Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 20Cb/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213947
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113213947.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci
navrhovateľky: Y.. Y. J., L. L. R. XX, XXX XX Y., správkyňa úpadcu: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A
STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31615422, zastúpená Mgr.
RichardkomKarkoóm,advokátomsosídlomSadnaStudničkách1029/32,01001Žilina,protiodporcom:
X/ K.. Y. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXX, XXX XX V., 2/ K.. F. F., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/XX,

XXX XX Ž., odporcovia v rade 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom M.
Rázusa 14, 010 01 Žilina, o zaplatenie 788.000 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi v rade 1/ trovy konania vo výške 8.422,63 € a odporcovi
v rade 2/ trovy konania vo výške 10.027,85 €, na účet právneho zástupcu odporcov v rade 1/ a 2/, do
troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v postavení správkyne konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A
STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31615422 (ďalej aj len
"úpadca") sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2013 domáhala, aby súd uložil odporcom
v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 788.000 € a trovy konania. Na
odôvodnenie uplatneného nároku uviedla, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4K/2/2011

zo dňa 16.11.2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 224/2011, bola ustanovená
do funkcie správkyne úpadcu. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú konateľmi úpadcu s oprávnením konať
samostatne. Z účtovníctva úpadcu navrhovateľka zistila, že dňa 30.04.2009 odporcovia 1/ a 2/ ako
konatelia úpadcu vyplatili sami sebe ako spoločníkom úpadcu sumu 788.000 € titulom vyplatenia podielu
na zisku. Vyplatenie podielu na zisku uskutočnili odporcovia v rade 1/ a 2/ bez predchádzajúceho
rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré by rozhodlo o vyplatení podielu na zisku. Žiadna zápisnica

z valného zhromaždenia, ktorá by takúto skutočnosť preukazovala, sa nenachádza v zbierke listín
ObchodnéhoregistraOkresnéhosúduŽilina.Navrhovateľkamalazato,žeodporcovia1/a2/vyplatením
podielu na zisku vo výške 788.000,- € dňa 30.04.2009 samým sebe ako spoločníkom úpadcu porušili
svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka, konkrétne uprednostnili svoje
záujmy pred záujmami spoločnosti, nakoľko si vyplatili podiely na zisku v čase, kedy mal úpadca vážne
finančné problémy, veľký počet neuhradených záväzkov, neschopnosť dosahovať zisk atď. Svedčí

o tom skutočnosť, že úpadca evidoval za rok 2009 stratu vo výške 1.129.535,35 € a k 31.12.2009
evidoval záväzky voči veriteľom po lehote splatnosti vo výške 1.461.624 €. Následne v roku 2010
bolo na úpadcu začaté reštrukturalizačné konanie. K porušeniu povinností odporcov 1/ a 2/ v zmysle
ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka došlo tým, že poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s
ustanoveniami Obchodného zákonníka, t.j. bez predchádzajúceho rozhodnutia valného zhromaždenia
o rozdelení zisku. Navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 135a ods. 5 posledná veta Obchodného

zákonníka, z ktorého vyvodila svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku. Mala zato, že sú splnené všetky predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči odporcom 1/ a 2/ ako
konateľom úpadcu, a to protiprávne konanie odporcov 1/ a 2/ spočívajúce v porušení povinností podľa
§ 135a Obchodného zákonníka, vznik škody vo výške 788.000 €, príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním a vznikom škody, ako aj zavinenie odporcov, kedy vzhľadom na povahu konania je zrejmé
úmyselné zavinenie.

Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľka predložila výdavkový pokladničný doklad
spoločnosti úpadcu č. PKA1030000 zo dňa 30.04.2009, z ktorého vyplýva, že na základe dokladu č.
1030000 došlo k vyplateniu podielu na zisku 394.000 € a pod číslom dokladu 1030001 došlo k vyplateniu

podielu na zisku vo výške 394.000 €.

Navrhovateľka ďalej predložila výňatok z Obchodného vestníka č. 224/2011, z obsahu ktorého vyplýva,
že Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 4K/2/2011 vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. so sídlom Dlhá 90, 010 09
Žilina, IČO: 31615422 a za správcu ustanovil navrhovateľku.

