Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203871
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812203871.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: N. H., T..

X. X. XXXX, XXX XX G. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom Námestie slobody
1, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanej: I. Y., T.. XX. X. XXXX, H. Š. XXX, XXX XX G., zastúpená
JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, Mlynská 26, 040 01 Košice, o zaplatenie 140 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 140,- eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
z uvedenej sumy od 24.4.2012 až do dňa zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 140,- eur a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.12.2011 žalovaná
spôsobila žalobcovi škodu v jeho byte a to tým, že voda vytekajúca z jej chladničky mu znehodnotila
maľovky v jeho byte. Túto škodovú udalosť oznámil žalobca v ten istý deň Allianz - Slovenskej poisťovni,

a.s., s ktorou má uzatvorenú poistnú zmluvu, ktorou má poistenú domácnosť. Nakoľko bolo zistené,
že k poškodeniu maľoviek nedošlo žiadnym z poistných rizík, Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.
žalobcovi oznámila, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie. Na základe tejto skutočnosti zaslal
žalobca žalovanej dňa 14.12.2011 výzvu, v ktorej ju žiadal, aby mu uhradila predpokladanú škodu vo
výške 85,- eur, nakoľko bol od pracovníka poisťovne uzrozumený o nemožnosti uplatnenia si škody
z poistky. Žalovaná na výzvu nereagovala. Následne podaním zo dňa 4.4.2012 žalobca upravil petit
žaloby tak, že žalovaná I. Y. je povinná zaplatiť žalobcovi N. H. na istine sumu 140,- eur s 9 % úrokom

z omeškania odo dňa 14.12.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právnej moci rozsudku a trovy
konania.

V predmetnej veci tunajší súd vydal platobný rozkaz dňa 5.4.2012 pod č.k. 5Ro/243/2012-10. Proti
tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor.

Žalovaná uviedla, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a túto žiada zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to správou o ukončení likvidácie
zo dňa 2.1.2012, faktúrou č. 2/2011 zo dňa 21.12.2011 vystavenou N. U., výdavkovým pokladničným
dokladom zo dňa 21.12.2011 a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 21.12.2011, výzvou nanáhradu škody zo dňa 14.12.2011. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným
podaním žalobcu zo dňa 4.4.2012, odporom žalovanej proti platobnému rozkazu doručeným súdu
dňa 25.4.2012, vyjadrením žalovanej zo dňa 13.6.2012, výpoveďou žalovanej, výpoveďou žalobcu

a prednesmi právnych zástupcov oboch účastníkov, potvrdením riaditeľstva Základnej školy v G.,
výpoveďou svedka Ing. V. R., výpoveďou svedka N. U., Hlásením škodovej udalosti zo dňa 8.12.2011,
Zápisom z obhliadky a prejednania škody zo dňa 12.12.2011, znaleckým posudkom č. 38/2013 zo
dňa 8.9.2013 znalkyne Ing. Tatiany Maškovej a doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. 38/2013,
písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 19.9.2013, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 24.9.2013 a

zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 25.4.2012 uviedla, že v danom
čase chladničku umývala, ale nie je si vedomá, že by žalobcovi spôsobila škodu, nakoľko ju žalobca
o spôsobenej škode nebol hneď informovať. Osobne nikdy spôsobenú škodu nevidela. Dozvedela sa
o nej, keď jej prišla výzva na náhradu škody. Podobná udalosť s vytopením sa stala v júni až auguste

2011, pričom pre poruchu tlaku na potrubí boli postihnutí všetci obyvatelia bytov. Stopy po vytopení sú
u žalovanej zreteľné aj naďalej.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol ohľadne skutočnosti, že malo dôjsť k vytopeniu bytov, bolo to v
letných mesiacoch roku 2011, žalobca bol v poisťovni Allianz, kde mal poistenú domácnosť s tým,

