Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 0T/56/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315896166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315896166.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného P. L.,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 360/15/7702-4 zo dňa 11. júla 2015, podľa § 284
ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2015 v Humennom,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. L., Z.. XX.XX.XXXX V. Q.,
K. B. Š. XXXX/XX, XXX XX Q.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 11.07.2015 v čase o 02.00 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. H., M. Č. Q. XXX B.
po Ulici Vihorlatskej v Snine, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Snina a po následnom
vyzvaní na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu, túto skúšku vykonával tak, aby
nedošlo k jej úspešnej realizácii, robil tak opakovane a po následnom poučení o možnosti podrobiť sa
lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený
návykovou látkou, túto možnosť bezdôvodne odmietol,

teda

pri vykonávaní činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život, alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou, alebo orientačným testovacím prístrojom, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.

Za sa odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest
odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému trest zákazu
činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009
Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, na
5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného P. L. obžalobu pre skutok
kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe č.k.: 1Pv 360/15/7702-4 zo
dňa 11.07.2015.

O obžalobe súd rozhodol v konaní podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku dňa 12.07.2015 a to trestným
rozkazom, ktorým uznal obvineného P. L. za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý mu uložil trest odňatia slobody vo výmete 3 (tri) mesiace
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a trest zákazu činnosti
spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z.z., o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, na 5 (päť)
rokov.

Keďže v zákonom stanovenej lehote dňa 20.07.2015 podal obvinený P. L. prostredníctvom zvoleného
obhajcu proti trestnému rozkazu odpor, súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

V rámci dokazovania súd vypočul obžalovaného, svedkov F.. X., F.. A. a oboznámil listinné dôkazy
tvoriace spisový materiál.

Obžalovaný P. L. v rámci obhajoby uviedol, že večer, kedy malo dôjsť ku skutku bol na otcovej chate
s priateľkou, pričom alkohol nepil. Potom cestou z benzínovej stanice OMV v Snine viedol motorové
vozidlo Škoda Octavia po ul. Vihorlatskej, lebo chcel odviesť kamarátov. Pretože za sebou zaregistroval
policajné majáky, vozidlo odstavil na krajnici. Po príchode policajnej hliadky im na výzvu predložil osobné
doklady, doklady od vozidla a zákonnú poistku. Potom bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške.
Z auta vystúpil a dychovej skúške sa podrobil. Keďže je od útleho detstva alergik, nedokázal dostatočne
dlho súvisle fúkať do meracieho prístroja, preto požiadal policajtov, aby mu dali viac času na riadne
vykonanie dychovej skúšky. Po 6 až 7 pokuse mu policajti povedali, aby prestal šaškovať a že pôjdu na
oddelenie. Vtedy sa za účelom zistenia prítomnosti alkoholu dožadoval odobratia krvi, na čo však policajti
nereagovali. Následne ho odviezli na oddelenie, kde bol zadržaný v CPZ na 48 hodín. Aj v minulosti
mal problém vykonať dychovú skúšku riadne na prvý pokus, avšak vždy to bolo v poriadku a nikdy u
neho alkohol zistený nebol. Kamaráti, ktorých viezol domov sedeli v aute a z vozidla vystúpili až keď
vykonával záverečné pokusy o dychovú skúšku. Má k tomu aj videozáznam, lebo kamarát si to nahrával
cez telefón. Policajti ho neupozornili, že môže žiadať odber krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu.

V podstate zhodnú obhajobu obžalovaný použil aj pri výsluchu v prípravnom konaní, pričom v závere
svoje konanie oľutoval.

Zo žalovaného prečinu je však obžalovaný dostatočne usvedčovaný svedeckými výpoveďami členov
hliadky OO PZ Snina - F.. F.J. X. T. F.. F. A., ktorí dňa 11.07.2015 v čase o 02.00 hod. na ul. Vihorlatskej
počas presunu na pevné stanovisko pri čerpacej stanici OMV spozorovali oproti idúce vozidlo, za ktorým
sa otočili a nasledovali ho. Vozidlo zastavili a vodiča požiadali o predloženie dokladov. Potom ho vyzvali,
aby sa podrobil dychovej skúške, ktorú odmietol. Po vystúpení z vozidla mu jeho kamaráti radili, aby
nefúkal a zavolal právnika. Obžalovaný tam hore-dole pobehoval s telefónom, preto ho upozornili, že
ak sa odmietne podrobiť dychovej skúške, dopustí sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. Na základe tohto poučenia obžalovaný súhlasil s vykonaním
dychovej skúšky. Obžalovaného poučili, aby do prístroja fúkal súvisle asi 12-13 sekúnd, pokiaľ znie
trvalý tón prístroja. On však fúkal kratší čas a to opakovane, pretože mu to viackrát umožnili, ale ani
raz skúšku riadne nevykonal, čo vyhodnotili ako marenie dychovej skúšky. Ďalej bol poučený o tom, že
môže absolvovať odber krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi. On to však stále odmietal a

hovoril, že nikde nemusí ísť. Jeho kamaráti mu stále radili, aby zavolal advokáta. Potom ho poučili, že
má vozidlo uzamknúť, lebo ďalšia jazda mu nebude umožnená a bude obmedzený na osobnej slobode
s tým, že bude predvedený na oddelenie PZ. Kamaráti obžalovaného sa správali suverénne, jeden
z nich menom U. sa správal ako majster sveta, mal vypité, vystúpil počas kontroly, natáčal si ich na
mobilný telefón a radil obžalovanému. Druhý z nich vystupoval slušne, do ich výkonu nezasahoval. Obaja
vystúpili z vozidla počas dychových skúšok obžalovaného.

