Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214485
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214214485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci starostlivosti o maloletého P. T., F..

XX.X.XXXX,bytomumatky,zastúpenéhoÚradompráce,sociálnychvecíarodinyKošiceIIakokolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov D. Z., F.. X.X.XXXX, T. P.O., S. XX I. P. T., F.. XX.X.XXXX, T. P. XX, v konaní
o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého P. F.. XX.X.XXXX zo sumy 39,83 eur na sumu 70,- eur
mesačne počnúc dňom 1.2.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15.-teho
dňavmesiacivopredkrukámmatky,čímmenírozsudokOkresnéhosúduKošiceIIč.k.27P/486/1999-33
zo dňa 3.2.2000.

Dlžné výživné neurčuje.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom podaným dňa 29.5.2014 žiadala, aby súd zvýšil výživné na mal. P.Á. zo sumy 39,83 eur
na sumu 150,- eur mesačne a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 27P/486/1999-33
zo dňa 3.2.2000. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledné výživné bolo určené rozvodovým rozsudkom
č.k. 24C/486/99-33 zo dňa 3.2.2000, kedy súd zaviazal otca platiť výživné na mal. R. vo výške 1.200,-
Sk (39,83 eur) mesačne. V čase vydania uvedeného rozsudku mal maloletý P. 2 roky a od septembra
2014 sa stane žiakom 1. ročníka na strednej škole, čím výdavky na jeho výchovu podstatne vzrastú.

Je potrebné mesačne uhrádzať stravu v jedálni 25,- eur, cestovné 10,- eur, športové krúžky 15,- eur
mesačne, doučovanie z AJ 21,- eur, osobné ochranné pracovné prostriedky 15,- eur, blúza 15,- eur,
nohavice, pracovná obuv 20, -eur. Maloletý P. vyžaduje aj liečenie kožných problémov - 1 krém 30,- eur.
matka je t.č. nezamestnaná, dlhodobo PN, bez finančného príjmu. Zároveň si plní vyživovaciu povinnosť
aj na ďalšie dve maloleté deti - L. Z. I. C. E., ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti.

Z písomného vyjadrenia otca k návrhu zo dňa 30.6.2014 vyplýva, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie

výživného . Uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, poberá iba dávky v hmotnej núdzi .

Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 8.8.2014 vyplýva, že navrhuje návrhu matky
vyhovieť a zvýšiť výživné primerane veku a potrebám maloletého dieťaťa po zohľadnení aktuálnych
príjmových pomerov otca, predovšetkým však odôvodnených potrieb na strane dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými

dôkazmi a zistil tento skutkový stav vecí:

Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k.
27C/486/99-33 zo dňa 3.2.2000, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a maloletého P. zveril načas po rozvode do výchovy matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 1.200,- Sk
mesačne. V čase rozhodovania súdu matka poberala rodičovský príspevok v sume 2.740,- Sk a otec
bol zamestnaný v trvalom pracovnom pomere v spol. R. E. J..S..Z.., kde jeho čistý mesačný príjem činil

8.340,- Sk. Mal. P. mal v tom čase dva roky.

Matka sa na pojednávaní dňa 7.11.2014 uviedla, že došlo k výraznej zmene na strane mal. dieťaťa a
zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb. K svojim aktuálnym zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla,
že doposiaľ bola nezamestnaná, dlhodobo PN, teraz sa situácia zmenila, pretože už podpísala dohodu

o dobrovoľníckej práci, na obdobie pol roka, kde jej príjem počnúc dňom 17.11.2014, kedy nastúpi do
práce, by mal byť 198,- eur mesačne. PN jej končí ku dňu 8.11.2014. Počas PN a predchádzajúcej
nezamestnanosti nemala nárok na dávku, pretože na PN-ku nastúpila bezprostredne po rodičovskej
dovolenke, kde poberala dávku 194,- eur. Túto poberala do augusta 2012. Uviedla, že došlo u
nej k ďalším zmenám pomerov oproti obdobiu, kedy súd naposledy rozhodoval, pretože uzatvorila
manželstvo s L. Z., s ktorým manželstvo doposiaľ trvá, manžel je t.č. nezamestnaný, evidovaný na úrade