K podanému návrhu sa vyjadrili odporca v rade 1/ písomným podaním doručeným súdu dňa 19.07.2013

a odporca v rade 2/ písomným podaním doručeným súdu dňa 22.07.2013. V rámci písomných vyjadrení
odporcovia 1/ a 2/ namietli aktívnu legitimáciu navrhovateľky tak, ako je označená v návrhu a ako je
formulovaný petit návrhu. Uplatnený nárok odporcovia 1/ a 2/ neuznali, nakoľko podľa ich názoru ide o
účelovú konštrukciu, ktorú navrhovateľka vytvorila na základe jedného zápisu účtovného prípadu, ktorý
vytrhla z celkového účtovníctva úpadcu bez prihliadnutia na následné a súvisiace účtovné operácie v

roku 2009. Vyjadrili presvedčenie, že vo veci riadne rozhodovalo valné zhromaždenie a poukázali na
to, že po vyhlásení konkurzu bola navrhovateľke odovzdaná kompletná účtovná dokumentácia úpadcu,
v ktorej je táto skutočnosť preukázaná. Konaním odporcov 1/ a 2/ nedošlo k úbytku na stave majetku
úpadcu, teda úpadcovi nevznikla žiadna škoda.

Na pojednávaní dňa 17.07.2014 právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podanom návrhu

na začatie konania. Nárok označila za oprávnený a opodstatnený, nakoľko 30.04.2009 došlo k
vyplateniu sumy dvakrát po 394.000 € spoločníkom úpadcu konateľmi úpadcu bez rozhodnutia valného
zhromaždenia o rozdelení zisku. Z účtovníctva úpadcu, ktoré bolo predložené správkyni vyplýva, že
dňa 30.09.2009 sa uskutočnilo valné zhromaždenie úpadcu, na ktorom spoločníci prijali uznesenie,
ktorým zrušili uznesenie o prerozdelení zisku na roky 2005, 2006, 2007 a 2008, z čoho vyplýva, že

týmto uznesením valného zhromaždenia bolo zrušené rozhodnutie o rozdelení zisku z predchádzajúcich
rokov a tento rozdelený zisk bol preúčtovaný opäť ako nerozdelený zisk minulých období. Pokiaľ došlo
k zrušeniu rozhodnutia o prerozdelení zisku za minulé roky, tak vyplatenie podielu na zisku, ktoré sa
uskutočnilo 30.04.2009, bolo neoprávnené a bez opory v zákone.

Právny zástupca odporcov v rade 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 17.07.2014 uviedol, že plnenie, ktoré je

predmetom náhrady škody v zmysle podaného návrhu, bolo vykonané na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia spoločnosti úpadcu konaného dňa 06.04.2009.

Odporcavrade2/vovýpovedinapojednávaní17.07.2014uviedol,žerozdelenieziskuzarok2008bolov
súlade so zákonom na základe rozhodnutia valného zhromaždenia prijatého dňa 06.04.2009. Pokiaľ ide
ozrušenieprerozdeleniaziskuvzmyslezápisnicezvalnéhozhromaždeniasdátumom02.10.2009,ktorý

je prečiarknutý na 30.09.2009, uviedol, že zrušenie prerozdelenia zisku za roky 2005, 2006, 2007 a 2008
sa netýkalo prerozdelenia zisku, ktoré bolo prijaté rozhodnutím valného zhromaždenia dňa 06.04.2009,
ale týkalo sa rozdelenia zisku na základe uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 01.07.2009. Na
valnom zhromaždení konanom dňa 06.04.2009 došlo k prerozdeleniu len časti zisku a suma 130.000 €
bola ponechaná ako nerozdelený zisk. Z uvedeného dôvodu sa v uznesení z valného zhromaždenia zo

dňa 02.10.2009 (resp. 30.09.2009) spomína aj zisk za rok 2008, avšak len v pôvodne neprerozdelenej
sume 130.000 €. Suma 2.141,78 € predstavuje zisk organizačnej zložky úpadcu v Českej republike.Z listinných dôkazných prostriedkov predložených na pojednávaní dňa 17.07.2014 vyplynulo, že dňa
06.04.2009 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti úpadcu, kde predmetom
bodu 2 programu bola účtovná závierka a správa o výsledku hospodárenia za rok 2009. Z obsahu

zápisnice (č.l. 66 - 68 spisu) vyplýva, že spoločnosť úpadcu za rok 2008 vykázala zisk 34.275.917,61 Sk
a valné zhromaždenie prijalo uznesenie, na základe ktorého zisk organizačnej zložky vo výške 2.141,78
€ bude preúčtovaný na nerozdelený zisk 428106, ďalej rozhodlo o vyplatení podielu na zisku odporcovi
v rade 1/ v sume 500.000 €, odporcovi v rade 2/ v sume 500.000 €, o doplnení sociálneho fondu sumu
5.610,23 € a zostatok nerozdeleného zisku minulých rokov 130.000 € bol preúčtovaný na účet 428107.

