Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 17, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7Cpr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219178
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713219178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu D.. Y.

J., P.. X. X. XXXX, X. Y. XXX XX Y. Y. - U., E.G. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Húšťavovou,
advokátkou, IČO: 42 191 726 so sídlom Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Geis SK,
s.r.o., IČO: 31 324 428, so sídlom Trňanská, 960 01 Zvolen, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GABE BB, s.r.o. , IČO: 36 855 936, so sídlom Banská Bystrica, Profesora Sáru č. 44, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške
528,- € na účet Advokátskej kancelárie vedený v H. H., N..H.., číslo účtu X XXX XXX XXX/XXXX, do
troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd určil, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 9. 9.
2013 je neplatná, pracovný pomer medzi ním a žalovaným naďalej trvá a žalovaný je povinný zaplatiť
mu trovy konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31. 10. 2003 súd zistil, že bola uzavretá medzi zamestnávateľom X. T.
H., H..Z..A.. E. W. XX, Y.Á. Y. a zamestnancom, t.j. žalobcom. Podľa zmluvy miestom výkonu práce bola
prevádzka Y. Y. s nástupom do zamestnania 3. 11. 2003 a pracovný pomer sa uzavrel na dobu neurčitú.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy došlo k zmene dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy s tým, že

od 1. 5. 2006 sa zmenilo pracovné zaradenie ako H. H. J. V. U.. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z
5. 11. 2012 uzavretej medzi Geis SK, s.r.o., Zvolenská cesta 175 Banská Bystrica došlo k zmene tak,
že sa pracovná zmluv zmenila s účinnosťou od 1. 1. 2013 v bode č. 1 a to miesto výkonu práce Zvolen.

Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru z 9. 9. 2013, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným došlo
k dohode o tom, že sa pracovný pomer končí dňom 9. 9. 2013 podľa § 60 ods. 1 Zákonníka
práce. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola vzájomná dohoda medzi zamestnancom a

zamestnávateľom na podnet zamestnanca.

Oznámením zo dňa 2. 10. 2013 oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 9. 9. 2013 pod nátlakom pána
I. O. podpísal dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, trvá na ďalšom zamestnávaní a túto dohodupovažuje za neplatnú, pretože nebola uzavretá správnym spôsobom podľa platných zákonov. Za
zamestnávateľa konajú a spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia vždy dvaja spoločne.

Z plnej moci vystavenej dňa 9. 9. 2013 a podpísanej konateľom spoločnosti žalobcu Ľ. H. N. D. D.
súd zistil, že spoločnosť Geis SK so sídlom Trňanská 6, Zvolen zastúpená konateľmi spoločnosti
splnomocnila týmto pána I. O., riaditeľa M. C. W., H..Z..A.., X. Y. B. XXXX/X, E. X - V. ukončením
pracovného pomeru s Y.. Y. J., Š. M. C. H., H..Z..A..

Vyjadrením k oznámeniu zo dňa 11. 10. 2013 oznámila M.. D. Š. L. Š. žalobcu, že spoločnosť trvá
na tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru je platná, pán I. O. bol plne kompetentný s ním
pracovnoprávny vzťah ukončiť na základe plnej moci konateľov spoločnosti, ktorej originál mu bol pri
podpise dohody o skončení pracovného pomeru preukázaný a fotokópia plnej moci mu bola zaslaná
poštou dňa 3. 10. 2013 na adresu trvalého bydliska.

Z výpovede žalobcu a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní súd zistil, že trvá na tom, že dohoda o
rozviazaní pracovného pomeru je neplatná. Poukázali na to, že pán O. dal žalobcovi podpísať nečakane
z hodiny na hodinu dohodu o rozviazaní pracovného dôvodu údajne spôsobenej škody. Žalobca konal
pod vplyvom omylu z nečakaných a jemu absolútne neznámych skutočností, následkom čoho bola
povinnosť okamžite opustiť pracovisko za sprievodu iného zamestnanca. Pán I. O. nebol v žiadnom

