Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Jozef Engel
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Cb/83/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304114935
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8304114935.45
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu MONTEKOS spol. s
r.o., Mierová 13, 066 01 Humenné, IČO: 31695612, zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišínom, advokátom
so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov proti žalovanému Obec Brekov, 066 01 Brekov, IČO: 322831,
zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad
Topľou o zaplatenie 200593,54 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2004 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 200593,54
eur (pôvodne 6043081,20 Sk) s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 12.5.2004 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 22.9.1997 uzatvoril s odporcom zmluvu o dielo č.1997, ktorej predmetom bola
realizácia líniovej stavby „Kanalizácia Brekov“, pričom cena diela bola určená vo výške 37000000,-
Sk, t.j. 1228175 eur. Listom zo dňa 04.3.2002 žalovaný od predmetnej zmluvy odstúpil, pričom na
toto jednostranné odstúpenie neboli splnené zákonom stanovené podmienky a teda odstúpenie od
zmluvy žalovaným je neodôvodnené. Omeškanie s plnením záväzku v dohodnutej zmluvnej lehote bolo
spôsobené výlučne žalovaným, ktorý nemal záujem o dokončenie diela žalobcom a naďalej trval na
vyhlásenej verejnej súťaži. Podľa čl. VI. Zmluvy, bod 6.1 v prípade porušenia zmluvy sa objednávateľ
zaväzuje uhradiť zhotoviteľovi diela vzniknuté náklady + 20% ušlého zisku. Dňa 02.02.2004 preto vyzval
žalovaného na zaplatenie 6043081,20 Sk z titulu odstúpenia od zmluvy.
Rozsudkom č.k. 15Cb 83/04-65 zo dňa 12.5.2005 súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na základe
odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Cob 66/05-108 zo dňa 16.11.2005 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa pokynov odvolacieho súdu
úlohou súdu prvého stupňa bolo vyzvať žalobcu, aby svoju žalobu v zmysle § 43 ods.1, O.s.p. doplnil
a úplne jasne opísal skutkový stav takým, spôsobom, aby tento bolo možné podriadiť pod príslušnú
právnu normu, pretože zo žaloby nie je zrejmé akého nároku sa žalobca vlastne domáha, keď na
jednej strane hovorí o zmluvnej pokute a na strane druhej o zaplatení odstupného, pričom ide o
dva rôzne nároky, rozdielne právne inštitúty, ktoré nielen vznikajú rozdielnym spôsobom ale majú aj
rozdielne dôsledky na trvanie záväzkových vzťahov. V prípade, ak sa žalobca domáha zmluvnej pokuty
v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka je potom potrebné skúmať, či boli splnené podmienky, ktoré
sú v tomto ustanovení uvedené. Pokiaľ by žalobca považoval odstúpenie od zmluvy žalovaným za
porušenie zmluvnej povinnosti, na základe ktorej by sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, toto nie
je možné, pretože zákon odstúpenie od zmluvy pripúšťa a dôvodné odstúpenie od zmluvy jednouzo zmluvných strán nie je možno chápať ako porušenie zmluvnej povinnosti. V tejto súvislosti bude
úlohou prvostupňového súdu skúmať aj to, či dôvodne a účinne došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany
žalovaného.
Žalobca následne doplnil a upresnil svoju žalobu a to tak, že v tomto konaní sa domáha zaplatenia
zmluvnej pokuty dohodnutej medzi zmluvnými stranami v článku VI. bod 6.1 Zmluvy o dielo č.1997,
pretože žalovaný ako objednávateľ nemal právo od zmluvy odstúpiť a odstúpenie od zmluvy zo strany
žalovaného nebolo dôvodné a účinné.
Rozsudkom č.k. 15Cb/83/2004-328 zo dňa 7.4.2011 súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému trovy konania.
Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Cob/55/2011-398 zo dňa
29.3.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav.
