Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8Cb/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413202857
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5413202857.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobcu: Dr. Revaj, s.r.o.,

so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova 45, IČO: 36 856 851, zastúpený JUDr. Šárkou Sameljakovou,
advokátkou so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova 45, proti žalovanému: CENTRUM DK, s.r.o., so
sídlom v Dolnom Kubíne, Námestie slobody 1269, IČO: 42 389 933, zastúpenému JUDr. Tomášom
Pukajom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, v konaní o zaplatenie 1.099,18
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1.099,18EURspolusúrokomzomeškaniavovýške0,05%
dennezosumy1.099,18EURod02.04.2013dozaplatenia,tovšetkovlehotetrochdníodprávoplatnosti

rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 21.05.2013 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 1.099,18 EUR a 0,05 % denný zmluvný úrok z omeškania z časti dlžnej sumy 1.099,18
EUR odo dňa 02.04.2013 až do zaplatenia a tiež žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi faktúru č. 13047 zo
dňa 15.03.2013 na sumu vo výške 1.099,18 EUR vrátane 20 % DPH, splatnú 31.03.2013 a to za nájom

na základe Nájomnej zmluvy č. 1201 za obdobie od 01.03.-31.03.2013, preddavok na úhradu služieb za
obdobie od 01.03.-31.03.2013 a poskytnuté služby súvisiace s nájmom, ale v nájme nezahrnuté (plyn -
vykurovanie) za rok 2012, spolu sumu 1.099,18 EUR. Žalobca listom z 15.04.2013 vyzval žalovaného
na uhradenie jeho peňažného záväzku voči žalobcovi a to celkovú dlžnú sumu vo výške 1.099,18
EUR s príslušenstvom. Žalobca predmetnou výzvou žiadal žalovaného, aby v lehote do 22.04.2013
poukázal celkovú dlžnú sumu na bankový účet žalobcu. Zároveň žalovaného upozornil na to, že v
prípade, ak vo vyššie uvedenej lehote celkovú dlžnú sumu nezaplatí, bude žalobca svoju pohľadávku

spolu s úrokom z omeškania vymáhať súdnou cestou. Žalovaný predmetnú výzvu neprevzal v odbernej
lehote a to aj napriek skutočnosti, že mu bola odoslaná, jednak na adresu sídla jeho spoločnosti a aj do
jeho prevádzky na adresu Miestneho priemyslu 1246, v Námestove, kde sa konateľ žalovaného reálne
zdržiava. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa svoj vyššie uvedený peňažný záväzok voči žalobcovi
neuhradil, dostal sa so svojim plnením do omeškania a preto žalobca žiada s poukazom na uzavretú
zmluvu o nájme, uhradiť spolu s neuhradenou istinou v celkovej výške 1.099,18 EUR, aj zmluvný úrok
z omeškania 0,05 % denne z dlžnej sumy 1.099,18 EUR a to od 02.04.2013 až do zaplatenia. Žalobca

žiada o uhradenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý ďalší deň
omeškania (okrem prvého dňa omeškania) podľa čl. III bodu 6. Zmluvy o nájme č. 1201 z 01.05.2012.
Vzhľadom na to, že žalovaný do dňa podania žaloby na súd svoje záväzky voči žalobcovi neuhradil,čím sa dostal s plnením svojich záväzkov do omeškania, žiada žalobca, aby súd podľa žaloby vydal
platobný rozkaz.

Súd28.05.2013podč.k.6Rob/41/2013-25vydalpodľažalobyplatobnýrozkaz,ktorýbolriadnedoručený
žalovanému. V zákonnej lehote doručil žalovaný súdu 09.07.2013 súčasne faxom aj poštou, odpor
proti platobnému rozkazu (čl. 29). V odpore uviedol, že skutočnosti uvedené žalobcom zavádzajú súd.
Podaný návrh na vydanie platobného rozkazu je neopodstatnený a bezdôvodný. Je pravdou, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej mal žalovaný povinnosť

platiť nájom dohodnutý v zmluve žalobcovi. Pri zániku nájomného vzťahu však došlo aj k podpísaniu
dohody o urovnaní vzájomných záväzkov. Na základe tejto dohody zanikol nárok žalobcu na akékoľvek
plnenie od žalovaného. Tým zanikol aj nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej faktúry, o ktorú opiera
svoj návrh na vydanie platobného rozkazu. Preto je podľa nich domáhanie sa zaplatenia sumy z
predmetnej faktúry neopodstatnené a žiadajú súd, aby vo veci vytýčil pojednávanie.

K podanému odporu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 29.07.2013 (čl. 47-51), v ktorom
uviedol nasledovné: Žalovaný 02.04.2013 predložil žalobcovi, teda konateľovi MUDr. Jurajovi Revajovi,
v mieste výkonu jeho povolania (v zubnej ambulancii), na podpis listinu Ukončenie nájmu - odovzdávací
protokol a to v čase ordinačných hodín konateľa žalobcu. Pri tomto úkone bola prítomná zamestnankyňa
žalobcu, zdravotná sestra L. B.. Žalovaný predložil štatutárnemu orgánu žalobcu listinu s označením

Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol, so slovami, že chce oficiálne ukončiť nájomný vzťah založený
zmluvou o nájme č. 1201 z 01.05.2012. Nakoľko žalobca, resp. jeho štatutárny orgán, dôveroval
žalovanému a pod vplyvom časovej tiesne (keďže to bolo v čase jeho ordinačných hodín a žalovaný na
neho naliehal), túto listinu podpísal vlastnoručným podpisom. Súčasne sa žalovaný žalobcovi preukázal
potvrdením z banky o vložení peňažných prostriedkov na bankový účet žalobcu (na úhradu faktúry č.

13047 vyhotovenej 15.03.2013, s dátumom splatnosti 31.03.2013, ktorá už bola v tom čase po dátume
splatnosti). Žalovaný uhrádzal faktúry vystavené žalobcom väčšinou po dátume splatnosti, ale vždy
riadne a tak žalobca nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti žalovaného. Žalobca sa až od svojej
právnej zástupkyne dozvedel, že v listine - Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol z 02.04.2013, že
žalovaný do jej obsahu zakomponoval aj vetu „Zmluvné strany sa týmto dohodli a potvrdzujú, že všetky

záväzky a pohľadávky ku dňu podpisu tejto dohody, majú medzi sebou v plnom rozsahu vysporiadané“,
ktorú žalovaný považuje za Dohodu o urovnaní. Vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, žalobca považuje túto Dohodu o urovnaní, za neplatnú. Žalobca bol konaním žalovaného
uvedený do omylu ľsťou. Žalobca nemal záujem na uzatvorení dohody o urovnaní so žalovaným a
teda tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne. Žalobca podpisoval listinu Ukončenie nájmu

- odovzdávací protokol z 02.04.2013, len s úmyslom oficiálne ukončiť nájomný vzťah so žalovaným.
Navyše, predmetná Dohoda o urovnaní je neurčitá, nie je v nej vierohodným spôsobom špecifikované v
akej časti boli údajne vzájomné záväzky a pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným sporné, resp. ktoré
údajne vzájomné záväzky a pohľadávky medzi žalobcom a žalovaný boli sporné a z akého právneho
vzťahupochádzajú.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostípretožalobcažiada,abysúdprejudiciálne

posúdil platnosť vyššie uvedenej Dohody o urovnaní z 02.04.2013. Tiež žiadajú, aby žalovaný cestou
súdu predložil doklad o úhrade faktúry č. 13047 vyhotovenej 15.03.2013 a splatnej 31.03.2013.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca nemal vôľu uzavrieť dohodu o
urovnaní, ktorou argumentuje žalovaný. V čase ukončenia nájomného pomeru žalovaný preukázal

dokladom, že uhradil pohľadávku, ktorá je predmetom konania a žalobca nemal vedomosť, že nedošlo
k realizácii tejto platby. Ako uvádzali v podanom vyjadrení k odporu, žalobca bol uvedený do omylu
pri podpisovaní dokladu označeného ako Odovzdávací protokol, ktorý žalovaný identifikuje ako dohodu
o urovnaní. Počas spolupráce účastníkov nedošlo k vážnejším problémom, žalobca nemal dôvod
neveriť žalovanému, nakoľko počas nájomného vzťahu si žalovaný plnil svoje povinnosti, keď niekedy

oneskorene, ale vždy mal snahu platby uhradiť. Právna zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s navrhovaným
dôkazom - svedkom. Z dôvodu, že žalobca nespochybňoval prítomnosť tohto svedka pri odovzdávaní
priestorov a jeho svedecká výpoveď, s ohľadom na predmet konania, nemá žiaden význam. Vychádzajú
pritom aj z vyjadrení žalovaného, že v čase odovzdávania priestorov a podpisu odovzdávacieho
protokolu sa účastníci medzi sebou nerozprávali o žiadnych sporných skutočnostiach medzi sebou.