Podľa výkazu ziskov a strát k 31.12.2008 (č.l. 69 - 72 spisu) obchodná spoločnosť úpadcu dosiahla
za bežné účtovné obdobie kladný výsledok hospodárenia vo výške 34.276.000 Sk a za bezprostredne
predchádzajúce účtovné obdobie rovnako kladný výsledok hospodárenia vo výške 56.042.000 Sk. Z
obsahu zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti úpadcu
konaného 02.10.2009, ktorý dátum je prečiarknutý na 30.09.2009 (č.l. 62-63 spisu) vyplýva, že obsahom
bodu 2 programu bolo späťvzatie prerozdelenia ziskov za účtovné obdobia rok 2005, 2006, 2007 a

2008. V zápisnici je uvedené, že uznesením valného zhromaždenia zo dňa 01.07.2009 bolo schválené
prerozdelenie účtovných ziskov za účtovné roky 2005, 2006, 2007 a 2008, a to v sumách 1.488,82 € za
tok2005,288.794,93€zarok2006,1.848.901,28€,15.471,71€zarok2007a2.141,78€a130.000€za
rok 2008, ktorý zisk bol prerozdelený medzi odporcov v rade 1/ a 2/ rovným dielom, vyplatenie podielu na
zisku 50% každý z odporcov v rade 1/ a 2/ po 1.143.399,26 €. Valné zhromaždenie schválilo späťvzatie

uznesenia valného zhromaždenia z 01.07.2009 o prerozdelení účtovných ziskov za roky 2005, 2006,
2007 a 2008 a schválilo, aby celá suma v hodnote 2. 286.798,52 € bola účtovaná ako nerozdelený zisk
minulých období.

Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2014 navrhovateľka vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu
konania bola predložená zápisnica z valného zhromaždenia, na ktorom odporcovia 1/ a 2/ ako spoločníci

úpadcu schválili vyplatenie podielu na zisku spoločnosti úpadcu vo výške žalovanej sumy, zmenila
právnu kvalifikáciu a ďalej uplatňovala v konaní nárok na náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti
úpadcu úmyselným konaním odporcov 1/ a 2/ v rozpore s dobrými mravmi podľa § 424 Občianskeho
zákonníka. Uvedenú zmenu odôvodnila tým, že schválenie a vyplatenie podielu na zisku zo strany
odporcov 1/ a 2/ ako spoločníkov úpadcu v čase, kedy úpadca bol preukázateľne predĺžený, je možné

považovať za konanie odporcov 1/ a 2/ v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko k vyplateniu peňažných
prostriedkov došlo v čase, kedy mal úpadca dlhodobé finančné problémy, mal viacero záväzkov a
nebol schopný vykazovať zisk. Napriek tomu odporcovia 1/ a 2/ ako spoločníci úpadcu v rozpore s
dobrýmimravmiatedazáujmamiúpadcuvyplatiližalovanúsumu.Poukázalaajnaustanoveniazákonao
konkurze a reštrukturalizácii v zmysle ktorých, ak dlžníkovi hrozí úpadok, dlžník je povinný prijať vhodné

a primerané opatrenia na to, aby úpadok odvrátil. V rozpore s týmto ustanovením odporcovia 1/ a 2/,
ktorí boli nielen spoločníkmi ale aj konateľmi úpadcu, si vyplatili podiel na zisku, a to v čase, kedy úpadca
mal dlhodobé finančné problémy a nedokázal splácať svoje záväzky. Túto skutočnosť preukazuje aj
fakt, že v roku 2010 bola povolená reštrukturalizácia úpadcu a neskôr bol na jeho majetok vyhlásený
konkurz. Z týchto dôvodov navrhovateľka zastávala názor, že sú splnené všetky zákonné predpoklady

zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to vznik škody, príčinná
súvislosť medzi konaním odporcov 1/ a 2/ a vznikom škody a úmyselné zavinenie, ktoré v danom prípade
je vzhľadom na povahu tohto konania zrejmé.

Obsah prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní dňa 16.10.2014 týkajúci sa zmeny
právnej kvalifikácie pôvodne uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti

podľa § 135a Obchodného zákonníka na nárok na náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním
odporcov 1/ a2/ v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 424 Občianskeho zákonníka, súd posúdil ako
zmenu návrhu na začatie konania v časti skutkového vymedzenia uplatneného nároku s tým, že sa
nejedná len o zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku (nárok na náhradu škody), ale aj o zmenu v
jeho doterajšom skutkovom vymedzení, nakoľko navrhovateľka s poukazom na zmenu dôkaznej situácie

uvádza na odôvodnenie svojho nároku na začatie konania iné rozhodujúce skutočnosti. Uskutočnená
zmena návrhu bola pripustená uznesením zo dňa 18.11.2014 č.k. 20Cb/94/2013-89.

Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ ako reakciu na prednes právnej zástupkyne navrhovateľky na
pojednávaní dňa 16.10.2014 za situácie, kedy navrhovateľka zmenila právny základ uplatneného nároku
na predpisy občianskoprávne, vzniesol námietku premlčania. Zároveň vyjadril názor, že aj na základepôvodne uvedeného právneho základu bol uplatnený nárok premlčaný, pričom poukázal na ustanovenie
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri uplatnení tejto žaloby je správca úpadcu v
postavení veriteľa úpadcu a nejde tu o vzťah, ktorý by spadal pod režim ustanovenia § 261 Obchodného

zákonníka, z ktorého by vyplývala 4-ročná premlčacia lehota. Mal za to, že v obidvoch prípadoch ide
o vzťah občianskoprávny a uplatňovať by sa mala trojročná premlčacia lehota podľa Občianskeho
zákonníka. Poukázal na ustanovenie § 135a ods. 3 veta druhá Obchodného zákonníka a uviedol, že
výplata žalovanej sumy bola výplatou podielu na zisku spoločníkom a konatelia tak urobili na základe
rozhodnutia valného zhromaždenia úpadcu zo 06.04.2009. K argumentácii porušenia dobrých mravov

uviedol, že v apríli 2009 bola spoločnosť úpadcu v úplne inej obchodnej a podnikateľskej situácii a v tom
čase neboli dôvody na to, aby konatelia konali spôsobom, ktorý by napĺňal porušenie dobrých mravov.
Situácia nastala až oveľa neskôr.

Písomným podaním doručeným súdu 16.01.2015 (č.l. 93 a nasledujúce) navrhovateľka predložila
súdu účtovnú závierku spoločnosti úpadcu za rok 2009 v rozsahu, v akom bola zo strany úpadcu
predložená navrhovateľke ako správkyni úpadcu (daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

+ súvaha + výkaz ziskov a strát), pričom uviedla, že z tejto je dostatočne zrejmé, že spoločnosť
úpadcu bola v roku 2009 v strate a nevykazovala zisk. Súd konštatuje, že z predloženého daňového
priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti úpadcu za zdaňovacie obdobie od 01.01.2009
do 31.12.2009 vyplýva výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie strata vo výške 1.129.535 €
a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie zisk vo výške 1.137.752 €. K obsahu predloženej

účtovnej závierky za rok 2009 právny zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní 22.01.2015 uviedla,
že z tejto je zrejmé, aký bol stav príjmov a záväzkov úpadcu aj za predchádzajúce obdobia, pričom
dlhodobé záväzky boli vo výške 800.000 €. V čase zasadania valného zhromaždenia mala spoločnosť
značné finančné problémy a odporcovia 1/ a 2/ mali prijať primerané opatrenia na odvrátenie úpadku
a nie rozhodnúť o rozdelení zisku, nakoľko toto konanie nie je v súlade ani s dobrými mravmi, ani so

zásadami poctivého obchodného styku.

Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní 22.01.2015 predložil listinné dôkazné prostriedky,
a to hlavnú knihu úpadcu za mesiace január - marec 2009 a výpis pohľadávok a záväzkov úpadcu
k 31.03.2009 (č.l. 129 - 130 spisu), pričom k obsahu predložených listinných dôkazných prostriedkov
uviedol, že z hlavnej knihy úpadcu od januára 2009 do marca 2009 vyplýva kladný rozdiel medzi

pohľadávkami a záväzkami úpadcu k 31.03.2009 vo výške 764.179,81 €, t. j. úpadca k 31.03.2009 mal
viac pohľadávok ako záväzkov. Ďalej uviedol, že z hlavnej knihy za január - marec 2009 vyplýva, že v
čase rozhodovania valného zhromaždenia existoval naakumulovaný zisk v sume nerozdeleného zisku
za obdobie do konca roku 2008 2.205.446,94 € a nerozdelený zisk za účtovné obdobie roku 2008 v
sume 1.137.752,01 €. V čase rozhodovania valného zhromaždenia teda existoval neprerozdelený zisk

v sume súčtu týchto dvoch čísel. Zároveň k 31.03.2009 súčet nákladov úpadcu predstavoval sumu
1.470.119,57 €, ktorá predstavovala výšku nákladov, ktoré mal úpadca za prvý štvrťrok roku 2009 k
31.03.2009. Za rovnaké obdobie mal úpadca výnosy vo výške 1.759.496,52 €. Za prvý štvrťrok roku
2009 teda úpadca vykazoval zisk v sume 289.376,95 €. Z uvedených údajov vyplýva ekonomický stav
úpadcu, ktorý predchádzal rozhodnutiu valného zhromaždenia o rozdelení zisku. Pokiaľ ide o účtovnú

