Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/114/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110209950
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7110209950.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnej veci žalobcu: Q. C., bytom Košice,

C. XX, právne zast. JUDr. Pavol Kiss, advokát AK, Štúrova 20, Košice proti žalovaným: 1/ H. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/X, H., právne zast. JUDr. Katarína Adamovská, advokátka AK, Žižkova 6,
Košice, 2/ D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Prešov, N. XX, zast. opatrovníkom žalovanou v 1.rade H. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/X, H., v konaní o neplatnosť závetu takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že závet Y. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. 1.9.2007 spísaný vo forme notárskej zápisnice N
200/2007, Nz 22691/2007 dňa 8.6.2007 JUDr. Martinou Mižikovou, notárom je neplatný.

Žalované v 1. a 2.rade sú povinné nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 582,16 EUR (z toho súdny
poplatok 99,50 EUR a trovy právneho zastúpenia 482,66 EUR) spoločne a nerozdielne na účet právneho

zástupcu žalobcu JUDr. Pavol Kiss, advokát AK, Štúrova 20, Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 1.rade je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 139,44 EUR na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 2.rade je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 139,44 EUR na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3.3.2010, doplneným dňa 9.7.2010 domáhal, aby súd určil,
že závet Y. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. 1.9.2007 spísaný vo forme notárskej zápisnice N 200/2007, Nz
22691/2007 dňa 8.6.2007 JUDr. Martinou Mižíkovou, notárom je neplatný z dôvodu, že syn poručiteľky
U. O., ktorý zomrel 2 mesiace po poručiteľke, údajne na predávkovanie drogami, využil neprítomnosť

žalobcu, ktorý takmer 30 rokov žil s poručiteľkou v usporiadanom manželskom zväzku, privolal notárku
za účelom spísania závetu už so zjavne nepríčetnou poručiteľkou, nespôsobilou k takémuto právnemu
úkonu z dôvodu psychickej choroby.

Žalovaná v 1.rade žiadala návrh zamietnuť s odôvodnením, že návrh je neopodstatnený, závet obsahuje
vôľu poručiteľky, pričom v rámci dedičského konania bola žalobcovi navrhnutá dedičská dohoda bez
zohľadnenia závetu s prihliadnutím na zákonné dedičské podiely všetkých dedičov.

Žalovaná v 2.rade sa k návrhu nevyjadrila, jej pobyt súd nezistil, preto jej na zastupovanie v konaní
ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k návrhu nevyjadrila.Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice I 36D 416/2007, notárskou zápisnicou N
200/2007, Nz 22691/2007, NCRIs 22581/2007, výpoveďou žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej v
1.rade zo dňa 4.7.2010, listom žalovanej v 1.rade zo dňa 6.9.2007, výpoveďou svedkyne MUDr. M. I.,

výpoveďou svedkyne P. I., výpoveďou svedkyne P. W., výpoveďou svedkyne Q. S., výpoveďou svedkyne
JUDr. P. P., znaleckým posudkom MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, písomným vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 13.3.2014, písomným vyjadrením právnej zástupkyne žalovanej v 1.rade zo
dňa 18.3.2014, výpoveďou svedkyne MUDr. G. P. O. a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu 36D 416/2007 Okresného súdu Košice I súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo
dňa 10.10.2007 sp.zn. 36D 416/2007 súd podľa ust. § 175a/ ods. 2 O.s.p. začal konanie v dedičskej

veci po poručiteľovi Y. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. 1.9.2007. Uznesením Okresného súdu Košice I zo
dňa 9.6.2010 36D 416/2007-62 bolo prerušené dedičské konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Košice I 40C 114/2010. Dňa 1.9.2007 bola na notárskom úrade JUDr.
GabrielDrgoňa,notárspísanánotárskazápisnicazaprítomnostižalobcu,žalovanejv1.a2.rade,zktorej
súd zistil, že poručiteľka zanechala závet zriadený dňa 8.6.2007, ktorý bol pojatý do Notárskej zápisnice

N 200/2007, Nz 22691/2007 notárskeho úradu JUDr. Martiny Mižikovej, ktorý je tamtiež v úschove v
zbierke listín, týmto závetom poručiteľka rozhodla tak, že: 1/ 76 599 kusov podielov v podielovom fonde:
Sporo Korunový peňažný, spravované spoločnosťou Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ.
spol., a.s. so sídlom Bratislava, Záhradnícka 95, IČO: 35 820 705, zapísanou v obchodnou registri
Okresného súdu Bratislava I v oddielu Sa, vo vložke 2814/B svojmu synovi U. O., nar. XX.XX.XXXX,

bytom S., S., L. X. XXXX, Česká republika, 2/ všetok svoj ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok
kdekoľvek sa nachádzajúci odkazuje: svojmu synovi U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S., L. X. XXXX,
Česká republika, svojej dcére H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/XX, H. v rovnakých podieloch
každému po 1/2. Súdny komisár oznámil prítomným, že dedič zo závetu U. O. zomrel 17.11.2007
(dedičské konanie vedené Okresným súdom v S., Česká republika, sp.zn. 36D 1481/2007) a podľa

potvrdenia tohto súdu zo dňa 10.4.2009 po menovanom je povolaná ako jediná neodmietajúca dedička
(§ 473 Obč. zák.) D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F., N. XX. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy: 1/ Q. C., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, C. XX, manžel, 2/ H. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q., B. XX/XX, H., dcéra, právom neb. syna poručiteľa U. O., zomr. 17.11.2007 jeho dedička D. Q.,
nar. X.X.XXXX, bytom Prešov, N. XX, vnučka. Účastník Q. C., pozostalý manžel poručiteľky po poučení

o možnosti namietať neplatnosť závetu oznámil, že podáva námietku neplatnosti závetu poručiteľky, ako
dôvod uvádza, že poručiteľka nebola v čase spísania závetu spôsobilá na tento právny úkon, pretože
trpela na stareckú demenciu. Ďalší účastníci konania podali návrh dohody, aby aj pozostalý manžel
poručiteľky zdedil podiel 1/6 vzhľadom k celku. Účastník Q.H. C. pozostalý manžel poručiteľky trval na
svojom vyjadrení, že predmetný závet považuje za neplatný.