pracovnoprávnomvzťahukžalovanému,anineboljehoštatutárnymorgánomvrozhodnomčaseaanisa
nepreukázal žiadnym poverením od žalovaného. Žalobca absolútne neinicioval ukončenie pracovného
pomeru tak, ako je to uvedené v predmetnej dohode, ktorú žalobca podpísal a ani nemal žiadny
subjektívny dôvod pre takýto krok a v súčasnosti je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Poukázali na to, že za právnickú osobu bez ohľadu na jej právnu formu pracovnoprávnych vzťahov

zásadne koná štatutárny orgán ustanovený do funkcie v tomto konkrétnom prípade spoločenskou
zmluvou.Akooprávnenéosobynakonaniepracovnoprávnychvzťahovvmenežalovanéhovrozhodnom
čase boli traja konatelia, ktorí spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú vždy dvaja spoločne. Touto osobu
nebol pán I. O., pričom hoci tvrdil žalovaný, že mu bola udelená plná moc, alebo osobitné poverenie,
toto žiadnym spôsobom nemôže zaviazať účinkom z toho vyplývajúcim, nakoľko menovaný nebol v

žiadnom pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, ani nebol jeho štatutárnym orgánom. Okrem toho
podľa § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, čo bolo v danom prípade. Bolo zrejmé, že
žalobca konal nie slobodne, jeho konanie bolo podmienené bezprávnou vyhrážkou a to v tom smere,
že ak nepodpíše dohodu o ukončení pracovného pomeru, bude žalovaný za náhradu škody. Preto aj

keď žalobca podpísal dohodu, nebol pri takomto úkone slobodný. Žiadali preto, aby súd pri rozhodovaní
bral zreteľ na vôľu účastníkov konania, najmä na tom, že žalobca prejavil vôľu, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. Žalobca okrem toho trval na tom, že z jeho strany nebola iniciovaná dohoda o rozviazaní
pracovného pomeru, o čom svedčí skutočnosť, že v čase, keď bola spísaná dohoda, už mal priznaný
titul a ak by on inicioval rozviazanie pracovného pomeru, bol by si uviedol titul. Taktiež nevidí dôvod,

prečo by dal na podpis túto dohodu pracovníkovi, ktorý nie je pracovníkom žalovaného, ale bol by to
riešil cestou personálneho oddelenia. Teda nespochybnil, že podpísal dohodu o rozviazaní pracovného
pomeru, čomu predchádzalo stretnutie s pánom I. O., ktorý mu povedal, že buď ho firma zažaluje
za spôsobenú fiktívnu škodu, malo sa jednať o škodu ohľadom nejakých papierov, alebo podpíše
rozviazanie pracovného pomeru. Nemal na výber, má hypotéku a nechcel si spôsobiť problémy. Dohoda

už bola pripravená, preto ju len podpísal. Pri podpise dohody sa pán O. nepreukázal plnou mocou. On
si vlastne od neho ani plnú moc nepýtal. So znením dohody napriek tomu súhlasil preto, lebo pán O.
hovoril, že mu vedia dokázať, že spôsobil škodu, hoci podľa jeho názoru sa mu nedalo nič dokázať. V
spoločnosti pracoval viac rokov a pán O. sa mu vyhrážal, že ho bude žalovať na súde a že mu určite
niečo dokážu. Je pravdou, že pán O. ho nenapadol fyzicky, ale oháňal sa nejakými papiermi, s tým, že

mu vedia dokázať škodu a preto pod takýmto tlakom dohodu podpísal.

Právny zástupca žalovaného trval na tom, aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že
išlo o bezprávnu vyhrážku, poukázal na to, že takéto tvrdenie nie je ničím preukázané. Pán O. bol v
čase podpisu dohody o rozviazaní pracovného pomeru splnomocnený na takýto úkon dvomi konateľmi

spoločnosti. Žiadal zohľadniť, že na základe § 31 Občianskeho zákonníka môžu aj zástupcovia na
základe plnomocenstva zastupovať organizáciu v pracovnoprávnych vzťahoch tak, ako to bolo v danom
prípade. Dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorej neplatnosti sa domáha žalobca je platná a
je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V prípade, ak sa súd nestotožnil s právnymnázorom o možnosti podpísania dohody o ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
a to splnomocneným zástupcom v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka poukázal na skutočnosť, že
platne ukončiť pracovný pomer dohodou je možné nielen písomne, ale aj akokoľvek inou formou

