Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/310/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215076
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112215076.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. F. B., nar. X. L. XXXX, bytom B., V. XXXX/
XX, proti odporkyni: O. F., nar. XX. T. XXXX, bytom I. XXX, zast. advokátom: JUDr. Anton Wagner,
Humenné, Kudlovská 1, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. apríla 2014 č. k. 19C/86/2012 - 102 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej tiež
„BSM“) účastníkov konania I. prikázaním do výlučného vlastníctva navrhovateľa všetkých zistených
vecí, patriacich do BSM a označených v príslušnom čiastkovom výroku rozsudku (nehnuteľností v
katastrálnom území E., predstavovaných domom s ním zastavaným a priľahlým pozemkom, ako aj
dvoma ďalšími pozemkami a ďalších 13 hnuteľných vecí, resp. súborov vecí); II. vyslovením, že záväzok

na zaplatenie úveru voči veriteľovi R. B. Q., a.s. B., V. X/A, IČO: 00681 709 z úverovej zmluvy taktiež
bližšie identifikovanej v príslušnom čiastkovom výroku rozsudku, ku dňu 13. januára 2010 na istine vo
výške 70.010,82 eur a na úroku 71.260,81 eur bude ďalej splácať navrhovateľ a III. uložením odporkyni
povinnosti zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie sumu 29.780,66 eur do 30 dní (od právoplatnosti
rozsudku); okrem toho tiež IV. obom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
Okresnému súdu Trnava súdny poplatok vo výške 2.451 eur do 3 dní a V. vyslovil, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. §
148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmienadoplnení),vecnepotomzánikomBSMvdôsledkurozhodnutiaorozvodemanželstvaúčastníkov,
právoplatného dňom 13. januára 2010, nedostatkom ich dohody o vyporiadaní a nadobudnutím nimi (za
trvania manželstva i BSM) len vecí (nehnuteľností aj hnuteľných vecí) zanesených do výroku rozsudku,
u ktorých sa účastníci zhodli na ich cene (zistenej znaleckým posudkom) i prikázaní do výlučného

vlastníctva navrhovateľa. Nebol tu dôvod pre odchýlku od zásady rovnosti podielov bývalých manželov
na spoločnom majetku, na druhej strane však vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj obstaranie
si účastníkmi rodinného domu za úver vo výške 2.200.000 niekdajších Sk, splácaný po zániku BSM
výlučne navrhovateľom, kde taktiež medzi účastníkmi zavládla zhoda o ďalšom splácaní úveru týmto
účastníkom. Takto potom cena všetkých vecí v BSM predstavovala 81.710,31 eur (hnuteľnosti v hodnote
5.650 eur a nehnuteľnosti v hodnote 76.060,31 eur), každému z účastníkov by z nich patrila polovica v

sume 40.855,16 eur a navrhovateľ preberajúci všetky veci by mal práve takúto sumu zaplatiť odporkyni;
pretože to však zároveň bol navrhovateľ, ktorý prevzal i splácanie úveru v celkovej hodnote 141.271,63
eur a tu naopak by odporkyňu stíhala povinnosť zaplatiť navrhovateľovi polovicu z nej, čiže 70.635,82
eur, výslednú sumu vyrovnania a aj osobu povinnú ho zaplatiť určil presah sumy majúcej sa zaplatiť
odporkyňou a rozdiel súm majúcich sa zaplatiť jedným účastníkom tomu druhému. Rozhodnutie o
poplatkovej povinnosti bolo potom odôvodnené právne len paušálnymi odkazmi na § 2 ods. 1 písm. c/ a

ods. 3, § 5 ods. 1 písm. e/ a položku 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona SNR č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch (a poplatku za výpis z registra trestov) v znení účinnom ku dňu začatia konaniaa vecne trojpercentnou sadzbou poplatku z vyporiadavaných hodnôt (určených sumou 81.710,31 eur)
a napokon rozhodnutie o trovách konania taktiež iba paušálnym odkazom na § 142 ods. 2 O. s. p.
(Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne získaním

