Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207149
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:1713207149.5

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zast.: Jakubčák,
advokátska kancelária s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: Z. V. ,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. E. X, XXX XX I. S., štátny občan SR, t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. Evou Germanovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu

Komárno, o zaplatenie 2147,06 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 305,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
305,52 eur od 22.12.2010 až do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 407,36 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 203,68 eur od 22.12.2010 až do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.01.2011 do zaplatenia, zo

sumy 25,46 eur od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy
25,46 eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46
eur od 21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur
od 21.08.2011 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 24,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 90,46 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu :
1921800656/0200, VS: 014309-10, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd upravuje prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil
navrhovateľovi GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838

825 sumu vo výške 11,30 eur titulom časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 02.05.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť,
zaplatiť mu sumu 2147,06 eur s príslušenstvom titulom vrátenia úverových peňažných prostriedkov.
Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o splátkovom úvere č. 0630553435 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom - SLSP a.s., IČO:
00 151 653 a žalovaným dňa 11.09.2006, poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo

výške 896,24 eur pri úrokovej sadzbe 18,40% p.a.. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver
mesačnou splátkou vždy k 20. dňu toho, ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na
deň 20.10.2006 a konečná splatnosť úveru na termín 20.08.2011. Žalovaný poskytnutý úver nesplatil
ani do dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do 20.08.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou
dňa 21.12.2010 medzi SLSP, a.s. a žalovaným bola na žalobcu postúpená pohľadávka tvoriaca
predmet konania. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom - oznámenie o postúpení

pohľadávky zo dňa 28.12.2010. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom
žalobcu ku dňu 21.12.2010 celkový zostatok predstavoval sumu 2147,06 eur a pozostával z istiny vovýške 1904,59 eur a úrokov z omeškania vyčísleným vo výške 242,47 eur. Žalobca úročil istinu riadnym
úrokom dohodnutým v zmluve a zákonným úrokom z omeškania. Právne odôvodnil žalobca svoj návrh
poukazom na § 497, § 502 ods. 1, § 369 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj poukazom

na rozhodnutie NS ČR publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 15/2001. Žalobca svoj
návrh skutkovo a právne doplnil písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 23.06.2015 , v ktorom
uviedol, že predmetná úverová zmluva nevznikla reálnym odovzdaní druhovej veci , ale vznikla už
dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu žalobcu
poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté

plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach, teda ide o zmluvu o úvere v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu
na povahu účastníkov. Izolovaným výkladom Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, by bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Poukazom
na § 23a ods. 1 z.č. 634/1992 Zb. bol však verejnoprávnym predpisom pojem spotrebiteľská zmluva

rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka ako aj všetky zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa názoru žalobcu spotrebiteľský úver nie je samostatný zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných
typov, ktorých kauzou je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, ktorý

nevylučuje použitie Obchodného zákonníka. Za lex specialis voči úprave spotrebiteľských zmlúv v
Občianskom zákonníku považuje žalobca ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Právny
názor, že úverová zmluva sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom
podporil žalobca poukazom na obsah článku „Spotrebiteľ v exekučnom konaní “ a článok „Spotrebiteľská
zmluva“ uverejnený v Bulletine slovenskej advokácie č. 12/2008 prof. JUDr. P.Vojčíkom CSc., podľa

ktorého pri prostriedkoch ochrany spotrebiteľa je potrebné posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu
alebo obchodnoprávnu, pretože je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu obsiahnutú v týchto kódexoch.
Spotrebiteľskou zmluvou je aj absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym
režimom Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje v prospech
spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Občianskom zákonníku, ak by

spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa, pričom ide o dispozitívne
ustanovenie, ktoré nestanovuje aplikáciu Občianskeho zákonníka nespotrebiteľské zmluvy vo forme
absolútnych obchodov inak ako v rozsahu § 52-§54 resp. § 60 . Podstatné ustanovenia o premlčaní
nie sú ustanoveniami dispozitívnymi ale kogentnými, dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych
spotrebiteľských vzťahoch nemajúcich formu absolútneho obchodu nemôže byť predmetom zmluvnej