Nemajú žiadne návrhy na ďalšie dokazovanie.

MUDr. Juraj Revaj - konateľ žalobcu, na pojednávaní 10.09.2013 uviedol, že pred uzavretím nájomnej
zmluvy nebol v inom právnom vzťahu so žalovaným. Zmluva bola uzavretá 01.05.2012, v nej bolidojednané podmienky. Čo sa týka zálohových preddavkov, tak v zmluve sú upravené vo výške 20,-
EUR mesačne, avšak je tam ustanovenie, že v prípade, že vznikne nedoplatok vo výške presahujúcej
10 % z celkovej sumy zaplatených záloh, tak môže výšku preddavku zdvihnúť. Z dôvodu vykázaných

nedoplatkov zvýšil preddavkovú platbu na 65,- EUR a to od začiatku roku 2013. Nájomné bolo vždy
vyúčtované faktúrou spolu so spojenými preddavkami. Faktúry žalovaný uhrádzal. Prvý polrok ich hradil
načas,neskôrsurčitýmomeškaním,aleokrempredmetnejfaktúrybolivšetkypredchádzajúceuhradené
bezvýhrad.Onnevedel,žechcenájomnývzťahukončiť.Povedalmutoaž02.04.Dohodlisa,žemuvten
deň odovzdá kľúče. Pracuje v rovnakej budove v akej sú prenajaté priestory, ktoré sú na prízemí a má

priestory na podnikanie na prvom poschodí. Žalovaný chcel, aby pri ukončení nájmu bol skontrolovaný a
odpísaný stav týkajúci sa odberu elektriny a plynu. Preto on v ten deň prišiel na prízemie do prenajatých
priestorov a pred ďalšou osobou, ktorá bola pri tom, ktorú zabezpečil žalovaný, zistil stav meračov a
tentostavzapísaldodokladu,ktorýužmalpripravenýžalovanýajednásapráveopotvrdenieoukončení
nájmu. On si tento doklad pozrel len zbežne, dôkladne ho nečítal. Vyplnil len údaje z meračov. Žalovaný
chcel, aby tento doklad potvrdil pečiatkou, ktorú pri sebe nenosí. Preto išli spolu ku nemu na poschodie,

kde má ambulanciu; bola tam prítomná aj jeho sestrička a tam mu predložil doklad. Išlo o doklad z
E. banky, ktorý si pozrel a z neho zistil, že 02.04.2013 bola uhradená z jeho strany platba, práve vo
výške 1.099,18 EUR, teda predmetná faktúra. Bolo tam uvedené aj jeho meno. Nemal dôvod neveriť
mu. Nespomínal to, že by doklad potvrdzoval, že ich finančné vzťahy sú vyriešené a vysporiadané a na
základe predloženého výpisu z účtu ukončenie nájmu potvrdil. Platba mu však neprišla. Potom chcel

zistiť od neho dôvod, ale nebral mu telefóny, ani sa mu nepodarilo s ním stretnúť osobne. Tak šiel s
vecou za právničkou a až tá ho upozornila, že v doklade o ukončení nájmu je uvedená aj tá formulácia,
že majú vysporiadané všetky vzťahy. S právnou zástupkyňou posielali žalovanému výzvy na zaplatenie
a to aj na adresu, ktorá bola uvedená v nájomnej zmluve a tiež aj na adresu kde má v súčasnosti
svoju prevádzku, ale tieto výzvy sa vrátili neprevzaté. Čo sa týka faktúry na sumu 1.099,18 EUR, ktorá

bola vystavená 15.03.2013, túto si žalovaný prevzal. Prax bola taká, že keďže obaja podnikali v jednej
budove, tak faktúry za nájom odovzdával osobne a takto tomu bolo aj v prípade predmetnej faktúry, ktorú
si prevzal asi dva či tri dni po jej vystavení a k faktúre nemal výhrady pri prevzatí, ani neskôr. Žalovaný už
v mesiacoch november - december spomínal, že chce ukončiť nájom v priestoroch. Ich vzťah bol dobrý,
dá sa povedať, že až nadštandardný. On mu v tých dvoch mesiacoch znížil nájomné. Celková fakturácia

za mesiace bola nižšia okolo 500,- EUR a ďalší mesiac 600,- EUR. Už koncom roka mu dal žalovaný
výpoveď z nájmu. Na začiatku roka ešte spomínal, že možno túto výpoveď stiahne, tak sa dohodol s
ním na zníženom nájomnom aj za mesiac január. Potom uvádzal, že výpoveď nestiahne, takže ďalšie
mesiace bolo fakturované plné nájomné, keďže dohoda o nižšom nebola. K tomuto žalobca predložil
na pojednávaní kópie faktúr č. 13015 za mesiac február, tiež aj doklad o úhrade fakturovanej sumy a

faktúru č. 13011 za január, spolu s dokladom o jej úhrade. Od januára došlo k zvýšeniu preddavkových
platieb na sumu 65,- EUR mesačne. Tiež predložil faktúry za mesiace október až december 2012, kde
bol výraznejšie znížený nájom; predložené doklady súd predložil k nahliadnutiu žalovanému a následne
ich založil do spisu ako jeho súčasť. Čo sa týka vyúčtovania energií, tak keď mu prišli faktúry od
dodávateľov, tieto faktúry predložil aj žalovanému, tiež mu dal ich kópie a na základe vyúčtovania bola

potom v januári vo faktúre uplatnená aj čiastka za nedoplatok na vodnom a elektrike vo výške 152,25
EUR po rozúčtovaní a vo faktúre za marec 2013 bola zahrnutá čiastka na základe vyúčtovania ročnej
platby za plyn, čo po rozúčtovaní vyšlo na žalovaného 120,98 EUR. Medzi nimi neboli pohľadávky,
resp. záväzky sporné, žalovanému predložil faktúry dodávateľov, takže si to vedel porovnať. On nebol
prekvapený, keď prišiel za ním 02.04. p. Ť. s tým, že nájomný pomer končí. Je pravdou, že dal výpoveď

z nájmu koncom decembra a potom plynula trojmesačná výpovedná lehota, avšak ešte počas tohto roku
za ním chodil, že možno výpoveď stiahne. Žalovaný svoju výpoveď nestiahol. On bol prekvapený keď
za ním prišiel preto, že dopredu si nedojednal stretnutie, ale prišiel za ním počas ordinačných hodín.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či je pravdou, že žalovaný ho upozorňoval, že zateká voda
z radiátora koncom roku 2012, žalobca uviedol, že voda tam nezatekala z radiátora, ale z okna a to z

toho dôvodu, že žalovaný tam nekúril. On tam poslal aj vodára, bolo v jeho záujme, aby bolo kúrenie
v poriadku, pretože ak by bol zlý jeden radiátor, zlyhalo by kúrenie v celom objekte, kde je viac než
1000 m2. Plyn slúžil na vykurovanie. Žalovaný nekúril len v časti prenajatých priestorov, v sociálnych
zariadeniach sa kúrilo, museli sa tam sprchovať a preto bolo nutné teplo. Presnejšie, z piatich radiátorov,
žalovaný kúril na dvoch a tri nekúrili. Platby za plyn sú vyúčtované vždy za ročné obdobie a za tento rok

budú až koncom roka. Z uvedeného dôvodu nebol uvedený stav. Čo sa týka údaju v ukončení nájmu,
tak ohľadne tepelnej energie nebol uvedený stav z toho dôvodu, že za vykurovaciu sezónu v roku
2012 už bolo vykonané vyúčtovanie a to bolo zohľadnené aj vo faktúrach žalovanému za tento rok.
Za tento rok 2013 nemienil žalovanému vyúčtovať platby za kúrenie, pretože mu nebude dokladovaťvyúčtovaciu faktúru. Kúrenie je nepatrná čiastka v celkovej energii, pretože žalovaný spotrebovával
predovšetkým vodu a elektriku. Žalovaný mal prenajaté prakticky najväčšie priestory v budove a oproti
tomu, čo za plyn spotrebovali iní, bola jeho spotreba najnižšia. Pri rozúčtovaní nedoplatku za kúrenie

sa zohľadňuje plocha a stav na meračoch, aj v prípade, že by žalovaný nekúril, tak zohľadňuje sa
pri rozpočítaní nákladov medzi všetkých užívateľov plocha, ktorú prenajíma, nakoľko ho vykurujú aj
susedia. V priestoroch, ktoré prenajímal žalovaný, sa nachádzal plynový kotol, tento je napojený na
spoločné priestory. Pred vykurovacou sezónou bol napojený žalovaný na samostatný merač. V tom čase
sa spomínaný kotol ešte nepoužíval, keďže žalovaný merač vytiahol zo zástrčky, aby tam nebolo nič

