Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 6, 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 11C/238/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511209083
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3511209083.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľa V. L., A. K. Č.. X, zastúpený JUDr.

Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 143/58, proti odporkyni
X/ J. C., A. K. XXX, odporcovi 2/ Z. C., N.. XX.XX.XXXX, A. W., A. XXX/X, C. Č. K. XXX, o zaplatenie
26.596,96 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi 26.596,96 Eur, úrok z omeškania 10,5 % zo sumy
16.596.96 Eur za obdobie od 11.01.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 10.000
Eur za obdobie od 23.07.2009 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Voči odporkyni 1/ sa návrh zamieta.

III. Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu súdneho poplatku 1.595,50 € do 15 dní od
právoplatnosti výrokov III. a VII. tohto rozsudku a náhradu trov právneho zastúpenia 1.408,52 € do 15
dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.

IV. Odporkyni 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

V. Odporkyňa 1/ je povinná zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 1.595,50
Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.

VI. Navrhovateľovi sa odníma oslobodenie od súdnych poplatkov, a to so spätnou účinnosťou.

VII. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1.595,50 Eur,
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 14.10.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov k spoločnému a nerozdielnemu zaplateniu
26.596,96 €, úroku z omeškania 10,5 % ročne zo sumy 16.596,96 € za obdobie od 11.1.2009 do
zaplatenia, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 10.000,00 € za obdobie od 23.7.2009 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou 1/ uzavrel zmluvu o pôžičke z 10.10.2008,
na základe ktorej požičal odporkyni 1/ sumu 16.596,96 € (500.000 Sk) so splatnosťou do 10.01.2009
a zmluvu o pôžičke z 22.4.2009, na základe ktorej požičal odporkyni 1/ sumu 10.000 € so splatnosťou
22.7.2009. Odporkyňa 1/ poskytnuté peniaze ani čiastočne nevrátila, preto sa navrhovateľ domáha ich

zaplatenia súdnou cestou. Súčasne žiada splnenie tohto dlhu aj od odporcu 2/, pretože odporcovia sú
manželia a poskytnutá pôžička patrí do ich BSM.Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť. Poskytnutie pôžičky nepopreli, no mali za to,
že táto je už čiastočne splatená a zvyšok dlhu predstavuje už iba 7.000 - 10.000 €.

Odporca 2/ vzniesol námietku premlčania. Okrem vyššie uvedeného vyjadrenia spoločného s
odporkyňou 1/ tiež uviedol, že suma 10.000 € nikdy reálne poskytnutá nebola a zmluva na túto sumu
sa spísala s tým, že nahrádza pôvodnú zmluvu na 500.000 Sk a naďalej sa bude splácať už iba podľa
zmluvy na 10.000 €.

Odporca 2/ žiadal vo veci nerozhodovať a vyčkať na jeho právneho zástupcu. Uviedol, že právneho
zástupcu kontaktoval pred pojednávaním, oboznámil ho s listinami doručenými zo súdu a vytýčeným
pojednávaním. Odporca 2/ plnú moc na zastupovanie právnym zástupcom nepredložil.

Vzhľadom na to, že odporca 2/ nepreukázal zastupovanie právnym zástupcom, nebol dôvod odročovať
pojednávanie pre jeho neprítomnosť, a tak súd žiadosti odporcu 2/ nevyhovel a vo veci rozhodol.

Súd vykonal dokazovanie zmluvami o pôžičke, výpismi z účtu navrhovateľa a J. M., vypočul účastníkov
a zistil tento skutkový stav:
V listine označenej zmluva o pôžičke datovanej 10.10.2008 je ako veriteľ uvedený navrhovateľ, ako
dlžníčka odporkyňa 1/. Ako predmet zmluvy je uvedené prenechanie finančnej čiastky 500.000 Sk, s

tým, že dlžníčka sa zaväzuje veriteľovi túto čiastku vrátiť do 10.01.2009. Dlžníčka prevzatie uvedenej
sumy potvrdzuje svojim podpisom. Listina je podpísaná navrhovateľom a odporkyňou 1/. Osvedčenie
podpisu odporkyne 1/ je z 8.10.2008.

Listina označená zmluva o pôžičke datovaná 22.4.2009 má obdobný obsah, s tým, že výška poskytnutej

a prevzatej pôžičky je 10.000 €, splatnosť je stanovená do 22.7.2009. Podľa osvedčenia podpisu
odporkyne 1/ na tejto listine ju odporkyňa 1/ podpísala dňa 23.4.2009.

Z výpovede navrhovateľa a odporu 2/ bolo zistené, že pre svoj investičný zámer s pozemkovými
nehnuteľnosťami potreboval odporca 2/ získať finančné prostriedky. Oslovil v tejto veci navrhovateľa,

ktorý mu financie poskytol. Poskytnuté financie boli v polovici z prostriedkov navrhovateľa a v polovici
navrhovateľom získané od tretej osoby - p. J. M..