Z obsahu žaloby a z prednesu zástupcu žalobcu vyplýva, že dňa 22.9.1997 žalobca uzavrel ako
zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 1997, predmetom ktorej bola realizácia
líniovej stavby „Kanalizácie Brekov“. Cena diela bola dohodnutá v zmysle súťažného návrhu na
37000000,-Sk vrátane DPH. Bolo dohodnuté, že stavebné práce začnú do troch dní od termínu
odovzdania staveniska a celková doba výstavby bude 32 mesiacov. Stavenisko bolo žalobcovi
zápisnične odovzdané dňa 12.11.1998 a teda mala byť ukončená 12.7.2001. Oznámením zo dňa
04.3.2002 žalovaný žalobcovi oznámil, že vzhľadom k tomu, že po začatí prác sa zhotoviteľ dostal do
omeškania a viackrát sa dohodli nové termíny dokončenia, z ktorých ani jeden zhotoviteľ nedodržal ako
aj kvôli jeho neochote rešpektovať akékoľvek dohodnuté termíny, netrvá na dokončení diela a odstupuje
od zmluvy. Doručenie tohto oznámenia o odstúpení od zmluvy žalobca potvrdil.
Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný bol počas prác vykonávaných žalobcom na
základe zmluvy o dielo č.1997 opakovane v omeškaní s uhrádzaním čiastkových faktúr, ktorými žalobca
fakturoval vykonané práce.
Žalobca sa teda v tomto konaní domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty dohodnutej medzi zmluvnými
stranami v článku VI. bod 6.1 Zmluvy o dielo č.1997, pretože žalovaný ako objednávateľ nemal právo
od zmluvy odstúpiť a odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného nebolo dôvodné a účinné.
Žalovaný žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Z jeho strany došlo k účinnému a správnemu odstúpeniu
odzmluvy,čokonštatujeajKrajskýsúdvPrešovevosvojomrozsudkuapretožalobcavžiadnomprípade
nemá právo na zmluvnú pokutu. On od zmluvy odstúpil dôvodne. Žalobca nikdy nenapadol, že by zo
strany žalovaného došlo k neplatnému zrušeniu zmluvy o dielo. Podľa zmluvy v prípade jej zrušenia
sa objednávateľ zaviazal uhradiť zhotoviteľovi vzniknuté náklady plus 20% ušlého zisku. Zhotoviteľovi
však žiadne náklady nevznikli a pokiaľ ide o ušlý zisk, pri rozpočtovom objeme stavby okolo 30000000,-
Sk nemôže byť ušlý zisk 6000000,-Sk. Podľa jeho zistení priemerná miera zisku v stavebníctve v roku
2003 sa pohybovala asi na úrovni 10% a ak aj by žalobca nejaký nárok mal, tak by to bol nárok na jednu
pätinu z priemernej miery zisku.
Z obsahu Zmluvy o dielo č. 1197 zo dňa 22.9.1997 vyplýva, že predmetnou zmluvou žalovaný ako
objednávateľ si objednal u žalobcu ako zhotoviteľa vykonanie predmetu zmluvy uvedeného článku II
„Kanalizácia obce Brekov.“PodľačlánkuVIbod6.1Zmluvyvprípadezrušeniazmluvysaobjednávateľzaviazaluhradiťzhotoviteľovi
vzniknuté náklady + 20 % ušlého zisku.
Z obsahu listu JUDr. Miloša Kaščáka, advokátska kancelária, Vranov nad Topľou zo dňa 4.3.2002
vyplýva, že predmetným listom bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný kvôli neochote žalobcu
rešpektovať akékoľvek dohodnuté termíny netrval na dokončení diela a odstúpil od zmluvy.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.
Podľa § 37 ods.1, Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 345 ods.1, Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane
v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Podľa § 575 ods.1, Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.
Podľa § 354 Obchodného zákonníka pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti
nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.
Podľa § 351 ods.1, Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa odseku 2, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie
vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak
ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.
Podľa § 544 ods.1, Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa odseku 2, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje, že pre platnosť záväzku o zmluvnej
pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty
alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť
určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje.Predmetom nároku žalobcu bola zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o dielo medzi účastníkmi konania,
pričom žalobca počas konania poukazoval na to, že žalovaný nemohol od zmluvy odstúpiť resp. odstúpil
neúčinne.