namerané, bol plynový kotol používaný na vykurovanie spoločných priestorov, ktoré nie sú vyúčtované
nájomcom, tým sa účtuje len to, čo je namerané na merači. Následne právny zástupca žalovaného
predložil žalobcovi faktúru označenú č. 1211 zo dňa 15.11.2012 na sumu 256,- EUR, aby sa k nej vyjadril
žalobca s tým, že táto sa týka vyúčtovania nájomného za mesiac november, ku ktorému predkladal
žalobca inú faktúru. Žalobca na to uviedol, že predmetná faktúra na sumu 256,- EUR bola robená jeho
ženou a týka sa nie vyúčtovania nájomného, ale je tam vyfakturovaná dohodnutá cena za prístroj,

ktorý odkúpil žalovaný od jeho ženy, avšak nechcel, aby bol vystavený doklad k tomuto prístroju. Bola
vyhotovená preto faktúra č. 1211 a keďže majú jednotný program, bolo tam uvedené, že sa jedná o cenu
za nájom, ale v skutočnosti išlo o vyúčtovanie prístroja. Žalovaný uhradil obidve faktúry, teda č. 1211 za
prístroj a tiež aj č. 12113 za nájom za november. Čo sa týka zatekania v priestoroch žalovaného, tak
k dôvodom zatekania sa vyjadrovať nemôže, k tomu sa vyjadroval kúrenár, ktorý povedal, že príčinou

bolo okno. Pokiaľ uvádzal, že doklad z 02.04.2013 podpísal v tiesni, tak to myslel v tom zmysle, že vtedy
bol v robote, mal ľudí, nemal na to čas a nevšimol si, že sa v doklade uvádza, že sú vysporiadané ich
záväzky. Nie je v doklade uvedené, že sa finančne vyporiadali, že sú vysporiadané ich finančné záväzky,
a žalovaný keď za ním bol, tak mu ukázal doklad, že pohľadávku, ktorá je predmetom konania uhradil.
Čo sa týka navrhovanej svedkyne C. E.U., zmluva s uvedenou svedkyňou nebola podpísaná z dôvodu,

že priestory chcela využívať na bytové účely, na čo budova nie je určená.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní nesúhlasil s podaným návrhom na začatie konania a
tento návrh ako nedôvodný žiadal v celom rozsahu zamietnuť. To z dôvodu, že medzi účastníkmi v
súčasnosti neexistujú žiadne nevysporiadané záväzky. Záväzok žalovaného voči žalobcovi vyplývajúci

z faktúry č. 13047, zanikol na základe uzavretej dohody o urovnaní v zmysle § 585 OZ, ktorá tvorila
súčasť odovzdávacieho protokolu. To, že dohoda o urovnaní bola súčasťou odovzdávacieho protokolu,
len nasvedčuje tej skutočnosti, že účastníci konania, ktorí vystupovali v nájomnom zmluvnom vzťahu,
mali záujem vysporiadať všetky sporné záväzky pri ukončení nájmu, práve vyplývajúceho z tohto
nájomného vzťahu. Tým, že žalobca podpísal so žalovaným dohodu o urovnaní, stratil akýkoľvek právny

dôvod na vymáhanie zaplatenia predmetnej faktúry. Dohodou o urovnaní dochádza k zániku starého
záväzku tým, že zanikol starý záväzok, v tomto prípade povinnosti nájomcu zaplatiť predmetnú čiastku.
Poukázal pritom na ust.§ 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súčasnosti žalobca sa nemôže domáhať
splnenia z pôvodného záväzku, keďže tento záväzok zanikol. V prípade plnenia žalovaným žalobcovi,
by došlo zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Takýto názor je ustálený aj v súdnej praxi;

viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/283/2010, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu
SR č. 3Ncdo/13/2009, kde je podrobne vysvetlený § 585 Občianskeho zákonníka a jeho účinky na
zmluvný vzťah. Navrhoval vypočuť ako svedka M. Y., pretože tento bol po celý čas prítomný 02.04. pri
odovzdávaní priestorov a môže sa vyjadriť aj k tvrdenej tiesni.

KonateľžalovanéhoJánŤasnochanapojednávaní10.09.2013uviedol,žečosatýkanájomnéhovzťahu,
tak nájomný pomer mal byť uzavretý s inou firmou, ale žalobca odkúpil budovu, v ktorej sú priestory. Už
v čase uzavretia nájomného vzťahu uvádzal, že môže prenajímať priestory za odplatu vo výške do 750,-
EUR s DPH. Zmluvu uzavrel, keďže boli dohodnuté nižšie zálohové platby za energiu, vo výške 20,- EUR
mesačne.Potomvšaktietozálohovéplatbyžalobcazdvihol.Prenehotoboloveľaachcelnájomukončiť.

Žalobca ho však opakovane presviedčal, aby tam ostal. Vtedy mu žalobca prisľúbil, že zníži fakturáciu
za nájom a bude to do tej výšky 800,- EUR mesačne a určité mesiace znížil preddavok za služby tak, aby
bol vo výške pôvodne zmluvnej dohodnutej. Faktúry za nájom priestorov platil. Čo sa týka novembra,
tak nájomné bolo vyfakturované na sumu 256,- EUR. Žalobca chcel, aby bolo uhradené na účet jeho
manželky, nevie z akých dôvodov. Túto faktúru vo výške 256,- EUR uhradil. Po predložení faktúry č.

12113 žalovaný ďalej uviedol, že túto faktúru uhradil, pretože všetky faktúry za nájom boli uhradené,
okrem faktúry, ktorá je predmetom žaloby. On nájomné za mesiac november teda uhradil prakticky
dvoma faktúrami. I tak to bola nižšia čiastka. Jemu bola doručená aj faktúra za mesiac marec, ktorá je
založená v spise. Žalobca vedel, že priestory, ktoré on prenajímal, nevykuroval plynom. Tieto priestorynie sú vykurované tak ako zvyšné priestory, pretože má tam fitnes centrum a stačí tam teplota okolo
16 stupňov a on zabezpečoval vykurovanie aj ventilátorom, ohrievačom na vlastné náklady. Predmetnú
faktúru z 15.03.2013 nereklamoval, neuplatnil si zľavu na nájomnom a platbách. Nie je pravdou, že

žalobca bol prekvapený pri odovzdávaní priestorov. Oni sa dohodli už vopred, že 02.04.2013 príde
odovzdať kľúče a priestory. Na neho dlhšie čakal, kým bude mať voľno. Bol tam s M. Y., ktorý bol
prítomný pri odovzdávaní. Dopredu vypracoval doklad o ukončení nájmu, ktorý je v spise. V priestoroch
skontrolovali a odpísali stav meračov a žalobca urobil sám zápisy stavu v doklade, nerozprávali sa o
svojich vzájomných záväzkoch. Túto tému neriešili. On chcel, aby žalobca doklad potvrdil. Potom išli do

ordinácie žalobcu, aby potvrdil doklad pečiatkou. Vtedy tiež nerozoberali nejaké nezrovnalosti týkajúce
sa nájomného vzťahu, ani vzájomné záväzky a pohľadávky. On už bral vzťah ako ukončený, keďže
priestory odovzdal a on doklad potvrdil. Nie je pravdou, že žalobcovi predkladal nejaký doklad o úhrade
faktúryč.13047.Vôbecnerozoberalivzťahyvyplývajúceznájmu.Onnezaplatilaničasťfaktúryzamarec
a to z toho dôvodu, že to bral ako úder pod pás, keď mu žalobca vo faktúre vyúčtoval aj nedoplatok
na plyne, hoci vie o tom, že on v priestoroch nevyužíval možnosť kúrenia, ale sám si zabezpečoval

vykurovanie z vlastných zdrojov a vyúčtovával mu to aj za rok 2012. On konkrétne faktúry neštudoval,
ktorésatýkajúnájomnéhoaďalších platiebodroku2013,alepodľanehosivyúčtovalvysokénedoplatky
za plyn, ktorý nespotreboval ani v roku 2012 a preto faktúru nehradil. On uhrádzal počas celého
zmluvného vzťahu všetky faktúry bez reklamácií. Neboli robené žiadne zápisy týkajúce sa sporných
pohľadávok. Ak mal nejaké výhrady voči fakturácii týkajúcej sa prenajatých priestorov, tak to vždy riešili

