Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613211634
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4613211634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom u otca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX a Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S. X, o návrhu otca na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a iné, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. marca 2015 č. k. 9P/357/2013-158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26. 03. 2015 č. k. 9P/357/2013-158 zveril mal. Y. Y. do osobnej

starostlivosti otca, ktorý bude dieťa zastupovať a zároveň aj spravovať jeho majetok. Matku súd zaviazal
platením výživného na toto dieťa v sume 28 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca, s účinnosťou od 01. 12. 2013. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
11P/187/2011 zo dňa 22. 11. 2011. Zameškané výživné za obdobie od 01. 12. 2013 do vyhlásenia
rozsudku (do 26. 03. 2015, resp. do 31. 03. 2015) spolu v sume 420 eur bolo povolené matke splácať
v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a
prípadnej exekúcie. Súd zároveň upravil aj styk matky s mal. Y. tak, že táto je oprávnená stretávať sa
so svojim synom počas každého párneho týždňa v kalendárnom mesiaci a to od piatku od 16.00 hod.

do nedele do 16.00 hod. s tým, že matka si syna prevezme pred domom otca a v stanovenú hodinu
ho aj otcovi odovzdá. S poukazom na ust. § 148 ods. 1 OSP súd uložil otcovi, aby zaplatil v lehote 90
dní od právoplatnosti rozsudku trovy konania štátu v sume 760,96 eura (na účet prvostupňového súdu),
vzniknuté nariadením znaleckého dokazovania v tejto veci.

O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a OSP s tým, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať
aj bez návrhu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, § 26, §
28 ods. 1 a § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine. S poukazom na závery vykonaného dokazovania a najmä
záver znaleckého posudku ohľadne zverenia mal. Y., súd prvého stupňa maloletého zveril do osobnej
starostlivosti otca akceptujúc aj to, že mal. Y. sa nachádza v osobnej starostlivosti otca od 28. 11. 2013.
V spoločnej domácnosti s mal. Y. okrem otca a staršieho brata G., žije aj stará matka (matka matky mal.
Y.), čo znamená, že ak by matka prejavila záujem o stretnutie s mal. Y., mohla navštíviť ich domácnosť
v S.. V súvislosti so zverením mal. Y. do osobnej starostlivosti otca súd apeloval na oboch rodičov v tomsmere, aby svoje vzájomné problémy neriešili na úkor ich mal. detí. Výšku výživného na mal. Y. v sume
28 eur mesačne ako minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, stanovil súd matke kvôli
tomu, že v čase jeho rozhodovania bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Počiatok platenia

výživného matke bol stanovený od 01. 12. 2013. Vzhľadom na záver znaleckého posudku súd upravil
aj styk matky s mal. Y. počas každého párneho týždňa v kalendárnom mesiaci od piatku od 16.00 hod.
nepretržite do nedele do 16.00 hod. a to v záujme vytvorenia a postupného prehlbovania citovej väzby
medzi matkou a jej 6-ročným synom.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka uvádzajúc, že nesúhlasí so zverením mal. Y. do

starostlivosti otca, pretože nikdy v ničom nepochybila. Kvôli tomu, že otec dieťaťa niekomu robil dlažbu
a obklad, dieťa si vziať nenechá. Žiada o opätovné nariadenie znaleckého dokazovania, avšak nie v
Bratislave. Otec nemá prostriedky, aby sa staral o svoje deti, o jeho polovicu domu má záujem 9
exekútorov, je trestne stíhaný z dôvodu neplnenia si vyživovacej a daňovej povinnosti, takže si nevie
vysvetliť, ako sudkyňa môže zveriť dieťa do výchovy takejto osobe. Takisto pochybila sociálna kuratela,
ktorá otcovi nevedela vysvetliť, aké práva voči deťom má on a aké práva ma matka, ktorej bol okrem

iného mal. Y. právoplatne zverený. Na znalecké dokazovanie boli pozvaní až v septembri a tým, že mal.
Y. bol celý čas u otca, ktorý ho štval zároveň proti matke. Sudkyňa za tohto stavu nemala vôbec nariadiť
znalecké dokazovanie. Okresný súd Topoľčany a taktiež aj Krajský súd v Nitre uložili otcovi viaceré
pokuty, aby vrátil mal. Y. matke, avšak uvedené dieťa je stále u otca, ktorý ho matke odmieta vydať. Ako
matka sa o svoje deti starala tak, ako najlepšie mohla, poskytla im všetku starostlivosť. O deti sa starala

výlučne ona, a nie svokra alebo suseda, ako to robí otec. O deti sa v S. v prevažnej miere stará iba jej
matka, ktorá je už stará a chorá, pretože má cukrovku a vysoký krvný tlak. Na to, aby bolo matke odňaté
dieťa musí existovať veľmi vážny dôvod, ktorý v danom prípade určite z jej strany splnený nie je. Ak by
nebola zavolala televíziu „Markíza“, ani by sa k mal. Y. určite nedostala.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnutý prvostupňový rozsudok považuje