práce, poberá dávku 244,- eur. Spoločne majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti L. F.. XXXX I. C. E.
F.. XXXX. Čo sa týka doterajších úhrad výživného zo strany otca, tento pravidelne uhrádza čiastku
40,- eur mesačne. Vo vzťahu k svojim výdavkom poukázala na správu kolízneho opatrovníka, kde pri
pohovore popísala jednotlivé výdaje v súvislosti s bývaním. Býva spolu s rodinou v 3-izbovom byte,
ktorého sú s manželom bezpodielovými spoluvlastníkmi a z titulu bývania uhrádza nájomné 158,- eur,

11,- eur plyn, 106,- eur elektrina, ďalej platby za odpad štvrťročne 43,- eur, internet a telefónna linka 48,-
eur mesačne, poistenie bytu 39,- eur ročne. Vo vzťahu k ďalším výdavkom uviedla, že uhrádza životné
poistenie 30,- eur synovi L. a stavebné sporenie dcére C. E. v sume 20,- eur mesačne. V súvislosti so
svojimi zdravotnými problémami uviedla, že má zvýšené výdaje na doplatky na medikamentóznu liečbu
v sume 20,- eur na pol roka. Syn P. nastúpil v tomto šk. roku do 1. ročníka strednej odbornej školy,

kde tiež popísala jednotlivé mesačné výdaje, či už stravovanie 25,- eur, úhrada MHD lístkov 10,- eur
mesačne, platby za tréningy hádzanej, ktorej sa syn venuje, nákup učebníc a pomôcok do školy, najmä
na začiatku šk. roka, náklady na doučovanie angličtiny a podobne. Doplnila že došlo aj k tej zmene, že
syn sa stal aktívnym hráčom futbalu, v dôsledku čoho sa im navýšili ďalšie položky, keď asi 40,- eur
mesačne je potrebné vynaložiť na cestovanie, keďže syn sa zúčastňuje turnajov a zápasov, na ktoré je

potrebné, aby sa dopravoval.
Na pojednávaní dňa 3.2.2015 matka uviedla, že trvá na svojom návrhu na zvýšenie výživného, avšak
nežiada zvýšiť výživné spätne od podania návrhu, ale až od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vyhlásení rozsudku, pričom poukázala na skutočnosť, že je si vedomá aktuálnych zárobkových a
majetkových pomerov otca a tomu prispôsobuje svoje požiadavky.

Otec vo svojej výpovedí na pojednávaní konanom dňa 7.11.2014 uviedol, že je t.č. nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce, bola mu vyplácaná dávka 10,- eur mesačne, avšak aj táto mu bola aktuálne
odňatá. K odňatiu došlo z dôvodu, že otec nepredložil doklady osvedčujúce jeho aktuálne príjmy.

Otec uviedol, že pracuje zároveň na dohodu v J.. W. J..S..Z.. J., kde pracuje brigádnicky 40 hodín
mesačne. Takýmto spôsobom tam pracuje už približne jeden rok, pričom spoločnosť má taký systém,
že nezamestnáva zamestnancov do trvalého pracovného pomeru, ale na dohodu, aby nemali veľké
výdavky, pričom sa snažia zamestnávať najmä bývalých policajtov a vojakov.
Na doplňujúcu otázku súdu otec uviedol, že naposledy v trvalom pracovnom pomere resp. riadnom

pracovnom pomere (teda nie brigádnicky, alebo na dohodu) pracoval v roku 2010 v spoločnosti X.
J..S..Z.., pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že bol týždeň práceneschopný, keďže
dostal zápal mozgových blán, teda týždeň bol v nemocnici dlhšie bol PN, a preto bol pracovný pomer
ukončený. Otec upresňuje, že tento pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú a následne s ním
na novo nebol predĺžený. Následne v tejto spoločnosti tiež pracoval na dohodu.