nevzbudzujúcou pochybnosti o obsahu prejavenej vôle, t.j. aj ústne, alebo konkludentne, nakoľko
Zákonník práce s nedodržaním písomnej formy dohody o ukončení pracovného pomeru nespája
neplatnosť takejto dohody. Vzhľadom na uvedené je dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zo
dňa 9. 9. 2013 podpísanú zo strany žalobcu možné považovať za návrh na uzavretie dohody a
konkludentné konanie žalovaného, ktorý nepožadoval od 9. 9. 2013, aby žalobca nastúpil do práce

a od uvedeného dátumu mu neprideľoval prácu, ani mu absenciu v práci nevyhodnotil ako porušenie
pracovnej disciplíny, ako aj následné faktické konanie, keď listom zo dňa 11. 10. 2013 oznámil žalobcovi,
že skončenie pracovného pomeru je platné, je možné považovať za akceptáciu takéhoto návrhu na
skončenie pracovného pomeru dohodou. Žiadal preto žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
Svedok I. O. na pojednávaní uviedol, že bol priamym nadriadeným žalobcu a pracuje stále ako Z.
Ž.É. V. V. M. X. E. Č., H. N. E.. On teda riešil skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Stalo sa

tak na základe žiadosti žalobcu, ktorý ho telefonicky kontaktoval, dlhodobo bol nespokojný s prácou
v organizácii aj s odmeňovaním. Na dátum si už nepamätá, ale na rozviazanie pracovného pomeru
využil cestu, ktorú mal na Slovensko. K ukončeniu pracovného pomeru mal splnomocnenie od konateľov
spoločnosti, ktorým sa žalobcovi preukázal. Žalobcovi sa žiadnym spôsobom nevyhrážal, že v prípade,
ak nepodpíše ukončenie pracovného pomeru, bude žalovaný za škodu. Dal konkrétne vedieť žalobcovi,

že príde, dal si vypracovať na personálnom oddelení dohodu o ukončení pracovného pomeru a plnú
moc. Prišiel na pobočku a v jednacej miestnosti dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísali. Z
princípu, keďže žalobca požiadal o ukončenie pracovného pomeru nemal akýkoľvek dôvod, prečo by
ho nútil k takémuto rozviazaniu pracovného pomeru. Pri podpise dohody okrem neho a žalobcu nebol
nikto iný prítomný. Pokiaľ by mal hodnotiť žalobcu po odbornej stránke, bol iste erudovaný pracovník,

po sociálnej stránke nevybočoval zo štandardu pracovníkov organizácie.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien.

Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na určenie, že došlo k neplatnému
skončeniu pracovného pomeru medzi ním a žalovaným dohodou nie je odôvodnený. Žalobca sa bránil
v konaní tým, že právny úkon a to ukončenie pracovného pomeru dohodou je neplatný, nakoľko bol
k takémuto právnemu úkonu donútený tým, že pracovník žalovaného mu povedal, že buď ho firma

zažaluje za spôsobenú fiktívnu škodu, malo sa jednať o škodu nejakých papierov, alebo podpíše
rozviazanie pracovného pomeru. Keďže si nechcel spôsobiť problémy a nemal na výber, má hypotéku,
dohodu, ktorá bola pripravená podpísal. Sám žalobca uviedol na pojednávaní, že okrem neho a pána O.
nebolpripodpisedohodyorozviazanípracovnéhopomeruniktoinýprítomný.SvedokO.napojednávaní
poprel, že by akýmkoľvek spôsobom donútil žalobcu k podpisu dohody o rozviazaní pracovného

pomeru. Samotná dohoda žiadne okolnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru, o ktorých tvrdil
žalobca neobsahuje. Práve naopak, v dohode sa uvádza, že dôvodom skončenia pracovného pomeru
je vzájomná dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom na podnet zamestnanca. Žalobca súdu
nepreukázal skutočnosť, že by bol k podpisu dohody o rozviazanie pracovného pomeru akýmkoľvek
spôsobom prinútený. Na pojednávaní potvrdil, že dohodu s takýmto obsahom znenia podpísal. Súd tak

