Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010106
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115010106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Františka Moznera, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. októbra 2015,
v trestnej veci proti obžalovanému A. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/10/2015 zo dňa 31. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. M., nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom Z. E. K., G. č. XXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k), l) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods.
1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. A. M. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 28.9.2014 asi o 03.00 hod. v obci D., okr. S., na mieste prístupnom verejnosti, počas diskotéky

v priestore baru U. pod vplyvom alkoholu, bezdôvodne fyzicky napadol tam prítomného P. Z. a to tak,
že ho najmenej raz udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol, pričom utrpel
zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunom úlomkov a zlomeninu tela sánky vľavo s posunom
úlomkov, otvorenú do ústnej dutiny, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú
liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 38 - 40 dní.

Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona a s použitím §

54 Tr. zákona úhrnný trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola
obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému P. Z. škodu spolu 1100,- eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.Proti výroku o treste podal prokurátor v neprospech obžalovaného ihneď po vyhlásení rozsudku
odvolanie. V dodatočne predložených písomných dôvodoch odvolateľ namieta, že uložený trest nespĺňa
účel trestu, lebo obžalovaný sa úplne bezdôvodne a pod vplyvom alkoholu dopustil násilnej trestnej

činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký prečin smerujúci proti životu a zdraviu
a inej osobe spôsobil ujmu na zdraví. Samotné priznanie a oľutovanie konania obžalovaným preto
nemôže byť dôvodom na uloženie trestu povinnej práce. Záverom odvolateľ navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnutý výrok o treste a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Výrok o treste odôvodnil súd prvého stupňa tým, že vzhľadom na spáchanie dvoch prečinov ukladal
úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, pričom za poľahčujúcu okolnosť považoval to, že obžalovaný
sa priznal a spáchanie trestných činov oľutoval. Obžalovaný dobrovoľne uzavrel s poškodeným dohodu
o urovnaní, ktorú splnil a keď bolo zistené, že škoda na zdraví je vyššia, prejavil záujem aj túto škodu
nahradiť. Za priťažujúcu považoval okresný súd okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Okolnosť, že za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovaný odsúdený trestným

rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. júla 2013, sp. zn. 12T/105/2013, nepovažoval za
priťažujúcu z dôvodu, že nebolo možné uložiť trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom, čo
okresný súd považoval za obmedzovanie svojich možností pri ukladaní trestu.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na podklade včas a oprávnenou osobou podaného odvolania

nezistiac chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, preskúmal v súlade
s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie prokurátora je dôvodné, pretože uložený trest je neprimerane mierny.

Konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, netrpí chybami, ktoré by už samé osebe
odôvodňovali jeho zrušenie. Okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, a tak jeho
výsledky mohli tvoriť podklad pre zákonné a odôvodnené rozhodnutie o treste.

Správnym bol postup prvostupňového súdu, keď v rámci ukladania úhrnného trestu použil trestnú

sadzbu ustanovenú v § 156 ods. 1 Tr. zákona, pretože Trestný zákon určením spodnej hranice trestnej
sadzby trestu odňatia slobody hranicou najmenej 6 mesiacov vymedzuje tento prečin prísnejšie ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, ktorý dolnú hranicu neobmedzuje. Prečin ublíženie na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona je teda v danom prípade spomedzi spáchaných trestných činov
najprísnejšie trestný.

Prirozhodnutíodruhuavýmeretrestutak,abyprizachovanízásadyprimeranostitrestspĺňalpožiadavku
generálnej a individuálnej prevencie, mal okresný súd posudzovať dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. zákona,
teda nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi týkajúcimi sa závažnosti
trestnej činnosti, možností nápravy páchateľa a jeho pomerov a pri výmere trestu aj poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností.

Ako z obsahu spisového materiálu vyplýva, obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, je
nezamestnaný, slobodný, žije so svojimi rodičmi. Doposiaľ spáchal tri priestupky, za čo bol postihnutý
pokutami. Podľa registra trestov bol doposiaľ jedenkrát odsúdený. Trestným rozkazom Okresného

súdu Vranov nad Topľou z 26. júla 2013, sp. zn. 12T/105/2013, právoplatným 29.8.2013, bol uznaný
vinným z prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody na 5 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 2 roky.
Podstata skutku, za ktorý bol takto odsúdený, spočívala v tom, že spoločne s ďalším páchateľom
fyzicky napadli poškodeného a spôsobili mu zranenia s dobou liečenia 5 - 6 dní. V tejto skúšobnej

dobe teda obžalovaný spáchal nielen obdobný, úmyselný prečin, ale aj ďalší násilný prečin, pri ktorom
vlastným konaním už spôsobil poškodenému zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 38
- 40 dní. Obžalovaný tým preukázal stupňujúcu náchylnosť na páchanie trestnej činnosti do tej miery,
že je vylúčené domnievať sa, aby niektorý z tzv. alternatívnych trestov bol trestom, ktorý zodpovedá
požiadavke generálnej a individuálnej prevencie.

Obžalovaný po spáchaní skutku iniciatívne uzavrel a splnil dohodu o urovnaní z 21. októbra 2014, podľa
ktorej poškodenému nahradil vtedy známu výšku škody na zdraví vrátane trov právneho zastúpenia
a následne slovne prejavil ochotu nahradiť aj škodu uplatnenú poškodeným na hlavnom pojednávaní.Tieto skutočnosti v súhrne považuje krajský súd za poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k) Tr.
zákona, lebo obžalovaný takto vlastne urobil opatrenia smerujúce k náhrade celej spôsobenej škody, čo
je prejavom vnútorného, kritického náhľadu páchateľa k dôsledkom svojej trestnej činnosti.

Odvolací súd preto považoval priznanie a prejavenú ľútosť za úprimnú a pri ukladaní trestu zohľadnil
túto okolnosť ako okolnosť poľahčujúcu [§ 36 písm. l) Tr. zákona].

Na rozdiel od okresného súdu krajský súd nezistil prítomnosť priťažujúcich okolností, ktoré by bolo

potrebné zohľadniť pri úprave trestnej sadzby podľa zásad stanovených v § 38 Tr. zákona. Ustanovenie
§ 38 ods. 1 Tr. zákona pritom zamedzuje opakovanému zohľadneniu tej istej okolnosti v prospech či
neprospech páchateľa. V danom prípade obžalovaný spáchal dva prečiny, ktorú skutočnosť krajský
súd zohľadnil už pri ukladaní úhrnného trestu podľa zásad § 41 ods. 1 Tr. zákona. Krajský súd
nepovažoval predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
m) Tr. zákona, pretože obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, čo vzhľadom na § 49 ods. 2 Tr. zákona vylučovalo možnosť uloženia trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Krajský súd na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám
rozhodol. Pri výmere trestu, vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností, nezistiac žiadne priťažujúce

okolnosti uvedené v ustanovení § 37 Tr. zákona krajský súd upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3
Tr. zákona. Po zohľadnení závažnosti spáchaných prečinov, ohrozenej možnosti nápravy obžalovaného
a jeho pomerov, prihliadnuc na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložil mu úhrnný trest
odňatia slobody na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, t.j. 6 mesiacov, majúc za to, že takýto
trestsplníúčeluvedenýv§34ods.1Tr.zák.Pretožeobžalovanýdoposiaľnebolvovýkonetrestuodňatia

slobody, bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Uvedený trest je primeraným, zohľadňuje osobu obžalovaného a v záujme dosiahnutia účelu trestu je
nevyhnutným zásahom do osobnej slobody obžalovaného.

Nakoľko krajský súd nepreskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a ani o náhrade škody,

tieto zostali nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.