každým z účastníkov polovice zo spoločného majetku (?), pre ktoré nešlo hovoriť o prevažnom úspechu
niektorého z nich.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie prakticky s námietkami odňatia jej postupom súdu reálnej možnosti konať

pred súdom i nesprávneho právneho posúdenia veci. Ona sa totiž na pojednávanie predchádzajúce
vyhláseniu rozhodnutia vo veci nemohla dostaviť pre pôrod absolvovaný relatívne krátko pred takým
pojednávaním a nutnosť starostlivosti o dieťa vo veku 2 týždňov, preto požiadala aj o ospravedlnenie
svojej neprítomnosti na pojednávaní a takto jej bola upretá možnosť s navrhovateľom uzavrieť súdny
zmier. Toho podstatou by malo byť pristúpenie na riešenie preferované od začatia konania i samotným
navrhovateľom (rozumej prevzatie všetkých vecí i povinnosti na splatenie úveru navrhovateľom bez

žiadania vyplatenia vyrovnania ktorýmkoľvek z účastníkov), pričom za nepochopiteľné považuje i
prikázanie všetkých vecí z BSM navrhovateľovi a uloženie výplatovej povinnosti jej (odvolateľke).

Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako preto, že podanie odporkyne doručené súdu
prvého stupňa 17. júna 2013 (de facto jediné vecné podanie tejto účastníčky) žiadnu zmienku o ochote

uzavrieť zmier neobsahuje, ale z neho naopak vyplýva záujem ponechať rozhodnutie na úvahu súdu, tak
i pre poukazovanie na doterajší nedostatok komunikácie zo strany odporkyne s jej len proklamovaným
záujmom sa na vyporiadaní dohodnúť, pre ktoré on už záujem o súdny zmier nemá.

Odvolacísúdprejednalpodľa§212ods.1aods.2písm.b/ad/O.s.p.celúvec,pretožepovahakľúčovej

odvolacej námietky vylučovala len čiastočný prieskum správnosti rozhodnutia v prvom stupni, šlo tu o
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ustanovený právnym predpisom (v tejto súv. por. aj
R 1/1975 a napr. komentár k § 153 O. s. p., Panorama Praha 1985, I. diel, str. 676) a od rozhodnutia
vo veci samej boli závislými aj ostatné dva čiastkové výroky rozsudku (o poplatkovej povinnosti aj o
trovách konania) a to podľa § 214 ods. 1 a contrario a ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu síce

šlo (aj) o vec samu, popri tom však so zreteľom k dôvodnosti odvolacej námietky nesprávnym právnym
posúdením veci (nech aj formulovanej spôsobom, pri ktorom už všeobecnejší podľa názoru odvolacieho
súdu nájsť nešlo) aj o prípad nemožnosti rozhodovania odvolacieho súdu s konečnou platnosťou (ak
by pravda takýmto rozhodnutím nemalo byť zmier schvaľujúce uznesenie, ktorého vydanie však v čase
pristupovania odvolacieho súdu k rozhodovaniu už odmietal navrhovateľ a z ničoho nešlo vypozorovať

zmenu tohto jeho postoja).

Podľa § 143 O. z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 118 ods. 1 O. z. predmetom občianskoprávnych vzťahov (a takto tiež predmetom vlastníckeho

práva i jednej z foriem vlastníckeho práva viacerých osôb k jednému predmetu v podobe práva
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či presnejšie už len bývalého a zaniknutého takéhoto práva
majúceho sa neskôr vyporiadať - pozn. odvolacieho súdu) sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva
alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 150 O. z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Spôsob vyporiadania BSM predpokladaný napadnutým rozsudkom v prejednávanej veci predovšetkým
nerešpektoval tú zásadu (autoritatívneho rozhodovania súdu v konaniach, ktorých účelom je rozdeleniemedzi bývalých manželov nimi spoločne nadobudnutého majetku), podľa ktorej primárne sa majú medzi
bývalých spoluvlastníkov rozdeliť nimi nadobudnuté veci aj iné majetkové hodnoty, resp. tiež pasíva -
tak, aby povinnosť na finančné vyrovnanie tu nemusela byť podľa možnosti vôbec alebo táto bola čo

