Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 5, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14C/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713209104
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8713209104.5

Uznesenie

OkresnýsúdPopradsudcomMariánomFurmanomvprávnejvecižalobcuCETELEMSLOVENSKOa.s.,
so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO 35 787 783, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly,
s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava proti žalovaným v 1. rade D. E., J.. X. X. XXXX M. I. X. V. L. E., J.. XX.
X. XXXX, Q. G. S. XXX , XXX XX E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zast.

JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 414,05 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaným náhradu trov konania n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.06.2013 bol Okresnému súdu Poprad doručený návrh na začatie konania, v ktorom žalobca

žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
XXX,XX eur s prísl. a nahradiť trovy konania.

Dňa 19.07.2013 vedľajší účastník na strane žalovaných oznámil vstup do konania na strane žalovanej.

Podaním doručeným súdu dňa 02.04.2015 zobral žalobca návrh v celom rozsahu späť a žiadal, aby
súd konanie zastavil.

Žalovaní podali svoje stanovisko k späťvzatiu žaloby dňa 23. 9. 2015 s tým, že súhlasia s jej späťvzatím
a žiadajú, aby súd aby zaviazal žalobcu k nahradeniu trov konania vedľajšiemu účastníkovi , ktorý im

v danej veci pomáhal. Vedľajší účastník na strane žalovaných podal svoje stanovisko dňa 18. 9. 2015
s tým, že súhlasí so späťvzatím žaloby a navrhuje konanie zastaviť. Zároveň navrhol aby súd zaviazal
žalobcu na nahradenie trov vedľajšieho účastníka v zmysle jeho vyčíslenia zo dňa 26. 2. 2015.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie mal súd preukázané, že

zo strany žalobcu došlo k účinnému späťvzatiu návrhu v celom rozsahu a žalovaní so späťvzatím žaloby
súhlasili, preto súd konanie zastavil.Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok,
keď žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania, nemá právo na náhradu trov konania, žalovaným a

vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaných ako úspešným účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, keď žalovaným žiadne trovy konania nevznikli a vedľajšiemu účastníkovi konania na strane
žalovaných síce vzniklo právo na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, ale súd
ich nepovažoval za účelné a zároveň mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich
nepriznanie.

Dôvody hodné osobitného zreteľa súd so zreteľom k vedľajšiemu účastníkovi vzhliadol v tom, že trovy
konania v uplatnenej výške zo strany vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý zavinil zastavenie konania. Súd je povinný
vždy skúmať, či náklady a trovy, ktoré si uplatnil účastník konania, sú účelné, resp. dôvodne vynaložené,
keď účelnosť sa vždy spája s účelným uplatňovaním alebo bránením práva.

Vedľajší účastník na strane žalovaných si pre konanie zvolil právneho zástupcu z radov advokátov,
a to JUDr. Ambróza Motyku napriek tomu, že vedľajší účastník na strane žalovaných je združením
na ochranu spotrebiteľa a jeho cieľom je okrem iného zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich
spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, respektíve ich podpora formou vedľajšieho účastníctva.
Úmyslom zákonodarcu pri zakotvení nového odseku 2 do § 93 O. s. p. bolo, aby združenie na ochranu

spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi a nie, aby sa združenie na ochranu
spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší
účastník vyznať. Samo združenie sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v
súdnom konaní a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za tým účelom, nie
zo strany zvoleného zástupcu združenia. Súd má za to, že v konečnom dôsledku tu nebol naplnený

predpoklad účelne vynaložených nákladov, aj keď súd nepopiera, že účastníkovi konania nemožno
odoprieť právo na zvolenie si právneho zástupcu z radov advokátov. Je neúčelné, ak si vedľajší
účastník na strane žalovanej na svoje zastupovanie v súdnom konaní zvolil právneho zástupcu z radov
advokátov, ktorý si hneď pri oznámení vstupu uplatnil náhradu trov konania a následne vyčíslil trovy
právneho zastúpenia v tomto konaní, čo navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv

žalovanej ako konkrétneho spotrebiteľa, ale navýšenie trov konania a získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Samotné zduženie je oprávnené vykonávať všetky úkony
súvisiace so zastupovaním spotrebiteľov v konaní pred súdmi, pred orgánmi štátnej správy tak, ako
to vyplýva z jeho stanov a preto by združenie samo malo disponovať dostatočným materiálnym i
personálnym vybavením ku kvalifikovanej obrane práv a záujmov spotrebiteľov v súdnych konaniach

a možno to od neho spravodlivo vyžadovať. Zároveň súd nezistil žiadne špecifické okolnosti, ktoré
by bolo potrebné zohľadniť pri posudzovaní účelnosti trov konania. Združenie priamo zo zákona koná
a zastupuje spotrebiteľov a v danom konaní išlo o bežný spotrebiteľský spor, nie špecializovanú, či
doposiaľ neriešenú problematiku a navyše zo samotného priebehu konania vyplýva, že žalobca zobral
žalobu späť.

Druhým dôvodom nepriznania trov vedľajšiemu účastníkovi je uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 19. marca 2014 sp. zn. X S. X/XXXX, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo
a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom,
mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne

(účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Za tejto situácie, ako aj sprihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
bez pojednávania a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a
rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu

napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie
práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov
vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu
mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa,
mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej

skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho
postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom
sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých
porovnateľných veciach.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.