Z notárskej zápisnice N 200/2007, Nz 22691/2007, NCRIs 22581/2007 súd zistil, že dňa 8.6.2007 sa
dostavila JUDr. Martina Mižiková, notár pred účastníka Y. C., rod. J., nar. XX.X.XXXX ako závetkyňa,
ktorá svoju totožnosť zákonným spôsobom preukázala podľa občianskeho preukazu, je podľa vlastného
vyhlásenia na právne úkony spôsobilá a požiadala ma, aby som s ňou spísala tento závet: Podpísaná
Y. C., rod. J. pri plnom vedomí vyhlasuje, že pre prípad jej smrti odkazuje 1/ 76 599 kusov podielov v

podielovom fonde: Sporo Korunový peňažný, spravované spoločnosťou Asset Management Slovenskej
sporiteľne, správ. spol., a.s. so sídlom Bratislava, Záhradnícka 95, IČO: 35 820 705, zapísanou v
obchodnou registri Okresného súdu Bratislava I v oddielu Sa, vo vložke 2814/B svojmu synovi U. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S., S., L. X. XXXX, Česká republika, 2/ všetok svoj ostatný hnuteľný a nehnuteľný
majetok kdekoľvek sa nachádzajúci odkazuje: svojmu synovi U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S., L.

X. XXXX, Česká republika, svojej dcére H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., B. XX/XX, H. v rovnakých
podieloch každému po 1/2. Tento závet robí slobodne a z vlastného rozhodnutia a zároveň vyhlasuje,
že nemá žiadnych iných neopomenuteľných dedičov podľa § 479 Obč. zák. O tomto právnom úkone
som túto notársku zápisnicu napísala, účastníčke prečítala a vysvetlila, táto ju schválila, vyhlásila, že
obsahuje jej poslednú vôľu a potom na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísala. Notárska zápisnica

je vlastnoručne podpísaná závetkyňou a notárom a opatrená okrúhlou pečiatkou notára a závet je
zaregistrovaný v notárskom centrálnom registri závetov 8.6.2007 pod č. NCRZA 2810/2007.Z výpovede žalobcu súd zistil, že s poručiteľkou Y. C. žil v manželstve 30 rokov, staral sa o ňu a to
hlavneposlednýrokpredjejsmrťou,veľmiintenzívne,muselsinajaťajošetrovateľku.Žilivharmonickom
manželstve, nikdy nemali problémy. Syn manželky U. O. chodil k nim raz za dva-tri mesiace, manželka

si odkladala každý mesiac z dôchodku 1.000,- Sk a tieto dávala synovi pri návštevách. Predpokladá,
že keď bol na prechádzke syn manželky O. využil túto situáciu, nafetoval ju liekmi, doniesol notárku
a spísali závet. Nemá vedomosť o tom, že by manželka chcela takýmto spôsobom zabezpečiť syna,
nakoľko vedela, ako sa jej syn správal, že bol trestne stíhaný. O závete sa dozvedel až v dedičskom
konaní, manželka mu o tom nepovedala. V čase spísania závetu bola manželka chorá, niekedy mala

svetlejšie chvíľky a spoznávala ho, avšak pri návšteve v nemocnici si ho nepamätala, užívala veľa
liekov, bola vedená v neurologickej a psychiatrickej ambulancii, bola hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení v priebehu rokov 2005-2007 a na internom a neurologickom oddelení 2003-2007. Pol roka
pred smrťou ku nim chodila opatrovateľka, pani Q. S.. Manželka mávala také stavy, že rozprávala bludy,
nevedela sa vyjadriť. S manželkou mu občas pomáhala aj susedka P. W.Ž.. V čase pred smrťou bola
manželka schopná vykonávať pomocné práce, varili spoločne. Manželka preberala dôchodok v posteli,

kde poštárke podpísala prevzatie dôchodku. Po smrti manželky našli peniaze poskrývané v škatuľkách
na rôznych miestach, pravdepodobne to skrývala pre pána O., aby ich žalobca nenašiel. Žalovaná
v 1.rade po smrti matky dala žalobcovi list, že sa vzdáva dedičstva v prospech žalobcu. Žalovaná v
1.rade navštívila matku doma naposledy asi 4 až 5 rokov pred jej smrťou, väčšinou sa zastavila, keď
cestovali okolo, posielala listy žalobcovi, v ktorých mu ďakovala, že sa stará o matku, avšak iným

spôsobom neprispievala. Nepopiera, že žalovaná v 1.rade mohla navštíviť matku v marci 2007, nemá
však vedomosť o tom, že sa mala žalovaná v 1.rade dozvedieť, že matka chce spísať závet. Pred smrťou
manželky sa so žalovanou v 1.rade dohodli, že žalovaná v 1.rade sa príde starať o matku na 1 týždeň,
aby si žalobca oddýchol, nedošlo k tomu, nakoľko manželka zomrela. Žalobca vedel o tom, že manželka
podporuje syna, v duchu s tým nesúhlasil, avšak trpel to, nakoľko nechcel vyvolávať spory. Poštárka mu

niečo naznačila ohľadom možnosti zabezpečiť syna jeho manželky, ďalej sa o tom nebavili, mal za to, že
manželka to nemyslí vážne. Žalobca mal so synom manželky dobrý vzťah, vedel o tom, že bol obvinený
z páchania trestnej činnosti. Po smrti manželky ho bol navštíviť v nemocnici, kde bol hospitalizovaný,
avšak bolo mu oznámené, že bol prepustený a 2 mesiace po smrti manželky, zomrel aj jej syn. V rámci
dedičského konania navrhoval, že žalovanej v 1.rade po svojej smrti nechá celý byt s tým, že ona vyplatí

žalovanú v 2.rade, potom si začali písať so žalovanou v 1.rade nepríjemné listy, žalovaná v 1.rade ho
chcela dostať do domova dôchodcov.

Z písomného vyjadrenia žalovanej v 1.rade zo dňa 4.7.2010 súd zistil, že žalobca bol manžel
matky 24 rokov. Osobný vzťah bol priateľský, čo potvrdzovali ich každoročné návštevy. Pred smrťou
matky posledných 5 rokov navštevovala matku 2 krát do roka. Pri poslednej návšteve v marci 2007

vypozorovala, že matka je telesne oslabená, duševne bola úplne na výške. Samostatne dbala o osobnú
čistotu a sledovala svoju liečbu, udržiavala beh domácnosti. Po uvítaní ju ihneď oslovila, aby vyhľadala
právnika, ktorý by spísal poslednú vôľu pri jej posteli. Jej manžel jej odmietal vyhovieť. Zo 4 oslovených
notárov bola ochotná iba JUDr. Mižiková, ktorá si vyžiadala návrh závetu a jeho doručenie. S matkou
spoločne návrh spísala a priala si, aby osobne išla na poštu, nakoľko nemala k žalobcovi dôveru.