najnižšia. Súd totiž pri rozhodovaní rozsudkom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na konkrétny
spôsob vyporiadania (keďže ten si môžu účastníci dohodnúť a ak tu naopak ich dohody, po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty určenej na uzavretie tzv. mimosúdnej dohody alebo podanie návrhu na
vyporiadanie súdom dojednateľnej už len vo forme zmieru predloženého súdu na schválenie niet,
možno preferencie toho-ktorého účastníka konania o vyporiadanie BSM, resp. aj oboch účastníkov

takého konania zohľadniť len potiaľ, pokiaľ neodporujú požiadavke na vyporiadaní v súlade s vyššie
zadefinovanými kritériami, plynúcimi z ustanovenia § 150 O. z. i s ďalšou výslovne tam neuvedenou
zásadou, sformulovanou v úvodnej časti tohto odseku). Práve preto treba za principiálne nesúladný s
už uvedeným považovať každý spôsob vyporiadania, pri ktorom by sa niektorému z bývalých manželov
a bezpodielových spoluvlastníkov nemalo dostať z vecí nimi spoločne nadobudnutých ničoho.

Pochybnostiosprávnomprávnomposúdeníveciaináležitomzistenískutkovéhostavuvtejtokonkrétnej
veci však vzbudzovalo najmä to, že pri určení ceny nehnuteľností (podieľajúcich sa na celkovej ustálenej
hodnote tzv. masy BSM rozhodujúcou mierou) sa súd prvého stupňa uspokojil s mechanickým prevzatím
súm uvedených v znaleckom posudku Ing. Jána Miklánka č. 39/2012 zo 4. apríla 2012, vyhotovenom
na objednávku navrhovateľa a nemajúcom tak ani povahu znaleckého posudku, ale len jedného z

listinných dôkazov (tu por. č. l. 19 - 51 spisu), resp. v prípade domu s ním zastavaným pozemkom zo
súčtu oboch takým posudkom uvádzaných súm v eurách (52.001,81 + 14.565,65 = 66.567,46), hoci
takýto posudok v žiadnej jeho časti neoperoval s právne významným dňom zániku BSM (s 13. januárom
2010), ale len s dňami pre rozhodnutie vo veci vyporiadania BSM celkom bezvýznamnými a to dátumom
vyžiadania posudku (29. marca 2012), jeho vypracovania a zistenia stavebnotechnického stavu (26.

marca 2012), resp. dátumom ohodnocovania nehnuteľností, totožným s dňom, ktorým bol posudok aj
datovaný (4. apríla 2012), vo všetkých prípadoch teda viac než dva roky po zániku BSM. Súdu prvého
stupňa v tejto časti nešlo nevytknúť, že za takejto situácie netrval na doplnení dokazovania a pomocou
mu tu byť nemohlo, že medzi účastníkmi v niektorých otázkach nebolo sporu, nakoľko toto mohlo byť
aj výrazom smerovania nimi k celkom konkrétnemu spôsobu vyporiadania - u ktorého ale platí, že to,

čo je možné dohodou (podobe ktorej sa nekladú prakticky žiadne medze a takmer jediným korektívom
pri jej posudzovaní môže byť hľadisko dobrých mravov), nemusí byť vždy možné pri autoriatívnom
rozhodovaní súdu.

Stále totiž nie je dôvod ustupovať od toho záveru konštantnej rozhodovacej praxe súdov vo veciach

vyporiadania BSM, podľa ktorého sa pri určovaní ceny nehnuteľností má síce vychádzať z tzv.
všeobecnej (trhovej) ceny (teda nielen skoršej ceny určovanej na základe príslušnej oceňovacej
vyhlášky), v prípade oceňovania pre účely vyporiadania BSM je však rozhodujúcou vždy cena k času
zániku BSM (kde oproti skoršej praxi z minulosti, vychádzajúcej z oceňovania podľa oceňovacieho
predpisu platného v čase rozhodovania o vyporiadaní, avšak zároveň zo stavu k času zániku BSM,

došlo len k nahradeniu jedného spôsobu určenia ceny iným, nie však aj k posunu tzv. právne
významného dňa - pretože tým musí vždy ostať deň zániku spoluvlastníctva majúceho sa neskôr
vyporiadať, ktorý sa (na rozdiel od vyporiadavania spoluvlastníctva podielového) zásadne kryje s
dátumom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (pokiaľ k zániku BSM nedošlo iným zákonom
predpokladaným spôsobom).