Z výpovede navrhovateľa a odporkyne 1/ bolo zistené, že písomné zmluvy o pôžičke na vyššie uvedené
poskytnutépeniazesavyhotovilitak,žeakodlžníčkabolauvedenáodporkyňa1/.Zostranynavrhovateľa

bolo k tomuto kroku pristúpené preto, že si nebol istý splatením zo strany odporcu 2/ a uzavretie zmluvy
s odporkyňou 1/ považoval za istejšie. Odporkyňa 1/ spočiatku zmluvy podpísať nechcela, no odporca
1/ ju presvedčil, že je to iba formalita. Odporkyňa 1/ bližšie informácie o pôžičkách nemala.

Z výpisu z účtu navrhovateľa bolo zistené, že dňa 10.10.2008 bolo z jeho účtu vybratých 500.000 Sk

a dňa 23.4.2009 vybratých 5.000 €.

Z výpisu z účtu J. M. bolo zistené, že dňa 23.10.2008 bolo z jeho účtu vybratých 250.000 Sk a dňa
23.4.2009 vybratých 5.000 €.

Navrhovateľuviedol,žepolovicunasumu500.000SkmuW..M.poskytolsodstupomcca14dní,pretože
mal prostriedky viazané na termínovanom účte. V spojení s uvedenými výpismi z účtu považoval súd
toto tvrdenie za pravdivé.

Hotovostné výbery preukázané výpismi z účtu v spojení s listinami zmlúv o pôžičke preukazujú, že

navrhovateľ poskytol sumu 500.000 Sk aj sumu 10.000 €, pretože dátumy výberov a datovaní, resp.
podpisov zmlúv korešpondujú. Uvedené prostriedky však od navrhovateľa neprevzala odporkyňa 1/, ale
odporca 2/ a tento sa ich aj zaviazal vrátiť. Čo do sumy 500.000 Sk túto skutočnosť sám potvrdil. Inak
táto skutočnosť vyplýva z účelu pôžičky na výlučné aktivity odporcu 2/ ako aj z minimálnej vedomosti
odporkyne 1/ o celej veci. Tvrdenie odporcu 2/, že sumu 10.000 € neprevzal súd za preukázané nemal.

Odporcami tvrdené čiastočné vrátenie poskytnutých peňazí v konaní preukázané nebolo. Výpoveď
odporcu 2/ je v tomto smere nedostatočná, listinou odporcovia nedisponujú žiadnou. Výpoveď odporcu2/ v časti týkajúcej sa splatenia dlhu je naviac i nevierohodná, pretože rozsah splatenia uvádza veľmi
nepresne čo do výšky splátok i času ich zaplatenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú existenciu zmlúv o pôžičke. Bolo totiž preukázané,
že navrhovateľ prenechal peniaze, a to v prvom prípade 500.000 Sk a v druhom 10.000 €. Tieto
prostriedky prenechal odporcovi 2/, odporca 2/ ich prevzal a zaviazal sa ich ako dlžník navrhovateľovi v
stanovenej lehote vrátiť. I keď v písomných zmluvách figuruje ako dlžníčka odporkyňa 1/, v skutočnosti
ňou nie je. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vôľa navrhovateľa nesmerovala k požičaniu

peňazí odporkyni 1/ ale iba odporcovi 2/. Písomnú zmluvu s odporkyňou 2/ podpisoval iba pre lepšiu
vymožiteľnosť. Rovnako na strane odporkyne 1/ neexistovala vôľa požičať si peniaze. Je teda zrejmé, že
v oboznámených listinách zmlúv o pôžičke nie je zachytený žiaden prejav vôle odporkyne 1/ a tieto listiny
tak nepreukazujú existenciu žiadneho právneho úkonu (ani neplatného). Ich obsah je však dôkazom o
obsahu zmlúv o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom 2/, i keď tieto boli uzavreté ústne. Obe listiny

tak preukazujú výšku pôžičiek, lehoty ich splatenia a potvrdzujú prevzatie peňazí.

Vzhľadom na uvedenú neexistenciu zmlúv s odporkyňou 1/ súd návrh voči nej zamietol, pretože na jej
strane nevznikol žiaden záväzok voči navrhovateľovi. Odporkyňa 1/ nie je voči navrhovateľovi povinná
anititulommanželstvasodporcom2/nazáklade§145ods.2OZ,pretožepôžičkysanetýkalispoločných

vecí manželov, ale výlučne investičného zámeru odporcu 2/.

Naopak súd považoval návrh za plne dôvodný voči odporcovi 2/. Ako bolo uvedené, dokazovaním
bola preukázaná existencia zmlúv o pôžičke medzi ním ako dlžníkom a navrhovateľom ako veriteľom.
Nebolo preukázané, že odporca 2/ peniaze poskytnuté na základe zmlúv vrátil čo i len čiastočne, a

tak ho súd k zaplateniu žalovanej istiny zaviazal. Odporcom 2/ vznesenú námietku premlčania súd
nepovažoval za dôvodnú, pretože všeobecná trojročná premlčacia doba stanovená v § 101 OZ, ktorá
sa pri práve na zaplatenie dlhu z pôžičky uplatní, neuplynula. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa
nasledujúceho po splatnosti pôžičiek, teda 11.1.2009 a 23.7.2009, a pretože do podania návrhu dňa
14.10.2011 neuplynula, právo premlčané nebolo.