že títo prišli, pozreli, urobili potrebnú fotodokumentáciu a následne mu uhradili spôsobenú škodu. Po
týždni došlo opätovne k vytopeniu, ale k tomuto došlo v byte nad žalovanou, a keď im oznámil túto
skutočnosť, že zase má poškodenú maľovku, mysleli si, že ide o poistný podvod, z toho dôvodu potom
opätovne prišiel pracovník poisťovne, a keď zistil, že tomu tak nie je, došlo k preplateniu spôsobenej
škody poisťovňou. Bolo to v auguste roku 2011. Teraz, keď dňa 8.12.2012 2012 mu opätovne bola

spôsobená škoda na maľovke v kuchyni, obývačke, pretože sú také plafóny, že sa uleje minimum vody
a voda pretečie. Za žalovanou nebol, pretože ďalšie roky predtým dozadu ho viackrát vytopila, pričom
tvrdila, že sa to nezakladá na pravde, z toho dôvodu už vlastne ani za ňou nešiel a dňa 09. 12. si dal
odstrániťfirmouspôsobenúškodu.Apotomtútoskutočnosťoznámilpoisťovákovistým,žepochopiteľne
predtým si urobil fotodokumentáciu. Škodu si dal odstrániť z toho dôvodu skôr, pretože poisťovňa má 30

dní na to a deti chceli robiť vianočnú výzdobu, chcel mať byt v poriadku. K odstráneniu poruchy došlo
dňa 9.12.2012, poisťovák bol niekedy 10. alebo 11. 2012, bol za žalovanou a ešte sa čudoval, že táto
neuznáva, že spôsobila škodu.

Žalovaná vo výpovedi uviedla, že mala problémy so žalobcom, pretože asi pred 10 rokmi jej praskla

rúrka, všetko vytieklo, vymenila rúrky. Neuznáva spôsobenú škodu z toho dôvodu, že má doma
120 litrovú mrazničku, ktorú odmrazuje, nepamätá sa presne, či odmrazovala aj dňa 8.12., avšak v
každom prípade podloží pekáč, takže pôsobením mrazničky mu škoda spôsobená nemohla byť. Ja
zaujímavé, že najprv odstránil spôsobenú škodu a až potom volal poisťováka. Nepoprela, že u nej
bol pracovník poisťovne niekedy v pondelok alebo v utorok, bolo to dňa 12. 12. 2011, ktorý si urobil

fotodokumentáciu chladničky a odišiel. Žalovaná nevidela pracovníkov toho 9., ako on tvrdí, keď mali
odstraňovať spôsobenú škodu s tým, že 21., ako udáva vo svojom návrhu, že boli vykonané práce.

Prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužalovanáuviedla,žeznalkyňasamauviedla,ženiejemožné
jednoznačne určiť, že k spôsobeniu škody došlo v dôsledku zatekania z bytu žalovanej, teda podľa jeho

názoru zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno a on sa prikláňa skôr k tej skutočnosti,
že k poškodeniu maľovky žalobcu mohlo dôjsť buď zlým vetraním alebo špárami, v žiadnom prípade
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Žalovaná v žiadnom
prípade škodu žalobcovi nespôsobila a táto skutočnosť nebola vôbec preukázaná. Ak nebola izolácia
medzi vonkajšou stenou a sadrokartónom urobená serióznym spôsobom, je možné, že medzi týmito

dvoma štruktúrami to znamená medzi sadrokartónom a stenou v podstate, ak nie je vzduchová medzera,
tak vzniká kondenz a toto je možná príčina. Ďalšia príčina by mohla byť, že panel môže byť prasknutý
alebo poškodený a cez panel sa tam dostáva voda a môže vzniknúť v podstate tepelný most. Alebo
môže byť aj tá skutočnosť, že byt bol vo veľkej pare alebo nebol odvetraný riadne a rohoch. Na záver
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že s doplnením k znaleckému posudku nesúhlasí.