Práve v tomto musela tkvieť nesprávnosť skutkového zistenia týkajúceho sa ceny vyporiadavaných
nehnuteľností, nakoľko sa tu nerešpektovali rozdiely medzi vyporiadaním oboch právom
predpokladaných typov spoluvlastníckych vzťahov (spoluvlastníctva podielového aj bezpodielového,
z kterých to druhé je čo do okruhu účastníkov spoluvlastníckého vzťahu obmedzené výlučne na

manželov). Kým u podielového spoluvlastníctva je čas zrušenia spoluvlastníckeho vzťahu a jeho
vyporiadania s prikázaním celej veci jednému alebo aj viacerým zo spoluvlastníkov, skôr držiacich len
ideálne spoluvlastnícke podiely (celok predstavujúce iba v súčte) totožný a je ním čas rozhodnutia súdu
(s alternatívou v podobe dohody spoluvlastníkov), u spoluvlastníctva bezpodielového sa vykonáva len
vyporiadanie spoluvlastníctva zaniknutého už skôr, často s nezanedbateľným časovým predstihom pred

samotným vyporiadaním a to tak, že totožný rozsah vlastníctva dvoch osôb k tej istej veci, tradične
vyjadrovaný zlomkom 1/1 (pri ktorom by už súčet zlomkov u oboch spoluvlastníkov bol vyšší než
číslo jedna a aj preto tu o podieloch vôbec nie je reč), u každej obmedzovaného identickým právom
druhého spoluvlastníka sa transformuje buď na výlučné právo jednej z nich alebo na spoluvlastníctvopodielové. Práve tento rozdiel v spojitosti s rozdelením majetkových sfér bývalých bezpodielových
spoluvlastníkov už k času zániku BSM musí spôsobovať, že nemôže byť spravodlivým spôsob určovania
ceny veci v spoluvlastníctve, který by vychádzal z akýchkoľvek iných cien, než aké tu boli v čase

zániku spoluvlastníckeho vzťahu. To má práve bezpodielových spoluvlastníkov motivovať nie k tomu,
aby konania o vyporiadaní predlžovali s cieľom zhodnotenia veci v spoluvlastníctve a podieľania sa
nimi na obvyklom raste ceny nehnuteľností, vykazujúcom presne opačný trend než u väčšiny iných
vecí a majetkových hodnôt, spôsobilých byť predmetom vlastníctva (a aj BSM), ale naopak, aby sa
usilovali o čo najmenší časový rozostup medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním a takto aj o čo

najmenšiu pravdepodobnosť pohybov v cenách, ktoré by v spoluvlastníkovi napokon vykazovanom
do pozície toho ustupujúceho (rozumej spoluvlastníkovi, ktorý nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
nenadobudne) mohli živiť pocity ukrivdenia. S tým logicky ide ruku v ruke aj isté riziko sankcie za postup
práve uvedenému odporujúci, ktoré pri postupoch predlžujúcich konania môže spočívať v úvahách o
hodnote majetku pre účely jeho vyporiadania za púhe zlomky jeho hodnoty v čase rozhodovania, čo
naopak nemusí platiť u hodnoty pasív (akými sú aj úvery prevzaté manželmi za trvania manželstva a

BSM a majúce sa neskôr vyporiadať v rámci tzv. širšieho vyporiadania).