závierku za rok 2009, tak táto hovorí o stave k 31.12.2009, čo je o deväť mesiacov neskôr ako zasadalo
valné zhromaždenie, ktoré rozhodlo o rozdelení zisku. Poukázal na to, že do roku 2008 úpadca vždy
vykazoval zisk, a to za rok 2004 vo výške 1.530.000 Sk, za rok 2005 vo výške 3.383.000 Sk, za rok 2006
vo výške 37.500.000 Sk, za rok 2007 vo výške 56.044.000 Sk a za rok 2008 1.137.752 €. Do problémov
sa úpadca dostal až v druhej polovici roku 2009, kedy odvetvie stavebníctva postihla celosvetová kríza.

Mal za to, že tvrdenia navrhovateľky o dlhodobých finančných problémoch úpadcu neboli preukázané.

Podľa ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 (ďalej
len Obchodný zákonník),

(1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť

všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť
škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmúuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami spoločnosti.

(2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a

nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá
spoločnosti vznikla tým, že

a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

(3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu

spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak
je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo
stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich
konanie dozorná rada schválila.

(4) Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa,

sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.
Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o
urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a
ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo
spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.

(5)Nárokyspoločnostinanáhraduškodyvočikonateľommôžeuplatniťvosvojommeneanavlastnýúčet
veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov
1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť
vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka,

(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné
vzťahy súvisiace s podnikaním.

(2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno

riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len Občiansky zákonník), za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým
mravom.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmeno a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:

a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych

a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.Podľa ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej
náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Navrhovateľka sa v prejednávanej veci po vykonanej zmene skutkového základu uplatneného nároku
domáhala voči odporcom 1/ a 2/ nároku na náhradu škody v sume 788.000 €, ktorá mala vzniknúť
spoločnosti úpadcu úmyselným konaním odporcov 1/ a 2/ v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 424
Občianskeho zákonníka. Poukazovala na to, že schválenie a vyplatenie podielu na zisku odporcami 1/
a 2/ v čase, kedy úpadca bol preukázateľne predĺžený, je možné jednoznačne považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko k vyplateniu peňažných prostriedkov došlo v čase, kedy mal

úpadca dlhodobé finančné problémy, mal viacero záväzkov a nebol schopný vykazovať zisk. Napriek
tomu odporcovia 1/ a 2/ v rozpore s dobrými mravmi, a teda so záujmami úpadcu, vyplatili sami sebe
ako spoločníkom úpadcu žalovanú sumu a rovnako neprijali vhodné a primerané opatrenia na to, aby
odvrátili hroziaci úpadok.

K skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku súd primárne uvádza, že pôvodne návrh na začatie

konania jednoznačne smeroval voči odporcom 1/ a 2/ ako konateľom obchodnej spoločnosti úpadcu,
ktorí mu mali spôsobiť škodu tým, že vyplatili sami sebe ako spoločníkom úpadcu sumu 788.000
€ titulom podielu na zisku bez predchádzajúceho rozhodnutia valného zhromaždenia. Následne po
tom, čo v konaní bola preukázaná existencia uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti
úpadcu zo 06.04.2009, ktoré rozhodlo o vyplatení podielu na zisku odporcom 1/ a 2/ každému v sume

500.000 eur, navrhovateľka uplatňovala nárok na náhradu škody titulom úmyselného konania odporcov
1/ a 2/ v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 424 Občianskeho zákonníka. V ďalších prednesoch
po vykonanej zmene návrhu právna zástupkyňa navrhovateľky zamieňala postavenie odporcov 1/ a
2/ ako spoločníkov obchodnej spoločnosti úpadcu a zároveň ako konateľov obchodnej spoločnosti
úpadcu, kedy podľa jej vyjadrenia k úmyselnému konaniu v rozpore s dobrými mravmi malo dôjsť

jednak schválením a jednak vyplatením podielu na zisku odporcom 1/ a 2/. Schválenie podielu na zisku
nebolo realizované odporcami 1/ a 2/ ako orgánom obchodnej spoločnosti úpadcu, ale jeho valným
zhromaždením, na ktorom sa odporcovia 1/ a 2/ ako spoločníci úpadcu zúčastnili a hlasovali za prijatie
uznesenia valného zhromaždenia. Nakoľko navrhovateľka v tomto konaní uplatňovala podaný návrh s
odkazom na ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, vychádzal súd z toho, že uplatnený

nárok na náhradu škody smeruje voči odporcom 1/ a 2/ ako voči konateľom úpadcu.