Celá tá žaloba zo strany žalobcu je nedôvodná, žalobca dostatočne nepreukázal skutočnosti, ktoré
tam uvádza, ani tie znalecké posudky v konečnom dôsledku nepreukázali to, čo tvrdí, pretože nebolo
preukázané, že došlo k vzniku škody. Nikto škodu nevidel, okrem žalobcu. Žalovaná ju nikdy nevidela,
nikdy jej neboli ukázané tie machule, jedine fotografie, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku majúdosvedčovať nejaký vznik škody, poškodenie maľovky. Fotografie sú nehodnoverné vzhľadom k tomu,
že nie je možné jednoznačne identifikovať, že sa jedná o priestory v byte žalobcu, takéto biele steny
má takmer každý druhý byt, takže nemyslí si, že v tomto smere sú tieto fotografie hodnoverné. Okamih

vyhotovenia fotografií nie je známy. Žalovaná uviedla, dokonca predložila aj dôkaz o tom, že v letných
mesiacochvroku2011boliproblémysvodovodnýmpotrubímvdanombytovomdome,kedybolisusedia
vytopení. Takže je možné, že tie fotografie sú aj z toho okamihu. Žalobca uvádza, že k škodovej udalosti
došlo 08. 12.2011 s tým, že už 14. 12. bola zasielaná žalovanej výzva k úhrade nákladov, ktoré mu vznikli
v súvislosti s touto škodou. Medzitým stihol informovať aj Allianz - Slovenskú poisťovňu s ohlásením

škodovej udalosti. Nebolo zo strany žalobcu predložené, kedy skutočne hlásil tú škodu, takže zo strany
žalobcu vôbec nebolo preukázané, že vôbec k nejakej škode došlo. Znalkyňa sa ani nevyjadruje k tomu,
či vznikla nejaká škoda. V doplnení znaleckého posudku sa uvádza, že to bolo možné jedine zatečením
vody z bytu žalovanej, pričom v lete tam boli určité poruchy na vodovodnom potrubí, boli byty zatopené
a nie kvôli susedom, v tomto smere nie je znalecký posudok znalkyne objektívny, pretože sa výslovne
sústredila len na žalovanú a na možné príčiny zaplavenia alebo poškodenia maľovky v byte žalobcu.

Nevie, koľko vody je potrebné na takúto veľkú machuľu, ale nevie si predstaviť, že jedno vedro vody
spôsobilo, to by tam musela mať dieru rovno do suseda, aby mu to zaplavilo v takomto rozsahu. A čo
sa týka samotných tých maľoviek, má za to, že sú to fotografie resp. to pomočenie stien je zámerné,
čoho dôkazom je pravidelnosť pomáčania a v konečnom dôsledku aj tie stekance, ktoré sú jednoznačne
príznačné pre pomočenie steny pôsobením vonkajšieho vplyvu, a nie zvnútra.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.6.2012 uviedla, že si nie je vedomá škody, ktorú mala
spôsobiť žalobcovi. Žalobca ju žiadnym spôsobom dňa 8.12.2011 - neinformoval o spôsobenej škode.
Má chladničku v kuchyni, a nie je zrejmé ako mohla vytopiť obývaciu izbu žalobcu. Žalobca je neustálym
sťažovateľom a v minulosti už mal viacero súdnych sporov so susedmi. Žalobca žiadnym spôsobom

neuniesol dôkazné bremeno o tom, že škodu spôsobila žalovaná, a že v prípade ak aj umývala
chladničku, je tam príčinná súvislosť medzi umývaním chladničky a vytopením žalobcu. V lete 2011 pre
poruchu tlaku v potrubí boli vytopení .všetci susedia.

Zo svedeckej výpovede svedka Ing. V. R. je zrejmé, že pracuje v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa

od roku 2003 ako likvidátor, teraz obhliadkár. Bol viackrát v bytovke, kde býva žalovaná a žalobca, mohlo
to byť trikrát alebo štyrikrát, keď vykonával ohliadku s tým, že v byte žalovanej bol dvakrát. Prvýkrát,
keď došlo k nejakej poruche na ohrievači a mala byť spôsobená škoda, vtedy, keď toto ohliadol, urobil
potrebnú dokumentáciu, spísal aj správu z ohliadky. Druhýkrát to bolo v súvislosti s mrazničkou, bol
v byte žalovanej, kde táto sa vyjadrila, že odmrazovala mrazničku, mala priložený pekáč, že z toho