za objektívny a spravodlivý, a preto ho žiada potvrdiť. Matka takisto dlhuje na výživnom jemu a iba v
dôsledku vlastnej právnej neznalosti sa dostal do tej situácie, v oblasti platenia výživného, ako sa dostal.
Všetko ohľadne nedoplatku na dani a výživného je už vybavené. Nie je mu jasné, na základe akého
dôkazu,akojeznaleckédokazovanie,malsúdvovecipostupovať,pretožeprávetentodôkazmaximálne
spravdepodobnil rozhodnutie súdu o zverení mal. Y.. Matka okrem pokusu o medializáciu v televízii bola

za Y. iba jeden raz.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojom
záverečnom stanovisku prezentovanom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 26. 03. 2015,
kde bol braný zreteľ na záver znaleckého posudku, podľa ktorého bolo odporučené zverenie mal. Y. do
osobnej starostlivosti otca. V prípade matky odporúča čo najširšiu úpravu styku s týmto dieťaťom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP dospejúc pritom k záveru,
že podané odvolanie matky nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsah stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 163 ods. 2 OSP, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,

ak sa zmenia pomery.Podľa § 81 ods. 1 OSP, aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých,
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie
o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o

dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výchove rodičovských práv a povinností.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. 11. 1989, pri všetkých akciách
týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti
súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

V tejto prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu otca týkajúceho
sa zmeny výchovného prostredia vo vzťahu k mal. Y. Y., ako aj určenie výživného a úpravu styku,
v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav (v súlade s ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP),
ktorý pri dodržaní hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 OSP (t. j. dôkazy zhromažďované v tomto
konaní vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa

príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 26 a § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine).
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. 03. 2015
č. k. 9P/357/2013-158, ktorý včas podaným odvolaním napadla matka, ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia
napadnutého prvostupňového rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Súd prvého stupňa

v súvislosti s dosiahnutím prvoradého cieľa, ktorým je v konaní starostlivosti súdu o mal. dieťa (v danom
prípade mal. Y. Y.) jednoznačne záujem daného mal. dieťaťa, správne postrehol zmenu pomerov nastalú
v neexistencii bývania rodičov mal. Y. na tej istej adrese trvalého pobytu, ktorá skutočnosť nastala
dňa 28. 11. 2013. Vzhľadom k tomu, že matka od uvedenej doby nebýva v S., ale sa odsťahovala
spolu s terajším manželom do S., pričom mal. Y. spolu so svojim bratom mal. G., otcom a starou

matkou zostal bývať v S., súd prvého stupňa v intenciách uplatneného návrhu na začatie konania
podaného otcom a ust. § 162 ods. 2 OSP, správne na takto nastalú zmenu pomerov v porovnaní
s predchádzajúcou právnou úpravou (rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. 11. 2011 sp.
zn. 11P/187/2011) zareagoval spôsobom vykonaného dokazovania vo veci samej. V snahe prekonať
rozporuplné tvrdenia obidvoch rodičov ohľadne miery citovej naviazanosti mal. Y., či už na matku alebo

otcaavtejsúvislostivhodnévýchovnéprostrediepretotodieťa,čiužvS.alebovS.,boloprvostupňovým
súdom jednoznačne správne nariadené znalecké dokazovanie znaleckou inštitúciou (Výskumný ústav
detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa v Bratislave), pričom takto vykonaný dôkaz vysokej
odbornej úrovne z hľadiska hodnotenia jeho dôkaznej sily v porovnaní s inými dôkazmi získanými v
tomto konaní požíva najvyššiu dôkaznú silu. Zo záveru predmetného znaleckého posudku podaného

pre účely tohto konania ako aj z výpovede jednej z autoriek tohto posudku J.. C. F., J.., realizovanej na
pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 17. 02. 2015 vyplýva, že vzťah mal. Y. k otcovi je pozitívny,
aktuálne ukotvený v bezpečnom vzťahu s otcom, od ktorého sa maloletý sám nevie vzdialiť. Vzťah k
matke je u mal. Y. v súčasnej dobe ambivalentný, striedavý na jednej strane s negatívnymi zážitkami a
na strane druhej pozitívny, vyjadrený v potrebe maloletého stretávať sa s matkou. Predmetná znalecká

inštitúcia doporučila mal. Y. zveriť na základe komplexného vyšetrenia do osobnej starostlivosti otca,
avšak na druhej strane pri realizácii čo najširšieho rozsahu styku medzi matkou a mal. Y., t. j. každý párny
a nepárny týždeň od štvrtka do nedele, resp. od stredy do štvrtka. Pokiaľ matka v ňou podanom odvolaní
navrhuje vykonanie nového znaleckého dokazovania v tomto smere, odvolací súd jej návrh považoval za
účelový, pretože podaný znalecký posudok v danej veci z odborného hľadiska považuje za dostatočne