podmienky, pretože je predmetom kogentnej právnej normy. Žalobca porovnával českú právnu úpravu
obsiahnutúv§262ods.4ObchodnéhozákonníkaacitovalrozhodnutieNSČRsp.zn.32Cdo3337/2010,
pričom dospel k záveru, že premlčanie sa aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho
obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom a podľa jeho § 397 premlčacia doba je štvorročná,
pričom tento záver neodporuje ani rozhodnutiu NS SR sp.zn. MCdo/20/2009. Žalobca poukázal na

podporu svojho právneho názoru na rozhodnutia KS v Trnave č.k. 9Co/224/2011-128 z 27.11.2012,
sp.zn. 11Co/456/2012 z 05.02.2014, sp.zn. 24Co/417/2012 z 25.03.2014, rozhodnutia KS v Nitre ps.zn.
9Co/162/2012 z 22.11.2012, sp.zn. 25Co/297/2013 z 31.01.2014, rozhodnutia KS v Banskej Bystrici
sp.zn. 14Co/142/2014 z 30.01.2014,sp.n. 14Co/163/2013 z 25.02.2014, sp.zn. 17Co/170/2013 a sp.zn.
15Co/28/2013 z 30.10.2013, ako aj rozhodnutie KS Žilina sp.zn. 8Co/423/2013 z 31.03.2014 a nakoniec

uznesenie NS SR sp.zn. 6MCdo/4/2012 z 27.03.2013. Na základe uvedených rozhodnutí súdov sa
žalobca dovoláva premlčacej doby v trvaní štyroch rokov. Žalovaný čerpal úver vo výške 896,24 eur dňa
11.09.2006. Na úhradu splátok úveru zaplatil spolu sumu vo výške 180,05 eur, pričom poslednú úhradu
vo výške 25,- eur uskutočnil dňa 23.07.2007. Predmetné úhrady zodpovedajú necelým 8-im úverovým
splátkam, teda nepostačujú ani na úhradu splátok splatných v období od 20.10.2006 do 20.04.2009.

Pokiaľ bola žaloba súdu doručená 20.04.2013, začala štvorročná premlčacia doba plynúť tak, že splátky
splatné v období od 20.05.2009 do 20.08.2011 ( celkom 28 splátok po 25,46 eur) nie sú premlčané.
Žalobcavzhľadomnauvedenéupravilsvojnávrhnazačatiekonaniatak,žesadomáhalvočižalovanému
zaplatenia sumy 712,88 eur ( 28 splátok po 25,46 eur splatných v období od 20.05.2009 do 20.08.2011),
úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 509,20 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, zo sumy

25,46 eur od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46
eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur
od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od
21.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.08.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.V prevyšujúcej časti sitiny vo výške 1434,18 eur so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania z istiny
1191,71 eur zobral žalobca svoj návrh späť. Uznesením č.k. 18C/94/2015-84 z 15.07.2015 pripustil súd
zmenu petitu návrhu na začatie konania a v časti, v ktorej zobral žalobca svoj návrh späť, konanie

zastavil. Svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 25.09.2015 zobral žalobca svoj návrh späť
v časti o zaplatenie istiny vo výške 305,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 305,52 eur od 22.12.2010 až do zaplatenia a súčasne požiadal o vrátenie časti zaplateného
súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 z.č. 71/1992 Zb. . Súčasne s poukazom na § 1 ods. 1, 8 a § 17
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že citovaný zákon neodkazuje na zákon o bankách

v časti, ktorá by sa dotýkala rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa tabuľky zhody smernice ES/EÚ -
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. Apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS - s ustanoveniami všetkých
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré danú smernicu preberajú ide v danej časti zákona
( § 17 ods. 1 zákona) o bežnú transpozíciu a úplnú zhodu. Odkazom na §1 a § 92 z.č. 483/2001 Z.z.

o bankách konštatoval žalobca, že účelom § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového
tajomstva, nie však stanovenie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Za daných podmienok
môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká
nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú
osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by absentoval súhlas klienta, porušila

by banka bankové tajomstvo. V § 92 ods. 1 až 7 zákona o bankách sa upravujú prípady prelomenia
bankového tajomstva, nie však obmedzenia možnosti postúpiť pohľadávku, preto žalobca nepovažuje
za správny postup aplikácie § 92 ods. 8 zákona o bankách na spotrebiteľský úver takým spôsobom,
že jeho aplikáciou sa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky a nový veriteľ nebude aktívne
legitimovaný na jej uplatnenie.