nemohlo vzniknúť veľa vody. Urobil potrebnú fotodokumentáciu a bol aj v byte žalobcu, urobil zápis
z ohliadky, kde boli uvedené aj stanoviská jednotlivých účastníkov a potom spis odstúpil na likvidáciu
likvidátorovi.Vbytežalobcubolipoškodenémaľovky,primrazničkebolapoškodenámaľovkavobývačke
a kuchyni, spoločná stena. K spôsobeniu škody v byte žalobcu došlo v dôsledku zamákania z bytu
žalovanej, pretože v jej byte nebolo zistené zamákanie stien alebo niečo podobné, sama viac-menej

potvrdila, že rozmrazovala mrazničku, nejaká voda vytiekla, tvrdila však, že vytieklo málo vody a že z
toho dôvodu nemohlo dôjsť k spôsobeniu škody. Svedok uviedol, že aj deco vody sa prejaví na strope.

Svedok N. U. vo svojej výpovedi uviedol, že vykonával práce u žalobcu, mohlo to byť pred Vianocami
okolo ôsmeho, keď za ním prišiel žalobca, že by potreboval vykonať nejaké práce. Bol pozrieť v byte

žalobcu, kde skonštatoval, že bolo potrebné oškrabovať omietky, jednak v obývačke, ktorá mala bielu
farbu a to tak strop ako aj steny a kuchyňu, ktorá bola namaľovaná na ružovo, keďže bolo zatečené zo
stropu aj steny, kuchyňu bolo treba prerábať celú. Pracoval u žalobcu po večeroch, prišiel okolo 17-tej
resp. 18-tej hodiny, bol dovezený žalobcom, pracoval približne štyrikrát po tri až štyri hodiny. Považoval
za potrebné, pokiaľ sa týka stien kuchyne, keďže boli zatečené steny, oškriabať omietku, potom oškrabať

aj všetky steny a pokiaľ sa týka obývačky, strop a taktiež aj dve steny. Bolo potrebné oškrabať celú stenu,
aby potom nová omietka na seba naväzovala s tým, že predtým sa vykonal penetračný náter na stenách
a po penetračnom nátere sa potom naniesla štuková omietka a to pokiaľ sa týka kuchyne celá a pokiaľ
sa týka obývačky, bolo jej nanesené asi na ploche dva a pol metra štvorcového. Bolo potrebné vykonať
náterové práce v obývačke ako aj kuchyni. Kuchyňa bola opätovne obnovovaná na ružovo a obývačka

tak, ako predtým, na bielo. Pri fakturácii pochopiteľne bolo stiahnuté to, čo žalobca uhradil za farby pri
nákupe, keďže farby bral na seba. V byte nerobil iné práce, ktoré nesúviseli s tým zatečením.Z ukončenia likvidácie Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 2.1.2012 je zrejmé, že žalobca dňa
8.12.2011 oznámil poisťovni škody, ktorá mu vznikla poškodením maľoviek dňa 8.12.2011. Ohliadkou
bolo zistené, že došlo k poškodeniu maľoviek od p. Y. vodou vytečenou z chladničky, počas jej

rozmrazovania voda pretiekla do bytu cez špáry. Nakoľko ku škode nedošlo žiadnym z poistených rizík,
žalovanému bolo oznámené, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Tatiany Maškovej zo dňa 8.9.2013 č. 38/2013 je zrejmé,
že pre odstup času nie je možné presne určiť, či znehodnotenie maľovky v byte žalobcu bolo v príčinnej

súvislosti so zatekaním v dôsledku vytekajúcej vody z chladničky žalovanej. Zatečenie mohlo vzniknúť
rovnako z vody pri odmrazovaní chladničky ako aj nahromadením vody v danom mieste iným spôsobom
napr. vyliatie vody na podlahu bytu žalovanej z iných nádob v mieste zatečenia. Rozsah opráv, ktoré
vykonal žalobca za účelom opráv stien a malieb je bežný pri takomto druhu poškodení stien. Na základe
obhliadky a zamerania poškodených častí so započítaním rozsahu prác, ktoré bolo potrebné vykonať aj
z estetického hľadiska, cena 140,- eur fakturovaná p. N. U. by bola obvyklou cenou v mieste a čase.