Pozorovala, že ich vzájomný vzťah bol napätý, matka si ho nepriala vidieť, sťažovala sa na jeho
správanie, že ju bije. Mala veľkú modrinu na tvári a obidvoch rukách. V jednom liste napísala, že už
všetko nezvláda, inak sa žalobca staral o údržbu bytu a varil, ako muž v tejto situácii dokázal veľa. Vždy
mu ďakovala, v deň pohrebu mu odovzdala svoje písomné rozhodnutie, že sa vzdáva v jeho prospech
dedičského nároku. V roku 2008 ho navštívila, krátko potom jej oznámil v liste úmysel napadnúť závet

súdnou cestou. Matku pravidelne navštevovala susedka, z jej rozprávania na pohrebe nevyplynulo, že
by matku považovala za duševne chorú, jej úmrtie ju prekvapilo, pretože sa veľmi tešila na návštevu
žalovanej v 1.rade, pripravovala sa na ňu. Mala v úmysle zostať u matky 2-3 týždne. Žalobca ju v roku
2009 pri jej návšteve nevyhľadal, choval sa k nej urážlivo.

Z listu žalovanej v 1.rade zo dňa 6.9.2007 súd zistil, že žalovaná v 1.rade listom zo dňa 6.9.2007

adresovanej JUDr. Mižikovej podala písomné vyjadrenie k závetu zo dňa 8.6.2007 s tým, že odmieta
prijať svoj dedičský podiel po zomrelej matke p. C. v prospech jej manžela pána C.. Týmto dodatkom
chce upozorniť na závažnú okolnosť, že jej matka poslednú vôľu napísala pod nátlakom svojho syna
U. O., ktorý sa v tej dobe zdržiaval u nej na návšteve. Bol vypočítavá osoba, ziskuchtivá, dobre známa
políciou. Žalobca vždy uznával materský vzťah jej matky k tomuto synovi, trpel to, bol ním zastrašovaný

a ohrozovaný. Matka bola v stareckom veku už nesúdna. Dlhodobá choroba a dlhodobý vplyv liekovzmenil jej psychiku. Pán O. navštívil matku iba preto, aby si od nej vyzdvihol peniaze, ktoré mu zbierala.
Poslednýčassajednaloovysokéčiastky.Manželmatkymalfinančnéstarosti,tietopeniazevždychýbali.
Staral sa obetavo o ich spoločný domov, až do jej skonania.

Z výpovede svedkyne MUDr. M. I. súd zistil, že svedkyňa bola ošetrujúcou lekárkou Y. C. od roku 2002.
V čase, keď ju začala ošetrovať, mala asi 20 diagnóz, kardiologické, bola po infarkte, mala fibriláciu
predsiene, mala stavy bezvedomia, závrate, vysoký tlak, liečila sa pre bolesti chrbtice, mala problémy s
pankreásom, črevami, mala glaukóm, bola po histerektómii. V roku 2002 bola diagnostikovaná organická
afektívna porucha. Od tohto obdobia sa liečila na psychiatrii. Z lekárskych záznamov zistila, že dňa

28.8.2007 naposledy predpisovala Y. C. magnézium, nepamätá si, kto prišiel pre predpis, denne vyšetrí
50 ľudí. Spočiatku chodila na vyšetrenia Y. C. sama alebo s doprovodom, neskôr chodil manžel. Nevie
sa vyjadriť, či bola spôsobilá ku dňu 8.6.2007 spísať závet a nevie, kedy bola fyzicky u nej na vyšetrení.

Z výpovede svedkyne P. I. súd zistil, že svedkyňa je poštová doručovateľka u žalobcu a bola poštová
doručovateľka aj jeho manželky, 15 rokov. Y. C. mala viac diagnóz, spočiatku videla, že s manželom
vychádzajú pekne, držia sa za ruky. Dôchodok si preberali takým spôsobom, že mali vzájomné

splnomocnenie, teda pán C. mohol preberať dôchodok pani C. a pani C. jemu, čo nie je úplne bežné u
všetkých manželov. Keď pani C. ležala, bola slabá, dôchodok prevzal jej manžel, keď on nebol doma,
prebrala dôchodok pani C.. Posledné 2 roky pred smrťou chodila pani C. často k lekárovi na rôzne
vyšetrenia, ešte keď mal pán C. auto, išiel pre auto a svedkyňa zvykla čakať s pani C. pred domom a
rozprávali sa. Neskôr s ňou čakala na taxík, keď už nemali auto. Y.O. C. bola pred smrťou už smutnejšia,

bola hospitalizovaná, zvykla svedkyňu poprosiť, aby jej poslala peniaze pre syna do Čiech tak, aby to
nevedel jej manžel, čo svedkyňa urobila, nepýtala sa jej, prečo to robí a prečo o tom nevie manžel. Pred
smrťou jej však už peniaze pre syna nedávala. Pri rozhovore asi 3-4 mesiace pred smrťou hovorila, že ju
bolí žalúdok a bola zmätená. Svedkyňa mala pocit, že niekedy vníma realitu, inokedy nie, ako keby mala
výpadky. Aj pred smrťou sa zvykla spýtať, ako sa svedkyňa má, chcela jej dať oblečenie, že ona ho už

nepotrebuje. V období tesne pred jej smrťou bolo dovolenkové obdobie, svedkyňa ku nim nechodila a
až po pohrebe sa dozvedela o smrti Y. C.. Pred svedkyňou nikdy závet nespomínala. Nemôže povedať,
že by bola Y. C. úplne šialená. Keď sa rozprávali, zvykla otočiť tému úplne od veci, nemôže povedať, že
by ju nespoznala, alebo že by nereagovala. Jej stav nikdy nebol taký, že by nemohla prevziať zásielky,
ktoré jej svedkyňa doručovala.

Z výpovede svedkyne P. W. súd zistil, že svedkyňa je susedou žalobcu 30 rokov, poznala aj jeho
manželku. Žalobca raz prišiel ku svedkyni, že jeho manželka spadla, svedkyňa mu prišla pomôcť. Bolo to
asi pol roka pred smrťou. Dovtedy sa stretávali iba vonku, rozprávali sa ako susedia, inak sa nestretávali.
Potom ako prišiel za ňou žalobca, začala ku nim chodiť asi v marci - apríli 2007, od mája chodila na
záhradu, takže už ku nim nechodila. Keď prišla raz za týždeň, navarila, pomohla žalobcovi, inokedy

prišiel žalobca pre ňu, aby mu pomohla, že mu manželka nadáva, aby mu pomohla ukľudniť ju. Bola
prítomná napríklad pri situáciách, kedy žalobca obliekol manželke košeľu, začala vykrikovať, že to nie
je jej košeľa, tak jej dal košeľu dole. Niekedy bola na žalobcu dobrá, inokedy bola agresívna, kričala na
neho a vyhodila ho z bytu aj so psom. Keď bola k žalobcovi dobrá, tak sa s ním veľmi milo a slušne
rozprávala, volala ho Q., inokedy jej všetko vadilo, kričala na neho, že nič nevie. Mala stoličku, ktorú

používala ako nočník, svedkyňa osobne videla, že stolička bola umytá a vyčistená, že bola prázdna,
pričom pani C. kričala na žalobcu, že stolička nie je uprataná. Stalo sa, že kričala, že nie je nič urobené,
pričom svedkyňa videla, že všetko potrebné bolo urobené. Zvykla sa zdržať niekedy aj hodinu, inokedy
prišla iba na chvíľu, častejšie mala pani C.Á. zlú náladu, pričom v priebehu hodiny sa niekoľkokrát
zmenila nálada pani C., napríklad, keď sa pán C. sprchoval, pani C. bola v poriadku, povedala, že Q.