Súd vydal vo veci dňa 07.07.2014 platobný rozkaz č.k. 6RO/264/2014-44, ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 14.04.2015 č.k.
6RO/264/2014-62 bol platobný rozkaz, pretože sa nepodarilo doručiť ho žalovanému do vlastných rúk,
zrušený.
Vzhľadom na to, že miesto pobytu žalovaného nie je súdu známe a toto sa nepodarilo zistiť ani

vykonaným rozsiahlym šetrením, ustanovil súd uznesením zo dňa 28.05.2015 č.k. 18C/94/2015-66
žalovanému opatrovníčku. Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Na základe čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom ako aj návrhu na zmenu petitu návrhu doručeného
súdu dňa 23.06.2015, zastavil súd svojim uznesením č.k. 18C/94/2015-84 z 15.07.2015 konanie v časti
o zaplatenie istiny 1434,18 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1191,91,71 eur od

22.12.2010 do zaplatenia a riadneho úroku vo výške 18,40% ročne z istiny 1904,59 eur od 22.12.2010
do zaplatenia a súčasne pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 712,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 509,20
eur od 22.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46
eur od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46

eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur
od 21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od 21.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eur od
21.08.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE
z 21.12.2010 a jej prílohami, Zmluvou o splátkovom úvere č. : 0630553435 zo dňa 11.09.2006,

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 s obálkou, výpismi z úveru č. 0630553435 za
účtovné obdobie 01.01.2009-17.09.2011 a zistil tento skutkový stav.
Právny predchodca žalobcu - SLSP, a.s., IČO: 00 151 653 - uzatvorila so žalovaným dňa 11.09.2006
zmluvu o splátkovom úvere č. 0630553435 predmetom, ktorej bol záväzok právneho predchodcu
žalobcu poskytnúť žalovanému splátkový úver a záväzok žalovaného za podmienok dohodnutých v

zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky úverovej zmluvy. Účastníci sa v
základných podmienkach dohodli na úvere vo výške 27.000,- Sk ( 896,23 eur), pri pevnej úrokovej
sadzbe vo výške 18,40% p.a., na jednorazovom a bezhotovostnom čerpaní úveru, na mesačnej splátke
vo výške 767,- Sk ( 25,46 eur), poplatku za správu úveru vo výške 60,- Sk/mesačne, celkovom počte
splátok 59, dátume prvej splátky dňa 20.10.2006 a konečnej splatnosti úveru dňa 20.08.2011 (ďalej len

„úverová zmluva“). V úverovej zmluve je uvedená RPMN vo výške 25,16%.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE uzatvorenej medzi SLSP, a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom dňa 21.12.2010 a jej príloh zistil súd, že SLSP, a.s. postúpila na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému z úverovej zmluvy č. 0630553435.Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 28.12.2010 súd zistil, že SLSP, a.s. ako postupca oznamovala
žalovanému postúpenie svojej pohľadávky vo výške 2147,06 eur vyplývajúcej z úverovej zmluvy
č. 0630553435 a jej príslušenstva na žalobcu. Podľa pripojenej obálky, bola zásielka oznámenia o

postúpení odoslaná dňa 15.02.2011 a uložená na pošte pre žalovaného dňa 17.02.2011.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§4ods. 1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomkudňuuzatvorenia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 , 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide
o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto

nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6 ,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy
e) práva spotrebiteľa podľa § 7 .
Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa so žalovaným ako
fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom nebolo preukázané, že by úver využíval na účely výkonu

zamestnania, povolania alebo podnikania úverovú zmluvu, ktorú posúdil súd v súlade s § 2 písm. b) z.č.
258/2001 Z.z. ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo totiž dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov v dohodnutej výške 27.000,- Sk ( 896,23 eur) právnym predchodcom žalobcu
žalovanému, pričom žalovaný sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť úroky v dohodnutej výške fixnej úrokovejsadzby 18,40 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy. Zmluvné
strany sa dohodli na konečnej splatnosti úveru dňa 20.08.2011 pri 59-ich mesačných splátkach počnúc
prvou splátkou splatnou 20.10.2006 a mesačnej anuitnej splátke vo výške 767,- Sk (25,46 eur).