Pri výskyte už opísaných základných pochybení (na poli právom aj skutkovom) potom už len povahu
príslovečných čerešničiek na torte mali nesprávne (nedostatočne úplné a zameniteľnosť s inými
vecami nevylučujúce) označenia vyporiadavaných hnuteľných vecí (u motorového vozidla nad rámec

značky a typu prinajmenšom ročníkom výroby, farbou a evidenčným číslom, u elektrospotrebičov
reprezentovaných práčkou so sušičkou, chladničkou, vysávačom a mixérom taktiež aspoň výrobcom,
resp. typom a ročníkom výroby, čo napokon platilo aj u motorovej píly, u ktorej navyše už predstavania
narábania i odporkyne s takouto vecou vyvoláva otázku správnosti zaradenia aj tejto veci do tzv. masy
BSM). Naopak nedostatkom z radu tých významnejších bolo neskúmanie solventnosti odporkyne v

súvislosti s ukladaním jej tzv. výplatovej povinnosti i opäť len mechanické uspokojenie sa s informáciou
banky o zostatkoch úveru s úrokmi majúceho byť prevzatého len navrhovateľom k času zániku BSM v
sume dosahujúcej bezmála dvojnásobok úveru poskytnutého právnou prechodkyňou banky uvedenej
vo výroku napadnutého rozsudku (hoci v tomto prípade šlo o položku s nepochybne výrazným dopadom
na úvahy o konečnom spôsobe vyporiadania a zároveň o vyporiadavaný záväzok oboch účastníkov

konania plynúci zo zmluvy majúcej charakter spotrebiteľskej, u ktorej súd prvého stupňa k primeranosti
odplaty banky za poskytnutie finančných prostriedkov nezaujal žiadne stanovisko).

Odvolaciemu súdu za opísaného stavu vecí neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia mu

vec vrátiť súdu na ďalšie konaní. Tento dôvod pre výsledok odvolacieho konania vyjadrený vo výroku
tohto uznesenia odvolacieho súdu postačoval, pričom na druhý odvolaním uvádzaný zrušovací dôvod
a to odňatie odvolateľke možnosti konať pred súdom nebolo z čoho usudzovať. Odporkyňa totiž svoje
oznámenie neúčasti na pojednávaní 31. marca 2014 nespojila aj so žiadosťou o odročenie pojednávania
a aj keby tak urobila, nepripojila potvrdenie lekára o zdravotnom stave znemožňujúcom jej bez ohrozenia

života či závažného zhoršenia zdravotného stavu účasť na pojednávaní (§ 119 ods. 3 O. s. p.). Právo
zúčastniťsapojednávaniajepritomprávomaniepovinnosťouúčastníka(pokiaľsúdnenariadivykonanie
dôkazu výsluchom účastníka), strata možnosti navrhnúť zmier a usilovať o jeho schválenie je pri
absencii účastníka na pojednávaní a nedostatku dôvodov na odročenie pojednávania okolnosťou idúcou
štandardne na vrub toho účastníka, na koho strane nastala a napokon odročenie pojednávania len

za účelom vyhlásenia rozhodnutia (postupom podľa § 156 ods. 2 vety druhej O. s. p.) sa z pohľadu
kontinuity úkonov súdu považuje za pokračovanie pojednávania, ktoré bolo takto odročené (bez nutnosti
zabezpečovania si pred vyhlásením rozhodnutia aj podkladov nasvedčujúcich tomu, že účastník pri
odročovaní neprítomný o čase vyhlásenia rozhodnutia aj získal vedomosť).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v závislosti od ďalšej procesnej aktivity účastníkov bez
ďalšiehomeškaniadoplniťvnaznačenomsmeredokazovaniealebosazaoberaťpodmienkamimožného
zmierneho urovnania veci, v prípade nutnosti autoriatívneho rozhodovania podľa § 132 O. s. p. náležite
zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a podľa §

224 ods. 3 O. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania, samozrejme s povinnosťou odôvodnenia
nového rozsudku a vyporiadania sa ním s otázkami položenými zhora v súlade s požiadavkami naň
kladenými ustanoveniami § 157 ods. 2 a 3 O. s. p.K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.