V danom prípade bolo preukázané, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa nedošlo jeho zavinením k
podstatnému porušeniu jeho zmluvnej povinnosti, omeškanie so zhotovením diela teda nespôsobil
žalobca, preto objednávateľ v zmysle § 345 ods.1, Obchodného zákonníka nemohol od zmluvy odstúpiť
a teda súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a teda
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty.
Krajský súdu v Prešove v uznesení č.k. 3Cob/55/2009-356 zo dňa 25.5.2010 konštatuje, že aj
keby nebolo možné odstúpenie od zmluvy objednávateľom zo dňa 04.3.2002 považovať za účinné,
objednávateľ uzatvoril novú zmluvu o dielo, týkajúcu sa toho istého predmetu diela a to s obchodnou
spoločnosťou BENSTAV s.r.o., Brekov a teda zo strany zhotoviteľa, v tomto konaní žalobcu nastala
nemožnosť plnenia v zmysle § 575 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 352 a nasl. Obchodného
zákonníka.
Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa
však netýka nároku na náhradu škody ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a nezaniká
ani povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Ako už bolo vyššie konštatované objednávateľ Obec Brekov nemohla od zmluvy o dielo účinne
odstúpiť, pretože zhotoviteľ diela neporušil podstatným spôsobom svoje zmluvné povinnosti. V dôsledku
skutočnosti, že objednávateľ, v tomto konaní žalovaný, uzatvoril novú zmluvu o dielo na rovnaký
predmet plnenia však došlo k nemožnosti plnenia zo strany zhotoviteľa a nastali tak účinky podľa § 351
Obchodného zákonníka a teda vznikol žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu.
Takakotovyplývazustanovenia§544Občianskehozákonníkadohodaozmluvnejpokutetedamusíbyť
uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia.
Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách či zlomkom
ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob jej určenia
však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola
zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná.
Pre prípad „zrušenia zmluvy“ objednávateľom zmluvné strany v článku VI. bod 6.1 zmluvy dohodli
sankciu - zmluvnú pokutu vo výške predstavujúcej vzniknuté náklady žalobcu a 20% jeho ušlého zisku.
Ako už bolo vyššie uvedené výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo ako pevnú sumu, prípadne
vpercentách,čizlomkomzceny,aleboajakosumu,ktorásamôžeurčitýmspôsobomopakovať.Žalobca
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 200593,54 eur (pôvodne 6043081,20 Sk) ako 20%
ušlého zisku, pričom pri výpočte tohto ušlého zisku vychádzal z dohodnutej ceny diela 34905660,-Sk
(bez DPH) od ktorej odpočítal sumy zaplatené mu žalovaným alebo vymáhané vo výške 4690214,-Sk a
z rozdielu, t.j. zo sumy 30215446,-Sk vyrátal 20%. Súd musí prisvedčiť žalovanému, že hodnota diela,
z ktorej žalobca pri výpočte zmluvnej pokuty vychádzal v žiadnom prípade nie je jeho ušlým ziskom, no
aj odhliadnuc od tejto skutočnosti, musel konštatovať, že dojednanie zmluvy o výške zmluvnej pokuty
je aj v tejto časti neurčité a nejasné. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázané
zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti, t.j. porušenia povinnosti. Ušlý zisk
je kategóriou, ktorá sa v obchodných vzťahoch používa v súvislosti s náhradou škody a ktorý sa uhrádza
spolu so skutočnou vzniknutou škodou. Je to samostatná kategória, ktorú je povinný nahradiť ten, kto
poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, pričom ide o objektívnu zodpovednosť. Zmluvná pokuta
plní v obchodných vzťahoch niekoľko funkcií a to funkciu zabezpečovaciu, prevenčnú, uhradzovaciu
ako aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Už zo samotných týchto funkcií zmluvnej pokuty vyplýva
pre zmluvné strany potreba jej jednoznačného, určitého a zrozumiteľného určenia, čo v prípade ak je
dohodnutá ako v tomto prípade percentom „ušlého zisku“, ktorý nie je daný, určite nie je splnené.Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje článok VI 6.1 zmluvy o dielo uzavretej medzi
účastníkmi konania týkajúci sa výšky zmluvnej pokuty za neurčitý, a teda podľa § 37 Občianskeho
zákonníka aj za neplatný.
Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a o týchto bude rozhodnuté po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.