Režim zodpovednosti konateľa obchodnej spoločnosti za škodu v Obchodnom zákonníku je upravený
tak, že v ust. § 135a Obchodného zákonníka sa nachádza osobitná úprava zodpovednosti za
škodu konateľa obchodnej spoločnosti, a ak toto ustanovenie nemá osobitnú úpravu, použijú sa na
zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o

náhrade škody podľa § 373 a nasledujúce, založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Obchodný
zákonník však ani v ustanoveniach § 373 a nasledujúce neupravuje problematiku zodpovednosti
za škodu v celom rozsahu, a preto ak nie je náhrada škody upravená v Obchodnom zákonníku,
potom v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka treba aj na obchodné záväzkové vzťahy
aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu z Občianskeho zákonníka, a to najmä ustanovenia o

všeobecnej povinnosti predchádzania škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka), ako aj o zodpovednosti
za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424 Občianskeho zákonníka), ktorú
je následne možné aplikovať aj v prípade zodpovednosti konateľov obchodnej spoločnosti za škodu
spôsobenú obchodnej spoločnosti.

Súd sa primárne zaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľky v postavení správkyne úpadcu,

ktorému mala byť konaním odporcov 1/ a 2/ spôsobená škoda. Nakoľko uplatnenie nároku na náhradu
škody voči konateľom môže byť v praxi problematické, kedy konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti,
ktorý koná v jej mene, Obchodný zákonník upravuje inštitúty, ktoré umožňujú uplatnenie a uspokojenie
nároku obchodnej spoločnosti na náhradu škody voči konateľom. Jedným z týchto inštitútov je aj žaloba
veriteľa podľa ust. § 135 ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorá umožňuje, aby okrem

spoločníkov uplatňoval nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj veriteľ spoločnosti, a tovo svojom mene a na vlastný účet, pokiaľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
Základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody voči konateľom zo strany veriteľa
spoločnosti je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom,

a ktorá zároveň nemôže byť uspokojená z majetku spoločnosti. Podanie žaloby veriteľa voči konateľovi
je následne kvantitatívne obmedzené do výšky pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, ktorá nemôže byť
z majetku spoločnosti uspokojená. Uvedené platí aj v prípade, ak v súlade s ustanovením § 135a
ods. 5 posledná veta Obchodného zákonníka podáva žalobu správca konkurznej podstaty. V prípade
vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti uplatňuje správca konkurznej podstaty voči konateľom v

zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nároky veriteľov spoločnosti. Musí teda v konaní o žalobe
podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka tvrdiť a preukázať, že v konkurze na majetok úpadcu
boli prihlásené a zistené pohľadávky veriteľov minimálne vo výške uplatneného nároku na náhradu
škody a že tieto nemôžu byť v rámci konkurzu uspokojené z majetku podliehajúceho konkurzu. Tento
predpoklad úspešného uplatnenia žaloby navrhovateľka v konaní netvrdila a ani nepreukázala, ktorú
skutočnosť súd samu o sebe považoval za dôvod pre zamietnutie návrhu v celom rozsahu. Zároveň

súd dopĺňa, že pokiaľ odporcovia 1/ a 2/ namietali nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky tak,
ako bola označená v návrhu a ako bol sformulovaný petit návrhu, túto námietku súd nepovažoval za
dôvodnú. Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľka návrh podávala v postavení správkyne úpadcu
s odkazom na ust. § 135a ods. 5 posledná veta Obchodného zákonníka a že pokiaľ by aj bolo uložené
odporcom 1/ a 2/ zaplatiť žalovanú sumu navrhovateľke, túto sumu by navrhovateľka prijala nie ako

fyzická osoba, ale ako správkyňa úpadcu.