za pochodu, ústne. Minimálne to, že časť nájmu platil na účet manželky žalobcu, je rozporuplné. On
nekupoval žiaden stroj od jeho manželky. Zaplatil túto faktúru vo výške 256,- EUR. Dal výpoveď z
nájmu práve kvôli vysokému nájmu, ale chcel dodržať zákon a potom plynula trojmesačná lehota. Pokiaľ
spomínal škodu, ktorá mu vznikla zatekaním, tak si nevolal žiadneho odborníka pre jej vyčíslenie. Čo
sa týka vykurovania, tak vykuroval svojimi spotrebičmi na elektriku a spotrebovanú elektriku žalobcovi

uhradil. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, čo považoval za sporné medzi stranami, čoho sa mala
týkať aj dohoda, ktorá bola podpísaná 02.04.2013 žalovaný uviedol, že on nevyčísľoval konkrétnu sumu,
ktorá by bola medzi stranami sporná. On si žiadnu škodu ktorá bola spôsobená poškodením plávajúcej
podlahy v dôsledku jej zatopenia, nič neuplatňoval, chcel to vyriešiť práve tým dokladom z 02.04.2013
a pri odchode z prenajatých priestorov tam nechal so súhlasom žalobcu dve zrkadlá. Žalovaný ďalej

navrhol vypočuť ako svedkyňu C. E., ktorá mala uzavrieť ďalšiu nájomnú zmluvu so žalobcom, k čomu
ale nedošlo, pretože pred jej uzavretím žalobca zdvihol požadovaný nájom o 100 %, bez zdôvodnenia a
táto svedkyňa bola pritom, keď riešili poškodenie plávacej podlahy a túto skutočnosť si aj nafotila. Ona
sa môže vyjadriť k tomu, či došlo k zatekaniu radiátora a teda k príčine vzniku škody žalovanému.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.09.2013, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a
žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že písomnosť zo
dňa 02.04.2013 označená ako Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol neobsahuje dohodu o urovnaní,
keď z obsahu tohto podania a takisto z výpovedi účastníkov nevyplýva, že medzi účastníkmi bola sporná
konkrétna pohľadávka resp. záväzok. Účastníci pred podpisom tejto písomnosti neriešili medzi sebou

žiadne nezrovnalosti vyplývajúce z ich nájomného vzťahu, či pochybnosti o vzájomných nárokoch.

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 14Cob/252/2013 zo dňa
15.10.2010 rozsudok Okresného súdu vo veci zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. K aplikácii
§ 585 OZ odvolací súd zaujal odchýlny názor. Záver okresného súdu, že posudzovaný právny úkon

účastníkov z 02.04.2013 neobsahuje dohodu o urovnaní nekorešponduje textu tohto úkonu, z ktorého
je zrejmé, že ide tak o odovzdávací protokol o odovzdaní prenajatých nebytových priestorov nájomcom
prenajímateľovi s uvedením technických údajov ako aj o zhodný prejav účastníkov - deklarovanie
ukončenia nájmu dňom 31.01.2013 ale súčasne ide aj o dohodu, že „všetky záväzky a pohľadávky
ku dňu podpisu tejto dohody majú medzi sebou v plnom rozsahu vysporiadané“. V texte dotknutého

dojednania sa výslovne uvádza, že na tomto sa zmluvné strany dohodli a dojednanie je kryté podpismi
oboch účastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednanie formálne spĺňa náležitosti dohody o
urovnaní v zmysle § 585 ods. 1, ods. 2 veta prvá OZ a z obsahu vyplýva, že ide o tzv. generálne
urovnanie. V takom prípade nebolo nevyhnutné, aby účastníci v dohode konkretizovali jednotlivé sporné
záväzky ako predmet urovnania. V tomto smere bolo postačujúce, že žalovaný v prvostupňovom

konaní preukázal, ktoré práva a povinností v rámci záväzkového vzťahu účastníkov zo zmluvy o nájme
subjektívne považoval ako sporné a to bez ohľadu, že žalobca sa v tomto ohľade s ním nezhodol (išlo o
žalovaným uvádzanú okolnosť škody na zatečených parketách, úhrady nájomného za november 2012).
Postačovala teda existencia takej, čo i len jednostranne žalovaným vnímanej spornosti pred podpisomdohody. Otvorenou ale zostala sporná otázka, či takto dohodnuté urovnanie účastníkov bolo platné
vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k podpisu listiny Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol dňa
02.04.2013, a to v súvislosti s dovolávaním sa žalobcu, že bol konaním žalovaného uvedený do omylu a

to ľsťou. Okresný súd však § 586 OZ na právne posúdenie neaplikoval čo zakladá vadu prvostupňového
konania. Z tohto odlišného právneho posúdenia potom okresný súd zamietol i návrh na vykonanie
dôkazu výsluchom svedka M. Y., hoci podľa tvrdení žalovaného mal byť prítomný pri odovzdávaní
nebytových priestorov a mohol sa vyjadriť k okolnostiam v dobe, ktorá predchádzala podpisovaniu listiny
z 02.04.2013. Nevykonaním tohto dôkazu došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu vo vzťahu k

okolnostiam potrebným pre posúdenie platnosti dohody účastníkov z 02.04.2013 z hľadiska ust. § 586
ods. 1 druhá veta OZ. V tomto smere odvolací súd zvýraznil, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi
a v tomto ohľade je relevantné prehlásenie na č.l. 50 spisu v spojení s výpoveďou konateľa žalobcu
a jeho následným správaním po uzavretí dohody 02.04.2013. Je potrebné, aby okresný súd doplnil
dokazovanie o výsluch svedka M. Y. a zhodnotil všetky dôkazy v súlade s § 132 O.s.p.

V ďalšom konaní súd opäť vypočul konateľov účastníkov a tiež svedka M. Y..

Konateľ žalobcu na pojednávaní 05.03.2015 doplnil, že sa dohodol s konateľom žalovaného, že niekedy
začiatkom apríla mu priestory odovzdá. Viac menej sa dohodli, že odovzdanie bude protokolárne za
tým účelom, aby bol zistený stav meračov a skontrolované odovzdávané priestory. Pri odovzdávaní

priestorov bola prítomná tretia osoba ktorú zabezpečil žalovaný. On prítomnosť takejto osoby nežiadal.
Žalovaný prišiel do jeho ordinácie a vtedy sa ho spýtal, či je nájomné vyrovnané. Žalovaný povedal, že
je to zaplatené čo mu aj dokladoval. Ukázal mu doklad, tuší že to bolo z ČSOB kde bolo uvedené, že
suma, ktorá bola fakturovaná bola uhradená. Spomínaný doklad mu ukázal v ordinácii, kam šli protokol o
odovzdaní podpísať a bola pri tom prítomná jeho sestrička. Pri podpise preberacieho protokolu sestrička

stála vedľa neho, nie je pravdou, že by práve vtedy obedovala. V priebehu dvoch troch dňov však zistil,
že úhrada v skutočnosti nebola uskutočnená. Žalovanému potom telefonicky volal viackrát, že platba
nebola zaplatená a bol aj osobne za ním. Žalovaný reagoval tak, že podpísal protokol a nemajú sa viac
o čom baviť.

Na pojednávaní dňa 05.03.2015 konateľ žalovaného na otázku súdu či má pochybnosti, že žalobcom
predložené čestné prehlásenie urobila skutočne L. B. uviedol prostredníctvom svojho zástupcu, že
predložené čestné prehlásenie sestričky nie je dôveryhodné, pretože bolo urobené zamestnankyňou
žalobcu a nie je zrejmé a nie je ani predpoklad, že by táto sestrička osobne mala v rukách doklady,
ktoré boli predkladané žalovaným a že by si tieto doklady aj preštudovala. Už v čase rozhodovania

krajského súdu bolo predmetné čestné prehlásenie súčasťou spisu, takže odvolací súd sa v rámci
dokazovania oboznámil aj s týmto dokladom a rozhodol o zrušení prvostupňového rozsudku pričom
sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi predložené, teda aj s týmto dokladom.
Konateľ žalovaného uviedol, že pokiaľ v doklade zo dňa 02.04.2013 formuloval, že všetky vzájomné
záväzky účastníkov sú vyrovnané, tak takýmto spôsobom chcel docieliť, aby boli záväzky medzi nimi

vyriešené, keď predtým mu žalobca fakturoval nájomné a úhrady za užívanie priestorov v rôznych
výškach. Napriek tomu fakturované sumy uhrádzal ale tieto skutočnosti mu neboli zrejmé a preto chcel
pri ukončení zmluvného vzťahu všetko vyriešiť a urobiť tak jedným papierom. Platby pre žalobcu robil
vždy v E.banke, kde mal konateľ žalobcu založený svoj účet, v prípade úhrady poslednej faktúry by
žalobcovi táto úhrada bola oznámená priamo bankou takže musel v čase podpisu protokolu o odovzdaní

priestorov vedieť, či má zaplatenú úhradu za nájom alebo nie. Po podpísaní protokolu o odovzdaní
priestorov za ním žalobca nebol, pričom vedel kde sídli a tam ho mohol navštíviť. Stretli sa len náhodne
pri obchodnom centre, kedy mu žalobca uvádzal, že ho dá na súd lebo sú medzi nimi nedoriešené
nezrovnalosti a on mu na to uviedol, že má potvrdený doklad, že všetko medzi nimi je vyrovnané.