Svedok F.. A. doplnil, že obžalovaný potom ako vystúpil z auta, zisťoval ich mená a upozorňoval ich na
to, že má známosti na MV SR. Z vozidla vystúpili aj dvaja jeho kamaráti, ktorých viezol, pričom jeden
z nich si ich nahrával na mobilný telefón. Nakoľko aj po vystúpení obžalovaného z vozidla sa potvrdili
ich podozrenia, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, vyzvali ho na vykonanie
dychovej skúšky. Nakoľko prvá dychová skúška bola neúspešná, podrobne mu popísal, ako má skúšku
vykonať, pričom spôsob fúkania, dĺžku a intenzitu mu mimo prístroja aj názorne predviedol. Pretože vodič
opakovane fúkal tak, aby dychová skúška nebola riadne vykonaná, preto sa obžalovaného opýtal, či má
nejaké zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú vykonať dychovú skúšku. Obžalovaný odpovedal že
nie, preto ho následne poučil o možnosti ísť na odber krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu, no aj
túto možnosť odmietol. Následne sám žiadal ešte viackrát zopakovať dychovú skúšku, no aj opakované
skúšky vykonal tým spôsobom, ako predtým opísal a dokonca s úsmevom na tvári. Celé sa to opakovalo
asi 5-krát.

Skutočnosť, že obžalovaný bol podrobený dychovej skúške certifikovaným meradlom preukazuje
záznam o dychovej skúške na čl. 16-17 spisu a certifikát o jeho overení. Chýbajúci podpis obžalovaného
na zázname potvrdzuje vyjadrenie obžalovaného, že takýto doklad odmietol podpísať.

Zadržanie vodičského preukazu preukazuje potvrdenie OO PZ Snina č. AA 301706 na čl. 19 spisu.

Vychádzajúc zo svedeckých výpovedí F.. X. T. F.. A. opierajúc sa o listinné dôkazy mal súd za
preukázané, že obžalovaný dňa 11.07.2015 v čase o 02.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia, ev.č. Q. XXX B. po Ulici Vihorlatskej v Snine, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
OO PZ Snina a po následnom vyzvaní na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu,
túto skúšku vykonával tak, aby nedošlo k jej úspešnej realizácii, robil tak opakovane a po následnom
poučení o možnosti podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a iného biologického
materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, túto možnosť bezdôvodne odmietol, čím naplnil všetky
zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,
preto ho súd uznal za vinného. Obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako málo vierohodnú a skôr
tendenčnú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, lebo ihneď ako vystúpil z
vozidla sa voči členom hliadky správal nadradene, pričom cielene a vedome maril vykonanie dychovej
skúšky. Tvrdenie obžalovaného, že je alergik a táto okolnosť bola dôvodom zmarenia dychovej skúšky tu
neobstojí, lebo podľa lekárskej správy F.. X. B. na čl. 50 spisu sa obžalovaný na vyšetrenie dostavil dňa
23.07.2014 (12 dní od spáchania prečinu) a až po 3 rokoch a s tým, že sa mu objavili klinické ťažkosti
najmä nosové, ktoré spozoroval v 4. až 7. kalendárnom mesiaci. Navyše podľa obsahu lekárskej správy
bolo obdobie od roku 2011 do začiatku roku 2014 bez príznakov a na ambulanciu nechodil.

Pri ukladaní trestu u obžalovaného P. L.R. súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách
ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení
odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci osobných pomerov obžalovaného súd zistil, že je slobodný a bezdetný. Študuje v 2. ročníku na
stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Býva s rodičmi.

Pri hodnotení osoby páchateľa (osoby obžalovaného) súd vychádzal z odpisu registra trestov, podľa
ktorého bol doteraz jedenkrát súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 3T/99/2012
zo dňa 03.10.2012 bol odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1
(jeden) rok, t.j. do 03.10.2013, pričom sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Na základe vyššie

uvedeného je teda možné konštatovať, že u obžalovaného nejde o prvé takéto konanie a jeho obhajobu
spočívajúcu v tvrdení, že v minulosti u neho nikdy alkohol zistený nebol, je možné označiť za nepravdivé.

Zákonom stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody pri prečine kvalifikovanom ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 TZ, je až na 1 (jeden) rok.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. d) TZ, to je, že spáchal trestný čin
vo veku blízkom veku mladistvých. Priťažujúcu okolnosť uvedená v § 37 TZ, zistená nebola. Vzhľadom
na prevahu poľahčujúcich okolností a neprítomnosť priťažujúcich okolností súd pristúpil k úprave hornej
hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ a trest tak ukladal v upravenej
trestnej sadzbe 0 - 8 mesiacov.

Za dostatočný a primeraný súd pokladal trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, teda na dolnej
hranici jeho výmery, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Za dôvodné súd pokladal i uloženie trestu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá
všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, lebo trestného činu sa obžalovaný dopustil v
súvislosti s vedením motorového vozidla. Trest zákazu činnosti súd v znení ust. § 61 ods. 1, 2, 3 a
ods. 7 Trestného zákona uložil vo výmere 5 (päť) rokov, lebo v nedávnej minulosti už bol za trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona právoplatne odsúdený.

Uložený trest je podľa súdu nielen trestom zákonným z pohľadu platnej právnej úpravy, ale aj trestom
spravodlivým, teda súladným s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorý obžalovanému garantuje právo na spravodlivý súdny proces,
neoddeliteľnou súčasťou ktorého je nepochybne aj právo na uloženie spravodlivého trestu.

Keďže konaním obžalovaného nebola spôsobená žiadna škoda, súd o nej nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.