V záveroch doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 38/2013 súdna znalkyňa uvádza, že k poškodeniu
maľovky,akébolonafotodokumentáciižalobcu,nemohlodôjsťvdôsledkuzléhovetraniabytužalobcom.
Pri konštatovaní, že nie je možné určiť, či zatekanie bolo spôsobené v dôsledku vytekajúcej vody z
chladničky, mala na mysli, že nie je možné určiť presne, či to bola voda z chladničky alebo pôsobenie

vody, ktorá sa dostala na dlážku akýmkoľvek iným spôsobom a nebola z dlážky odstránená (vyliatie
vody z fľaše, prevrhnutie vedra, voda z iných nádob, pretekanie vody z kuchynského drezu, prasknutím
vykurovacieho potrubia ap.) Zatečenie vody na maľovku v byte žalobcu bolo spôsobené nahromadením
a pretečením vody z priestoru nad bytom žalobcu. O iných možnostiach zatečenia nemá vedomosti.
Či k poškodeniu maľovky žalobcu konaním mohlo dôjsť jedine konaním žalovanej vo svojom byte sa

nevedela vyjadriť. Nemá doklady o tom, kto a akým spôsobom tento byt okrem žalovanej užíva alebo,
či tam niekto občasne prebýva.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.9.2013 uviedol, že nemá žiadne námietky ani pripomienky
k podanému znaleckému posudku. Ako sama znalkyňa tvrdí, že k zatečeniu stropu mohlo dôjsť len

nahromadením vody nad stropom bytu žalobcu, teda z bytu žalovanej, pričom zatečenie z iného bytu
je vylúčené. Aby nedošlo k väčšej škode na majetku žalobcu, žalobca pristúpil k odstráneniu škôd vo
svojom byte v dôsledku zatečenia. Rozsah prác, ktoré boli zrealizované boli prácami bežnými, a cena,
ktorú za ne žalovaný zaplatil sa považuje za cenu obvyklú, preto je vylúčené obohatenie žalobcu na
úkor žalovanej.

Žalovaná vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.9.2013 uviedla, že znalkyňa sa v 1. bode
nevyjadruje jednoznačne. Údajná škoda na majetku žalobcu spôsobená chladničkou je podložená
fotodokumentáciou, ktorá nie je hodnoverná, nakoľko jednoznačne nezobrazuje obytný priestor
obývačky a kuchyne žalobcu. Fotodokumentáciu by bolo možné považovať za hodnovernú, ak by

zobrazovala priestory ako na str. 13. Zároveň namietala, že na snímkoch nie je explicitne dátum
a čas ich vyhotovenia. Nehodnovernosť snímkov dokladuje aj skutočnosť, že nie sú viditeľné kúty
miestností, okná a vykurovacie potrubie /stúpačky/, ktoré sú zabudované v kuchyni, kde je situovaná
v byte žalovanej chladnička alebo snímky na str. 13, kde je identické, že sa jedná o byt žalobcu
pravdepodobne po výmaľbe. Ak zatečie voda urobia sa na stene tzv. mapy a nie rovný pás, z ktorého

stekajú pramienky vody. Stena bola podľa názoru žalovanej zámerne namočená. Žalovaná namietala
rozsah realizovaných prác z údajne vzniknutej škody dňa 8.12.2011, čo dokladuje aj daňový doklad a
faktúra č. 2/2011, vystavená N. U., ktorý údajne dodal všetky práce dňa 9.12.2011. Rozsah uvedených
prác z faktúry: oškrabanie maľby, oprava stien štukovou omietkou, maľba kuchyne a obývačky nebolo
možné zrealizovať maximálne za 24 hodín vzhľadom nazretie a vysúšanie stien, oškrabovanie maľby,

opravu stien štukovou omietkou a maľbou. Uvedené dodanie odborných prác sa zakladá podozrenie na
daňový únik a daňový podvod, nakoľko k faktúre nie je doložená dohoda o cene za vykonané práce,
resp.dokladyonákuppotrebnéhomateriálu.Namietalazároveňrozsahprácúdajnespôsobenouškodou
žalobcovi podľa priloženia fotodokumentácie. Nevidno ozdobné lišty, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Podľa uvedenej fotodokumentácie na str. 12 boli steny a strop namaľované bielou farbou. Podľa