K priznanej istine patrí navrhovateľovi aj ním požadovaný úrok z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku
dňom vzniku omeškania, podľa ktorých je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

V danom prípade nebola v prvé dni omeškania, teda dni nasledujúce po splatnosti diskontná sadzba
ECB menej ako 1 % ročne, preto požadovaný úrok 9 % ročne neprekračuje zákonom stanovenú výšku
úroku z omeškania. Navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, za obdobie omeškania, a

preto mu uplatnený úrok z omeškania patrí v celom rozsahu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh (§151 OSP).
I keď bola odporkyňa 1/ v konaní plne úspešná, súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože ju
nežiadala. Z jej strany teda chýbal návrh na rozhodnutie o trovách podľa citovaného § 151 OSP.

Navrhovateľ bol plne úspešný proti odporcovi 2/, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania

pozostávajúcu zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 1595,50 € a z náhrady trov právneho zastúpenia.

Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z:-odmenyza3úkonypo436,50€(prevzatiezastúpeniaapodanienávrhuvr.2011,účasťnapojednávaní
v r. 2013),
- režijného paušálu 2 x 7,41 € za dva úkony v roku 2011, 1 x 7,81 € za úkon v r. 2013,

- cestovných náhrad 24,35 € za cestu osobným motorovým vozidlom z Tr. Teplíc do Nového Mesta nad
Váhom a späť (90 km) na pojednávanie dňa 6.5.2013 (90 km x 0,183 Eur základnej náhrady podľa
Opatrenia č. 632/2008 + spotrebované PHM pri spotrebe 6,2 l/100km a cene benzínu 1,41 Eur/l),
- náhrady za stratu času advokáta 52,04 Eur za 4 začaté polhodiny (á 13,01 Eur) strávených cestou
na pojednávanie a späť dňa 6.5.2013.

Výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci určil súd § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (Vyhláška) a
podľa 14 ods. 1 písm. a), b), c). O režijnom paušále rozhodol súd podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, o náhrade
cestovného podľa § 15 písm. a) Vyhlášky, o náhrade za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods.
1 Vyhlášky.

Náhradu trov konania za vyjadrenie k odporu s návrhom na vstup ďalšieho účastníka súd navrhovateľovi
nepriznal, pretože vyjadrenie k odporu sa týkalo iba odporkyne voči ktorej navrhovateľ právo na náhradu
trov konania nemá a náhrada za návrh na vstup ďalšieho účastníka v tomto prípade nepatrí, pretože
tento úkon nie je účelný, pokiaľ mohol byť účastník zahrnutý už v návrhu na začatie konania, čo je i
tento prípad.

Za odporkyňou 1/ podaný odpor jej súd vyrubil súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov v spojení s poznámkou 5 k položke 1, podľa ktorých sa za odpor proti platobnému
rozkazu platí súdny poplatok 6 % z hodnoty predmetu sporu, t.j. 6 % z 26.596,96 € čo predstavuje
1.595,50 €.

Súčasne v konaní vyšli najavo skutočnosti o majetkových pomeroch navrhovateľa, ktoré neboli známe
pri rozhodovaní o jeho oslobodení od súdnych poplatkov, a preto súd oslobodenie navrhovateľovi odňal
so spätnou účinnosťou podľa § 138 ods. 2 OSP. Oproti skutočnostiam známym pri rozhodovaní o
oslobodení vyšlo najavo, že navrhovateľ popri pracovnom pomere prevádzkuje živnosť, a to pílu. Túto

skutočnosť pri žiadosti o oslobodenie zamlčal. Zároveň má súd za to, že predmetná píla nepredstavuje
malú majetkovú hodnotu a zanedbateľný zdroj potenciálnych príjmov, keďže len pri jej vyporiadaní cca
pred rokom ponechal navrhovateľ svojmu odstupujúcemu spoločníkovi sumu 11.000 €. Súčasne má súd
za to, že pokiaľ navrhovateľ pri deklarovaní svojich majetkových pomerov uviedol dňa 5.1.2012 dlh voči
W.. M. vo výške 24.000 € a na pojednávaní už iba dlh 10.000 € voči rodičom, musel v priebehu 1,5

roka dlh voči W.. M. splatiť. To tiež nasvedčuje, že disponuje dostatočnými prostriedkami i na zaplatenie
súdneho poplatku. Pretože sa doteraz neznáme skutočnosti o majetkových pomeroch navrhovateľa
vzťahovali i na obdobie, v ktorom mu bolo priznané oslobodenie, súd oslobodenie odňal i so spätnou
účinnosťou.
Vzhľadom na odňatie oslobodenia súd zároveň vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu na

začatie konania podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou 5 k
položke 1, podľa ktorých sa za návrh na vydanie platobnému rozkazu platí súdny poplatok 6 % z hodnoty
predmetu sporu, t.j. 6 % z 26.596,96 € čo predstavuje 1.595,50 €.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové

Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).