Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205505
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114205505.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú Z. T., D.. XX.X.XXXX V. O.. O. T.Ú., D.. X.XX.XXXX, zastúpených kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky : V. T., D.. X.X.XXXX,
N. C. XX, G., zast. advokátom JUDr. Augustín Tomáš, so sídlom Floriánska 16, Košice, za účasti otca :
W. T., D.. XX.X.XXXX, N. C. XX, G., za účasti plnoletého W. T., nar. X.X.XXXX v konaní o úpravu práv
a povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. T., D.. X.XX.XXXX sumou 50,- Eur mesačne od
26.2.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

D l ž n é výživné na mal. O. za obdobie od 26.2.2014 do 30.9.2015 vo výške 447,31 Eur je otec povinný

zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. T., D.. X.X.XXXX sumou 50,- Eur mesačne od 26.2.2014
do 13.6.2015.

D l ž n é výživné na mal. W., D.. X.X.XXXX za obdobie od 26.2.2014 do 13.6.2015 vo výške 379,87 Eur
je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám plnoletého W. T., D.. X.X.XXXX.

Konanie o určenie výživného na W. T., D.. X.X.XXXX po 13.6.2015 zo strany otca z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých sa návrhom podaným dňa 26.2.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zveril mal. Z. a W. do osobnej starostlivosti otca, mal. O., do osobnej starostlivosti matky, rodičov zaviazal
povinnosťou prispievať na ich výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima a styk rodičov s deťmi

určil bez obmedzenia.

V návrhu uviedla, že rodičia spolu žijú už dvadsať rokov, avšak manželstvo nikdy neuzavreli. Z ich
spolužitia pochádza päť detí, z toho tri maloleté a dve plnoleté. Otec detí sa rozhodol odísť zo spoločnej
domácnosti, ukončiť vzájomné spolužitie s navrhovateľkou a plánuje si založiť novú rodinu so svojou
priateľkou. Matka maloletých detí ostane bývať na adrese C. XX, pričom je nezamestnaná a nemážiaden príjem okrem prídavkov na deti. Otec detí je taktiež nezamestnaný. Rodičia sa na úprave práv
a povinností k deťom dohodli.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 8.4.2014 súd zistil, že matka maloletých je nezamestnaná,

poberá prídavky na deti v celkovej výške 70,56 Eur a finančne jej pomáhajú rodičia. Otec detí je v
súčasnosti s dvoma deťmi, W. V. Z. S. D.. Matka býva spolu s troma deťmi, F., O. V. O. v 2 - izbovom
byte. Matka nevedela uviesť príjem otca.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 12.3.2014 súd zistil, že matka maloletých
detí poberala prídavok na dieťa od 1.10.2007 do 31.3.2014, naposledy vyplatený v sume 70,56 Eur.
Nachádza sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 12.3.2014 súd zistil, že otec maloletých z
pozície úradu práce žiadne dávky nepoberá a toho času nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Z výpovede matka maloletých súd zistil, že mal. Z. je toho času v starostlivosti otca. Mal. W. bol s otcom,
ale iba na krátku chvíľu a vrátil sa späť k matke. Matka v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o mal.
O. a mal. W.. W. má 17 rokov a navštevuje základnú školu. Po zdravotnej stránke by mal absolvovať

operáciu kolena. Mesačné výdavky spojené s jeho starostlivosťou predstavujú približne 70 - 90,- Eur
mesačne. O. bude mať štyri roky a v septembri nastupuje do škôlky. Zatiaľ je v celodennej starostlivosti
matky. Jej mesačné náklady na oblečenie predstavujú približne 20 - 30,- Eur. Poplatky za byt, kde matka
spolu s deťmi žije predstavujú približne 270,- Eur. Finančne jej vypomáhajú rodičia.

Z výpovede kolízneho opatrovníka súd zistil, že navrhuje zveriť Z. do osobnej starostlivosti otca a O. a

W. do starostlivosti matky a rodičov zaviazať minimálnym výživným.

Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 6.5.2014.

Proti rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k mal. W. T. V. Z. T.
podala matka odvolanie.

Krajský súd v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konania.

Predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti otca k mal. O. T., D.. X.XX.XXXX V. W. T.,
D.. X.X.XXXX.

V priebehu konania nadobudol W. T. plnoletosť. K návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti zo
strany otca po dovŕšení plnoletosti sa nepripojil. V tejto časti konanie žiadal zastaviť.

Matka žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. O. sumou 50,- Eur mesačne od

26.2.2014 do budúcna. Ohľadne mal. W. žiadala, aby súd priznal výživné od 26.2.2014 do dátumu
nadobudnutia plnoletosti t.j. do dňa 13.6.2015 vo výške 50,- Eur mesačne. Dlžné výživné žiadala, aby
otec zaplatil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Matka uviedla, že otec na výživu maloletých detí a to O. prispel v mesiaci jún, júl, august, september
2014 po 50,- Eur mesačne a od mesiaca september 2014 platí minimálne výživné vo výške 27,13 Eur

mesačne. Na mal. W. zaplatil otec za mesiac jún, júl, august, september 2014 do 50,- Eur mesačne a
od septembra 2014 zaplatil minimálne výživné po 27,13 Eur mesačne.Z pripojenej pracovnej zmluvy otca, ktorý pracuje v zahraničí bolo zistené, že jeho príjem predstavuje
400,- Eur mesačne.

Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú

najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak
manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov

za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela,
ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom

úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne

nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové ma majetkové pomery oboch rodičov.V súčasnosti je matka nezamestnaná, poberá prídavky na deti. U otca bol preukázaný príjem vo výške
400,- Eur mesačne. Pri rešpektovaní majetkových pomerov rodičov a životnej úrovni rodičov určil súd
výšku výživného, ktorou je otec povinný prispievať na dieťa t.j. mal. O., ktorá je v starostlivosti matky.

W. T. v priebehu konania nadobudol plnoletosť preto bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu od
26.2.2014 do 13.6.2015 sumou 50,- Eur mesačne. Keďže sa k návrhu matky na určenie vyživovacej
povinnosti po plnoletosti nepripojil, súd konanie zastavil.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50
Eur mesačne je primerané

Podľa ust. § 160 ods. 3 O.s.p., ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú

náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne
náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí.

Na strane otca vzniklo dlžné výživné na mal. O. za obdobie od 26.2.2014 do 30.9.2015 v celkovej
výške 447,31 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 26.2.2014 do 30.9.2015 - 20
mesiacov x 50,- Eur = 1.000,- Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia otca za mesiace 6/2014,

7/2014, 8/2014 a 9/2014 po 50,- Eur mesačne t.j. 200,- Eur a obdobie od 9/2014 do 9/2015 po 27,13
Eur mesačne, t.j. 352,69 Eur, dlžné výživné takto predstavuje 447,31 Eur na mal. O..

Dlžné výživné na W. T. bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 26.2.2014 do 13.6.2015 - 17 mesiacov
x 50,- Eur = 850,- Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia otca za mesiace 6/2014, 7/2014, 8/2014
a 9/2014 po 50,- Eur mesačne, t.j. 200,- Eur a za obdobie od 9/2014 do 6/2015 po 27,13 Eur mesačne

t.j. spolu 270,13 Eur, dlžné výživné takto predstavuje 379,87 Eur. Vzhľadom k tomu, že W. T. nadobudol
plnoletosť bola otcovi uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné k jeho rukám do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vyčíslené dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť matke vo vzťahu k mal. O. do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je

určenie vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok aj
pretože ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Pri rozhodovaní
s spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb
dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť
účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v

prospech maloletého dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.