Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 10, 2011

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 13C/50/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505210460
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7505210460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

G. súd v G. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. V. Čechovej a členov senátu M.. I. T. a

M.. H. G. vo veci žalobcu F. Z., bytom G., C. XX, zast. M.. A. C., advokátom, G., C. X,proti žalovanému
R. Z. s.r.o., N. XXX, zast. M.. V. B., advokátom, G., S. 3, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku XXC XX/XXXX-XXX z XX.X.XXXX P. súdu G.-
okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu žalovaným je
neplatné dôvodiac, že ani jeden z piatich výpovedných dôvodov na okamžité skončenie pracovného
pomeru nepredstavujú podľa neho závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný navrhol žalobu

zamietnúť poukazujúc na skutočnosť, že nemohlo dôjsť k vzniku pracovného pomeru na výkon funkcie
riaditeľa,pretožetentoplatnenevznikolapracovnúzmluvunavýkonfunkcieriaditeľazX.X.XXXXdoručil
žalobca žalovanému až X.X.XXXX. Okrem toho hodnotil porušenie pracovnej disciplíny žalobcom ako
závažné porušenie.

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v sume XXX,XX €, na účet právneho zástupcu, do X dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol súd obsah žaloby a vyjadrenie žalovaného k žalobe. Vykonaním
dôkazu - oboznámením pracovnou zmluvou uzavretou X.X.XXXX mal zistené, že žalobca so žalovaným
uzavrel pracovnú zmluvu na funkciu riaditeľa firmy R. Z. s.r.o., podľa ktorej nástupným dňom do práce je

deňX.X.XXXXatýmtodňomvznikámedzizamestnávateľomazamestnancompracovnýpomer,ktorýsa
uzatváranadobuneurčitú.PracovnúzmluvupodpísalžalobcaakozamestnanecazazamestnávateľaU.
G.. U. dôkazmi ďalej zistil, že XX.X.XXXX doručil žalovaný na pracovisku žalobcovi okamžité skončenie
pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. X R. práce a z to z piatich dôvodov, ktoré v odôvodnení ďalej
podľa jednotlivých bodov uviedol. Dokazovanie vykonal aj listom žalobcu adresovaného žalovanému
z XX.X.XXXX, ktorým podrobne reaguje na okamžité skončenie pracovného pomeru, tiež pripojeným
spisu P. súdu G. I, Obchodného registra sp.zn. S.r.o. XXXX/V, z ktorého zistil, že deň vzniku spoločnosti,

t.j. žalovaného je deň XX.X.XXXX, že štatutárnym orgánom je L.. U. G. a F. Stankovič, pričom každý za
spoločnosťpodpisujesamostatne,žezápisvalnéhozhromaždeniaspoločníkovzoXX.X.XXXXobsahuje
vzdanie sa funkcie konateľa v spoločnosti L.. U. G. a to, že jediným konateľom od XX.X.XXXX bol
žalobca, ďalší zápis je z XX.X.XXXX týkajúci sa zmeny konateľa, keď bol urobený výmaz žalobcu ako
konateľa a zapísaný ako jediný konateľa L.. M. N.. V príkaze č. X konateľa spoločnosti z XX.X.XXXXje pod bodom b/ uvedené, že konateľ spoločnosti ruší všetky doterajšie podpisové oprávnenia dané
žalobcovi a zakazuje sa mu vstup do objektu spoločnosti počas jeho neprítomnosti. A. ide o výsluch
svedkov, tieto dôkazy v tomto konaní nevykonal z dôvodov hospodárnosti vychádzajúc pritom z toho, že

v konaní vedenom na P. súde G. II č.k. XXC XXX/XXXX, v ktorom sa (teraz) žalovaný domáhal od (teraz)
žalobcu zaplatenia sumy X XXX XXX,- Sk s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, boli podrobne
vypočutí svedkovia a bol vykonaný aj podrobný výsluch žalobcu. A. ide o výsluch žalobcu vykonanom
na pojednávaní XX.X.XXXX v rámci konania XXC Q./XXXX v dôvodoch tohoto rozhodnutia uviedol
podrobný obsah výsluchu žalobcu, z ktorého vyplynulo, že pri výkone činnosti riaditeľa spoločnosti

