Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214011081
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Soňa Mihaľáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214011081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28. 5. 2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
V. O. nar. X. XX. XXXX v N., bytom N., K. XX, prechodne N., K. XX, t.č. bez pracovného pomeru

j e v i n n ý , ž e

v Košiciach a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho mal. syna V. Š. nar. X. XX. XXXX, ktorá mu

vyplávala priamo zo Zákona o rodine a ktorá mu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Košice
II sp. zn. 27P 113/2012 zo dňa 14. 12. 2012 mesačne vo výške 30-tich % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa , čím mu vznikol za obdobie od 19. 1. 2013 do 14. 2. 2014 dlh na
účet Reedukačného centra Z. H. XX vo výške 272,73 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 44 Tr. zákona upúšťa od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zákona, pretože trest odňatia
slobody , ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T 86/2012 zo dňa 29.
10. 2012 v trvaní 30 mesiacov s probačným dohľadom v skúšobnej dobe v trvaní piatich rokov, pokladá
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, prečítaním svedeckej
výpovede O. W., listinných dôkazov v spise obsiahnutých a po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne

ako aj v ich vzájomnej náväznosti, nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.Obž. V. O. využil na hlavnom pojednávaní právo na odopretie výpovede. V prípravnom konaní, ako
vyplynulo z prečítania jeho výpovede, uviedol, že po asanácii obytného domu na ul. K. XX žije s
manželkou a deťmi v sociálnom byte. Základnú školu ukončil v siedmom ročníku, nie je vyučený v

žiadnom odbore. Na úrade práce nie je evidovaný, pretože bol pre nespoluprácu vyradený, sociálne
dávky nepoberá. Nachádza sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za ohrozovanie mravnej
výchovy mládeže, pretože deti nechodili riadne do školy. Výživné, ktoré mu bolo určené rozsudkom
súdu uhrádzať Reedukačnému centru v Z. , kde bol umiestnený jeho syn V. do februára 2014 , neplatil,
pretože nemal žiaden príjem a je nemajetný. Prejavil snahu dlh dodatočne vyrovnať.

V priebehu hl. pojednávania obžalovaný viacerými platbami znížil dlh na výživnom zo sumy 272,73 eur
na sumu 45,60 eur, čo vyplýva zo správ Reedukačného centra Z. na čl. 159, 165, 171, a na čl. 176
zo dňa 14. 4. 2015.

Svedkyňa O. W., sociálna pracovníčka Reedukačného centra v Z. vypovedala, že V. O., nar. X.. XX.
XXXX bol chovancom tohoto zariadenia na základe súdneho rozhodnutia od 19. 1. 2013, od februára

2014 bol na dovolenke u rodičov. Za uvedené obdobie vznikol obžalovanému dlh na výživnom, ktoré
bolo určené súdom, spolu vo výške 272,73 eur. Rodičia ho v zariadení nenavštevovali, on chodieval
na návštevy domov.

Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 17P/113/2012 zo dňa 14. 12. 2012 , mal.

V. O. bol v súvislosti s ukončením povinnej školskej dochádzky premiestnený z Reedukačného centra
W.-Z. vody do Z., kde mal pokračovať vo vzdelávaní v učebnom odbore. Obžalovanému bola určená
vyživovacia povinnosť na výživu mal. V. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa mesačne do 15 . dňa v mesiaci do ústavného zariadenia, kde bol maloletý umiestnený.

Podľa potvrdenia Odborného učilišťa Z. bol mal. V. O. žiakom tejto školy, štúdium mal ukončiť 8. 10.
2014.

Z ďalších listinných dôkazov je zrejmé, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice nevyplácal
Reedukačnému centru Z. náhradné výživné na mal. V. O. a že obžalovaného evidoval naposledy

v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 9. 11. 2010 do 6. 3. 2012, kedy bol vyradený z
evidencie pre nespoluprácu. Sociálna poisťovňa ho neeviduje ako poberateľa dôchodku a dávok v
nezamestnanosti. Obžalovaný nie je vlastníkom motorového vozidla a ani nehnuteľnosti, ako vyplýva z
lustrácie v príslušných registroch.

Podľa§62ods.1.,2.a3. Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Na základe týchto výsledkov dokazovania mohol súd dospieť k nepochybnému záveru, že sa žalovaný
skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po
stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Tr. zákona. Po stránke subjektívnej konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/
Tr. zákona, pretože s konkrétne stanovenou vyživovacou povinnosťou a jej rozsahom bol oboznámený
najneskôr vyššie citovaným rozsudkom. V čase jeho vydania mal obžalovaný 38 rokov, čo je z hľadiska
možnosti získania pracovnej príležitosti optimálny vek, pričom obžalovaný aj napriek tomu, že je
rodičom ďalších detí,zanedbal prvýpredpokladprezískaniepráceaznejzdrojanaplnenievyživovacej

povinnosti, a to tým, že s úradom práce riadne nespolupracoval. Tieto skutočnosti preukazujú zavinenie
obžalovaného a vyvracajú jeho obranu, že nemal príjem, preto si vyživovaciu povinnosť plniť nemohol.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ako
sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Prihliadal najmä na okolnosti prípadu, osobu páchateľa a

možnosti jeho nápravy. Obž. V. O. je nezamestnaný , z miesta bydliska je hodnotený evidenčne, má 9
detí. V odpise registra trestov má evidovaných osem záznamov za obdobie od r. 1993 do r. 2012, z toho
tri odsúdenia už majú fikciu zahladenia odsúdenia. Zvyšných päť odsúdení bolo ukladaním súhrnných
trestov zredukovaných na dva súhrnné tresty. Vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 113/2009 bolodsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace, ktorý vykonal v minimálnom stupni stráženia 8. 11. 2010. Za prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona bol odsúdený trikrát.

V roku 2011 trestným rozkazom, ktorý bol zrušený a bol mu uložený v r. 2012 súhrnný podmienečný
trest odňatia slobody. Dňa 29. 10. 2012 bol rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T 86/2012
uvedený súhrnný trest zrušený a bol mu uložený nový súhrnný podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 30 mesiacov, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom. Skúšobná doba obžalovanému skončí dňa 23. 3. 2017.

Obžalovaný na hl. pojednávaní k svojim osobným pomerom uviedol, že mu v decembri 2014 zomrela
manželka, v súčasnosti sám zabezpečuje starostlivosť o početnú rodinu. Po poučení o účinnej ľútosti
reálne prejavil snahu o dodatočné zaplatenie dlžného výživného, keď mu zo žalovanej sumy ostala ku
dňu vyhlásenia rozsudku neuhradená už len menej ako jedna pätina . Obžalovanému priťažuje, že
za trestný čin už bol odsúdený / § 37 písm. m/ Tr. zákona/, poľahčujúce okolnosti , tak ako sú taxatívne

zákonom vymedzené v ust. § 36 Tr. zákona, súd nezistil. Nemožno ale prehliadnuť , že obžalovaný
dodatočne napravil prevažnú časť dôsledkov svojho konania. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona má trest
postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby.

Páchateľovi trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona možno uložiť trest
odňatia slobody až na dva roky. Takýto trestný čin spáchal obžalovaný skôr, ako vykoná trest odňatia
slobody v trvaní dva a pol roka uložený mu skorším rozsudkom vo veci Okresného súdu Košice II sp.
zn. 8T 86/2012 , keďže skúšobná doba v trvaní 5 rokov uplynie dňa 23. 3. 2017.
Podľa § 44 Tr. zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho

trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a osobné pomery obžalovaného súd postupoval v
zmysle ust. § 44 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.