fotodokumentácie na str. 13 po oprave, resp. po rekonštrukcii stien bytu sú tieto namaľované farebne,
čo je nad rámec pôvodného stavu. V tomto bode opätovne rozporuje dátum dodania a realizácie prác
za jeden deň a v cene 140 euro. Ak skutočne boli strop a steny žalobcu mokré, nemohli byť tieto práce
zrealizované hneď na druhý kalendárny deň. Sama znalkyňa konštatuje nejednoznačnosť posúdeniarozsahu nevyhnutnosti realizovaných prác vzhľadom na časový odstup údajne vzniknutej škody. Taktiež
konštatuje na strane 3, že sa v súčasnosti na stenách nachádza sadrokartónový obklad, ktorý je nad
rozsah stavebných prác. Znalkyňou nebolo jednoznačne potvrdené, že údajná škoda sa stala. Ak by

bolo zatopenie bytu z domácnosti žalovanej, boli by vznikli škody aj v jej byte. V obývačke je podlaha
plávajúca a aj moje steny a podlaha by museli byť mokré. Znalkyňa si tieto skutočnosti v byte žalovanej
neoverila. O spôsobenej škode žalobca žalovanú vôbec neoboznámil. O tejto udalosti sa dozvedela, až
keď jej prišla výzva na náhradu škody zo dňa 14.12.2011.

Z faktúry č. 2/2011 zo dňa 21.12.2011 vystavene N. U., G. Y. XXX, V.: XXXXXXXX vyplýva, že tento
žalobcovi fakturoval sumu 140,- eur za oškrabanie maľby, opravu stien štukovou omietkou, maľbu
kuchyne a obývačky.

Z príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 21.12.2011 je zrejmé, že žalobca uhradil
N. U. 140 eur za faktúru č. 2/2011.

Výzvou na náhradu škody datovanou dňom 14.12.2011 žalobca žalovanú vyzval na úhradu sumy 85,-
eur, ako škody spôsobenej žalovanou vytečením vody z chladničky.

Z potvrdenia riaditeľstva základnej školy v G. predloženého žalovanou vyplýva, že v čase od 25.6.2011

do 25.7.2011 bola v prestávkach za sebou opakovaná porucha na vodovodnom potrubí pri dodávke
pitnej vody do bytového domu č. XXX.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na všetkých účastníkov
občianskoprávnych vzťahov, bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické alebo o osoby právnické a
povinnosť z neho vyplývajúca je povinnosťou právnou. Pod týmto pojmom je subsumovaná požiadavka
dodržiavania zákonných ustanovení a zmlúv, ako aj požiadavka takého konania, ktoré nemá za

následok vznik škôd na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Zatiaľ čo právna povinnosť
vyplývajúca z ustanovenia § 415 má charakter generálnej prevencie, konkrétne povinnosti vyplývajúce
z ustanovení § 417 až § 419 majú charakter prevencie špeciálnej.

Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť

vyplývajúcu z ustanovenia § 415, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná
protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.

V zmysle § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu
je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému, nahradiť ju, a právo subjektu, ktorému bola škoda
spôsobená, uplatniť právo na náhradu škody.

Podľa tohto ustanovenia sa riadi aj náhrada škody, ktorá sa v predchádzajúcej úprave nazývala škoda
spôsobená vecou, za ktorú zodpovedal aj nájomca bytu alebo vlastník bytu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:

a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za

predpokladané zavinenie).

Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za
podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická
(právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila

povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.

Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa
na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou.
Ani škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny. Rozhodujúce je, či - nebyť tejto skutočnosti

- by ku škode nedošlo alebo naopak, či škodlivý následok by nastal aj bez tejto skutočnosti (Ro NS ČR
z 30. 7. 2008, sp. zn. 25 Cdo 2142/2007).