nemal vyhotovenú pracovnú náplň, keďže on sám seba do funkcie neprijímal, avšak ďalší zamestnanci,
ktorých prijímal do pracovného pomeru, ako napríklad ekonomický riaditeľ, popri pracovnej zmluve
mali tiež popis pracovnej činnosti. R. nevedel odlíšiť okruh povinností a oprávnení, ktoré mu vyplynuli
z titulu vykonávania funkcie riaditeľa spoločnosti a z titulu vykonávania funkcie konateľa spoločnosti,
pričom uviedol, že ide skôr o právne posúdenie, ale presne špecifikovať tieto činnosti nevedel. Z
obsahu spisu vo veci XXC XXX/XXXX súd ďalej zistil, že na pojednávaní XX.XX.XXXX bol vypočutý

ako svedok L.. M. O., zamestnaný v tom čase ako ekonóm spoločnosti, ktorý na otázku právneho
zástupcu žalobcu, aký bol rozdiel vo výkone funkcie konateľa a riaditeľa spoločnosti uviedol, že podľa
jeho názoru ako riaditeľ spoločnosti vystupoval pri obchodných jednaniach, komunikácii so zákazníkmi
pri jeho služobných cestách a ako konateľ spoločnosti vystupoval v podstate už iba po formálnej stránke
vo vzťahu k tretím osobám. Z. výpoveď doplnil tak, že pri činnostiach, ktoré vykonávali aj spolu, kedy

chodili na služobné cesty k svojim obchodným partnerom, sa nikdy nerozdeľovalo medzi tým, kedy
žalobca vykonával funkciu konateľa a kedy funkciu riaditeľa spoločnosti. H. funkcie boli vykonávané
akoby súčasne. Z. L.. O. B. vo svojej výpovedi uviedol, že on bol obchodným riaditeľom a do jeho
pracovnej náplne patrilo obchodné vedenie spoločnosti, že sa staral o predaj výrobkov, teda o odbyt a
že mal vypracovaný písomný popis práce, tak ako aj ostatní zamestnanci. Z. L.. U. G. vo svojej výpovedi

nevedel rozlíšiť pôsobenie žalobcu ako riaditeľa a ako konateľa a podľa jeho názoru pri výkone funkcie
konateľa a riaditeľa, tú istú funkciu musí vykonávať tá istá osoba, keďže nijaké rozlíšenie týchto funkcií
nie je možné. Z pripojeného rozsudku Krajského súdu v G. XCo XXX/XXXX, ktorým bol potvrdený
rozsudok P. súdu G. II z XX.X.XXXX XXC XXX/XXXX mu vyplynulo, že základ uplatneného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný, pretože skutkovo sa žalobca (teraz žalovaný) domáhal

zaplatenia sumy X XXX XXX,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému (teraz žalobca)
na tom základe, že žalovaný od vzniku spoločnosti, teda od XX.X.XXXX až do jeho odvolania dňa
XX.X.XXXX bol konateľom spoločnosti, mal vykonávať dve funkcie, a to funkciu konateľa a funkciu
riaditeľa, ich vzájomné vzťahy boli upravené viacerými zmluvami, pričom išlo o pracovnú zmluvu na
výkon funkcie konateľa z X.X.XXXX a pracovnú zmluvu na výkon funkcie riaditeľa z X.X.XXXX a

dodatkom k pracovnej zmluve na výkon funkcie riaditeľa z XX.X.XXXX a zmluvou o výkone funkcie
konateľa zo XX.X.XXXX. S. funkcie konateľa žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval, lebo táto
okolnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra. D. však platnosť zmluvy z X.X.XXXX označenú ako
pracovnázmluvanavýkonfunkciekonateľa,lebovzťahkonateľavspoločnostijevzťahobchodnoprávny.
A. jej rozpor so zákonom pokladal uvedenú zmluvu za absolútne neplatnú poukazujúc na skutočnosť, že

na strane zamestnávateľa je uvedená spoločnosť R. N. s.r.o. so sídlom G., U. XX a táto spoločnosť nikdy
v zmysle zisťovaní v obchodnom registri neexistovala. Za rovnako neplatnú pokladal aj pracovnú zmluvu
na výkon funkcie riaditeľa z X.X.XXXX. H., že v tejto zmluve nie je dôsledne opísaný druh práce, ktorý
musí byť rozdielny od práv a povinností konateľa spoločnosti, sa obchádza zákon, ide teda o neplatný
právny úkon v zmysle § 39 P.. zákonníka, resp. ust. § 242 ods. X písm. a/ R. práce. D. je potom aj

