Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 21, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200932
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815200932.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: G. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., P. XXX/X proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, spisová značka RK-PC-1816/13-EK zo dňa 15.12.2014 v celosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 27.01.2015 navrhol zrušiť rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK -
PC-1816/13-EK zo dňa 15.12.2014 z dôvodu namietania platnosti rozhodcovskej doložky, ako i preto, že
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. O úver mal
záujem pán B., ktorý požiadal navrhovateľa, aby mu išiel ručiť. Účastníci uzavreli zmluvu o úvere, pričom
v čase uzatvárania zmluvy nebol zorientovaný v problematike spotrebiteľského práva. Navrhovateľ
predložil k podpisu zmluvu. Obsah zmluvy pritom nemohol nijako ovplyvniť, rozhodcovská zmluva nebola
osobitne vyjednaná. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná už pri vzniku právneho vzťahu. Ďalej pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. g/, i/, j/, l/ zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zmluva
ak by aj bola platná vôbec neobsahuje zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ uviedol, že považuje za neprípustné, že až po podpise žiadosti o poskytnutie úveru z
jeho strany boli do nej vpísané údaje o schválenom revolvingovom úvere pod bodom +, lebo on bol
presvedčený, že p. B. berie úver len vo výške 500 eur, bol ale nepríjemne prekvapený, že v zmluve je
uvedená suma úveru 1320 eur istiny a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 2970,24 eur. Dlžník
p B. zomrel XX.X.XXXX.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.06.2015 uviedol, že s návrhom
nesúhlasí. Na námietku navrhovateľa, ktorá spočívala v tom, že jeho postavenie spoludlžníka je
nevýhodnejšie ako ručiteľa uviedol, že sa to týka vnútorného vzťahu medzi spoludlžníkmi. Podľa názoru
odporcu si navrhovateľ zle vyložil ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., pretože
zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať. Nie je
ani pravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že nevedel akú výšku úveru dlžník žiadal poskytnúť, uvedené
údaje boli zrejmé zo žiadosti o poskytnutie úveru. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi, a to výpisom z Obchodného
registra na odporcu, zmluvou o revolvingovom úvere z 12.09.2012, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o., rozhodcovskej zmluvy zo dňa 12.09.2012,

rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK PC 1816/13-EK z 15.12.2014, ftc. rozhodcovského spisu, a to
žalobou z 25.6.2013, pokusom o zmier z 20.5.2013, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z
12.09.2012, kartou klienta, výzvou na podanie žalobnej odpovede z 13.5.2015, písomným vyjadrením
odporcu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Zmluvou o revolvingovom úvere z 12.9.2012 poskytol odporca nebohému K. B. úver vo výške 1320,-
eur so splatnosťou 42 mesiacov, s mesačnou splátkou 70,72 eur, celkovou čiastkou, ktorú má odporca
zaplatiť 2970,24 eur, RPMN 68,57 % ročne, ročnou úrokovou sadzbou 70,00 %, priemernou
RPMN 45,60 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 695,88 eur, celkovou čiastkou pri revolvingu 1697,28
eur, predpokladanou RPMN pri poskytnutí revolvingu 70,00 %, ročnou úrokovou sadzbou revolvingu
76,20 %, ročnou úrokovou sadzbou úrokov z omeškania 8,75 %. Navrhovateľ v uvedenej zmluve o
revolvingovom úvere je označený ako spoludlžník.

Z rozhodcovskej zmluvy - XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2012 vyplýva, že spoludlžník vyhlasuje, že
svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ vyhlasuje, že pred
uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil spoludlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne:
„Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo
súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo
tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou
zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom
konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi“. Ďalej sa v zmluve nachádza
znenie rozhodcovskej zmluvy: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou
zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadení Slovak arbitration court, s.r.o Bratislava,
Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Banská Bystrica. Výber rozhodcovského
súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh“. V zmluve sa ďalej nachádzajú podrobnosti k výberu rozhodcu a prehlásenie dlžníka, že je
oprávnený od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy.

