Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Andrej Šalata

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19C/78/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207227960
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7207227960.1

Uznesenie

Krajský súd v E. vo veci žalobkyne Q. N., E., F. X, proti žalovanému K. bytové družstvo P., E., E., F. X,
P.: XX XXX XXX, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 19C/78/2007-171 z 2.12.2010
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 1
983,61 € na účet jeho zást., do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. (jeho znenie citoval), lebo žalobkyňa
nevzala žalobu späť pre správanie žalovaného, ale z dôvodu, že škoda jej bola uhradená iným
subjektom, ktorý nebol účastníkom konania a preto zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Uviedol,

že trovy konania žalovaného pozostávajú z trov právneho zast. vo výške 1 804,18 € podľa vyhl.č.655/04
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 1) prevzatie a prípravu
zast. 13.3.2008 287,13 € + 6,31 € režijný paušál,2) účasť na pojednávaní 11.11.2008 287,13 € +
6,31 € režijný paušál,3) účasť na pojednávaní 3.2.2009 71,79 € (1/4 zo sumy 287,14 €) + 6,95 €,4)
písomné podanie vo veci samej 287,14 € + XX,XX € (19 % DPH) + 6,95 € režijný paušál,5) účasť na
pojednávaní 3.3.2009 71,79 € (1/4 zo sumy 287 €) + 13,64 (19 % DPH) + 6,95 € režijný paušál,6)

účasť na pojednávaní 5.5.2009 287,14 € + 54,55 € (19 % DPH) + 6,95 € režijný paušál a 7) účasť na
pojednávaní 19.1.2010 287,14 € + 54,55 € (19 % DPH) + 7,21 € režijný paušál. Zároveň rozhodol aj
o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods.3 O. s. p. a žalovanému priznal 179,43 € za odvolanie
proti výroku o trovách konania 13.5.2010 (vychádzajúc z 1/2 hodnoty jedného úkonu, 1 úkon 287,13 €,
t.j. 1/2 z uvedenej sumy = 143,57 €) + 7,21 € režijný paušál a 19 % DPH 28,65 €. Citujúc znenie § 9
ods.1,§ 14 ods.1 písm. a),c),ods.4 a § 18 ods.3 cit. vyhl., s účinnosťou do 31.5.2009 v znení zák.č.209/09

Z. z., žalovanému nepriznal trovy konania v takom rozsahu, v akom ich vyčíslil jeho zást. v podaní z
13.4.2010, označenom ako „oznámenie“, t.j. nepriznal mu úkony účasť na pojednávaní 3.2.2009 a za
účasť na pojednávaní 3.3.2009 287,14 €, ale iba v 1/4 zo sumy 287,13 €, t.j. 71,79 €, nakoľko šlo o
pojednávania, ktoré boli odročené bez prejednania veci. Žalovanému priznal aj ním uplatňovanú 19 %
DPH, za úkony vykonané od 1.3.2009, kedy sa jeho zást. stal jej platiteľom.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla „rozsudok“ v napadnutej časti zmeniť alebo

zrušiť a vec vrátiť súdu na vydanie nového rozhodnutia. Uviedla, že dôvodom pre tento procesný postup
je skutočnosť, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods.2 písm. d) O. s. p.) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.), že svojou žalobou z 8.11.2007 sa domáhala náhrady škody 12 742,48
€ s prísl., ktorá bola spôsobená požiarom a zničením hnuteľných, najmä osobných vecí v byte, ktorý
užíva ona a jej manžel a ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že užívajú 3 izbovýbyt na 9. posch. v Košiciach, Ladožská 9, ktorý sa nachádza vo výlučnom vlastníctve žalovaného, že
vzhľadom na vyplatenie náhrady škody tretím subjektom, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným,
vzala žalobu v celom rozsahu späť, že v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach

5Co/170/2010-166 z 25.8.2010 ju súd napadnutým rozhodnutím zaviazal na náhradu trov konania, z
obsahu jeho odôvodnenia je však zrejmé, že sa vôbec nezaoberal tým, či na jej strane existujú alebo
neexitujú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby mohol rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania a že z uvedeného vyplýva, že súd nie je viazaný skutkovým stavom
(nevyhnutným pre zistenie, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa alebo nie), ktorý odvolací súd v

podstatenezisťoval.Trvalanavšetkýchsvojichvyjadreniach,ktorésúdudoposiaľprednieslaústnealebo
písomne a uviedla ďalej, že je presvedčená, že v nadväznosti na rozhodnutie vydané v tomto súdnom
konaní je aplikácia § 150 O. s. p. na mieste, že je dôchodkyňa, nemá žiadny majetok a jej jediným
príjmom je jej dôchodok a že spolu aj s manželom bývajú v byte svojej dcéry. Poukázala na to, že z jej
strany sa nejednalo o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, že žalobu podala na súd v októbri 2007,
pričomprávnyaskutkovýstavboljasneajednoznačnedefinovaný,žecelésúdnekonaniesanaťahovalo

predovšetkým z dôvodov na strane súdu, ktorý ju prvýkrát vypočul až 5.5.2009 (čo bolo predposledné
pojednávanie), že predtým boli nariadené 4 pojednávania, na ktorých súd nielen, že ju nevypočul, ale ani
nevykonal žiadne dôkazy, že ak by ju bol vypočul hneď na 1. pojednávaní, vedela by mu zodpovedať a
zdokladovať všetky tie skutočnosti, ktoré neskôr musela rozpisovať vo svojich vyjadreniach, že rovnako
súd mohol ihneď posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaného, že počas prvých 4 pojednávaní sa neustále