dodatok z XX.X.XXXX k pracovnej zmluve na výkon funkcie riaditeľa, lebo nemožno platne uzavrieť
dodatok k pracovnej zmluve, ktorá je neplatná. Za jediný platný pracovnoprávny dokument považoval
žalobca zmluvu uzavretú so žalovaným na funkciu konateľa zo XX.X.XXXX. A. sa domnieval žalobca,
že žalovaný má nárok len na mesačnú odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške XX XXX,- Sk ako
primeranú odmenu za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a potom sumu XX XXX,- Sk mesačne

od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, a to na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa zo XX.X.XXXX.
Na základe toho mal tak žalobca za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil za obdobie od augusta
XXXX do apríla XXXX, ktoré vyčíslil žalovanou sumou. Na základe vykonaného dokazovania odvolací
súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebolo možné rozlíšiť druh práce, ktorý mal žalovaný
vykonávať ako konateľ a ktorý mal vykonávať ako riaditeľ, lebo pracovná náplň riaditeľa nebola medzi

účastníkmi dohodnutá a zo znenia pracovnej zmluvy na výkon funkcie riaditeľa nie je zrejmý okruh
činností, ktorý mal žalovaný vykonávať ako riaditeľ nad rámec práv a povinností, ktoré mu vyplývali z
výkonu konateľstva. H. sa ani pri praktickom výkone funkcie žalovaného nedal odlíšiť od výkonu jeho
činností vykonávaných ako konateľ. G. náplň práce zamestnanca a konateľa sa nemôže zamieňať,pracovná zmluva z X.X.XXXX na výkon funkcie riaditeľa je neplatným právnym úkonom podľa § 39
OZ. I. pracovnoprávneho vzťahu k účastníkom bez ďalšieho rozlíšenia činností vykonávaných v rámci
výkonu funkcie štatutárneho orgánu a v rámci výkonu pracovného pomeru by obchádzala ustanovenia

P. zákonníka v časti upravujúcich povinností konateľa, jeho zodpovednosť i ustanovenia R. práce
upravujúcich zodpovednosť zamestnanca. A. prijatí záveru o neplatnosti predmetnej pracovnej zmluvy, a
tým aj neexistencie pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal súd aj z rozsudku D.
súdu SR XCdo XX/XX, podľa ktorého, zamestnanecký pomer konateľa spoločnosti musí byť dohodnutý
so všetkými náležitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňalo a

aby bolo zrejmé, že došlo k uzavretiu pracovného pomeru a že činnosť spoločníka a konateľa si
navzájom nekonkurujú. S. na neplatnosť pracovnej zmluvy na výkon funkcie riaditeľa z X.X.XXXX je
neplatný aj dodatok k tejto zmluve z XX.X.XXXX, lebo nie je možné meniť práva a povinností, ktoré
nevznikli. D. pracovnoprávneho vzťahu neovplyvnila postavenie žalovaného ako konateľa. S. a zánik
funkcie konateľa nerieši pracovnoprávna úprava, ale príslušné ustanovenia P. zákonníka týkajúce sa
pôsobnosti orgánov spoločnosti. A. štatutárnych orgánov vzhľadom na charakter nimi vykonávaných

činností nespĺňa požiadavku závislého vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pre ktoré by
ho bolo možné hodnotiť ako pracovnoprávny vzťah. S. funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom
práce v pracovnom pomere, preto tento vzťah nemožno založiť pracovnou zmluvou. So zreteľom na
dokazovanie, ktoré vykonal a dôkazy vykonané v konaní XXC XXX/XXXX, ktoré si osvojil, v tomto
konaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, keďže z citovaného rozsudku G. súdu v G.