Svedok M. Y. vo výpovedi uviedol, že je kamarát Jana Ťasnochu a s MUDr. Revajom sa pozná len
z videnia. Bol u Ťasnochu ktorý mu spomínal, že má v ten deň podpísať doklad o ukončení zmluvy
uzavretej s Dr. Revajom. Pamätá si, že volal Dr. Revajovi, ale že tento nemal čas lebo mal vtedy v
ordinácii ľudí a preto nemohol prísť za p. Ťasnochom. Okolo obeda išiel Ján Ťasnocha sám za Dr.
Revajomdojehoordináciezatýmúčelom,abybolpodpísanýdokladoukončenínájmu.Onpritomnebol.

Bol len pri tom ako si Dr. Revaj za prítomnosti žalovaného prezrel priestory, ktoré mal prenajaté, ale
nevie či to bolo priamo v ten deň, kedy bol žalovaný v ordinácii žalobcu, kde mu dal doklad o odovzdaní
priestorov alebo v iný deň. Za jeho prítomnosti žalobca len prebehol priestory, či tam nič vážne nie je.
Účastníci vtedy medzi sebou nepreberali žiadne nevyriešené veci. Pri prezeraní priestorov boli kludní,pozeralidomeračovvpriestorochaodpisovaliich,ontietonepozeral,lenbolprinich.Zajehoprítomnosti
žiaden doklad nepodpisovali. On nebol prítomný pri žiadnych následných rozhovoroch účastníkov.

Zástupca žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podaného
žalobného návrhu. Žalobca neprejavil vôľu a ani nemal úmysel uzatvoriť so žalovaným dohodu o
urovnaní. Pri predložení listiny označenej ako ukončenie nájmu odovzdávací protokol zo dňa 02.04.2013
žalovaným na podpis žalobcovi, žalobca bol uvedený do omylu ľsťou žalovaného, nakoľko pred jej
predložením nemal žalobca žiadnu vedomosť o tom, že by boli medzi ním a žalovaným nejaké sporné

záväzky a pohľadávky, ktoré by sa mali riešiť uzatvorením dohody o urovnaní a teda ani záujem
žalovaného na uzatvorení takejto dohody o urovnaní, čo vyplýva aj zo samotnej výpovede žalovaného
a vypočutého svedka. Žalobca podpisoval predloženú listinu len s úmyslom oficiálne ukončiť vzájomný
vzťah so žalovaným odvolávajúc sa pri tom aj na písomnú výpoveď, čestné prehlásenie zdravotnej
sestry L. B. zo dňa 24.07.2013. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného vyjadrené v tomto konaní za
špekulatívne, zmätočné smerujúce k tomu, aby nemal povinnosť plniť svoje záväzky voči žalobcovi.

Zástupca žalovaného v záverečnom vyjadrení žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu ktorý zrušil prvostupňový rozsudok a v zmysle jeho
rozhodnutia mal žalobca preukázať omyl, do ktorého mal byť uvedený, avšak v priebehu tohto
pojednávania žalobca nepredložil žiadny nový dôkaz, zopakoval iba vykonané dokazovanie, poukázal

na listinné dôkazy, ktoré boli predložené do spisu už v pôvodnom konaní. Poukázal na rozhodnutie
NS SR č.k. 3Cdo/113/2008 ktoré hovorí, že ospravedlniteľným omylom je len taký omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že konajúca mýliaca sa osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda
vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od
každého vyžadovať. Žalobca sám potvrdil, že so žalovaným boli dohodnutí na odovzdaní predmetnej

nehnuteľnosti v daný deň, vedel, že k tomuto odovzdaniu dôjde. Poukázal na rozpor v jeho výpovediach,
kedy v pôvodnom konaní uvádzal, že žalovanému predložil doklad o zaplatení nájomného z E.banky
pričom na dnešnom pojednávaní už žalobca tvrdil, že žalovaný mu mal preukázať doklad o zaplatení z
ČSOB, čiže spochybnil svoju výpoveď keď ani nevedel preukázať, aký doklad mu mal byť predložený.
Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/13/2009 ktoré sa týka práve účelu urovnania. Ďalej

poukázal na skutočnosti uvádzané žalovaným, kedy uviedol, že zo strany žalobcu boli predkladané
viaceré faktúry, ktoré boli doložené do spisu, kde ich výška sa pohybovala od 250 EUR až po 1.200
EUR, ďalej že konaním žalobcu malo dôjsť k vzniku škody na majetku žalovaného. Keďže zo strany
žalovaného existovali viaceré sporné skutočnosti, ktoré chcel mať ukončením nájomného vzťahu
vyporiadané, podpísali so žalobcom dohodu o urovnaní. Túto dohodu o urovnaní vzhľadom na jej dĺžku,

resp. rozsah mal žalobca dostatok času na prečítanie. Túto dohodu nepodpísal pod žiadnym nátlakom
ani v omyle a každý si nesie svoju zodpovednosť, ktorá mu vyplýva zo záväzkového vzťahu.

Okremvýsluchuúčastníkov,svedkaM.Y.súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasoZmluvou
o nájme č. 1201 uzavretou medzi účastníkmi dňa 01.05.2012 (ďalej len „NZ“), s Odovzdávajúcim

protokolom zo dňa 01.05.2012, s faktúrami vystavenými žalobcom na žalovaného č. 13015 zo dňa
15.02.2013, č. 12096 z 15.10.2012, č. 12128 z 15.12.2012, č. 13011 zo 17.01.2013, č. 1211 zo dňa
15.11.2012, č. 12113 z 15.11.2012 a s dokladmi o úhrade uvedených faktúr z čl. 63, 65, 68, 70, 72, s
faktúrou č. 13047 zo dňa 15.03.2013 splatnou 31.03.2013, s Výpoveďou zmluvy o nájme č. 1201 zo dňa
28.12.2012, s čestným prehlásením L. B. zo dňa 24.07.2013, s písomnosťou označenou ako Ukončenie

nájmu - odovzdávací protokol z 02.04.2013 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Dňa 01.05.2012 v Námestove bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
uzavretá NZ č. 1201, predmetom ktorej je prenájom časti polyfunkčnej budovy označenej ako miestnosť
č. 01 o celkovej rozlohe 138 m2 a priestor pred budovou o rozmeroch 14,40 m2, pričom predmet nájmu

je vyznačený na projekte v prílohe č. 1 zmluvy. Nájomná zmluva bola uzavretá od 01.05.2012 na dobu
určitú, do 31.12.2016. V článku III. si účastníci dohodli výšku nájomného 730 EUR mesačne od mesiaca
júla 2012 bez DPH, formou mesačných splátok na základe faktúry prenajímateľa so splatnosťou do
posledného dňa v mesiaci, kedy bola faktúra vystavená. V bode 6/ tohto článku sa dohodli na sankciách
v prípade omeškania nájomcu s platbou nájomného, preddavku alebo nedoplatku z vyúčtovania, vo

forme zmluvnej pokuty vo výške 20,- EUR za prvý deň omeškania a za každý ďalší deň omeškania
vo forme úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. V článku IV bode 3 sa žalobca
zaviazal nájomcovi poskytovať služby spojené s prenájmom nebytových priestorov - dodávku elektrickej
energie, tepla, vody a nájomca sa zaviazal platiť zálohové preddavky za poskytnuté služby vo výške 20,-EUR mesačne s DPH. Zároveň si dohodli, že prenajímateľ je povinný vyúčtovať preddavky najneskôr do
15 dní od obdržania faktúry od primárneho dodávateľa týchto služieb a tiež, že prenajímateľ má právo
každý kalendárny polrok upraviť výšku zálohy na služby spojené s prenájmom priestorov v prípade,

že výška nedoplatku nájomcu pri polročnom preúčtovaní presahuje viac ako 10 % z celkovej sumy
zaplatenejnájomcomnazáloháchzapríslušnýkalendárnyrokanedoplatokzvyúčtovaniapreddavkovje
nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania. Účastníci sa dohodli
na trojmesačnej výpovednej lehote pre prípad výpovede.