V tomto prípade súd posúdil režim vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, založený
úverovou zmluvou, ako spotrebiteľský vzťah, keď žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ a žalobca ako
banka pôsobiaca na základe bankového povolenia, ktorá je v súlade s § 2 z.č. 483/2001 Z.z. (zákon o
bankách) oprávnená poskytovať úvery Vzhľadom na predmet a obsah úverovej zmluvy ako aj povahu
subjektov, ktoré úverovú zmluvu uzatvorili mal súd za to, že zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu o

spotrebiteľskom úvere a na zmluvný vzťah účastníkov vztiahnuť zákon č. 258/2001 Z.z. v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke . Aplikáciou § 4 ods. 2 písm. a), e) až i) a ods. 3 z.č. 258/2001
Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy , dospel súd k záveru, že úverová zmluva
obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby na jej základe poskytnutý úver mohol
byť považovaný za dojednaný s úrokom a poplatkami ( § 4 ods. 4 z.č. 258/2001 Z.z.). Úverová zmluva
bola v súlade s § 4 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z. uzatvorená písomne. Na základe úverovej zmluvy poskytol

právny predchodca žalobcu - SLSP, a.s.- žalovanému dňa 11.09.2006 bezúčelový spotrebný úver vo
výške 27.000,- Sk ( 896,23 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom vo
výške 18,40% v pravidelných mesačných splátkach vo výške 767,- Sk (25,46 eur). Dátum splatnosti
prvej splátky úveru bol v úverovej zmluve dohodnutý na deň 20.10.2006 a dátum poslednej splátky
úveru na deň 20.08.2011. Porovnaním v úverovej zmluve dohodnutej výšky úrokovej sadzby 18,40

% s priemernou úrokovou mierou spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov vykazovanou 12/2007
NBS (časovo najbližšia na stránke NBS zverejnená priemerná úroková miera) vo výške 16,20% ,
bola v úverovej zmluve dohodnutá úroková sadzba primeraná priemernej úrokovej sadzbe obdobných
spotrebiteľských úverov. Žalovaný čerpal úver vo výške 896,24 eur dňa 11.09.2006. Na úhradu splátok
úveru zaplatil spolu sumu vo výške 180,05 eur, pričom poslednú úhradu vo výške 25,- eur uskutočnil

dňa 23.07.2007. Žalovaný teda nesplácal riadne a včas úver a zaplatil len necelých osem splátok úveru.
Aktívnu legitimáciu žalobcu odvodil súd zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, ktorou
SLSP, a.s. ako postupca postúpila dňa 21.12.2010 na žalobcu ako postupníka celú pohľadávku voči
žalovanému z úverovej zmluvy č. 0630553435.
Z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný zaplatil necelých osem mesačných úverových splátok, pričom

poslednú úhradu splátky úveru výške 25,- eur uskutočnil žalovaný dňa 23.07.2007, pričom suma
zaplatená predmetnými splátkami na istinu úveru predstavovala celkom 180,05 eur. Žalobca svojim
podaním doručeným súdu dňa 25.09.2015 zobral návrh v časti istiny 305,52 eur spolu s 9% ročným
úrokom od 22.12.2010 do zaplatenia späť a uplatnil si len nárok na zaplatenie 16-ich úverových splátok
splatných v období od 20.05.2010 do 20.08.2011 s príslušenstvom. Keďže žalobca zobral svoj návrh

v časti späť skôr, ako sa začalo pojednávanie, súd konanie v časti o zaplatenie istiny 305,52 eur
s príslušenstvom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Predmetom konania bol teda nárok žalobcu na
zaplatenie splátok úveru splatných od 20.05.2010 do 20.08.2011, ktoré pretože návrh žalobcu na
začatie konania bol podaný dňa 02.05.2013, neboli premlčanými. Na základe uvedeného považoval
súd uplatnený nárok žalobcu vo výške 407,36 eur, teda nárok na zaplatenie 16-ich splátok úveru,

každá v súlade s úverovou zmluvou po 25,46 eur za dôvodný. Za dôvodný považoval súd aj žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne , a to zo sumy 203,68 eur,
ktorá suma predstavovala súčet žalovaným nezaplatených úverových splátok splatných 20.05.2010 až
20.12.2010, teda súčet ôsmych úverových splátok ( 8 x 25,46 eur) s tým, že žalobca si uplatnil úrok
z omeškania z týchto úverových splátok, až po splatnosti úverovej splátky najneskôr splatnej, teda