jej pomôže a hneď na to začala kričať. Do doby, kedy sa začali prejavovať príznaky staroby u pani C.,
bol vzájomný vzťah so žalobcom dobrý, z okna ich videla, že sa vedú za ruky. Vedela, že pani C. má
syna, rozprávala jej o ňom, závet pred svedkyňou nespomenula. Keď prezliekala pani C. prádlo, pani C.
jej povedala, že má pod vankúšom pre syna 1.000,- Sk, aby ich tam nechala. Žalovanú v 1.rade nikdy
nestretla, stretla ju až na pohrebe. Pani C. pred smrťou spomínala, že ju žalovaná v 1.rade má prísť

navštíviť a na pohrebe svedkyňa povedala žalovanej v 1.rade, že sa pani C. na ňu tešila a čakala ju.
Pani C. svoje deti spomínala, nenadávala na nich, tak ako každá matka hovorila o deťoch v dobrom.
Svedkyňa 3 mesiace pred smrťou pani C. nevidela, keď v máji odišla, pani C. sa jej nepozdávala, síce
ju spoznávala, mala však svetlé a zlé chvíľky.Z výpovede svedkyne Q. S. súd zistil, že svedkyňa bola opatrovateľkou pani C. asi pol roka pred
smrťou. Prišla vždy ráno, urobila pani C. rannú toaletu, pripravila jej raňajky, potom prišla večer, urobila
jej večernú toaletu. Pani C. užívala lieky, aj keď ich užívať nemala, svedkyňa zvykla nájsť v posteli

porozhadzované tabletky. Mávala záchvaty nepríčetnosti, zvykla sa rozčúliť na pána C., prípadne na
psa, ktorý tam pobehoval. Stalo sa, že svedkyňa ráno pripravila raňajky, pani C. ich zjedla, potom
prišla svedkyňa večer, pani C. povedala, že celý deň jej nikto nič nedal jesť a že nič nejedla. Stalo
sa, že jej ráno umyla svedkyňa vlasy a v ten istý deň ju žiadala, aby jej umyla vlasy, že ich dávno
nemala umyté. Svedkyňa jej povedala, že jej umyla vlasy ráno, ona si to však nepamätala. Skrývala

peniaze do krabičiek od parfumov, svedkyňa sa bála, aby ju neobvinila, kde sú peniaze. Po smrti pani
C. povedala žalobcovi, aby krabičky nevyhodil, že sú tam peniaze. Pani C. mala svoje vízie, tvrdila, že
dcéra, ktorá žije v Rakúsku sa ide rozvádzať, že príde do Košíc a bude sa o ňu starať. Každý deň bol
v podstate rovnaký, svedkyňu spoznávala. Spočiatku mala svedkyňa pocit, že pani C. je veselá, neskôr
mala výbuchy agresivity a zlosti častejšie. Podľa svedkyne žila pani C. vo svojom svete, rozprávala jej
rôzne príbehy, svedkyňa nevedela, čo je realita a čo nie. Tri mesiace pred smrťou už pani C. používala

plienky,ajrannátoaletaprebiehalavizbe,užjunebolomožnévoziťdokúpeľne.Podľasvedkynevnímala
realitu. O závete jej nič nepovedala. Podľa svedkyne mohla byť pani C. spôsobilá závet spísať, avšak
nebola spôsobilá rozpoznať následky tohto konania. Bola veľmi impulzívna, rýchlo sa pre niečo nadchla
a potom to oľutovala. Napríklad povedala svedkyni, že dala synovi peniaze a zlato a potom to ľutovala.
Z jej rozprávania vie, že svojho syna riešila vždy poza chrbát žalobcu. S pani C. mala svedkyňa pekný

vzťah. Zvykla sa jej otvoriť, hovorila jej o deťoch, o predchádzajúcich manželstvách, a to v čase po rannej
toalete, kedy sa s pánom C. dohodli, že on nebude doma, zvykol venčiť psa, vtedy jej hovorila mnoho
intímností. Preto si myslí, že ak by pani C. vnímala realitu, bola by jej o závete povedala. Nespomínala
jej nič o závete ani o tom, že mala byť u nej notárka. Svedkyňa si myslí, že jej o tom nepovedala preto,
že to vypustila z hlavy a nepamätala si to. Pani C. dúfala, že sa žalovaná v 1.rade k nej vráti a bude sa

o ňu starať, na pána O. mala ťažké srdce, hovorila, že mu dávala peniaze a potom to ľutovala, nakoľko
sa nenapravil, nesprával sa tak, ako by si to predstavovala, avšak nevyjadrovala sa, že by sa k nej deti
správali zle. Svedkyňa jej lieky nepodávala, keď videla porozhadzované krabičky s liekmi, tak sa pýtala
pani C., či si sama ordinuje lieky, na čo jej povedala, že keď v noci nemôže spať, vezme lieky, pričom
nemohla si pamätať, ktoré lieky vzala a ktoré nie, nakoľko ráno bola pod vplyvom liekov.

Z výpovede svedkyne JUDr. Martiny Mižikovej, notárky súd zistil, že svedkyňa ako notárka spísala závet
Y. C., na závetkyňu ani na konkrétne okolnosti si nepamätá. Závety v byte závetcov spisuje priemerne
5-6 krát do roka. Nepamätá sa, kto ju oslovil, predpokladá, že závetkyňa, s iným subjektom by nejednala.
Identifikovala platbu v systéme vo výške 1.618,50 Sk dňa 8.6.2007 ako platiteľ je uvedená Y. C., v ten
istý deň je platba v hotovosti 143,- Sk, zistila, že v totožný deň okrem spísania notárskej zápisnice bol

overený podpis Y. C. na splnomocnení pre syna, predpokladá, že k tomu došlo v predmetný deň v byte Y.
C.. Skutočnosť, že išlo o plnomocenstvo, vyplýva z listiny osvedčení a podpisu centrálneho notárskeho
registra, kde je uvedené, že ide o plnomocenstvo pre U. O. na zastupovanie pre Slovenskú sporiteľňu,
a.s. vo veci podielových listov. Nevie sa vyjadriť k vizitke F. X. uvedenej v spise N 200/2007, nevie, kto ju
predložil, väčšinou sa ľudia prídu poradiť a nechajú kontakt. Tieto kontakty sa zakladajú. K duševnému