K samotnej podstate uplatneného nároku, kedy tvrdeným konaním odporcov 1/ a 2/, ktoré malo
vykazovať znaky úmyselného konania proti dobrým mravom, malo dôjsť k spôsobeniu škody spoločnosti
úpadcu v sume 788.000 € súd uvádza s odkazom na odbornú literatúru (Fekete, I.: Občiansky zákonník
1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011), že pod rozsah ust. § 424 Občianskeho zákonníka patria

prípady spôsobenej škody, pokiaľ úmyselné konanie vykazuje znaky šikanovania, zákernosti, pomsty,
ziskuchtivosti a pod. Zodpovednosť za úmyselné konanie proti dobrým mravom zahŕňa prípady konania
právom neupraveného a rovnako aj prípady oprávneného výkonu práva, ktorý smeruje k poškodeniu
iného, neodporuje síce priamo zákonu a nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými
mravmi. Uvedené znamená, že aj keď škodca vykonáva svoje právo, ale vykonáva ho spôsobom,

ktorý zámerne poškodzuje iného a vedie k neprimeraným dôsledkom, ide o tzv. šikarózny výkon práva,
ktorý je sankcionovaný ust. § 424 Občianskeho zákonníka (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn.
25Cdo/874/2005 z 31.01.2007). Konanie proti dobrým mravom je konanie, ktoré síce neodporuje zákonu
a ani ho neobchádza, ale ktoré napriek tomu poškodzuje záujmy iných osôb spôsobom, ktorý sa vo
všeobecnom povedomí považuje za neprípustný. Ide o nároky na náhradu škody spôsobenej konaním,

účelom ktorého je inému spôsobiť škodu činnosťou, ktorá formálne nemá charakter protiprávnosti.

Súd pri hodnotení konania odporcov 1/ a 2/, ktoré malo vykazovať znaky úmyselného konania proti
dobrým mravom v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka, bol viazaný jeho skutkovým vymedzením
tak, ako ho v prejednávanej veci tvrdila navrhovateľka. V tejto súvislosti súd uvádza, že navrhovateľka v
nadväznosti na prednesené tvrdenia predloženými dôkaznými prostriedkami nepreukázala ekonomickú

situáciu úpadcu v čase vyplatenia podielu na zisku. Hoci za rok 2009 úpadca vykázal stratu vo výške
1.129.535 €, navrhovateľkou predložené účtovné doklady (č.l. 93 a nasledujúce spisu) boli spracované
po skončení účtovného obdobia, zatiaľ čo podiel na zisku bol odporcom 1/ a 2/ vyplatený 30.04.2009
na základe uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti úpadcu zo 06.04.2009, ktoré
rozhodovalo o prerozdelení zisku za rok 2008, t.j. v čase, kedy negatívny výsledok hospodárenia

úpadcu za celé účtovné obdobie roku 2009 ešte nebol známy. Pokiaľ navrhovateľka považuje za
rozporné s dobrými mravmi schválenie a vyplatenie podielu na zisku odporcami 1/ a 2/ v čase,
kedy "úpadca bol preukázateľne predĺžený, mal dlhodobé finančné problémy, mal viacero záväzkov a
nebol schopný vykazovať zisk", tak súd konštatuje, že tieto tvrdenia ostali len v rovine všeobecných
konštatovaní,ktorénavrhovateľkavkonanínepreukázala,apretonemožnodospieťkzáveru,žekonanie

odporcov 1/ a 2/ vykazovalo pri vyplatení podielu na zisku znaky úmyselného konania. Zároveň právny
zástupca odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní 22.01.2015 svojim prednesov v spojení s predloženými
listinnými dôkaznými prostriedkami (č.l. 129 a 130 spisu) tvrdenia navrhovateľky vyvrátil. Na základe
uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu,
že konanie odporcov 1/ a 2/, ktorí dňa 30.04.2009 vyplatili sami sebe ako spoločníkom obchodnej

spoločnosti úpadcu podiel na zisku spolu v sume 788.000 € každému rovnakým dielom, vykazovaloznaky úmyselného konania proti dobrým mravom. Zároveň súd poukazuje na ust. § 135a ods. 3 veta
druhá Obchodného zákonníka, kedy odporcovia v rade 1/ a 2/ pri vyplatení podielu na zisku vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti úpadcu prijaté dňa 06.04.2009, pričom nebolo

preukázané, že by uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti úpadcu zo dňa 06.04.2009
bolo v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť považuje súd za potrebné vyjadriť sa k odporcami 1/ a 2/ vznesenej námietke premlčania
uplatneného nároku, kedy podľa názoru ich právneho zástupcu mala byť aplikovaná trojročná
premlčacia doba aj voči pôvodne uplatnenému nároku, aj voči zmenenému nároku. Predmetom

konania v prejednávanej veci bol nárok na náhradu škody, ktorú mali spôsobiť odporcovia 1/ a 2/
ako konatelia obchodnej spoločnosti úpadcu tvrdeným konaním, ktoré podľa navrhovateľky napĺňalo
znaky úmyselného konania proti dobrým mravom. Pri posudzovaní zodpovednosti konateľa za škodu
spôsobenú spoločnosti je potrebné aplikovať ust. § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka
účinného do 31.01.2013, v zmysle ktorého záväzkové vzťahy medzi štatutárnym orgánom spoločnosti

