Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/620/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1115205574.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.Č.: X., X.. XX.XX.XXXX, H., X..
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - H.. H. H., V. L. E.Á. S. XC, XXX XX R.,
zastúpená JUDr. Broňou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava, a
otec - A.. H. H., V. L. F.Ľ. X, XXX XX L., zastúpený JUDr. Irenou Dubravčíkovou, advokátkou, so sídlom

Slovinec 73, 841 07 Bratislava, v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca
na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I.
v Bratislave, zo dňa 24.09.2015 č.k. 3P/15/2015-230, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zmenil predbežné opatrenie nariadené uznesením

Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015 v časti úpravy styku otca s
maloletou X. H., X. G. XX.XX.XXXX tak, že otec je predbežne oprávnený stretávať sa maloletou každý
utorok v párnom týždni od 16.00 hod. do 17.30 hod., bez prítomnosti matky, za asistencie psychológa
Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom
výbore UNICEF, Fialkové údolie 5, Bratislava, matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť
a v určenom čase ju odovzdať v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF,

dobu trvania predbežného opatrenia určil na tri mesiace odo dňa jeho vykonateľnosti a návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/, § 77 ods. 1, § 171
ods. 1 O.s.p., dospejúc k záveru, že návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné
vyhovieť. Uviedol, že od nariadenia predbežného opatrenia zo dňa 04.05.2015, č.k. 3P/15/2015-122

nedošlo k zlepšeniu vzťahu maloletej X. so svojim otcom a vzhľadom na ďalšie procesné návrhy zo
strany otca ( odvolanie proti nariadenému predbežnému opatreniu, návrh na nariadenie predbežného
opatrenia doručený súdu dňa 12.08.2015) nebolo možné doposiaľ vykonať znalecké dokazovanie a
rozhodnúť vo veci samej. Konštatoval, že na okamžité zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
otca predbežným opatrením bez vykonania riadneho dokazovania nemal osvedčený vážny dôvod
takejto dočasnej úpravy. Preukázanú mal riadnu starostlivosť matky o maloleté deti s tým, že v

konaní neboli doposiaľ osvedčené žiadne z otcom tvrdených skutočností. Vyslovil názor, že v tomto
štádiu konania bez vykonania znaleckého dokazovania ďalšia dočasná zmena pomerov maloletých
detí by ich vystavila neprimeranej záťaži. Na námietky otca týkajúce sa skôr nariadeného predbežného
opatrenia zo dňa 04.05.2015 č.k. 3P/15/2015-122, neprihliadal pre preskúmanie uvedeného uznesenia
v odvolacom konaní a jeho následnej právoplatnosti. Zdôraznil, že uznesením zo dňa 17.08.2015, č.k.
3P/15/2015 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická

psychológia detí a klinická psychológia dospelých zamerané na zistenie príčin vedúcich k súčasnému
stavu rodinných vzťahov, ako aj na zistenie predpokladov rodičov pre ich výchovné pôsobenie namaloleté deti. Vzhľadom na doterajšie zistenia v súvislosti s nerealizovaním styku otca s maloletou
X. a súčasne doposiaľ nevykonaným dôkazom posúdenia odbornej otázky znalcom, dočasne upravil
styk otca s maloletou v nevyhnutnom rozsahu za asistencie odborného personálu Linky detskej istoty

pri UNICEF. Uviedol, že matka napriek apelu zo strany súdov nebola schopná doposiaľ zabezpečiť
akýkoľvek kontakt otca s maloletou X., pričom pretrvávanie tohto stavu nie je v súlade so záujmami
maloletej a preto vzhľadom na okolnosti daného prípadu ( najmä psychosomatické prejavy dieťaťa),
ako jediná možnosť minimalizovania prípadného negatívneho dopadu na psychiku maloletej X., sa javí
zabezpečenie asistovaného styku pod odborným vedením psychológa na neutrálnej pôde.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletých
detí navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel jeho návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vydané v rozpore
s ust. § 205 ods. 2 písm. c, d, f/ OSP, nakoľko bolo vydané na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, neboli preskúmané navrhnuté dôkazy a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s názorom súdu, že predlžuje svojimi procesnými návrhmi
dobu na vypracovanie znaleckého posudku, keď súd mohol znalcovi vyhotoviť potrebnú fotokópiu spisu
a zabezpečiť tak pre znalca možnosť oboznámenia sa so spisom. Uviedol, že z práva na spravodlivý
súdny proces vyplýva aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany. Pozitívne hodnotil stanovisko súdu prvého stupňa, že ako najlepší záujem maloletej X.
vidí zachovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi, avšak jeho možnosť stretávať sa s maloletou
pod dohľadom cudzej osoby nie je možné hodnotiť ako dostatočné a je zjavne nepostačujúce na
zachovanie rovnocenného vzťahu X. k obom rodičom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bez ďalšieho
zdôvodnenia považoval za arbitrárne a v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné. Namietal tvrdenie

súdu, že pre prijatie ním navrhovaného opatrenia nemal osvedčený vážny dôvod, ktorý by bez ďalšieho
odôvodňoval vyňatie oboch maloletých detí zo starostlivosti matky a ich odovzdanie do starostlivosti
otca. Tvrdil, že matka tým, že nevytvára priestor pre realizáciu styku jeho s maloletou X. koná proti
jej záujmom a odôvodnenie súdu, ktoré obsahuje tvrdenie, že matka sa o deti riadne stará, je tak v
príkrom rozpore so zistenou skutočnosťou. To, či sa matka o deti riadne stará, nie je možné hodnotiť

iba ako zabezpečovanie nevyhnutných fyziologických potrieb dieťaťa ale aj ako súhrn potrieb maloletej
s prihliadnutím na jej vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť
sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Neschopnosť matky dohodnúť sa, podľa
jeho názoru ilustruje aj snaha mediátorky J.. K.Á.V. X.Á.B., ktorú oslovil a matka s ňou komunikáciu
odmietla. Za absurdné považoval tvrdenie prvostupňový súdu, že neboli otcom osvedčené žiadne

jeho tvrdenia, keďže súdu doložil úradný záznamom policajta z G. H.Ý.Z., ako aj vyjadrenie OR PZ
Bratislava IV, z ktorého vyplýva, že nebol počas prítomnosti hliadky na H. X.Á.H.Í. v detskom centre
a v priestoroch DFNsP Kramáre agresívny na žiadnu zo zúčastnených strán. Namietal, že súd svojim
necitlivým rozhodnutím 3P 15/2015-122 vystavil obe deti neprimeranej záťaži, kedy ich zo dňa na deň
vytrhol z takmer 4 roky trvajúcej SOS a razantne a necitlivo jedno dieťa - X. odstrihol od možnosti

kontaktu s ním a druhému - H. výrazne a zásadne negatívne obmedzil možnosti styku s ním. Namietal
nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď neskúmal, či dôvody pre ktoré bolo pôvodné predbežné
opatrenie vydané aj trvajú. Úvahy prvostupňového súdu o tom, že dôvody otca boli v minulosti v
prvotnom rozhodnutí preskúmané, sú irelevantné a sú porušením ustanovení OSP. Poukázal na to,
že obmedzenie jeho kontaktu sa týka aj maloletej Michaely a v tomto kontexte dal do pozornosti, že

psychický stav maloletej Michaely nebol skúmaný ani inak riešený, ani k nemu neboli vykonané žiadne
dôkazy, pričom neboli dokazované ani len osvedčované skutočnosti ohľadne súrodeneckého vzťahu
obidvoch sestier z pohľadu maloletej H.. Jeho vzťah s maloletou H. prebiehal a prebieha bez problémov
a nie je dôvod na pokračovanie tak razantného zásahu do jeho a jej práv. Uviedol, že tak okresný ani
krajský súd nezdôvodnili svoj rozdielny prístup v hodnotení vyjadrení maloletej X. voči svojej sestre a

voči nemu, čím porušil §132 OSP, Článok 46 ods. 1 Ústavy a článok 6 ods. 1 Dohovoru. Preto sa podľa
jeho názoru v zmysle zásady logiky a pravidiel hodnotenia a osvedčovania dôkaznej situácie javí za
súčasného poznania ako najpravdepodobnejšie, že práve výchovné prostredie u matky je nedostatočné
a nesúladné so záujmami maloletej X..

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie otca dôvodné nie je.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že po návrhu matky boli uznesením Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 04.05.2015, č.k. 3P/15/2015-123 maloleté deti do rozhodnutia o veci samej predbežne zverené
do osobnej starostlivosti matky, styk otca bol upravený iba s maloletou Michaelou, styk otca s maloletou
X. vzhľadom na jej psychosomatické prejavy a odmietanie kontaktu s otcom ponechal bez úpravy.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 17.08.2015, č.k. 3P/15/2015-226 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých.

Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi. V konaní
starostlivosti o maloleté deti je preto nariadenie predbežného opatrenia namieste najmä ak je výživa
dieťaťa vážne ohrozená, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a ak si vyžaduje záujem dieťaťa jeho odovzdanie do

starostlivosti druhému rodičovi, alebo do starostlivosti toho koho označí súd , alebo do striedavej osobnej
starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho
úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v
prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletým dieťaťom, pričom treba
zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži len na zabezpečenie kontaktu rodiča s

maloletým dieťaťom tak, aby nedošlo k prerušenie citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom, a aby
do rozhodnutia o veci samej ( v tomto prípade do rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému ) nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností.

V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď nemal v prebiehajúcom

konaní o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom po opätovnom návrhu otca
na nariadenie predbežného opatrenia, preukázané zákonné podmienky na zmenu dočasnej úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, nariadenej uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
04.05.2015, č.k. 3P/15/2015-123, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.07.2015
č.k. 11CoP/285/2015-194. Odvolací súd sa v tejto časti rozhodnutia plne stotožňuje so skutkovými a

právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne odôvodnil a
využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. V záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca poukazuje na to, že akékoľvek
zmena výkonu rodičovských práv je vždy výnimočným zásahom, ktorý predpokladá jednoznačne
ustálený skutkový stav z ktorého vyplýva, že zmena, alebo obmedzenie výkonu práv rodiča je v

najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V prejednávanom prípade nie je možné s prihliadnutím na
skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a i odvolacieho súdu
bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť, že v najlepšom záujme maloletých detí je v tomto štádiu konania
ich zverenie do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd podotýka, že za daného stavu, kedy z obsahu
spisu tiež vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na preskúmanie a vyhodnotenie

psychického stavu maloletých detí, ich vzťahu k obom rodičom a posúdenia rodičovských schopností a
kompetencií, nie je možné bez jeho vykonania a oboznámenia sa s jeho závermi konštatovať, či nastala
zmena vyžadujúca si prehodnotenie už nariadeného predbežného opatrenia. Tento názor odvolací
súd už uviedol a do pozornosti rodičov dal v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 13.07.2015 č.k.
11CoP/285/2015-194. Odvolací súd preto opäť zdôrazňuje, že za danej dôkaznej situácie, návrh otca

na nariadenie predbežného opatrenia a prípadné rozhodnutie súdu o zmene výchovného prostredia
maloletých detí by bolo predčasné.

Účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa, s cieľom umožniť
nerušené konanie vo veci samej. Z uvedených dôvodov preto bude potrebné a vhodné, aby bol daný

priestor súdu prvého stupňa na konanie vo veci samej a realizáciu nariadeného dokazovania.

V prejednávanom prípade do vzájomného vzťahu otca s maloletými deťmi bolo zasiahnuté tým, že po
predchádzajúcom výkone striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti, boli obe maloleté deti
dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky, bez určenia styku otca s maloletou X.. Je však treba

zdôrazniť, že popri hľadisku zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa musí v rámci najlepšieho
záujmu dieťaťa byť v súdnom konaní zohľadňované aj hľadisko právne a musí byť rešpektované
právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj právo na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Odvolací súd pri hodnotení okolností prípadu konštatuje objektívne existujúce signalizované
psychosomatické prejavy dieťaťa, ktoré však nemusia byť v priamej príčinnej súvislosti so správaním

otca k maloletej. Zo skutkového stavu vyplývajúceho z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné
bez akejkoľvek pochybnosti určiť a ustáliť príčiny psychosomatických prejavov maloletej X., ktoré môžu
byť viazané na iné dôvody súvisiace s narušením pocitov istoty a bezpečia v rámci rodičovských
vzťahov a vtiahnutia maloletej do vnútorného konfliktu rodičov. Prihliadajúc na záujem maloletého
dieťa, správne postupoval súd prvého stupňa, keď dočasne zabezpečil asistovaný styk otca s maloletou

na neutrálnej pôde, za asistencie odborného personálu psychológov Linky detskej istoty pri UNICEF.
NariadenýasistovanýstykmaloletejX.sotcom,jevdanomprípadeipodľanázoruodvolaciehoriešením,
zohľadňujúcim najlepší záujem dieťaťa a zároveň i potrebou udržania a rozvoja vzťahu maloletej s
otcom.

Odvolací súd dodáva, že navonok prezentované psychosomatické prejavy maloletej sú v jej veku

neprirodzenéamôžuznamenať,žeobajarodičianezvládajúsvojvzájomnývzťah aprenášajúhonadeti.
V tomto prípade je z obsahu spisu v danom štádiu konania bez pochybnosti, že zosúladenie vzájomných
vzťahov s rodičovským vzťahom k maloletým deťom v istej miere nezvládajú obaja rodičia. Je preto na
súde prvého stupňa, aby do rozhodnutia vo veci samej ( v ktorom aj podľa názoru odvolacieho súdu je
nutné na posúdenie odbornej otázky nariadiť znalecké dokazovanie ) sledoval vzájomné správanie sa

rodičov a ich vplyv na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí a svoju rozhodovaciu činnosť
naďalej prispôsoboval výlučne najlepšiemu záujmu maloletých detí.

Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, rovnako neobstojí odvolacia námietka o nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa zodpovedá náležitostiam

v § 157 ods. 2 O.s.p..

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219
O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.