riešila otázka toho, aké doklady žalovaný doložil alebo nedoložil do súdneho spisu a čo všetko ešte
súdu chýba, aby mohol vo veci začať riadne konať (čo vôbec nemalo opodstatnenie), že opakovane mu
tieto skutočnosti vytýkala a žiadala ho aby konal rýchlejšie a bez prieťahov, že koncom r.2008 situácia
vyvrcholila tým, že ho požiadala, aby vo veci rozhodol aspoň medzitýmnym rozsudkom, či je jej nárok
opodstatnený, nestalo sa tak, že z obsahu spisu je zrejmé, že od podania žaloby až do jej späťvzatia

neurobil absolútne nič, že príčinou uvedeného nikdy nebolo jej správanie sa, že súd sa počas viac ako 2
rokov vôbec ani nezačal vyporiadavať s právnym a skutkovým stavom a keďže vzala žalobu späť, ani sa
k tomu nedostal, že vzala žalobu späť, pretože škoda bola uhradená na základe výsledkov tr. konania a
uhradiljusubjekt,ktorýbolsožalovanýmvzmluvnomvzťahu,žepasívnelegitimovanýmvtomtosúdnom
spore mohli byť súčasne 2 subjekty - žalovaný a ten, kto za škodu zodpovedá po skončení tr. konania,

že jej však plynula premlčacia doba voči družstvu a preto žalobu bola nútená podať a nemohla riskovať,
že zodpovedným v tr. konaní bude uznaný živnostník, ktorý je bezmajetný, že jediným dôvodom, prečo
bol v tr. konaní uznaný za zodpovedného niekto iný ako bezmajetný živnostník je skutočnosť, že tento
živnostník nebol riadne poučený o BOZP, že rovnako nemohla za to, že súd nebol vo veci schopný riadne
konať, tr. konanie (počas ktorého bolo vypočutých viacero svedkov, boli vyhotovené viaceré znalecké

posudky) sa právoplatne skončilo a jej bolo ponúknuté, že jej bude nahradená škoda subjektom, ktorého
by mohla popri (alebo namiesto žalovaného) žalovať a náhradu škody logicky prijala a tým jej zanikol
dôvod pre vedenie súdneho sporu, že na žiadnom z prvých 4 pojednávaní sa riadne nekonalo, že
žalovaný poprel, že je pasívne legitimovaný prvý raz po viac ako roku, že ho súd vyzval na predloženie
stanov a pojednávanie odročil, že táto požiadavka bola úplne nezmyselná a jej splnenie nemohlo mať

pre vedenie sporu žiadny význam, že sa to opakovalo ešte 3 krát, že k reálnemu úkonu - jej vypočutiu sa
súd dopracoval až po naliehaní na 5. pojednávaní a že po 6. vzala svoju žalobu pre nahradenie škody
späť. Napokon uviedla, že všetky uvedené skutočnosti sú preukázateľné a priamo vyplývajú z obsahu
súdneho spisu a vzhľadom na skutkový a právny stav, ako aj okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu práva
na súde by nebolo spravodlivé, aby bola na nahradenie týchto trov konania zaviazaná.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 písm. O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie zmenil podľa § 220 O. s. p., lebo
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).

Súd v čase svojho rozhodovania postupoval správne, pokiaľ žalobkyni uložil povinnosť nahradiť

žalovanému trovy konania, vychádzajúc tak z právneho názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v
uznesení 5Co/170/2010-166 z 25.8.2010.

Žalobkyňa však v odvolacom konaní uviedla nové skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie
nároku žalovaného na náhradu trov konania, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods.1 O.
s. p. na svojej strane, spočívajúce v skutočnosti, že je dôchodkyňa, nemá žiadny majetok a jej jediným

príjmom je dôchodok, ktorú skutočnosť žiadala zohľadniť až v odvolacom konaní.Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda treba prihliadnuť na pomery
nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho

majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by
mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na
náhradu trov konania. Ďalej je potrebné si všímať okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť

trovy konania, ale i toho, kohomajetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ust. dotknutá.

V prejednávanej veci ide o prípad, ktorého výnimočnosť spočíva v okolnostiach na strane žalobkyne,
keďže jej jediným príjmom je len starobný dôchodok 209,82 €, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a
nie je držiteľkou a vlastníčkou motorového vozidla, pričom tieto skutočnosti boli už zohľadnené, keď jej
súd uznesením 19C/78/2007-32 z 25.2.2008, právoplatným 4.3.2008, priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov. Povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 1 983,61 € by žalobkyňu dostala do hraničnej

životnejsituácie,vzhľadomnajejsociálne,majetkovéazárobkovépomery,nadruhejstranenepriznaním
náhrady trov konania žalovanému, jeho majetková sféra nebude výrazne dotknutá, a okrem toho bol
vzatý zreteľ aj na postoj žalobkyne v súdnom konaní.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa, mala v odvolacom konaní plný úspech, avšak náhradu trov odvolacieho konania si
neuplatnila, preto jej ich náhrada nebola priznaná a žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.