a obchodnou spoločnosťou sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu. Uvedené platí aj v prípade, ak nároky spoločnosti na náhradu
škody voči konateľom uplatňuje podľa § 135a odsek 5 Obchodného zákonníka veriteľ spoločnosti
alebo správca konkurznej podstaty, nakoľko podstata záväzkového vzťahu napriek odlišnému subjektu
uplatňujúcemu nárok ostáva zachovaná. Ustanovenie § 135 ods. 5 upravuje len osobitný právny inštitút

na zachovanie práv spoločnosti voči konateľom (žalobu veriteľa, resp. správcu konkurznej podstaty),
nemení však obchodnoprávny charakter nároku na náhradu škody medzi obchodnou spoločnosťou a
konateľom. Nároky na náhradu škody spôsobenej konateľmi obchodnej spoločnosti sa tak premlčujú v
štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, ktorý oprávnený
subjekt nárok na náhradu škody uplatňuje a aký je tvrdený skutkový základ zodpovednosti za škodu.

V zmysle § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody začína premlčacia doba plynúť
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej
náhradu. Ak nárok na náhradu škody uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti
podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, resp. ak v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok
spoločnosti uplatňuje nároky veriteľov voči spoločnosti správca konkurznej podstaty, premlčacia doba

im v zmysle § 398 plynie samostatne odo dňa, keď sa dozvedeli alebo mohli dozvedieť o škode a o
tom, kto je povinný na jej úhradu, t.j. navrhovateľka od prevzatia účtovníctva obchodnej spoločnosti
úpadcu. Hoci z vykonaného dokazovania nevyplýva, kedy navrhovateľka prevzala účtovníctvo úpadcu,
ak bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený 24.11.2011 a týmto dňom bola navrhovateľka ustanovená
do funkcie správkyne úpadcu, nemohla vedomosť o škode spôsobenej odporcami 1/ a 2/ nadobudnúť

skôr. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 16.10.2014, kedy navrhovateľka uplatnila skutkovo zmenený
nárok, uplatnený nárok nebol premlčaný. Rovnako ani pôvodne uplatnený nárok nebol premlčaný ku
dňu podania žaloby 29.04.2013.

Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia v rade 1/ a 2/ boli v konaní v
celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie
práva v nadväznosti na predložené písomné vyčíslenie zo dňa 23.01.2015 (č.l. 133 a 135 spisu).

Odporcovivrade1/súdpriznalnáhradutrovkonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavovýške8.422,63
€ za úkony právnej služby:

- prevzatie zastúpenia 15.07.2013 1.993,93 € + režijný paušál 7,81 € + 20% DPH,

- vyjadrenie k návrhu z 18.07.2013 1.993,93 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH,

- účasť na pojednávaní 17.07.2014 996,97 € + režijný paušál 8,04 € + 20% DPH,

- účasť na pojednávaní 16.10.2014 996,97 € + 8,04 € režijný paušál + 20% DPH,- účasť na pojednávaní 22.01.2015 996,97 € + 8,38 € režijný paušál + 20 % DPH.

Odporcovi v rade 2/ súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 10.027,85
€ za úkony právnej služby:

- prevzatie zastúpenia 11.07.2013 1.993,93 € + 7,81 € režijný paušál + 20% DPH,

- vyjadrenie k návrhu 22.07.2013 1.993,93 € + režijný paušál 7,81 € + 20% DPH,

- účasť na pojednávaní 17.07.2014 996,97 € + režijný paušál 8,04 € + 20% DPH,

- účasť na pojednávaní 16.10.2014 996,97 € + 8,04 € režijný paušál + 20% DPH,

- ďalšia porada s klientom 08.01.2015 podľa predloženého záznamu z vykonania úkonu právnej pomoci
1.339,29 € + režijný paušál 8,39 € + 20% DPH,

- účasť na pojednávaní 22.01.2015 996,97 € + 8,39 € režijný paušál + 20 % DPH.

Za úkony právnej služby účasť na pojednávaniach 17.07.2014, 16.10.2014 a 22.01.2015 priznal súd
odporcom v rade 1/ a 2/ v súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhlášky č. 665/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu realizácie úkonov
právnej služby základnú sadzbu tarifnej odmeny zníženú o 50%, nakoľko išlo o spoločné úkony pri

zastupovaní dvoch osôb, t.j. v sume 996,97 € za účasť na jednom pojednávaní.

Náhradu trov konania je navrhovateľka povinná zaplatiť v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP na účet
právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).