na maloletého (oblečenie, obuv, hygiena, posilňovňa, poistenie a pod.)
sú v obvyklej výške (zvyšujú sa v súvislosti s jeho telesným rastom).
Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. 17P/12/2012-53 zo dňa 14.8.2012 bolo určené výživné
na maloletého vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa

osobitnéhozákona-vtomčasemalmaloletýXXrokov,výdavkynajehovýživuavýchovuboliprimerané,
nezvýšené, navštevoval v tom čase základnú školu. Otec mal v tom čase príjem vo výške 216,29
€ mesačne, matka bola nezamestnaná (vykázala príjem vo výške 1.200,00 € za rok, t.j. 100,00 €
mesačne).Návrh na zvýšenie výživného bol otcom podaný dňa 20.4.2015.
Otec je jediným spoločníkom spoločnosti W. X., s.r.o., je vedený ako SZČO - uvedená spoločnosť,
ani otec ako živnostník, nedosahuje približne od konca raka 2014 žiadne príjmy (jeho odberateľ

mu nezaplatil za vykonané zákazky), na spoločnosť bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, iné
príjmy otec nemá; otec nie je evidovaný v evidencii nezamestnaných. Výdavky na domácnosť má
otec vo výške 400,00 € mesačne (spotreba energií a poplatky, hypotekárna splátka), zvýšené výdavky
na chod domácnosti nemá. Otec žije s partnerkou ktorá nie je zamestnaná, je vedená v evidencii
nezamestnaných na úrade práce.

Matka je dlhodobo (4 roky) nezamestnaná, je vedená v evidencii nezamestnaných na úrade práce, kvôli
zdravotnému stavu (natrhnutý sval) sa nevie zamestnať na trvalý pracovný pomer; momentálne pracuje
matka na dohodu s príjmom 41,94 € mesačne, poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 € mesačne,
žiadne ďalšie príjmy nemá. Matka je vyučená ako cukrovinkárka, pre zdravotné problémy s rukou sa
v tejto oblasti nemôže zamestnať. Matka býva s ďalším synom T. (študuje na strednej škole v Trnave,
zvýšené výdavky na neho nie sú) a s rodičmi, partnera nemá; na chod domácnosti rodičom neprispieva.

Zvýšené výdavky matka nemá.
Okrem maloletého G. rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu nemajú.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, prispievajú obaja rodičia na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62, ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78,ods.1Zákonaorodinemožnodohodyasúdnerozhodnutiaovýživnomzmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78, ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo

fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj
dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej

vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Pri určení výšky
výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej
úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší
životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.
Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby

tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek
zmena v okolnostiach rozhodných pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho
charakteru hlavne tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu
ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrhu otca na zvýšenie výživného nie je možné
vyhovieť.

Je pravdou, že v dobe od poslednej úpravy výživného na maloletého G. k zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zvýšenie doposiaľ určeného výživného, došlo hlavne a prioritne na strane maloletého
dieťaťa ako oprávnenej osoby, nakoľko jeho odôvodnené potreby od poslednej úpravy výživného v roku
2012 (t.j. v dobe pred tromi rokmi) stúpli, a to hlavne v súvislosti s jeho vzdelávaním (prechod na strednú
školu), ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, záujmy, spoločenské vyžitie,

zdravotnú starostlivosť, a v neposlednom rade aj v súvislosti s jeho telesným vývinom; k mimoriadnemu
zvýšeniu potrieb maloletého však od poslednej úpravy výživného neprišlo.
Vo veci určenia / zvýšenia výšky výživného však súd musel brať do úvahy aj reálne možnosti matky
ako povinnej osoby platiť vyššie výživné ako tomu bolo doposiaľ - tu dospel súd k záveru, že niet
priestoru a objektívnej možnosti na zvyšovanie vyživovacej povinnosti. Matka je totiž dlhodobo (4 roky)
nezamestnaná, je vedená v evidencii nezamestnaných, kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu (ktorý

preukázala lekárskymi správami) nie je schopná sa riadne zamestnať v trvalom pracovnom pomere, a
momentálne pracuje na dohodu s príjmom niečo vyšším ako 40,00 € mesačne (poberá prídavky na dieťa
vo výške 23,52 € mesačne, čo však sa za príjem matky nedá považovať), žiadne ďalšie príjmy nemá; je
vyučená ako cukrovinkárka, pre zdravotné problémy sa v tejto oblasti nemôže zamestnať. Matka býva s
ďalším synom, ktorý študuje na strednej škole v Trnave, s výdavkami jej pomáhajú rodičia. Už v terajšej

situácii tak matka platí výživné na maloletého G. v rozsahu 65% zo svojho príjmu(!), ďalšie zvyšovanie
vyživovacej povinnosti je teda nereálne.
Súd v tejto súvislosti iba pripomína, že už určenie vyživovacej povinnosti vo výške 30% zo sumy
životného minima v sebe zahŕňa určitý automatický mechanizmus postupného zvyšovania výživného,
ktorýjezávislýodurčenejsumyživotnéhominima(ajkeďsúduznávažesajednáonepatrnézvyšovanie,

ktoré s určitosťou nemôže pokryť zvyšujúce sa náklady na výživu maloletého dieťaťa, naviac suma
životného minima už nebola dlhšiu dobu upravená).
Z uvedených dôvodov, keď reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky (ako povinnej osoby)
neumožňujú platiť vyššie výživné ako doposiaľ určené, pričom platenie výživného vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona mesačne je síce výživné na úrovni zákonom určeného minima, ale vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu je to primerané výživné, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine, súd rozhodol tak, že návrh
otca na zvýšenie výživného zamietol.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 146, ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.