Z predložených faktúr za obdobie mesiacov 10/2012 až 02/2013 a z dokladov o ich úhradách z č.l. 63-65
vyplýva, že vyúčtované nájomné za toto obdobie vrátane preddavku za služby, a za mesiac 01/2013 aj
vrátane nedoplatku na elektrike, vodnom a stočnom za rok 2012, žalovaný v celom rozsahu uhradil, i keď
faktúry za mesiace december a január boli hradené v nižšej výške, avšak nedoplatok následne v platbe
za mesiac február uhradil, keď za február bola vyfakturovaná pohľadávka žalobcu v súvislosti s nájmom
vo výške 994,- EUR a žalovaný uhradil platbu vo výške 1.350,- EUR, t.j. okrem vyúčtovanej platby za

február, aj nedoplatok vzniknutý za predchádzajúce dva mesiace. Z faktúr za mesiace 11/2012, 12/2012
a 01/2013 vyplýva nižšia fakturácia nájomného ako bolo zmluvne dohodnuté. Obidvoma účastníkmi bolo
vo výpovedi z 10.09.2013 potvrdené, že dočasne bolo odsúhlasené zníženie nájomného, resp. celkovej
mesačnej platby za užívanie nebytových priestorov, avšak toto zníženie sa týkalo len uvedených troch
mesiacov. Nedošlo k dohode účastníkov o trvalom znížení nájomného oproti výške upravenej v NZ.

Faktúrou č. 13047 vystavenou 15.03.2013 so splatnosťou do 31.03.2013 vyúčtoval žalobca žalovanému
sumu 1.099,18 EUR, ktorá pozostáva z pohľadávky na zaplatenie nájmu za marec vo výške 730,- EUR,
preddavku za služby vo výške 65,- EUR a nedoplatku za plyn vyúčtovaného za rok 2012 vo výške 120,98
EUR, teda celkové plnenie vyúčtované na sumu 915,98 EUR + 20 % DPH 183,20 EUR. Zo zhodných

výpovedí účastníkov vyplýva, že táto faktúra bola žalovanému v priebehu niekoľkých dní po vyhotovení,
spolu s vyúčtovaním plynu za rok 2012, doručená. Predmetnú faktúru žalobcovi neuhradil.

Nájomný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený na základe písomnej výpovede nájomcu zo dňa
28.12.2012 (č.l. 66) a to po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby plynúcej od nasledujúceho mesiaca

po doručení výpovede, t.j. výpovedná doba uplynula 31.03.2013.

Žalovaný vypracoval odovzdávací protokol, ktorý predložil k podpisu žalobcovi v jeho ambulancii za
prítomnosti sestričky žalobcu L. B.E.. Žalobca predložený doklad označený ako Ukončenie nájmu -
odovzdávacíprotokolzčl.51,potvrdilsvojimpodpisomapečiatkou.Vpísomnostisauvádza,žezmluvné

strany ukončili nájom, ktorý sa týka nebytových priestorov uvedených v zmluve o nájme nebytových
priestorov č. 1201 uzavretej dňa 01.05.2012, dňa 31.03.2013. Zároveň sa v písomnosti uvádza, že
zmluvné strany sa týmto dohodli a potvrdzujú, že všetky záväzky a pohľadávky ku dňu podpisu tejto
dohody majú medzi sebou v plnom rozsahu vysporiadané.

L. B. v čestnom prehlásení z 24.07.2013 uviedla, že bola prítomná, keď Ján Ťasnocha, ako konateľ
spoločnosti CENTRUM DK s. r. o., so sídlom Námestie Slobody 1269, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 709
617, predložil na podpis MUDr. Jurajovi Revajovi, ako konateľovi spoločnosti Dr. Revaj, s. r. o., so sídlom
Hviezdoslavova ul. č. 45, 029 01 Námestovo, IČO: 36 856 851, listinu o ukončení nájmu. Ján Ťasnocha
predložil vyššie uvedenú listinu MUDr. Jurajovi Revajovi na podpis v čase ordinačných hodín, pričom v

ambulancii mal práve v tej chvíli pacienta. Po podpísaní tejto listiny MUDr. Jurajom Revajom a Jánom
ŤasnochomsaMUDr.JurajRevajopýtalnaúhraduposlednejfaktúry,pričomJánŤasnochasapreukázal
bankovým potvrdením o vklade peňažných prostriedkov na bankový účet MUDr. Juraja Revaja.

Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v písomnej výzve datovanej 15.04.2013 označenej ako výzva

na uhradenie záväzku vyzval žalovaného na úhradu peňažného záväzku v celkovej výške 1.130,17
EUR, ktorého časť vo výške 1.099,18 EUR predstavuje neuhradenú istinu na základe faktúry č. 13047
vyhotovenej dňa 15.03.2013 a splatnej dňa 31.03.2013, časť vo výške 10,99 EUR predstavuje úrok
z omeškania ku dňu 22.04.2013 a časť vo výške 20 EUR predstavuje zmluvnú pokutu k prvému
dňu omeškania peňažného záväzku teda ku dňu 01.04.2013. Žiadal uhradiť uvedenú pohľadávku do

22.04.2013 pod hrozbou súdneho vymáhania. Ako vyplýva z dokladov a to podacích lístkov z č.l. 18-23
predmetná výzva bola podaná na poštovú prepravu 17.04.2013 a doručovaná poštou na adresu sídla
žalovaného - Dolný Kubín, Námestie slobody 1269 aj na ďalšiu adresu v Námestove, OD Tior, Miestneho
priemyslu 1246 avšak obe zásielky sa vrátili neprevzaté v odbernej lehote.Súd zamietol návrh na vypočutie C. E., ktorý bol navrhovaný z dôvodu, že táto bola záujemkyňou o
uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom, k čomu nedošlo a bola svedkyňou pri riešení poškodenia jeho

plávajúcej podlahy a môže sa vyjadriť k tomu, či došlo k zatekaniu radiátora a teda k príčine vzniku
škody žalovanému. Skutočnosti, ku ktorým sa má vyjadrovať svedkyňa, sú k predmetu tohto konania
irelevantné, nerieši sa v ňom škoda a jej výška, ktorá mala vzniknúť žalovanému.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom a účinnom znení, ak

výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom,
určí sa dohodou.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nájomca je povinný platiť nájomné podľa
zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsobu užívania.

Podľa § 585 ods. 1OZ, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo
pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré
účastník nemohol pomýšľať.

Podľa § 585 ods. 2 OZ, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní
uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Podľa § 585 ods. 3 OZ, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa § 586 ods. 1 OZ, omyl v tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje
neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolanou ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana
neplatnosti dovolať.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v platnom a účinnom znení, táto časť

zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 6 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy:

a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo
zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom

a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu
v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi
členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,

c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),

zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716),
e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je

povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok
vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Podľa § 369 ods. 2 veta prvá ObZ, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty,
ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

Krajský súd vyslovil vo vyššie uvedenom rozhodnutí právny názor, ktorým je okresný súd viazaný a
to, že pokiaľ v texte dokladu označeného ako „Ukončenie nájmu - odovzdávací protokol“, podpísanom
účastníkmi dňa 02.04.2013 sa uvádza aj formulácia, že zmluvné strany sa týmto dohodli a potvrdzujú,
že všetky záväzky a pohľadávky ku dňu podpisu tejto dohody majú medzi sebou v plnom rozsahu

vysporiadané, tak z kontextu celého obsahu dokladu vyplýva, že sa jedná o tzv. generálne urovnanie,
ktoré spĺňa náležitosti dohody o urovnaní v zmysle § 585 ods. 1, ods. 2 OZ. V zmysle intencií Krajského
súdu sa má súd ďalej zaoberať platnosťou dohodnutého urovnania účastníkov z hľadiska § 586 OZ
v súvislosti s opakovaným dovolávaním sa žalobcu, že bol pri podpise listiny o ukončení nájmu z
02.04.2013 uvedený žalovaným do omylu, a to ľsťou. Podľa § 586 ods. 1 OZ omyl o tom, čo je
medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl

bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Podnetom na urovnanie
môže byť pochybnosť, spornosť aj subjektívnej povahy. Účastníci alebo jeden z nich sa pri uzatváraní
dohody o urovnaní mohli mylne domnievať, že niektoré práva medzi nimi sú sporné, či pochybné,
hoci v skutočnosti o takúto pochybnosť nešlo. Omyl v tom, čo je medzi stranami sporné a pochybné
nemá za následok neplatnosť dohody o urovnaní, iba že omyl bol vyvolaný ľsťou druhej strany a

strana, ktorá uzatvorila dohodu v omyle sa jej neplatnosti z takéhoto dôvodu dovolá. Za lesť treba
považovať vedome predstieranie určitých skutočností vedené motívom vyvolať u konajúceho omyl,
a tak docieliť, aby druhá strana uzavrela dohodu o urovnaní. Súd skúmal okolnosti, za akých došlo
k podpisu odovzdávacieho protokolu z čl. 51, správanie sa konateľa žalobcu po uzavretí dohody
o urovnaní z 02.04.2013. Z výpovedí oboch účastníkov, ako aj z dokladov o úhradách žalovaného