nemal preukázané, že by bola dohoda o rozviazaní pracovného pomeru uzavretá v rozpore s dobrými
mravmi, alebo že by svojim obsahom a účelom obchádzala, alebo odporovala zákonu.V danom prípade sa žalobca domáha neplatnosti ukončenia pracovného pomeru dohodou, pričom
v zmysle uvedených ustanovení Zákonníka práce na vznik dohody o rozviazaní pracovného pomeru
dohodou sú potrebné dva prejavy vôle zmluvných strán a to prvý prejav je návrhom a druhý nadväzujúci

prejavjeakceptáciounávrhu. Záväznosťnávrhuspočívavtom,žehonavrhovateľnemôžejednostranne
odvolať, ani s ním inak disponovať. Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru predpokladá, že obidve
strany sa výslovne dohodnú na termíne ukončenia pracovného pomeru. Zhoda v tejto náležitosti je
podstatná z hľadiska platnosti dohody. V danom prípade dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, ktorú
uzavrel žalobca so žalovaným spĺňala po formálnej stránke náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Dohoda

bola uzavretá medzi organizáciou a žalobcom, pracovný pomer v zmysle dohody sa mal skončiť 9. 9.
2013 podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, je v nej uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru a tiež
to, že dohoda bola napísaná v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno prevzal zamestnávateľ a druhé
zamestnanec. Za žalovaného podpísal dohodu I. O., Z. M. C. W., H..Z..A.. a dohodu podpísal aj žalobca.
Súdmázato,ževdanomprípade,pokiaľžalobcanesúhlasilstakýmtorozviazanímpracovnéhopomeru,
nemal dohodu o rozviazaní pracovného pomeru podpísať.

Pokiaľ žalovaný namietal, že splnomocnený zástupca žalovaného nebol oprávnený takýmto spôsobom
rozviazať pracovný pomer, v konaní bola preukázaná plná moc zastúpená dvomi štatutárnymi
zástupcami žalovaného, ktorí ho splnomocnili k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to

vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je
fyzická osoba, koná osobe.

Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov,
aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí
byť uvedený rozsah oprávnenia povereného pracovníka. ňň
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pokiaľ ukončil pracovný pomer so

žalobcom splnomocnený zástupca žalovaného I. O., boli splnené potrebné náležitosti vyžadované
zákonom na zastupovanie v konaní pri ukončení pracovného pomeru. Podľa výpisu z Obchodného
registrazažalovanéhoGeisSK,s.r.o.súoprávneníkonaťkonateliaĽ.H.N.D.D.stým,žezaspoločnosť
zastupujúazaňupodpisujúkonateliavždydvajaspoločne,čobolovdanomprípadesplnené. Vzhľadom
na to, že boli splnené všetky podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre ukončenie rozviazania pracovného

pomeru dohodu súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca nemal v konaní úspech,
súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd preto zaviazal žalobcu
zaplatiť na jeho účet trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal podľa § 13 ods.

3 vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov za jeden úkon právnej pomoci 82,49 € spolu za prípravu a
prevzatie zastúpenia, vypracovanie vyjadrenia k žalobe, zastupovanie na pojednávaní dňa 12. 2. 2014 a
17. 3. 2014 po 82,49 €, t.j. spolu 329,96 €. K tomu súd priznal režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
a to 4 x po 8,04 €, t.j. 32,16 €. Z titulu náhrady straty času súd priznal podľa § 17 ods. 1 vyhlášky 2 x
po 13,40 € za pojednávanie dňa 12. 2. 2014 a tú istú sumu za pojednávanie 17. 3. 2014, spolu 53,60 €.

Podľa § 15 písm. a) vyhlášky súd priznal náhradu cestovného z Banskej Bystrice do Zvolena a späť dňa
12. 2. 2014 a 17. 3. 2014 za 22 km z Banskej Bystrice do Zvolena a späť pri základnej sadzbe 0,18 € =
3,94 €, pohonné hmoty 2,11 €, t.j. za 22 km x 0,18 € = 3,96 €, pri priemernej spotrebe 6,7 litra/100 km a
pri cene pohonných hmôt jeden liter po 1,43 €, spolu náhrada cestovného za obidva dni pojednávania
24,28 €. Keďže právna zástupkyňa žalovaného je platiteľkou DPH, súd k pripočítal k tomu 20 % DPH =

88,- €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 528,- €. Tieto trovy súd zaviazal žalobcu zaplatiť
na účet právnej zástupkyne žalovaného podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,

ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien.

Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).