Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217982
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312217982.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35807598, so sídlom

Pribinova č.25, Bratislava, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13,
Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania, ktorý bol podaný na Okresnom súde Levice 28.09.2012 sa
navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť titulom majetkovej škody 125,- eur a titulom

nemajetkovej ujmy 328,23 eur z dôvodu, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
voči povinnému Q., nar.: XX.XX.XXXX. Exekučný súd Okresný súd Levice napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 30.01.2011. Konanie sa začalo 05.08.2010. K rozhodnutiu žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby - omeškanie viac ako 178 dní.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 25NcC/628/2012 - 10 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice, sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na
prejednanie Okresnému súdu Nitra.

Odporca sa vo veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu spisu a spisu Okresného súdu Levice sp. zn.
16Er/795/2010. Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 16Er/795/2010 zistil tieto skutočnosti:
a) oprávnený: navrhovateľ povinný: Q., nar.: XX.XX.XXXX, súdny exekútor X.. Y. S. sp. zn. exekučného
spisu EX 12830/10
b) pre vymoženie 421,- eur istiny s príslušenstvom

c) návrh bol podaný na Okresnom súde Levice 14.10.2010, podkladom exekúcie rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenska rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.
zn. SR 04047/10d) Okresný súd Levice uznesením zo dňa 25.10.2010 č.k. 16Er/795/2010 - 9 žiadosť súdneho exekútora
X.. Y. S., G. XX, O. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 23.11.2010. proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, Krajský súd v Nitre

uznesením zo dňa 30.12.2010 č.k. 8CoE/78/2010 - 26 vec vrátil bez rozhodnutia o odvolaní Okresnému
súduLevice.KrajskýsúdvNitreuznesenímzodňa28.02.2011č.k.8CoE/23/2011-42odvolaciekonanie
zastavil.

Súd z listiny - Spr 1001/12 Okresného súdu Nitra zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku odporcovi 25.09.2012.

Podľa zákonného ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a), bod 1 zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3, ods. 1,
koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
trestnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 písmena a), d) toho istého zákona, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom.

Podľa zákonného ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom mám ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochranu opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods. 1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie, porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 3 toho istého zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa zákonného ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 toho istého zákona, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a primeranej lehote prejednaná nezávislým nestranným
súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľazákonnéhoustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood01.06.2010do31.05.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písmena c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) protiprávny úkon, resp. škodová
udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a
vznikom škody, d) zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie
je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa

§ 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 11 sa nemožno zbaviť), čo znamená, že zo strany oprávneného
subjektuniejepotrebnépreukazovaťzavinenievoformeúmysluresp.nedbanlivosti,alestačípreukázať,
že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok).
Ústavným základom zodpovednosti je článok 46 ods. 3 Ústavy SR - každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo
právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku

poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého vzťahu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z
hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, jeho majetok sa nezmenšil.

Navrhovateľ sa domáha škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo
v zákonnej 15 dňovej lehote, poprípade v primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal
opätovne právo navrhovateľa na splnenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na

takýto postup a formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutia v právnom vzťahu medzi
navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.

Súd preto neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej resp.
primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je tu dôvod na náhradu škody, resp., či vôbec nejaká škoda

vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňuje podľa zákonného ustanovenia § 9 zákona
č. 514/2003 Z.z., keď podľa navrhovateľa Okresný súd Levice svojím postupom porušil povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, prípadne bezzbytočných prieťahov. Súd zistil, že navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie - žiadosť o udelenie
poverenia na Okresnom súde Levice dňa 14.10.2010.

Súd mal za preukázané tieto skutočnosti:
a) Okresný súd Levice sp. zn. 16Er/795/2010. Návrh - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bol podaný 14.10.2010
b) oprávnený navrhovateľ a povinný Q. I., nar.: XX.XX.XXXX
c) vymoženie 421,- eur istiny s príslušenstvom

d) súdny exekútor X.. Y. S. sp. zn. EX 12830/10
e) pokladom exekúcie horeuvedené rozhodnutie
f) prvostupňový súd rozhodol 25.10.2010 č.k. 16Er/795/2010 - 9 a žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Teda návrh - žiadosť bola podaná na Okresnom súde Levice 14.10.2010 a súd rozhodol 25.10.2010.
Teda rozhodol v 15 dňovej lehote.

Súd mal ďalej za preukázané, že iný orgán verejnej moci nekonštatoval, že v tomto konaní došlo
k prieťahom v konaní. Tiež nezistil, že by došlo postupom Okresného súdu Levice k nesprávnemu
úradnému postupu. Žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, pritom v horecitovanom zákonnom
ustanovení nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie ohľadne zamietnutia žiadosti. Súd ďalej
poukazuje na to, že navrhovateľ neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočívala v zmenšení jeho

majetku alebo ušlom zisku. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, v dôsledku ním
tvrdeného oneskoreného rozhodnutia súdu. Navrhovateľ ním tvrdenú škodu nešpecifikoval.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup - súd tu poukazuje na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri

posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný
súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý mal na to právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok
označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale aj vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť

rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak
tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté
nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rozhodnutej

veci. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor so spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď
účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, ktorý spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní,
je príslušný exekučný súd teda Okresný súd Levice oprávnený a súčasne povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať

rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takýto výklad označený v ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s
§ 44 ods. 2 EP vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je verejným záujmom a je nevyhnutná pre zvýšenie kvality

života a životnej úrovne občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu s
poukazom na základné právo na spravodlivú súdnu ochranu, ktorú zaručuje článok 46 ods. 1 Ústavy
SR. Toto právo zaručuje sa nielen oprávnenému, ktorý uplatňuje svoje práva ale aj tomu - povinnému
- proti ktorému je uplatňovaný nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd
môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až

po podaní návrhu na exekúciu titulom rozhodcovského rozsudku t.j. v horeuvedenej exekučnej veci
Okresným súdom Levice. Súd tu mal teda za preukázané, že oprávnený podal návrh na exekúciu na
Okresnom súde Levice 14.10.2010 a Okresný súd Levice návrh - žiadosť zamietol rozhodnutím zo
dňa 25.10.2010. Teda rozhodol v zákonnej lehote. Horeuvedené skutočnosti súd mal za preukázané
obsahom spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 16Er/795/2010.

Súd horeuvedené skutočnosti považoval za preukázané, z horeuvedených dôkazov vychádzal, pri
hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec právne posúdil podľa horecitovaných zákonných
ustanovení.Podľa zákonného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliadol

na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.

Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol o náhrade
trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal odporcovi, ktorý účastník mal vo veci úspech, lebo
náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.