žalobcovi založených v spise vyplýva, že žalovaný, ktorý užíval prenajaté priestory od 01.05.2012
do 31.03.2013 uhradil nájomné a ďalšie žalobcom vyúčtované pohľadávky (preddavky za poskytnuté
služby, vyúčtovanie elektriky, vodného a stočného) za obdobie mesiacov 05/2012-02/2013 riadne, t.j v
celom žalobcom vyúčtovanom rozsahu v jeho mesačných faktúrach. Rozdielnosť vo výške mesačných
faktúr (od čoho vyvodzoval žalovaný ich neprehľadnosť a pochybnosť o ich dôvodnosti) je spôsobená

tým, že vo faktúre vystavenej v mesiaci 01/2013 je zahrnutý aj nedoplatok za elektrickú energiu, vodu
a stočné, vo faktúre vystavenej v 02/2013 je zahrnutá sankcia za oneskorenú tam uvedenú, resp.
ďalšiu nedoplatenú faktúru, a vo faktúrach vystavených v 11, 12/2012 bolo znížené vyúčtované nájomné
na základe dohody účastníkov dočasného charakteru. V čase podpisu odovzdávacieho protokolu
02.04.2013 žalobca okrem pohľadávky na zaplatenie poslednej faktúry vystavenej v mesiaci 03/2013 v

celkovej výške 1.099,18 eur, ktorá zahŕňala aj vyúčtovanie za plyn - vykurovanie, nemal žiadne ďalšie
nevyrovnané pohľadávky, vyplývajúce z nájomného vzťahu účastníkov, uzavretého 01.05.2012. Dňa
02.04.2013, ako vyplýva zo zhodných výpovedí účastníkov malo dôjsť k odovzdaniu priestorov (ich
kontrole a odpisu z meračov) a kľúčov. Účastníci sa vopred nedohodli ani žiaden z nich neinicioval, aby
predmetom stretnutia dňa 02.04.2013 bolo riešenie nejakých sporných či nejasných otázok, týkajúcich

sa ich nájomného vzťahu. Ako vyplýva z výpovedí oboch účastníkov (žalovaného dňa 10.09.2013)
účastníci ani v čase podpisu dokladu o ukončení nájmu - odovzdávacieho protokolu, neriešili vzájomné
nevysporiadané vzťahy, či nejasnosti, vyplývajúce z ich nájomného vzťahu, alebo súvisiace s ním.
Neriešili ich ani pri kontrole odovzdávaných priestorov a spoločnom odpise z meračov, čo potvrdil aj
svedokM.Y..Tentouvádzal,žeúčastnícisikľudneprezrelipriestory,priprehliadkeodpísalistavmeračov

a nepreberali medzi sebou žiadne nevyriešené veci. Písomné ukončenie nájmu - odovzdávajúci protokol
zahŕňajúci aj generálne urovnanie, bol vopred pripravený žalovaným. Ten v priebehu konania tvrdil, že
mal pochybnosti o vzájomných právach a povinnostiach. Uvádzal viaceré dôvody vo výpovediach aj
odvolaní z 24.10.2013 - že u žalobcu vznikol záväzok uhradiť žalovanému odber elektrickej energie,
ktorú od neho odoberal od začiatku nájomného vzťahu bez akejkoľvek spätnej úhrady, že mu vznikol

aj záväzok nahradiť žalovanému škodu vzniknutú na plávajúcej podlahe vo vlastníctve žalovaného,
kde príčinou poškodenia bola tečúca voda z radiátorov, ktoré mal povinnosť opraviť žalobca, že
žalobca vystavoval faktúry neprehľadne, v rôznych výškach a existovali u žalovaného pochybnosti o
oprávnenostivystavenýchfaktúr,dokoncaniektoréplatilnaúčetmanželkyžalobcu(zaobdobieod01.11.
do 30.11.2012). Napriek početným uvádzaným pochybnostiam, či spornostiam záväzkov a pohľadávok

žalovaného, žalovaný si po celý čas trvania nájomného vzťahu neuplatňoval svoje nároky voči žalobcovi.
Mesačné faktúry s vyúčtovaním nájomného a s ním spojených pohľadávok, ktoré mu boli doručené
žalobcom v priebehu trvania nájomného vzťahu, t.j. za mesiace 05/2012-03/2013 žalobcovi nevrátil
s výhradami, faktúry nereklamoval, neuplatňoval si u žalobcu vyčíslené finančné nároky, resp. určitévysporiadanie vzájomných pohľadávok formou započítania, či inak. Neinicioval ani vzájomné rokovania
o sporných pohľadávkach, ale naopak všetky faktúry až na poslednú vystavenú v marci 2013 žalobcovi
uhradil. Ak považoval pohľadávku žalobcu na zaplatenie faktúry na sumu 1.099,18 eur vystavenú v

marci 2013 za spornú, či pochybnú, aj vzhľadom na svoje nároky z nájomného vzťahu a chcel to riešiť
dohodou o urovnaní, pri ukončení nájomného pomeru, ktorú aj sám zapracoval do textu odovzdávacieho
protokolu, tak to predpokladá, že svoje pochybnosti, či nesúhlasné stanovisko k pohľadávke žalobcu
vyjadrí pred žalobcom a vyvolá tak rokovanie o sporných, pochybných vzájomných nárokoch, čo však
ako vyplýva z vykonaného dokazovanie neurobil. Účastníci nerokovali pred podpisom písomnosti zo

dňa 02.04.2013 o ukončení nájmu o žiadnych sporných otázkach. Za takejto situácie a za stavu, že
faktúra žalobcu č. 13047 zo dňa 15.03.2013 (ktorej doručenie pred podpisom odovzdávacieho protokolu
žalovaný nespochybňoval), nebola v čase podpisu dokladu s dohodou o urovnaní zo dňa 02.04.2013
žalovaným uhradená, a to ani čiastočne, nemohol mať žalobca žiaden logický záujem na dohode a
potvrdení, že v čase odovzdávacieho protokolu majú zmluvné strany všetky záväzky a pohľadávky voči
sebe v plnom rozsahu vyporiadané. Žalobca tvrdil a preukazoval čestným prehlásením L. B. zo dňa

24.07.2013, prítomnej pri podpise dokladu o ukončení nájmu 02.04.2013, že v čase podpisu dokladu,
mu žalovaný predložil doklad z banky, že poslednú faktúru uhradil na bankový účet žalobcu. Pri podpise
tohto dokladu nebol prítomný vypočutý svedok M. Y. ten bol prítomný len pri prehliadke odovzdávaných
priestorov účastníkmi. Obaja účastníci však potvrdili prítomnosť zamestnankyne žalobcu, ktorá u neho
v ordinácii pracovala ako sestrička. L. B. v písomnom čestnom prehlásení z 24.07.2013 uviedla, že bola

prítomná pri podpise listiny o ukončení nájmu predloženej MUDr. Revajovi Jánom Ťasnochom v čase
ordinačných hodín. Prehlásila, že pred podpisom listiny MUDr. Revaj zisťoval úhradu poslednej faktúry a
Ján Ťasnocha úhradu preukázal bankovým potvrdením o vklade peňazí na bankový účet MUDr. Revaja.
Žalovaný na pojednávaní 05.03.2013 nespochybňoval, že čestné prehlásenie zo dňa 24.07.2013 z čl.
50 urobila skutočne uvedená L. B., mal výhrady k dôveryhodnosti prehlásenia menovanej sestričky,

z dôvodu jej zamestnaneckého pomeru k žalobcovi. Súd považuje tvrdenia L. B., uvedené v jej
čestnom prehlásení za vierohodné aj v kontexte s vyššie uvádzanými okolnosťami, existujúcimi v
čase podpisu odovzdávacieho protokolu, za ktorých žalobca nemal dôvod súhlasiť s tým, aby jeho
pohľadávka na zaplatenie sumy 1.099,18 eur t.j. sumy nezanedbateľnej výšky, zanikla inak, ako jej
zaplatením. Len z existujúceho zamestnaneckého vzťahu svedka k účastníkovi konania, nemožno