Na ďalšiu doplňujúcu otázku z akého dôvodu bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti R. E. J..S..Z..,
kde pracoval otec v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu, otec uvádza, že došlo k ukončeniu
pracovného pomeru dohodou.
Otec uvádza, že t.č. nemá uzatvorené žiadne manželstvo, býva u svojej matky, má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči dcére T., v roku 2000 mu súdom bolo stanovené výživné v sume 50,- eur mesačne.

Otec ďalej doplnil, že v súčasnosti ho živí jeho matka.
Na pojednávanie konanom dňa 5.2.2015 sa otec bez ospravedlnenia nedostavil, napriek tomu, že termín
pojednávania bral na vedomie na pojednávaní konanom dňa 7.11.2014, preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.Z lustrácie v Sociálnej poisťovni a správ jednotlivých zamestnávateľov vyplýva, že v rokoch 2006-2007

otec pracoval v spol. I. J.. J. S..Z.., následne v roku 2007 v spol. E. J..S..Z.., v roku 2010-2011 v J.. G.
J..S..Z.., v roku 2013 v spoločnosti G. E. J..S..Z.. a aktuálne na základe dohody o pracovnej činnosti
vykonáva činnosť pre spol. W. G. J..S..Z... Súd oboznámil správu zamestnávateľa I., z ktorej vyplýva,
že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol ukončený dohodou a následne otec pracoval pre túto
spoločnosť na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú. Z odpisov mzdových listín vyplýva,

žečistápriemernámesačnámzdazaobdobie,kedyotecpracovalvtejtospoločnostibola12.260,-Sk.Zo
správy spoločnosti G. E. J..S..Z.. vyplýva, že priemerný čistý príjem otca činil 380,- eur mesačne, pričom
zamestnaný bol na dohodu. Tento zamestnávateľ neuviedol dôvod ukončenia pracovného pomeru.
Spoločnosť G. J..S..Z.. oznámila súdu, že čistý priemerný mesačný príjem otca činil 433,- eur, pričom
pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy bol ukončený dohodou na podnet zamestnanca, následne
otec pracoval u tohto zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti, kde pracovný pomer bol

ukončený po uplynutí určenej doby a dosahoval príjem 91,76 eur. Zo správy spoločnosti W. G. vyplýva,
že priemerná mzda otca činila 349,- eur, dôvod ukončenia pracovného pomeru zamestnávateľovi nie je
známy, nakoľko došlo k ukončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe a vzhľadom na uplynulý čas
sa k tomuto zamestnávateľ nevedel vyjadriť.

Z odpisov mzdových listov u zamestnávateľa W. G. J..S..Z.. vyplýva, že za obdobie 1-10/2014 otec
dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 71,21 eur.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 8.8.2014 vyplýva, že mal. P. ukončil v júni 2014 deviaty ročník
Základnej školy v P., pričom v septembri 2014 nastupuje do 1. ročníka Strednej odbornej školy R. P., K..
Z. Č.. X. Počas výkonu základného vzdelávania sa maloletý stravoval v jedálni zariadenia s potrebou
úhradysumy25,-eurmesačne.Zároveňnavštevovalfutbalovýkrúžokvrámcikošickéhohádzanárskeho
klubu aj tréningy hádzanej, v súvislosti s čím matka zabezpečovala úhradu platieb v celkovej výške 15,-

eur mesačne. Na začiatku školského roka synovi hradila povinné jednorazové školské poplatky a nákup
pomôcok, či učebníc na vyučovanie v celkovej sume 70, -eur. Ďalej matka uviedla náklady na ochranné
pomôcky vo výške cca 50,- eur ako aj náklady na doučovanie AJ vo výške 20, -eur mesačne. Matka
hradí maloletému nákup MHD lístkov v sume 10,- eur mesačne, platby životného poistenia v sume 130,-
eur mesačne, kredit mobilného telefónu v sume 5,- eur mesačne a poskytuje vreckové v sume 20,- eur