V predmetnom konaní bolo nesporné, že žalobca zakladá zodpovednosť žalovanej za škodu na tom
skutkovom základe, že pri odmrazovaní chladničky žalovanou v jej byte došlo k spôsobeniu škody
žalobcovi tým, že vytekajúca voda mu znehodnotila maľovky v byte.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná v žalobcom uvádzanom období (8.12.2011)
rozmrazovala chladničku, ktorá skutočnosť vyplynula priamo z jej výpovede resp. písomného podania
zo dňa 25.4.2012, kde pripustila, že v danom čase chladničku umývala. Zároveň zo svedeckej výpovede
Ing. V. R. vyplynulo, že žalovaná mu pri vykonávaní obhliadky v jej byte sama uviedla, že rozmrazovala

mrazničku a nejaká voda vytiekla.

Uvedená skutočnosť nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa
podieľa na nepriaznivom následku, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani škodlivý následok
nemusí vzniknúť len z jednej príčiny.

Ďalej z vykonaného znaleckého dokazovania v danej veci vyplynulo, že nie je možné určiť presne, či to
bola voda z chladničky alebo pôsobenie vody, ktorá sa dostala na dlážku akýmkoľvek iným spôsobom a
nebolazdlážkyodstránená(vyliatievodyzfľaše,prevrhnutievedra,vodazinýchnádob,pretekanievody
z kuchynského drezu, prasknutím vykurovacieho potrubia). Zatečenie vody na maľovku v byte žalobcu

bolo spôsobené nahromadením a pretečením vody z priestoru nad bytom žalobcu, teda z bytu žalovanej.

Súdna znalkyňa zároveň vylúčila, aby k poškodeniu maľovky mohlo dôjsť v dôsledku zlého vetrania bytu
žalobcom, ako to tvrdí právny zástupca žalovanej.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo teda v konaní preukázané, že príčinou vzniku škody u žalobcu bolo
pretekanie (pôsobenie) vody z bytu žalovanej do bytu žalobcu.

Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že došlo ku škode v rozsahu uvedenom žalobcom. Táto skutočnosť vyplynula

najmä z výpovede svedka Ing. V. R., ktorý robil obliadku v byte žalobcu a žalovanej po vzniku škodovej
udalosti. Tento svedok potvrdil, že boli poškodené maľovky v kuchyni a obývačke. Zároveň svedok N.
U., ktorý vykonával práce pre žalobcu v súvislosti so zatečenými stenami a stropom, vo svojej výpovedi
potvrdil vznik škody, jej rozsah a hodnotu a rozsah prác, ktoré museli byť vykonané na odstránenie
žalobcovi vzniknutej škody. Zároveň rozsah vzniknutej škody potvrdila vo svojom znaleckom posudku aj

súdna znalkyňa Ing. Mašková, ktorá uviedla, že na základe obhliadky a zamerania poškodených častí
so započítaním rozsahu prác, ktoré bolo potrebné vykonať aj z estetického hľadiska, cena 140,- eur bola
obvyklou cenou v danom mieste a čase. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že žalobcovi
vznikla škoda v rozsahu 140 eur, teda vo výške žalobcovi vyúčtovanej N. U. faktúrou č. 2/2011 zo dňa
21.12.2011.

Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a
nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu.

Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou
skutkovou a nie právnou (Ro NS ČR z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001).

Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7 /1992).O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho
protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.

Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.
Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku,
o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.

V danom prípade bola príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) žalovanej a vznikom škody

bola preukázaná najmä vykonaným znaleckým dokazovaním. V doplnení znaleckého posudku súdna
znalkyňa uviedla, že k poškodeniu maľovky, aké bolo na fotodokumentácii žalobcu, nemohlo dôjsť
v dôsledku zlého vetrania bytu žalobcom. Pri konštatovaní, že nie je možné určiť, či zatekanie bolo
spôsobené v dôsledku vytekajúcej vody z chladničky, mala znalkyňa na mysli, „že nie je možné určiť
presne, či to bola voda z chladničky alebo pôsobenie vody, ktorá sa dostala na dlážku akýmkoľvek
iným spôsobom a nebola z dlážky odstránená (vyliatie vody z fľaše, prevrhnutie vedra, voda z iných

nádob, pretekanie vody z kuchynského drezu, prasknutím vykurovacieho potrubia ap.)“ Zatečenie vody
na maľovku v byte žalobcu tak bolo podľa záverov znalkyne spôsobené nahromadením a pretečením
vody z bytu žalovanej.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že v auguste 2011 došlo k poruche tlaku potrubia, v dôsledku čoho boli