bez ďalšieho vyvodzovať nedôveryhodnosť svedka a nepravdivosť jeho tvrdenia. To, že žalobca vo
výpovedi najskôr uvádzal, že mu žalovaný predložil doklad o zaplatení faktúry, vystavený E.bankou a
neskôr zrejme bankou Č., nemá podstatný význam pre posúdenie veci. Podstatné bolo, že z dokladu
predloženého žalovaným žalobcom za prítomnosti tretej osoby ktorá to potvrdila vyplývalo, že v čase
podpisu odovzdávacieho protokolu, ktorý obsahoval aj dohodu o urovnaní, už bola uhradená finančná

hotovosť práve vo výške fakturovanej fa č. 13047 zo dňa 15.03.2013 na účet žalobcu. Aj z ďalšieho
konania žalobcu po podpise ukončenia nájmu vyplýva, že nepovažoval vzťahy účastníkov za urovnané a
vyporiadané, keď pri osobnom stretnutí, ktoré potvrdil aj žalovaný na pojednávaní dňa 05.03.2015 (pred
obchodným centrom), mu žalobca uvádzal, že vzťahy sú nedoriešené a že z toho dôvodu dá žalovaného
na súd, pričom medzi účastníkmi neexistovali iné právne vzťahy okrem nájomného vzťahu, na základe

zmluvy z 01.05.2012. Dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobca žalovaného v krátkom časovom
slede po podpise odovzdávacieho protokolu vyzýval aj písomne prostredníctvom svojej zástupkyne, a
to výzvou z 15.04.2013, podanou na poštovú prepravu 17.04.2013 a adresovanou na sídlo žalovaného
a tiež na adresu v Námestove, kde mal žalovaný v tom čase podnikať, na zaplatenie faktúry č. 13047
vo výške 1.099,18 eur s vyčísleným príslušenstvom a zmluvnou pokutou, pričom zásielky sa vrátili

nedoručené pre neprevzatie adresátom v odbernej lehote. Súd je toho názoru, že žalobca v konaní
uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že dohodu o urovnaní, ktorá bola obsiahnutá v písomnosti zo
dňa 02.04.2013 z čl. 51, podpísal v omyle, na ktorý sa vzťahuje právna úprava uvedená v § 586 ods.
1 OZ, a omyl bol vyvolaný ľsťou žalovaného. Žalovaný predložil žalobcovi pred podpisom uvedenej
písomnosti doklad, o zaplatení sumy 1.099,18 eur žalobcovi na jeho bankový účet, z ktorého mohol

žalobca dôvodne nadobudnúť presvedčenie, že jeho pohľadávka bola žalovaným skutočne zaplatená,
t.j. úmyselne predstieral danosť niečoho, čo neexistovalo (zánik pohľadávky žalobcu jej zaplatením) a
tým zastrel danosť (existenciu) pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 1.099,18 eur, ktorú žalovaný
považoval za neistú a pochybnú (i keď išlo o jednostranne vnímanú pochybnosť neprejavenú vo vzťahu
k žalobcovi). Motívom predstierania skutočnosti, že suma 1.099,18 eur, ktorá bola predmetom faktúry

č. 13047 už bola žalovaným uhradená bolo docieliť podpísanie dohody o urovnaní žalobcom, čo bolo
predvídateľné za situácie, že žalobca už ďalšie pohľadávky vyplývajúce z nájomného vzťahu voči
žalovanému nemal. Takéto konanie nemožno považovať za iné ako ľstivé s prihliadnutím i na to, že
žalovaný žalobcu neupozorňoval, že obsahom protokolu, ktorý vopred pripravil, je aj dohoda o urovnaní,nepredostrelmuproblémurčitýchnevyriešenýchnárokov,čipochybností,vyplývajúcichzichnájomného
vzťahu (vnímaných žalovaným), ktoré mali byť predmetom vzájomného vyporiadania a urovnania práv.
Keďže omyl o tom, čo je medzi stranami sporné, pochybné bol vyvolaný ľsťou žalovaného a žalobca sa

z takéhoto dôvodu neplatnosti dohody dovolal, je dohoda o urovnaní obsiahnutá v doklade o ukončení
nájmu - odovzdávacom protokole zo dňa 02.04.2013 neplatným právnym úkonom a v dôsledku toho
nenastali účinky urovnania upravené v § 583 ods. 3 OZ, t.j. pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy
1.099,18 EUR vyúčtovaná jeho faktúrou č. 13047 nezanikla. Uplatnená pohľadávka na zaplatenie sumy
1.099,18 eur pozostáva z nájomného za obdobie 01.03.-31.03.2012, t.j. za posledný mesiac trvania

nájmu vo výške 730,- eur, preddavku za poskytované služby 65,- eur a nedoplatku za plyn - vykurovanie
za rok 2012 vo výške 120,- eur + DPH z celej pohľadávky vo výške 183,20 eur. Tvrdenie žalobcu,
že žalovanému bola doručená faktúra č. 13047 na 1.099,18 EUR a tiež vyúčtovanie spotreby energií
(vrátane plynu) za rok 2012 žalovaný nespochybňoval. Napriek trvaniu nájomného vzťahu účastníkov do
31.03.2013 žalovaný túto pohľadávku neuhradil. Nájomné bolo v bode 1 čl. III NZ zmluvne dojednané od
tretieho mesiaca nájmu vo výške 730,- eur mesačne + DPH, t.j. žalobcom uplatnenom rozsahu. Pokiaľ

bolo fakturované nájomné žalobcom v mesiacoch 11, 12/2012 v nižšom rozsahu bolo to len dočasné
zníženie nájomného dohodnuté účastníkmi, pričom žalobca chcel týmto spôsobom docieliť a motivovať
žalovaného k jeho zotrvaniu v nájomnom vzťahu, keď žalovaný avizoval jeho ukončenie pre vysoké
mesačné platby za užívanie priestorov. Žalovaný však v mesiaci v decembri 2012 nájom vypovedal. Ako
vyplýva z úpravy výšky zálohových preddavkov na úhradu služieb spojených s užívaním nebytových

priestorov, tieto boli zmluvne upravené vo výške 20,- eur mesačne + DPH avšak s možnosťou jej úpravy
za splnenia podmienok uvedených v bode 5 článok 4 zmluvy, k čomu aj došlo začiatkom roku 2013,
od kedy žalobca už fakturoval zálohové platby vo vyššej výške 65,- eur + DPH, čo žalovaný pri úhrade
faktúr za obdobie mesiacov 01, 02/2013 aj akceptoval keď faktúry uhradil. Ďalej pohľadávka pozostáva
z nedoplatku za plyn za rok 2012 vo výške 120,- eur + DPH. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v

prenajatých priestoroch kde prevádzkoval fitnescentrum mal kúrenie vypnuté, tak žalobca potvrdil, že z
piatich radiátorov mal žalovaný vypnuté tri ale kúril na dvoch v sociálnych zariadeniach kde boli sprchy,
čo následne žalovaný nespochybňoval. Žalovaný po doručení faktúry č. 13047 zahŕňajúce aj vyúčtovaní
plynu za rok 2012 u žalobcu nenamietal vyúčtovanú sumu, faktúru žalobcovi nevrátil s výhradami,
neuplatnil u žalobcu svoje nároky a v konaní ani nenavrhoval vykonanie dokazovania na preukázanie

nedôvodnosti nároku na zaplatenie nedoplatku na vykurovaní resp. jeho výšky. Preto súd považoval
tvrdenia žalovaného v konaní za neopodstatnené a účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojho záväzku.
Na základe uvedeného bol posúdený celý nárok na zaplatenie sumy 1.099,18 EUR za dôvodný a v tejto
častisúdžalobevyhovel.Splatnosťuplatnenejpohľadávkynastalapredovšetkýmspoukazomnaúpravu
v bode 5 čl. III a v bode 3 čl. IV NZ k 31.03.2015. Tým, že žalovaný neuhradil peňažnú pohľadávku včas,

dostal sa s jej úhradou do omeškania a v súlade s úpravou v bode 6 čl. III NZ a tiež so zákonnou úpravou
v § 365, v § 369 ods. 1, ods. 2 veta prvá ObZ s účinnosťou do 31.01.2013 (v spojení s § 768k ods. 2
ObZ) má žalobca nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej pohľadávky v dojednanej výške
0,05% denne od 02.04.2013 do zaplatenia a preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel.

Vzhľadom na úpravu uvedenú v § 151 ods. 1 O.s.p. a na predchádzajúce rozhodnutie súdu o odročení
pojednávania na vyhlásenie rozsudku podľa § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alogicky podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v dvoch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho

trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).