stavu Y. C. v čase spísania závetu sa nevie vyjadriť, keďže si nepamätá okolnosti, vo všeobecnosti musí
závetca vyhlásiť, že je spôsobilý. Notár taktiež voľným pozorovaním zisťuje spôsobilosť, pričom nie je ani
lekár ani psychiater, takže sa vie iba vlastným pozorovaním vyjadriť. Vo všeobecnosti k spísaniu závetu
dôjde do jednej hodiny, niekto sa potrebuje aj porozprávať, v konkrétnom prípade sa nevie vyjadriť. Vo
všeobecnosti, ak niekto žiada o spísanie závetu v byte, zvyčajne ju osloví rodinný príslušník a dojedná

sa príchod na byt. Ak je osoba, ktorá chce spísať závet imobilná, tak príchod dohodne niekto iný, po
príchode na byt sa závet prejednáva s konkrétnou osobou, rozhovory môžu prebiehať aj s rodinnými
príslušníkmi, inými prítomnými osobami, avšak v každom prípade musí byť notár osamote s danou
osobou. V prípade, že dôjde k spísaniu závetu v byte, notár príde s notebookom, má aj tlačiareň, nevie
sa vyjadriť, či k finálnej verzii znenia notárskej zápisnice došlo priamo na byte, ak by aj došlo k vzniku

finálnej verzie, nevydala by žiaden odpis, keďže ide o jedinú listinu, z ktorej nie je možné vydávať
osvedčený odpis, notárska zápisnica v počítačovej forme sa skenuje do centrálneho registra závetov,
kde je pridelené číslo a po úmrtí závetcu sa vydá osvedčená fotokópia pre účely notárskeho konania.

Zo znaleckého posudku MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria zo dňa 21.8.2013 súd zistil, že znalkyňa v znaleckom posudku vyhotovenom navýzvu súdu uviedla, že na základe štúdia spisového materiálu ako aj zdravotnej dokumentácie zosnulej
pani Y. C. menovaná Y. C. v čase spísania závetu dňa 8.6.2007 trpela na organický psychosyndróm
s počínajúcou demenciou na podklade aterosklerózy a atrofie mozgu, kde prvá zmienka o tejto

diagnóze je z 16.4.2004. Okrem toho v tom čase menovaná bola liečená aj na pridružené somatické
ochorenia: ICHS sk. NYHA I, hemodynamicky kompenzovaná, stav po non Q infarkte myokardu
(1997), st. p. primoimplantácii TKS (12/2013) pre symptomatickú bradykardiu s početnou KES aj
SVES dysrytmiou s paroxyzmálnou fibriláciou predsiení. Stav po vertebrobazilárnej insuficiencii, stav
po náhlej cievnej mozgovej príhode v pravom karotickom riečisku (1998), artériová hypertenzia 2.

stupňa WHO, veľmi vysoké KV riziko, polytopný vertebrogénny alegický syndróm s akcentom naC
a TH chrbticu, osteoporóza, KOxartróza a gonartróza bilat. extrapyramídová syndróm hypertonicko
hypokinetický s dominanciou tremoru. AS cerebri atrofický proces CNS CT dokumentácia. Syndróm
dráždivého čreva, divertikulóza hrubého čreva, polyp čreva v sledovaní, chronická pankreatitída,
vnútorné hemoroidy, stav p. hysterectómii a cholecysectómii, chronická vénová choroba dolných
končatín, CEAP C2, stav po operácii varixov 1. sin. cysty oboch obličiek, glaukóm bilat podľa

dokumentácie, st. op. operácii katarakty o. sin. stav p. chorioretinitíde o.u. Pri zmienenej duševnej
poruche ide o pozvoľna prebiehajúci chorobný stav centrálneho nervového systému. Tento chorobný
stav sa vyznačuje postupnou degradáciou intelektových a pamäťových procesov, zníženou psychickou
výkonnosťou, typická je labilita nálad, depresívna nálada, nechuť žiť, sklony k predráždenosti a
plačlivosti.Postupnedochádzakúbytkuintelektovýchschopností,ktoréjevšaknerovnomerneaniektoré

funkcie môžu byť ostrovkovite dobre zachované. S postupným rozvojom procesu smerom k demencii
sa vyskytujú stavy zmätenosti s poruchami orientácie, nesúvislou produkciou, poruchami správania,
dochádza aj k poruchám kontinencie. Postupne hrubne osobnosť v oblasti vyšších citov etických aj
sociálnych a abnormálne črty osobnosti prítomné v predchorobí sa zintenzívňujú. K zhoršeniu klinických
prejavov často dochádza po exogénnych stresoch, alebo v prípade pridružených telesných ochorení,

čo bolo prítomné aj u menovanej. S postupným úbytkom pamäti dochádza aj ku konfabuláciám, to
znamená, že medzery v pamäti sa vyplňujú neskutočnými udalosťami. Z hľadiska súdnej psychiatrie
konkrétne k spôsobilosti k právnym úkonom sa tento chorobný stav vyznačuje tým, že sa mení
osobnosť, človek sa stáva ťažkopádny, nerozhodný, ľahko podlieha cudziemu vplyvu, je náladový,
znižuje sa kritičnosť aj úsudok a to aj v prípade, že orientácia miestna, osobou aj časová je zachovaná,

pričom aj naučené stereotypy môžu byť dlhšiu dobu zachované (napr. preberanie dôchodku). V
rámci zmien osobnosti u sklerotikov je typická neústupnosť, chorobná zaujatosť nejakou činnosťou
a paranoidné sklony, ktoré môžu ovplyvniť právny akt. U sklerotika právny akt často nie je v súlade
s jeho dlhodobou osobnosťou v predchorobí a s dlhodobým predchádzajúcim postojom k veci, preto
príslušný právny akt je potrebné posudzovať nie izolovane ale naopak v celej jeho dynamike v súlade

s jeho predchádzajúcou osobnosťou. U tohto ochorenia je typická patologická sugestibilita, to znamená
ľahká ovplyvniteľnosť zo strany okolia, typické je zníženie vôľových schopností pri súčasne neporušenej
miestnej a časovej orientácii, ktorá v momente právneho úkonu môže byť zachovaná. Pri posudzovaní
psychickej schopnosti v okamžiku právneho úkonu je nevyhnutne nutné zohľadniť celú osobnosť teda
aj telesnú stránku. Starší ľudia (čo bolo aj v prípade menovanej), trpia najrôznejšími a často vysiľujúcimi

chorobami, ktoré majú veľký vplyv na ich odolnosť voči nepriaznivým (často psychologickým vplyvom),
je nutné mať na pamäti, že taký jedinec ľahko vyhovie nátlaku okolia len preto, aby mal žiadúci kľud.
Tiež je potrebné zohľadniť dlhodobé postoje Y.O. C. ku žalobcovi aj žalovaný, možnú ovplyvniteľnosť
menovanej žalovaným ako aj etickú stránku právneho aktu ako aj ďalšie súvislosti. Poručiteľka Y. C. v
čase spísania závetu dňa 8.6.2007 trpela na organický psychosyndróm s počínajúcou demenciou na

podklade aterosklerózy a atrofie mozgu. Vzhľadom na túto duševnú chorobu poručiteľka Y. C. nemala
v čase spísania závetu spôsobilosť na tento právny úkon.