erudovaný a komplexne odpovedajúci na všetky otázky uložené súdom prvého stupňa. K uvedenému jepotrebné uviesť, že matka mala viacnásobne ponúknutú možnosť do určitej miery spolupôsobiť v rámci
znaleckého dokazovania (predvolaná bezúspešne v dňoch 23. 09., 03. 10. a 13. 10. 2014) čo však
neurobila, pričom do Bratislavy sa dostavila iba 1x a to na vyšetrenie dňa 01. 10. 2014. V súvislosti

so zverením mal. Y. do osobnej starostlivosti otca bolo správne akceptované aj stanovisko kolízneho
opatrovníka, ktorý vzájomnú situáciu medzi rodičmi dobre pozná, nakoľko ju v priebehu roku 2013 riešil
s obidvoma a odporučil im aj mediátora. Takisto aj mal. Y. napriek svojmu veku, ktorý je niečo viac ako 6
rokov, či už pred znalcami alebo pred kolíznym opatrovníkom prejavil vôľu v súčasnej dobe žiť s otcom,
čojespoukazomnaust.§ 43ods.1Zákonaorodinetakistojedenzargumentov(dôkazov)svedčiacichv

prospech potvrdenia napadnutého rozsudku. Ďalej je potrebné vychádzať aj z tej skutočnosti, že rodinné
prostredie v S. je tým prostredím, v ktorom mal. Y. spolu s mal. G. v podstate vyrastal odmalička, dobre
ho pozná a od 01. 09. 2015 by mal v S. navštevovať aj prvý ročník základnej školy. Napriek tomu, že
predmetom návrhu na začatie konania v danej veci nebola aj požadovaná úprava styku matky s mal.
Y., tak súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. § 81 ods. 1 v spojení s § 26 Zákona o rodine
o tomto styku rozhodol, majúc na zreteli predovšetkým udržanie a postupné prehlbovanie vzájomnej

citovej väzby medzi matkou a mal. Y. zatiaľ v rozsahu dvoch párnych týždňov v mesiaci vždy v čase
od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Odvolací súd poznamenáva, že takto stanovený
rámec stretávania sa matky so synom nie je niečím nemenným a konštantným, pričom práve naopak, do
budúcna sa môže rozširovať, avšak v závislosti od realizácie takto upraveného styku, ako aj prejavenej
snahy druhého rodiča v súvislosti s požiadavkou o rozšírení styku, avšak až po uplynutí určitej doby. Čo

sa týka určenia výšky výživného matke v sume 28 eur mesačne počnúc od 01. 12. 2013, tak tu súd
prvého stupňa správne zohľadnil, že matka ako nezamestnaná nemá žiadny príjem s poukazom na ust.
§ 62 ods. 3 Zákona o rodine, je preto povinná platiť minimálne výživné rovnajúce sa 30 % životného
minima pripadajúceho na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zročné výživné za obdobie od 01. 12. 2013
do 26. 03. 2015 v sume 420 eur súd prvého stupňa povolil splácať matke otcovi v mesačných splátkach

po 5 eur spolu s bežným výživným (§ 160 ods. 1 OSP) s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že o namietanej zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne JUDr.
Heleny Dudzíkovej zo strany matky v tomto konaní už bolo nadriadeným Krajským súdom v Nitre
právoplatne rozhodnuté (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. 11. 2014 č. k. 9NcC/35/2014-109)

čo znamená, že táto sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, a preto je
potrebné hľadieť na ňu ako na sudkyňu nezaujatú a objektívnu pri rozhodovaní danej prejednávanej
veci. Odvolaciemu súdu je známa tá skutočnosť, že zo strany Okresného súdu Topoľčany (viackrát), ako
aj zo strany Krajského súdu v Nitre (jedenkrát) bola otcovi uložená poriadková pokuta v zmysle § 272
a nasl. OSP za neodovzdanie mal. Y. po skončení styku do osobnej starostlivosti matke, pričom všetky

tieto rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné tým spôsobom, že suma uložených pokút otcovi bude
odvedená do štátneho rozpočtu, prípadne vzhľadom na ďalšie správanie otca môže byť aj znížená, resp.
odpustená. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení týchto pokút však vyplýva aj to, že to bol práve záujem
na zdravom, predovšetkým psychickom vývoji mal. Y., ktorý musí súd v týchto konaniach v prvom rade
rešpektovať, a ktorý súdu neumožnil, aby v rámci výkonu rozhodnutia pristúpil k samotnému odňatiu

dieťaťa otcovi a jeho vráteniu do výchovného prostredia matky. Súdy v tomto prípade vedeného výkonu
rozhodnutia vôbec nemienili podporovať porušenie práva otca, čoho dôkazom bolo právoplatne uloženie
pokútotcovi,avšaknadruhejstranemuselirešpektovaťnastalúzmenupomerovapredovšetkýmzáujem
mal. Y., ktorý sa prejavil v jeho zverení otcovi.

Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd o podanom odvolaní matky zo dňa 27. 04. 2015 voči rozsudku

Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. 03. 2015 č. k. 9P/357/2013-158 ako o nedôvodnom rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v danom prípade ide
o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.