Dňa 15.12.2014 bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom
Žilina rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK- PC - 1816/13 - EK, ktorým bol odporcovi priznaný nárok
na zaplatenie 2758,08 eur, zmluvnej pokuty 0,065 % denne a úroku z omeškania 1,775 % ročne z
jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia a ďalších zmluvných pokút a úroku z omeškania, ako i
poplatkov za rozhodcovské konanie 49,79 eur a trovy právneho zastúpenia 428,77 eur. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že žalovaný nárok bol priznaný v plnom rozsahu podľa žaloby, pričom súd konštatoval
zosplatnenie celého dlhu, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania.

Z obsahu rozhodcovského spisu vyplýva, že žaloba žalobcu na zaplatenie 2758,08 eur bola doručená
súdu 25.6.2013. Z pripojených listín vyplýva, že dlžník splácal dlh v období od 20.10.2012 do 20.12.2012,
pričom celkovo uhradil 212,16 eur. Dňa 13.5.2014 rozhodcovský súd doručoval navrhovateľovi aj výzvu
na podanie žalobnej odpovede. Rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi 4.1.2015.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že nebohý dlžník B. ho požiadal, aby mu išiel za ručiteľa na pôžičku
500 eur s čím súhlasil, o ktorej skutočnosti bol dlžníkom aj odporcom ubezpečený. Navrhovateľ podpísal
len rozhodcovskú zmluvu, kde tieto skutočnosti uvedené neboli. Dlžník spáchal samovraždu, lebo
takýchto úverov mal viac. Navrhovateľ až po tejto udalosti v dlžníkovej domácnosti našiel zmluvu o
úvere, kde bola uvedená suma úveru 1320 eur . Navrhovateľ nevedel o ničom ani o výške úrokov ani
o tom, že dlžník úver nespláca.

Svedok C.. O. D. vo svojej výpovedi uviedol, že zažil obdobnú situáciu ako navrhovateľ, keď ručil p.
Y. C., po ktorej smrti splácajú úver jej deti. Aj jemu pri poskytovaní úveru boli dané na podpis prázdne
formuláre, až na jeho žiadosť mu boli doručené fotokópie, s ktorými keď sa oboznámil, tak keby bol vedel
čo obsahujú, tak by ich nebol podpísal.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi

vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľom. V zmysle citovaného
ustanovenia § 41 ods. 1, možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podáva. Súd mal preukázané, že navrhovateľ prevzal rozhodcovský rozsudok 4.1.2015, návrh na
zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na tunajší súd dňa 27.1.2015, teda bol podaný v
zákonnej 30 dňovej lehote.

Predmetnú zmluvu rozhodca v rámci rozhodcovského konania posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, uzatvorenú v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného a účinného v rozhodnom čase.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere /ďalej len OZ/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Súd v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere" zo dňa 12.9.2012, ktorá vytvára
právny rámec vzťahu medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený

zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /Zmluva o revolvingovom úvere"
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy
sú „Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o."
ďalej len ako „Zmluvné dojednania". Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by
mu bol ako spoludlžníkovi poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa
považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že odporca ako veriteľ uzatváral predmetnú
zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z
výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov". Z toho dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej
zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že navrhovateľ nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah,
boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre
veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy
má súd za to, že úver bol navrhovateľovi poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a
povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34)
(ďalej len smernica „Rady 93/13/EHS") na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné
podmienky definované v čl.3.

Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu

povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C.
B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné
aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny
vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ ako spoludlžník si neplnil riadne svoje
povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom
konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2012, kde rozhodca
bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. V prvom rade sa súd zaoberal právomocou
rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci predmetný spor, a to vzhľadom na dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

V zmysle čl. 4, 5,6 Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9. 2012 sa veriteľ a spoludlžník
dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO:
44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri
Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu spoludlžníkom ako spotrebiteľom je podľa názoru súdu len
zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom
dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu
možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti
riešenia sporov.

Tu sa súd zaoberal aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku
uzatvoriť. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 (predtým ods. 3) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
tejto zmluvy rozhoduje súd. Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie de
facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a
inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto
otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo
2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či
skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou
rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá
v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch
zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako

dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia.

V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu
spoludlžníka si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí
v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže odporca,
pretože tento zostavil znenie vo vopred pripravenej formulárovej zmluve.

Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od
jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul
identické rozhodcovské doložky, resp. zmluvy, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu
ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným
súdom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácia o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že v
rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil spotrebiteľa a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Spotrebiteľovi je
takto odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak veriteľ
podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Predtlačené poučenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Ak použije veriteľ neplatnú rozhodcovskú doložku, ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /uznesenie ÚS SR z 24.2.2011 sp. zn. IV.ÚS 55/2011/. Preto
predmetný rozsudok, ktorý vydal rozhodca, ktorý si odvodil právomoc na konanie a rozhodol na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej
zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy jednostranne odstúpiť bez uvedenia dôvodu
do 14 dní od jej doručenia, súd udáva, že odstúpiť je možné len od platnej zmluvy. Ak je zmluva od
začiatku ex tunc neplatná, nie sú splnené podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská
zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po
jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.

Vychádzajúc z uvedeného súd v rámci konania o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku preto
ustálil, že rozhodcovská zmluva je neplatná od samého začiatku, rozhodca nemohol rozhodnúť na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, navrhovateľ dôvodne namietal jej platnosť, preto súd zrušil
rozhodcovský rozsudok práve z tohto dôvodu.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď
s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri
platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská zmluva dáva na
výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným,

povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ
podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú zmluvu je preto
treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii
uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá
bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská
zmluva podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej
pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) bola kvalifikovaná ako nekalá a absolútne neplatná.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského
súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej zmluvy odvodil, na ktorom základe následne vydal
exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.

Navrhovateľ však uplatnil ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že súd zrušil
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a nepriznal teda rozhodcovského
rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého
rozsudku. Pre úplnosť však súd udáva, že zmluva o úvere nemá zákonné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v nej
absentuje údaj o splatnosti splátok, termíne konečnej splatnosti úveru, ročná úroková sadzba 70,00
% je neprimerane vysoká a zjavne prekračuje úrokové sadzby bánk v obdobných úveroch. Úver je
preto potrebné v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona považovať za bezpoplatkový a bez úverov. Z
rozhodcovského rozsudku vôbec nie je zrejmé z čoho pozostáva prisúdená istina, aké plnenia sú v nej
zahrnuté, pretože rozhodca len preopakoval žalovaný nárok do rozsudku bez náležitej špecifikácie tohto
plnenia. Z uvedeného je preto naplnený aj druhý dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v
zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení.

Pre úplnosť súd udáva, že od 1.1.2015 je v účinnosti zákon č. 335/2004 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, ktorý v prechodných ustanoveniach § 73 ods. 1, 2,3 uvádza: „Ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované.

Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť
pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým
nie je dotknuté.

Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia“.

Predmetné súdne konanie začalo 27.1.2015, pričom platí v zmysle prechodných ustanovení, že zákon
sa vzťahuje i na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spor začatý pred 1.1.2015. Rozhodcovské
konanie bolo v predmetnej veci ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku pred 1.1.2015, preto súd
posudzoval konanie ako i rozhodcovskú zmluvu v čase konania a uzavretia zmluvy. Okrem toho v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/ citovaného zákona, dôvodom na zrušenie predmetného rozhodcovského
rozsudku boli i zákonné dôvody uvádzané v tomto novom ustanovení, ktoré sú obsahovo totožné s
dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak ako súd cituje vyššie. Súd však zastáva právny
názor, že prechodné ustanovenie § 73 ods. 1 veta prvá citovaného zákona sa predovšetkým vzťahuje
na samotné rozhodcovské konanie, t.j. konanie pred rozhodcovským súdom.

Záverom ešte súd konštatuje, že zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených vyššie
prichádza do úvahy aj po 1.1.2015, kedy v zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého

exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1.
januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, čo znamená, že
už nie je možné predkladať rozhodcovský rozsudok podľa úpravy platnej do 31.12.2014 ako exekučný
titul, a to z dôvodu, že účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je posudzovať
spôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale ochrana žalovaného spotrebiteľa v
rozhodcovskom konaní, ktorý je zaviazaný nezákonným rozhodcovským rozsudkom, a to o to zvlášť,
že rozhodcovský rozsudok vydáva osoba rozhodcu alebo rozhodcovského súdu na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.