mesačne. V súvislosti s jeho kožným problémom matka zakupuje krém vo výške 30, -eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa§62ods.1,2,3,4,5 Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V tomto konkrétnom prípade sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti určenej otcovi
naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 3.2.2000, preto súd skúmal, či sú splnené
podmienky, za ktorých by súd mohol jej návrhu úplne, alebo čiastočne vyhovieť. Súd tu poukazuje na tú
skutočnosť,ževsúladescitovanýmzákonnýmustanovením§78Zákonaorodine,jemožnéprávoplatné
rozhodnutie o výživnom zmeniť, avšak iba v prípade, ak dôjde k takej závažnej zmene pomerov na
strane niektorého z účastníkov (povinný rodič, dieťa alebo rodič, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa

nachádza), ktorá sa podstatným spôsobom odrazí v jeho aktuálnej situácii. Súd všetky tieto zmeny
skúma komplexne a tak to urobil aj v tomto konkrétnom prípade. V prvom rade súd poukazuje na tú
skutočnosť, že za podstatnú zmenu, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti súd jednoznačne
považuje zvýšenie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa v dôsledku plynutia dlhého obdobia od poslednej
úpravy (posledná úprava je z r. 2000, t.j. uplynulo už cca 15 rokov), s čím súvisí aj tá skutočnosť, že

v čase predchádzajúceho rozhodovania dieťa bolo v celodennej starostlivosti matky, malo dva roky a
aktuálne je P. žiakom prvého ročníka strednej školy, čo jednoznačne nasvedčuje výraznému zvýšeniu
výdajov spojených s jeho osobnou starostlivosťou.

Nakoľko zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné posudzovať súčasne s posúdením

aktuálnych zárobkových a majetkových pomerov otca, súd skúmal aj tie, pričom poukazuje na vyššie
popísané dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že aj keď otec aktuálne vykonáva iba prácu
na základe dohody o pracovnej činnosti, k zhoršeniu jeho majetkových pomerov - príjmov došlo
jednoznačne aj v dôsledku jeho správania sa, keďže tak, ako to vyplynulo zo správ jednotlivých
predchádzajúcich zamestnávateľov, opakovane došlo k ukončeniu pracovného pomeru z dôvodov

bez toho, žeby sa jednalo o dôvody na strane zamestnávateľa. Súd teda musel prihliadnuť aj na tú
skutočnosť, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania - zárobku a posudzoval
jeho situáciu tak, aký príjem by mohol dosahovať u predchádzajúcich zamestnávateľov, zohľadniac ich
správy o otcom dosahovaných priemerných príjmov.

Súd zároveň zohľadnil, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére T., F.. R. S. XXXX, kde
súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že aj na túto mladšiu dcéru otec uhrádza výživné vo vyššej
výške, ako bolo pôvodne stanovené na P. (podľa vyjadrenia otca sa jedná o vyživovaciu povinnosť v
sume 50,- eur, aj keď otec túto skutočnosť ničím nezdokladoval).

Ďalej súd zohľadnil zmenu situácie na strane matky, ktorej vznikli ďalšie dve vyživovacie povinnosti
voči synovi L. F.. XXXX I. C. E.S. F.. XXXX a zároveň zohľadnil, že uzatvorila manželstvo (manžel je
nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi).

S poukazom na vyššie uvedené úvahy súd bol toho názoru, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu

povinnosť otca zo sumy 39,83 eur na sumu 70,- eur mesačne, počnúc dňom, 1.2.2015 (od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení rozsudku tak, ako to navrhovala matka) do budúcna, čím
zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 27P/486/1999-33 zo dňa 3.2.2000. Súd dopĺňa, že na
základe vykonaného dokazovania mal za to, že nemohlo dôjsť k výraznejšiemu zvýšeniu až na matkou
navrhovanú sumu 150,- eur mesačne s poukazom na aktuálne pomery otca.

O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).