Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/54/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315200989

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315200989.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
navrhovateľa: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO:
35 923 130, zast.: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 30, proti

odporcovi: Q. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - B., K. XXXX/XX, o zaplatenie 839,18 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 16. 1. 2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 839,18 eura s úrokom z omeškania, spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom dňa 31. 8. 2009 uzatvoril Zmluvu o pôžičke číslo
XXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi celkovú sumu vo výške 1198,20 eura.
Poskytnutú pôžičku sa odporca zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 30,83 eura, do dňa
podania návrhu uhradil len 491,85 eura.

Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok pôžičky, preto ho navrhovateľ listom zo dňa 25. 1.
2012 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh odporcu predstavuje sumu
839,18 eura. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu
omeškania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci ho prevzal dňa 23. 6. 2015.

Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke z 31.
8. 2009 so všeobecnými podmienkami, predžalobná upomienka z 25. 1. 2012 s doručenkou, prehľad
splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na
pokyny súdu. Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom

vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti má návrh obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je

potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. S poukazom na nález
Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že

k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti
ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania
musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť
jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne
súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D.,

Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H.
Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp.
rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho
rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov

konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd
nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 31. 8. 2009 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcovi celkovú sumu pôžičky vo výške 1229,52 eura (bez poistenia 1198,20
eura). Poskytnutú pôžičku sa odporca zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 29,96 eura (s
poistením 30,83 eura), ročná úroková sadzba 51,93 %, RPMN 51,93 %, konečná splatnosť 36 mesiacov.

Ako z návrhu, tak zo samotnej zmluvy nie je určité, či pôžička bola dohodnutá s/bez poistenia, pretože

v treťom odseku zmluvy nie je vyznačené, či odporca žiadal poistiť splácanie pôžičky.

Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva síce, že odporca mal splácať pôžičku v 36 mesačných splátkach po
30,83 eura, čo spolu predstavuje 1109,88 eura, pri pripočítaní akontácie vo výške 119,64 eura je potom
výsledná suma pôžičky dohodnutej s poistením a to 1229,52 eura. Zo zmluvy však táto skutočnosť
priamo nevyplýva.Zo všeobecných podmienok uvedených na rube zmluvy súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti,
nakoľko tieto sú absolútne nečitateľné, uvedené miniatúrnym písmom, preto s istotou možno
skonštatovať, že tieto nemohol čítať ani odporca pred podpisom zmluvy.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ plnil v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Z prehľadu splátok a úhrad predložených navrhovateľom vplýva, že v stĺpci „úhrada“ je uvedená suma
v celkovej výške 864,78 eura a v stĺpci „zostatok“ je uvedená suma 466,73 eura. Z uvedeného teda
vyplýva, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 864,78 eura a nie 491,85 eura, ako to navrhovateľ
uviedol v návrhu a odporca má navrhovateľovi uhradiť ešte 491,85 eura a nie 839,18 eura, ako sa

uvádza v návrhu. Rozdiel vo svojich tvrdeniach a v uvedených údajoch navrhovateľ nijako v návrhu
nezdôvodnil, nešpecifikoval, nedoložil inými listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 25. 1. 2012 na zaplatenie dlžných splátok v celkovej výške
820,65 eura do 3 dní od doručenia. Odporca si túto výzvu neprevzal v odbernej lehote.

Odporca teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného k 31. 8. 2009
(ďalej len ZoSÚ) a zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník účinný k 31. 8. 2009.

Podľa § 1 ods. 1 ZoSÚ, Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g), i), ods. 3 a ods. 4 ZoSÚ, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.Vzhľadom na citovaný § 4 ods. 3 ZoSÚ predloženú zmluvu o úvere by súd považoval za bezúročnú a
bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písmeno g), i). pod končenou splatnosťou
nie je možné považovať za správny údaj 36 mesiacov a splátka je uvedená len jednou sumou bez

rozlíšenia istiny, úrokov a iných poplatkov. Odporca by bol povinný potom navrhovateľovi vrátiť sumu
621,36 eura (v tejto výške bola poskytnutá pôžička), pričom mu vrátil až 864,78 eura! Z uvedeného
vyplýva, že navrhovateľ sa obohatil na úkor odporcu vo výške 243,42 eura!!! Z uvedeného dôvodu by
žaloba musela byť zamietnutá, pretože odporca plnil viac, ako bol podľa zmluvy povinný a návrh bol
tak podaný nedôvodne.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 31. 8. 2009), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd však vzhľadom na nesprávne uvádzané údaje v zmluve, považuje zmluvu za absolútne neplatnú,

pretože sa jedná o neurčitý právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ. Ako je uvedené vyššie, nie je určité, či
splácanie pôžičky bolo dohodnuté s/bez poistenia a teda nie je zrejmé, v akej výške mala byť pôžička
mesačne splácaná, či 30,83 eura (s poistením) alebo 29,96 eura (bez poistenia).

V dôsledku toho je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu reálne
vyplatenú z titulu pôžičky, t.j. 621,36 eura, pričom vrátil/zaplatil navrhovateľovi až 864,78 eura, teda aj

v tomto prípade platí, že navrhovateľ sa obohatil na úkor odporcu vo výške 243,42 eura!!! Z uvedeného
dôvodu by žaloba musela byť aj v tomto prípade zamietnutá, pretože odporca plnil viac, ako bol podľa
zmluvy povinný a návrh bol tak podaný nedôvodne.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Preto neurčitým prejavom vôle je, ak sa v
zmluve uvádzajú rôzne údaje o výške poskytnutého úveru.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval

požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou

premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká

(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné

splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva

veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že Zmluva o pôžičke je absolútne neplatná
z dôvodu neurčitosti a teda, že k plneniu zo strany navrhovateľa v prospech odporcu došlo z titulu
bezdôvodného obohatenia a to dňa 31. 8. 2009 (navrhovateľ v tento deň vedel komu plnil a v akej výške).

V danom prípade, ak by odporca neplnil v prospech navrhovateľa, sa dlh odporcu premlčal, s poukazom
na § 107 OZ, dňom 31. 8. 2011, najneskôr dňa 31. 8. 2012. Návrh na súd bol podaný dňa 16. 1. 2015,
t. j. po uplynutí premlčacej doby.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak

v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích
dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne. Súd vzhľadom na všetky skutkové a
právne zistenia preto rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný

účastník konania mal právo na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred
súdom neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.