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.3.2014 súd zistil, že v znaleckom
posudku znalkyňa záverom jasne uvádza, že poručiteľka Y. C. v čase spísania závetu dňa 8.6.2007
trpela na organický psychosyndróm s počínajúcou demenciou na podklade aterosklerózy a atrofie

mozgu. Vzhľadom na túto duševnú chorobu poručiteľka Y. C. nemala v čase spísania závetu spôsobilosť
na tento právny úkon. Manžela už dlhšie pred svojou smrťou javila také znaky správania, z ktorého
jednoznačne vyplývalo, že už nie je v takej psychickej kondícii, aby mohla regulovať a uvedomovať si
svoje správanie, čo sa prejavovalo v bežnom živote, ako to potvrdili aj vypočutí svedkovia. Jej syn U. O.
z prvého manželstva, ktorý ju sporadicky navštevoval o tom veľmi dobre vedel a preto sa snažil túto jej

nespôsobilosť využiť. Vysliedil, v ktorých hodinách chodím z domu von venčiť psa a v tom čase, ako bolo
preukázané, bol závet spísaný bez môjho vedomia, o čom som sa dozvedel až v dedičskom konaní.Bolo teda jednoznačne preukázané, že poručiteľka nebola spôsobilá na taký právny úkon, akým je závet
ani za situácie, keď ho spísala notárka.

Z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej v 1.rade zo dňa 18.3.2014 súd zistil, že žalovaná

v 1.rade rešpektuje odborné vyjadrenie znalkyne MUDr. Mitríkovej Kmečovej ako aj závery znaleckého
posudku,keďžeonasamaniejepsychiatričkouanemánapreverenieznalkyňouuvedenýchargumentov
potrebné vzdelanie. Napriek tomu by si však dovolila poukázať na niektoré argumenty uvedené v
znaleckom posudku v kontexte doterajšieho dokazovania: Znalkyňa na strane 14 v druhom odseku
posudku uvádza: postupne dochádza k úbytku intelektových schopností, ktoré je však nerovnomerne

a niektoré funkcie môžu byť ostrovkovite dobre zachované, na strane 15 v treťom odseku na konci
znalkyňa uvádza: tiež je potrebné zohľadniť dlhodobé postoje Y.O. C. ku žalobcovi aj žalovaným, možnú
ovplyvniteľnosť menovanej žalovaným ako aj etickú stránku aktu ako aj ďalšie súvislosti. Žalovaná
v 1.rade svoju matku pravidelne navštevovala, do roku 2004 každý druhý rok a od roku 2004 (kedy
žalovaná v 1.rade odišla do dôchodku) každý rok, naposledy na jar 2007. Poručiteľka žalovanú v 1.rade
zase každoročne (až do roku 2003) navštevovala aj so žalobcom vo Viedni, ktoré pobyty aj cesty im

hradila žalovaná v 1.rade. Žalovaná v 1.rade počas svojich každoročných návštev nikdy nepobadala u
svojej matky žiadne stavy pomätenosti alebo nesvojprávnosti, dokonca ani v roku 2007, kedy došlo k
spísaniu napadnutého závetu. Žalovaná v 1.rade vedela o tom, že jej matka má zdravotné problémy,
ale tieto považovala za veku primerané. Žalobca sa jej nikdy o vážnejších zdravotných problémoch
poručiteľky nezmienil, dokonca keď mu žalovaná v 1.rade navrhovala, aby si zaobstaral odbornú pomoc

k poručiteľke, hneval sa na ňu za to, tvrdil, že o svoju manželku sa postará sám. Viaceré tvrdenia
žalobcu preto z tohto pohľadu hodnotí žalovaná v 1.rade ako účelové a nepravdivé. Žalovaná v 1.rade
je presvedčená o tom, že žalobca o spísaní závetu poručiteľkou vedel. Otvorene sa o tom v domácnosti
žalobcuaporučiteľkyhovorilo.JUDr.Mižikováspísalazávetsporučiteľkouosobneanažiadnepodozrivé
okolnosti celého procesu si nespomína. Tvrdenia žalobcu o nesvojprávnosti poručiteľky preto považuje

žalovaná v 1.rade za účelové. Žalovaná v 1.rade je osobne presvedčená, že aj napriek argumentom
uvedeným v znaleckom posudku vôľa prejavená v závete poručiteľky zodpovedala jej skutočnému
želaniu. Poručiteľka svojho syna U. vždy aj finančne podporovala, aj napriek jeho problémom so
zákonom ho mala veľmi rada a preto je zrejmé, že toto chcela potvrdiť aj závetom. Žalovanú v 1.rade
poručiteľka finančne podporovať nemusela, avšak nie raz sa jej vyjadrila, že na ňu v závete bude

pamätať. Taktiež sa poručiteľka žalovanej v 1.rade pravidelne sťažovala na spolužitie so žalobcom,
dokonca sa poručiteľka viackrát vyjadrila, že od žalobcu odíde, čo jej žalovaná v 1.rade vždy vyhovorila.
Celé toto konanie bolo zbytočné. Žalobcovi bolo v dedičskom konaní zo strany žalovanej v 1.rade
ponúkané presne to, čo môže aj pri maximálnom možnom úspechu dosiahnuť v tomto konaní - t.j.
nadobudnutie dedičského podielu v takej výške, ktorá by zodpovedala jeho zákonnému dedičskému

podielu. Žalovaná v 1.rade po celý čas pristupovala k žalobcovi korektne, chcela sa s ním dohodnúť,
svojím správaním nijako nezadala príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Žalobca však dohodu
odmietol a inicioval toto konanie, v dôsledku čoho si žalovaná v 1.rade bola nútená obstarať právne
zastúpenie advokátom a vznikli jej tak nemalé náklady, ktoré by v prípade rozumného postoja žalobcu
nemusela vôbec vynaložiť.