úverovej splátky splatnej dňa 20.12.2010. Výška sadzby úroku z omeškania bola v súlade s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky. Základná úroková sadzby k 22.12.2010 predstavovala 1%, teda
žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania
vo výške 9% z každej nasledujúcej splátky splatnej od 20.01.2011 až do 20.08.2011, a to vždy odo

dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej úverovej splátky. V období od 13.05.2010 do 14.12.2011
základná úroková sadzba ECB nebola stanovená vo výške nižšej ako 1%, preto výška sadzby úroku z
omeškania uplatnená v tomto konaní žalobcom predstavovala buď zákonnú výšku úroku z omeškania
prípadne bola uplatnená v nižšej výške, preto súd považoval príslušenstvo pohľadávky tak, ako si ho
žalobca uplatnil za dôvodné a žalobe žalobcu vyhovel .

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku zaplateného za návrh ako aj
trovprávnehozastúpeniavovýške90,46eur,ktorévyčíslilvosvojompísomnompodanídoručenomsúdu
dňa 25.09.2015 ako odmena za dva úkony právnej služby spočívajúce v príprave prevzatí zastupovania
a v písomnom podaní na súd. Výška odmeny za úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 1 vyhl.č.655/2004 Z.z. prestavovala 29,88 eur a režijný paušál 7,81 eur. Žalobcom uplatnené trovy právneho
zastúpenia potom spolu s 20% DPH (právny zástupca žalobcu je podľa osvedčenia o registrácii pre daň
z pridanej hodnoty platcom DPH) predstavovali 90,46 eur. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §

142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci, po čiastočných späťvzatiach návrhu, plný úspech priznal
náhradu trov konania spočívajúcu v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 11,30 eur, potom čo
súd rozhodol o vrátení zvyšnej časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi z dôvodu čiastočného
zastavenia konania a trovách právneho zastúpenia vo výške 90,46 eur. V súlade §149 ods. 1 O.s.p.
zaviazal súd žalovaného zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu tak, ako to

žiadal vo svojom písomnom podaní.
Podľa § 11 ods. 3 veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien
a doplnkov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania
sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa
návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný
platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

v znení neskorších zmien a doplnkov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70
eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Navrhovateľ za návrh
na začatie konania uhradil súdny poplatok vo výške 128,50 eur (6% zo sumy 2147,06 eur). Súd po
zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 1.434,18 eur , rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov o vrátení časti navrhovateľom
zaplateného súdneho poplatku vo výške 79,30 eur (súdny poplatok za návrh bol zaplatený vo výške
128,50 eur, po čiastočnom späťvzatí predstavoval súdny poplatok za návrh sumu 42,50, teda 128,50
eur - 42,50 eur = 86,- eur - 6,70 eur = 79,30 eur). Súd vzhľadom na vyššie citované ustanovenie
zákona o súdnych poplatkoch rozhodol aj v tomto prípade o vrátení súdneho poplatku zaplateného za

návrh a vrátil navrhovateľovi časť súdneho poplatku zodpovedajúceho istine 305,52 eur, v ktorej časti
konanie zastavil, krátenú o 6,70 eur, čo predstavuje minimálnu sumu, o ktorú je potrebné v zmysle
zákona o súdnych poplatkoch zaplatený súdny poplatok krátiť. Po čiastočnom späťvzatí predstavuje
súdny poplatok za návrh sumu 24,50 eur, teda 42,50 eur - 24,50 eur - 6,70 eur = 11,30 eur, cestou
prevádzkovateľa platobného systému , a to Slovenská pošta, a.s. v lehote 30 dní odo dňa doručenia

odpisu tohto rozhodnutia. Výška vráteného súdneho poplatku navrhovateľovi podľa vyššie uvedeného
predstavuje 11,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205
ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.