XCo XXX/XXXX vyplýva, že pracovná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. A. pomer na
funkciu riaditeľa žalobcovi z X.X.XXXX nemohol vzniknúť, pretože žalobca už predtým vykonával funkciu
konateľa spoločnosti dňom XX.X.XXXX. A. zmluva na výkon funkcie konateľa je identická s pracovnou
zmluvou na výkon funkcie riaditeľa a všetky činnosti a úkony, ktoré žalobca vykonával počas svojho
pôsobenia u žalovaného bol povinný vykonávať ich z titulu funkcie konateľa v zmysle ust. § 133 ods. 1,

§ 134, § 135, § X35a ods. 1 P.. zákonníka a zakladateľskej listiny žalovaného. Aj z výpovedi žalobcu
ako aj ostatných svedkov v konaní vedenom na P. súde G. II XXC XXX/XXXX vyplynulo, že nikdy
nebolo možné a nedalo sa ani rozlíšiť, kedy žalobca konal ako konateľ a kedy mal konať ako riaditeľ.
A. hodnotení platnosti predmetnej zmluvy a tým neexistencie pracovnoprávneho vzťahu vychádzal aj z
názoruD.súduSRvyslovenéhovrozhodnutíXCdoXX/XXXX.R.bolspoločníkomspoločnosti,ktorásíce

mohla zamestnávať osoby v pracovnom pomere na administratívne práce, ktoré sú potrebné pre činnosť
spoločnosti, ale pokiaľ takéto práce vykonával niektorý z členov spoločnosti, na základe dohody, treba
takúto činnosť považovať za činnosť štatutárneho člena spoločnosti. V takomto prípade nemožno túto
činnosť skončiť ako pracovný pomer, lebo pracovnoprávny vzťah nevznikol. Z týchto dôvodov žalobu ako
nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému

priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej sume XXX,XX €,
ktoré v odôvodnení rozsudku podrobne špecifikoval.

F. napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhol ho zrušiť v zmysle ust. § 221 O.s.p. a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. X. odvolacie dôvody podľa § X05 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a
mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a aj nedostatočne zistil skutkový stav. A. ide o vyslovenie neplatnosti pracovnej
zmluvy na funkciu riaditeľa spoločnosti, považoval za potrebné uviesť, že predmetnú pracovnú zmluvu
neuzatváral na funkciu riaditeľa „sám so sebou“, teda na jednej strane ako konateľ a na druhej strane ako
zamestnanec, lebo túto pracovnú zmluvu s ním uzavrel vtedajší konateľ a zároveň zástupca jediného
spoločníka spoločnosti L.. U. G.. A. jeho názoru nie je správne a ani spravodlivé určovať a posudzovať

neplatnosť predmetnej pracovnej zmluvy za situácie, keď žalovaný ako zamestnávateľ nepredložil
súdu všetky relevantné doklady týkajúce sa tohto pracovnoprávneho vzťahu, ale iba jednoduchým
poukázaním na rozsudok G. súdu v G. XCo XXX/XXXX. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že predmetom konania na P. súde G. II XXC XXX/XXXX je iný nárok - a to je uplatnený nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na náhradu škody, pričom zamestnávateľ vystupuje v tomto

konaní ako žalobca. Za tejto situácie samotný žalovaný ako zamestnávateľ konal a koná účelovo a
špekulatívne, a toto jeho konanie a postup v konaní je v priamom rozpore s dobrými mravmi tak, ako je
to stanovené v článku X základných zásad R. práce. W. si ďalej v tejto súvislosti poukázať na právny
názor, komentár k § 222 ZP, ktorého kópiu aj priložil k odvolaniu - ide o publikáciu R. práce s účinnosťou
od 1. júla XXXX, autorky doc. M.. O. H., Y.., z ktorého vyplýva, že „O plnenie z neplatného právneho

úkonu by išlo iba vtedy, ak by zamestnanec vykonával prácu na základe neplatnej pracovnej zmluvy,ktorej neplatnosť spôsobil výlučne sám“. S. názor, že ak by ostatné hmotnoprávne podmienky prípadnej
neplatnosti predmetnej pracovnej zmluvy na funkciu riaditeľa boli splnené, vzhľadom na okolnosti tohto
konkrétneho prípadu nemožno konštatovať, že by spôsobil prípadnú neplatnosť zmluvy výlučne sám.