Z výpovede svedkyne MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej súd zistil, že napriek tvrdeniu žalovanej v
1.rade, že v roku 2007, keď bola matku navštíviť, nepobadala známky duševnej choroby, znalkyňa
vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, z ktorej jednoznačne vyplýva záver uvedený v znaleckom
posudku. Pri organickom psychosyndróme dochádza k úbytku psychických funkcií nerovnomerne, preto
sa laikovi môže zdať, že daná osoba je v poriadku. Zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva,

že v čase právneho úkonu už nebola menovaná schopná, spôsobilá na právne úkony. Diagnóza bola
organického psychosyndrómu diagnostikovaná už 3 roky pred zmieneným právnym úkonom takže
možno predpokladať, že už keď bol diagnostikovaný organický psychosyndróm, v roku 2004, už vtedy
bola symptomatológia úplne zjavná, proces prebiehal už aj nejakú dobu predtým ako je prvá zmienka o
tejto poruche v zdravotnej dokumentácii z roku 2004. Za rok 2007, konkrétne jún 2007, kedy malo dôjsť

k právnemu úkonu jednoznačne možno konštatovať, že v tom období menovaná už nebola schopná
právneho úkonu. Organický psychosyndróm je proces, ktorý prebieha v takých akoby vlnách, že laik
môže mať pocit zlepšenia, existujú lucidné intervaly, keď sa pre okolie človek, ktorý je postihnutý touto
poruchou javí ako keby bol orientovaný, schopný úkonov ale z hľadiska posúdenia právneho aktu
tento lucidný interval nemôžeme považovať za obdobie, kedy je človek schopný vykonať ten právny

úkon. Ak sa aj v tom období v marci menovaná zdala, že je bez príznakov duševnej choroby, moholto byť práve tento interval, nie je oprávnená teraz to hodnotiť, či to tak bolo alebo to tak nebolo,
v každom prípade zdravotná dokumentácia je jednoznačná, ten proces progredoval u menovanej
niekoľko rokov a k dátumu júnu 2007 akýkoľvek právny úkon nemohla menovaná vykonať. Hĺbka

postihnutia duševných schopností u organického psychosyndrómu je závažná a v rámci lucidného
intervalu môže byť chvíľkovo zachovaná povedzme orientácia alebo kontakt s menovaným človekom
ale dopad právnych úkonov, ktoré človek robí alebo by robil v tomto stave tzv. lucidného intervalu
je taký, že človek nie je schopný posúdiť dopad a dosah právneho úkonu, ktorý vykonáva. Nie je
oprávnená hodnotiť, aký postoj mala k svojim deťom, pokiaľ ho mala pozitívny, môže povedať, že

tento stav len zohľadňoval jej vôľu. Zároveň ale zo štúdia spisu vyplýva, že nemala negatívny vzťah
ani k svojmu manželovi, čiže v tomto ohľade ak by mala hodnotiť etickú stránku veci, vydedenie
navrhovateľa by vlastne odporovalo tomu jej dlhodobému vzťahu k nemu, takže aj z tohto hľadiska
by mohla hodnotiť, že testament neprejavoval vôľu z hľadiska takéhoto vzťahu k jednotlivým členom
rodiny, ktorí by prichádzali do úvahy, keby bolo dedenie nie podľa závetu. Zo štúdia spisového materiálu
vyplýva, že žalobca poskytoval zosnulej starostlivosť v posledných rokoch jej života, keď s ňou žil,

chodil s ňou k lekárovi, chodil na predpisy liekov k MUDr. Kalafusovej, pokiaľ aj boli v čase, keď už
bol zdiagnostikovaný organický psychosyndróm nejaké sťažnosti zo strany zosnulej na žalobcu, tie do
značnej miery vlastne sú príznakom samotného organického psychosyndrómu tak ako to aj podrobne
rozviedlavznaleckomposudku,kdeorganickýpsychosyndrómokremúbytkupamäťových,intelektových
schopností sa vyznačuje aj emočnou labilitou, stavmi podráždenosti, na minimálne podnety človek

reaguje neprimerane až agresívne s poruchami správania, to je vlastne všetko príznakový komplex,
ktorý korešponduje práve s tou diagnózou organického psychosyndrómu.

Podľa ust. § 460 dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 461 ods. 1 dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa ust. § 476 ods. 1,2 poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej

písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 38 ods. 1,2 neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne

úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.

Predmetom konania je určenie neplatnosti závetu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Y. C. bola manželkou žalobcu, s ktorým
žila takmer 30 rokov. Žalovaná v 1.rade je dcérou Y. C. a žalovaná v 2.rade je výlučnou dedičkou po

synovi Y. C., zomr. 17.11.2007. Dňa 8.6.2007 notár JUDr. Martina Mižíková spísala notársku zápisnicu v
byte Y. C., ktorej predmetom bol závet Y. C., ktorým odkázala podiely v podielovom fonde, ktorý vlastnila
svojmu synovi U. O. a všetok ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok synovi U. O. a dcére žalovanej v
1.rade v podiele 1/2. Žalobca nebol prítomný v byte v čase spísania závetu, o závete nemal vedomosť
do smrti svojej manželky. Domnieval sa, že jeho neprítomnosť v čase, kedy chodil venčiť psa využil

syn manželky a zabezpečil spísanie závetu napriek skutočnosti, že Y. C. v čase spísania závetu trpela
viacerými somatickými ochoreniami a trpela duševnou poruchou, pre ktorú nebola spôsobilá spísať
závet. Žalovaná v 1.rade tvrdila, že jej matka Y. C. bola v čase spísania plne spôsobilá na tento právny
úkon, že pri poslednej návšteve ju matka požiadala o zabezpečenie notára, ktorý by prišiel spísať závet
a že závet zodpovedal jej vôli. V rozpore s týmto svojim tvrdením sama odovzdala žalobcovi v 1.rade

list zo dňa 6.9.2007 adresovaný JUDr. Mižíkovej, v ktorom upozorňuje na skutočnosť, že jej matka
poslednú vôľu napísala pod nátlakom svojho syna U. O., ktorým bol žalobca zastrašovaný a ohrozovanýs tým, že matka bola v stareckom veku už nesúdna, keďže dlhodobá choroba a dlhodobý vplyv liekov
zmenil jej psychiku. Z výpovede svedkyne poštovej doručovateľky P. I., opatrovateľky Q. S. a susedky
P. W. mal súd za preukázané, že schopnosť vnímať realitu Y. C. bola už v roku 2007 narušená, že

mala výpadky pamäti a záchvaty zúrivosti, zlosti, pričom mala aj stavy, kedy nejavila známky duševnej
choroby. Súd nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie spôsobilosti na právne úkony v čase spísania
závetu Y. C.. Z výsledkov znaleckého dokazovania MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej vyplýva, že v
čase spísania závetu Y. C. trpela na organický psychosyndróm s počínajúcou demenciou na podklade
aterosklerózy a atrofie mozgu. Vzhľadom na túto duševnú chorobu Y. C. nemala v čase spísania závetu