vytopené byty viacerých vlastníkov, je potrebné uviesť, že zo samotnej výpovede svedka Ing. V. R. je
zrejmé, že vykonával ohliadku a spracovával dokumentáciu aj v súvislosti s touto poistnou udalosťou,
preto je vylúčené, aby škoda, ktorej sa domáha žalobca bola v príčinnej súvislosti s uvedenou poruchou.
Ani v správe o ukončení likvidácie Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 2.1.2012 sa neuvádza, že
by žalobcovi nebolo poskytnuté plnenie z dôvodu, že k zatečeniu došlo v súvislosti s predchádzajúcou

škodovou udalosťou, v súvislosti s ktorou mu už bolo vyplatené poistné plnenie. V správe sa konštatuje,
že ku škode nedošlo žiadnym z poistených rizík. Ak by išlo o škoudu spôsobenú v príčinnej súvislosti s
poruchou tlaku potrubia, poisťovateľ by uvedenú skutočnosť reflektoval.

Zavinenieakopsychickývzťahmusízahŕňaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,tedaprotiprávny

úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi (R 21/1981).

Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané
(prezumované) nedbanlivostné zavinenie (pozri § 420 ods. 3 OZ). Dôkazné bremeno o tom, že
škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť

(exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil. Z uvedeného teda vyplýva, že tam, kde zákon
zakladá zodpovednosť za škodu na báze predpokladaného zavinenia (pozri § 420 ods. 3 OZ), vzťahuje
sa táto vyvrátiteľná právna domnienka na prípady, keď bola škoda spôsobená iba nedbanlivosťou,
konkrétne nevedomou nedbanlivosťou.

V uvedenom prípade žalovaná nijakým dôkazom nepreukázala, že by škodu nezavinila. Zbavenie sa
zodpovednosti potom znamená, že žalovaná pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za
škodu by musela preukázať, že škodu nezavinila, t. j. musí preukazovať okolnosti, z ktorých možno
spoľahlivo usudzovať, že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej bolo možné objektívne za daných okolností konkrétneho prípadu

požadovať.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že škodu žalobca nahlásil poisťovni až po opravách, je potrebné uviesť
že podľa hlásenia o škodovej udalosti bola škoda nahlásená cez internet dňa 8.12.2011 o 11:32.

Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v prejednávanom prípade boli splnené všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu. Žaloba žalobcu tak bola podaná dôvodne, súd jej preto vyhovel
a žalovanú zaviazal na náhradu škody, ktorú žalobcovi spôsobila.

Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)

dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje,ževýškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadza
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Občiansky zákonník v § 564 ustanovuje, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Keďže Občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na náhradu škody čas

plnenia, treba per analogiam vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po
tom, čo ho poškodený o splnenie požiadal. V prípade, keď sa poškodený domáha náhrady škody
prostredníctvom žaloby, dňom požiadania je deň nasledujúci po podaní žaloby.

V danom prípade žalobca žalovanú požiadal o náhradu škody listom zo dňa 14.12.2011, avšak

nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy došlo k doručeniu výzvy žalovanej, pričom ani táto vo svojej
výpovedi neuviedla jednoznačne deň prevzatia výzva. Zároveň predmetná výzva žalobcu jednoznačne
neurčuje rozsah škody (od 70 eur do 85 eur), pričom zároveň žiada od žalovanej náhradu škody v
sume 85,- eur, teda nižšej ako žalobou požadovanej škody. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z
jednoznačnepreukázanejskutočnosti,atodoručeniažalobyžalovanejdňa23.4.2012ažalobcovipriznal

úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby, teda od 24.4.2012. V prevyšujúcej
časti súd žalobu žalobcu v časti nároku na úrok z omeškania zamietol.

Súd preto žalovanú zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením §517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v

čase, kedy došlo k omeškaniu, a to vo výške 9% ročne. Ku dňu 24.4.2012 bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky vo výške 1 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9 % ročne.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,

že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.