R., že žalovaný nesie minimálne rovnaký, ak nie väčší podiel zodpovednosti za situáciu a stav, ktorá
okolo predmetnej zmluvy vznikla. A. jeho názoru pracoval u žalovaného riadne ako riaditeľa spoločnosti,
čo vyplynulo aj z výpovedí účastníkov konania, ako aj zo samotného okamžitého skončenia pracovného
pomeru z XX.X.XXXX. R. v tomto konaní nepreukázal dostatočným a právne relevantným spôsobom
dôvodnosť a opodstatnenosť tvrdených dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru s ním. Ak

súd prvého stupňa dospel k názoru, že medzi ním a žalovaným nevznikol platný pracovný pomer, mal
tieto dôvody osobitne špecifikovať a odôvodniť. A. jeho názoru je podaná žaloba o určení neplatnosti
predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu
dôvodná a opodstatnená aj v takom prípade, ak by súd dospel k záveru, že z určitých dôvodov je
predmetná písomná pracovná zmluva neplatná, nakoľko je zrejmé, že u žalovaného riadne pracoval.
A. jeho názoru súd v konaní nepostupoval správne, preto je potrebné zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

R. sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

A. § 2X4 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu
odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný
záujem.

A. ods. X cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

P. súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § X14 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 2X4 ods. 1 O.s.p. a to v rozsahu

vyplývajúcom z § 212 ods. 1, X O.s.p. a rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania potvrdil
podľa § 2X9 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

A. § X19 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

P. súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých
poukazuje.

R. uplatnenými odvolacími dôvodmi, ktorými je odvolací súd viazaný (§2X2 ods. 1 O.s.p.), vytýka súdu
prvého stupňa nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený skutkový stav veci. W. týchto
odvolacích dôvodov nebola zistená. Z., ktorými odvolateľ odôvodnil svoje odvolanie, nespochybňujú

vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

F. súdu prvého stupňa je založené na závere, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k vzniku
pracovnoprávneho vzťahu, lebo pracovná zmluva z X.X.XXXX, ktorou mal podľa žalobcu vzniknúť
pracovný pomer, je neplatná. W. neplatnosti súd vyvodil zo skutkových zistení, že činnosť, ktorú žalobca
vykonával vo funkcii riaditeľa spoločnosti, bola v skutočnosti výkonom funkcie konateľa spoločnosti, teda

jej štatutárneho zástupcu. R. ani v odvolaní netvrdí, že by ako riaditeľ spoločnosti vykonával iný druhpráce než činnosť štatutárneho orgánu, teda ani nespochybňuje správnosť tohto skutkového zistenia.
P. súd považuje za potrebné zdôrazniť, že funkcia štatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom práce
v zmysle § 29 ods. X písm. a/ R. práce, t.j. zák. č. XX/XXXX Zb., ktorý predpis treba na právny vzťah

účastníkov aplikovať, a že skutočnosť, že osoba je štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti sama
osebe nebráni, aby táto osoba nemohla so spoločnosťou uzavrieť aj pracovnoprávny vzťah, avšak
len za podmienky, že náplň práce nebude výkon činnosti štatutárneho orgánu. Ak teda by predmetom
pracovnej zmluvy bol iný druh práce, ako činnosť štatutárneho orgánu, takáto pracovná zmluva by
nemohla byť neplatná. O takýto prípad však danej veci nejde, lebo v pracovnej zmluve z X.X.Q. bol

dohodnutý druh práce „riaditeľ firmy“, v rámci ktorého, ako sa v konaní preukázalo, išlo o identickú
činnosť s výkonom funkcie konateľa zo strany žalobcu. V. už bolo vyššie uvedené, toto skutkové zistenie
žalobca nespochybňuje, so zreteľom na čo, nebolo potrebné prihliadať ani na jeho výhrady vznesené v
odvolaní, že súd prvého stupňa nevykonal niektoré potrebné dôkazy sám, ale vychádzal aj z dôkazov
vykonaných v právoplatne skončenej veci XXC XXX/XXXX vedenej na P. súde G. II.

O trovách účastníkov v odvolacom konaní nebolo potrebné rozhodnúť, lebo účastníci nepodali návrh na

ich náhradu (§ 224 ods. X, § 151 ods. 1 O.s.p.)

F. bolo prijaté senátom pomerom hlasov X:X (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.