spôsobilosť na tento právny úkon. Žalovaná v 1.rade namietala, že pri jej návštevách matka nejavila
známky duševnej choroby, nepobadala žiadne stavy pomätenosti a že napriek argumentom uvedeným
v znaleckom posudku závet odráža dlhodobú vôľu poručiteľky zodpovedajúcu jej prianiu, keďže syna
U. vždy podporovala napriek jeho problémom so zákonom a mala ho rada, aj keď žalovanú v 1.rade
finančnepodporovaťnemusela,nerazsavyjadrila,ženaňubudepamätaťvzávete.Znalkyňaknámietke
žalovanej v 1.rade uviedla, že organický psychosyndróm prebieha vo vlnách a laik môže mať pocit

zlepšenia, postihnutý môže mať lucidne intervaly, kedy sa javí pre okolie akoby bol plne spôsobilý, tento
lucidný interval nemôže byť považovaný za obdobie, kedy je človek schopný na právne úkony, keďže
hĺbka postihnutia duševných schopností u organického psychosyndrómu je závažná a ak vykonáva
postihnutý počas lucidného intervalu úkon, nie je schopný posúdiť dopad a rozsah právneho úkonu,
ktorý vykonáva vzhľadom na svoje ochorenie.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru,
že Y. C. nebola ku dňu 8.6.2007, kedy bola spísaná notárska zápisnica, ktorej predmetom bol jej
závet, spôsobilá na právne úkony, keďže trpela duševnou chorobou, organickým psychosyndrómom s
počínajúcou demenciou na podklade aterosklerózy a atrofie mozgu, preto je právny úkon - závet Y. C.
zo dňa 8.6.2007 podľa ust. § 38 ods. 1,2 neplatný.

S poukazom na vyššie uvedené súd vyhovel návrhu žalobcu a určil, že závet Y. C. zo dňa 8.6.2007 je
neplatný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalované v 1. a 2.rade, ktoré
v konaní úspech nemali, nahradiť úspešnému žalobcovi trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva.
Trovy žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 EUR, položka 1a,

sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra
trestov a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za úkony: 1/ prevzatie, príprava
zastúpenia dňa 2.7.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.), 2/ doplnenie návrhu, písomné vyjadrenie vo
veci zo dňa 9.7.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.), 3/ účasť na pojednávaní dňa 27.4.2011 (§ 14 ods.

1 písm. d/ cit. vyhl.), 4/ účasť na pojednávaní dňa 29.9.2011, 5/ účasť na pojednávaní dňa 22.2.2012,
pojednávanie bolo odročené 1/4 (§ 14 ods. 5 cit. vyhl.), (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.), 6/ účasť na
pojednávaní dňa 7.6.2012 (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.), 7/ písomné vyjadrenie k znaleckému posudku
na výzvu súdu zo dňa 13.3.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.), 8/ účasť na pojednávaní dňa 26.3.2014
(§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. účinnej ku dňu 26.3.2014). 1 úkon právnej služby činí 1/13 výpočtového

základu podľa ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl., keďže hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, za
úkony za rok 2010 činí 1/13 výpočtového základu 55,49 EUR, za rok 2011 57 EUR, za rok 2012 58,69
EUR, za rok 2014 61,87 EUR a režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) za úkony za rok 2010 - 7,21 EUR,
za úkony za rok 2011 - 7,41 EUR, za rok 2012 - 7,63 EUR a za úkony za rok 2014 - 8,04 EUR. Spolu
trovy právneho zastúpenia činia 482,66 EUR.

Vzhľadom k tomu, že žalobcu zastupoval advokát súd zaviazal podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť
trovy na účet advokáta.

Žalovaná v 1.rade žiadala o trovách konania rozhodnúť v prípade úspechu žalobcu podľa ust. § 143
O.s.p. s tým, že žalovaná nezavdala svojím správaním príčinu na podanie návrhu na začatie konania.Pri rozhodovaní o trovách konania súd posudzoval možnú aplikáciu ust. § 143 O.s.p. a dospel k záveru,
že aplikácia ust. § 143 O.s.p. nie je dôvodná. Napriek skutočnosti, že žalovaná v 1.rade tvrdí, že
nezavdalapríčinusporu,zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žeajkeďžalovanáv1.rade

v dedičskom konaní navrhla uzavretie dedičskej dohody bez prihliadnutia na závet s tým, že každý zo
zákonných dedičov t.j. žalobca, žalovaná v 1. a 2.rade nadobudne svoj zákonný podiel, táto skutočnosť
je irelevantná a to s ohľadom na dopad takejto dohody v prípade novoobjaveného dedičstva, ktoré by
sa prejednávalo s prihliadnutím na závet, ktorý je neplatný, ako aj na skutočnosť, že ak žalovaná tvrdí,
že nezavdala príčinu sporu o určenie neplatnosti závetu, táto skutočnosť je v rozpore so samotným jej

tvrdením vo svojej výpovedi, kde uviedla, že práve ona zabezpečila notárku JUDr. Martinu Mižíkovú,
ktorá prišla do bytu Y. C. spísať závet a to v čase, kedy sama podľa svojho písomného vyjadrenia,
ktoré doručila žalobcovi po smrti Y. C. uznáva, že mala pochybnosti jednak o slobodnej vôli jej matky,
vyjadrenej v závete vzhľadom na nátlak syna U. O. ako aj s poukazom na duševný stav jej matky
ovplyvnený dlhotrvajúcou chorobou a užívaním liekov.

Preto súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v

konaní plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom, právo na náhradu
trov konania, ktoré platil. Trovy štátu v tomto konaní pozostávajú zo zaplatenej odmeny znalkyni MUDr.
Ivici Mitríkovej Kmečovej za vyhotovenie znaleckého posudku priznanú uznesením Okresného súdu
Košice I 40C 114/2010-273 zo dňa 5.9.2013 vo výške 258,96 EUR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

23.10.2013, zaplatených znalkyni z prostriedkov štátu a odmenu znalkyni za účasť na pojednávaní dňa
26.3.2014, priznanú uznesením Okresného súdu Košice I dňa 5.5.2014 vo výške 19,92 EUR zaplatenú
z prostriedkov štátu, spolu trovy štátu činia 278,88 EUR.

Vzhľadom k tomu, že o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade s citovaným
zákonným ustanovením zaviazal žalované v 1. a 2.rade nahradiť trovy štátu, každú vo výške 1/2 čo činí

139,44 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )