Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3MCdo/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811207581
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5811207581.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Pozemkového spoločenstva urbarialistov
Hruštín, so sídlom v Hruštíne, Radzovka č. 971/3A, IČO: 17066875, proti žalovanému Lesy Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, IČO: 36038351, zastúpenému
JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej, Námestie Slobody č. 2, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8 C 146/2011, o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo z 19. júna 2012 č.k. 8 C 146/2011-162, takto

r o z h o d o l :

Mimoriadne dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením z 19. júna 2012 č.k. 8 C 146/2011-162 konanie zastavil podľa § 96

ods. 1 O.s.p. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 159,17 €.
Výrok o náhrade o trov konania odôvodnil poukázaním na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., a to, že žalobca
späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Výšku trov právneho zastúpenia určil podľa § 11
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len „vyhláška“).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu
žalovaného napadol vyššie uvedené uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania

mimoriadnym dovolaním. Uviedol, že predmet sporu bol v danej veci oceniteľný peniazmi, preto okresný
súd pri priznávaní náhrady trov konania nemal aplikovať § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, ale mal
vychádzať z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 vyhlášky. Generálny prokurátor považoval za nesprávny
názor okresného súdu, že pri skúmaní, či predmet konania je alebo nie je oceniteľný peniazmi, treba
ustanovenia § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 vyhlášky vykladať konformne s poplatkovým zákonom. Nie je totiž
možné miešať povinnosti ukladané právnymi normami upravujúcimi verejnoprávne (poplatkové) vzťahy

s nárokmi vyplývajúcimi zo súkromnoprávnych (vlastníckych) vzťahov. Uznesenie okresného súdu v
napadnutom výroku žiadal preto zrušiť (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Poukázal na to, že
žalovaný nebol vôbec v konaní úspešný, lebo žalobu vzal späť ešte pred prvým pojednávaním a nebolo
preto potrebné, aby sa k veci žalovaný vyjadroval.

Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom generálneho prokurátora. Žiadal

mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či je mimoriadne dovolanie procesne prípustné.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu
alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený
zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,
podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 O.s.p.). Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka
od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.).

1. So zreteľom na nejednotnosť rozhodovania senátov občianskoprávneho kolégia pri aplikácií

ustanovenia § 243e ods. 1 O.s.p. (najmä v otázke, proti ktorým rozhodnutiam súdu je prípustné
mimoriadne dovolanie a či je tento opravný prostriedok prípustný aj vtedy, keď účastník sám predtým
nevyužil všetky dostupné opravné prostriedky) prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu v
minulosti stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 36/2008. Právna veta tohto stanoviska, ktoré zdôraznilo predovšetkým

účel mimoriadneho dovolania a vychádzalo najmä z doslovného textu právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom súdnom poriadku, znie: „Podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie
je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Mimoriadnym dovolaním
v zmysle § 243e O.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého
stupňa“.

2. Obdobne, za účelom prekonania nejednotnosti rozhodovania, prijal Ústavný súd Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) 18. marca 2015 pod sp. zn. PL.z. 3/2015 zjednocujúce stanovisko, v
zmysle ktorého: „Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím,
zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)
ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného

generálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná
za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných
prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov“.

3. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných

prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci
svojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu
opätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci
oproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne

rozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej
istoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo
dochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [viď napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku
2010)]. Právoplatnosť rozhodnutia súdu môže byť prelomená len výnimočne a výlučne iba za účelom
zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku

2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, nie však z dôvodu právnej čistoty
(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).

ESĽP na tieto predpoklady prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov opätovne poukázal v
rozhodnutiach z 9. júna 2015 vo veciach DRAFT-OVA, a.s. proti Slovenskej republike, PSMA, s.r.o. proti
Slovenskej republike a COMPCAR, s.r.o. proti Slovenskej republike.4. Judikatúra najvyššieho súdu, vrátane ním prijatých stanovísk, nie je bez vývoja. Nie je vylúčené, aby
aj pri nezmenenej právnej úprave, prípadne s ohľadom na nové právne náhľady alebo interpretačné
východiská samotného najvyššieho súdu, bola nielen spresňovaná či doplňovaná, ale tiež menená.

V preskúmavanej veci sa senát 3 C najvyššieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v tejto veci, odchyľuje
od stanoviska R 36/2008 s vedomím, že k „prekonaniu“ tohto stanoviska môže dôjsť iba osobitným
procesom predpokladaným v § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Senát 3 C najvyššieho súdu pri rozhodovaní v danej veci - na rozdiel od uvedeného stanoviska (aj
s prihliadnutím na dôvody uvedené v bodoch 2. a 3.) - akcentuje predovšetkým miesto, ktoré má

mimoriadne dovolanie v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania. Na bližšie
odôvodnenie odklonenia sa od predmetného stanoviska uvádza nasledovné:

I keď to v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich riadne a mimoriadne opravné
prostriedky nie je výslovne uvedené, predsa len je z nich zrejmá zásada, že je na účastníkovi, ktorý
je nespokojný s konaním alebo rozhodovaním súdu, aby sám, z vlastnej iniciatívy, svojimi procesnými

úkonmi a v logickom slede zohľadňujúcom stav, do ktorého sa konanie dostalo, využil postupne - až
po najvyššiu úroveň - všetky procesné prostriedky nápravy (opravné prostriedky), ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok.

Mimoriadne dovolanie je (mimoriadny) opravný prostriedok, ktorý smeruje proti rozhodnutiu súdu, ktoré
už nadobudlo právoplatnosť a vykazuje atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (§ 159 ods. 1 O.s.p.). V

konaní o mimoriadnom dovolaní dochádza preto k stretu dvoch základných práv (ústavných princípov).
Ide jednak o právo na spravodlivý súdny proces, jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho
štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy,
ktorý do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy, treba mať
v konaní o mimoriadnom dovolaní na zreteli vzájomný vzťah oboch týchto ustanovení. Daná procesná

situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov tak, aby boli zachované
označené ústavné práva (m. m. I. ÚS 252/05 a tiež IV. ÚS 481/2011).

Pri rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní nemožno brať na zreteľ len generálnym prokurátorom
namietané porušenie zákona, lebo je potrebné zachovať ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi
právom na spravodlivé súdne konanie a ústavným princípom právnej istoty. Právo na spravodlivý

súdny proces treba pritom vnímať ako právo, ktoré sa netýka len jedného z účastníkov konania (jednej
procesnej strany) a sleduje len jeho práva a oprávnené záujmy; právo na spravodlivý súdny proces sa
viaže na občianske súdne konanie ako celok a právne postavenie všetkých jeho účastníkov rovnako.

Najvyšší súd pri riešení otázky prípustnosti mimoriadneho dovolania musí dať prednosť ústavnému
princípu právnej istoty vtedy, keď účastník sám nevyužil všetky dostupné procesné prostriedky

poskytované právnym poriadkom za účelom nápravy konania alebo rozhodovania súdov a zostal v
tomto smere pasívny. To rovnako platí vtedy, keď sa účastník občianskeho súdneho konania sám
svojim procesným úkonom (napríklad vzdaním sa odvolania) zbavil možnosti podať dostupný opravný
prostriedok. V oboch týchto prípadoch je procesná aktivita generálneho prokurátora podávajúceho
mimoriadne dovolanie neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v ustanoveniach

§ 243e až § 243j O.s.p.

5. V danom prípade generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním uznesenie okresného súdu
vo výroku o trovách konania. Zo spisu vyplýva, že žalovaný tento výrok nenapadol odvolaním.Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní podnecovateľ mimoriadneho dovolania (žalovaný) nevyužil
dostupný opravný prostriedok, najvyšší súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v danom
prípade procesne neprípustné.

6. So zreteľom na to najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243i
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).

Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť
trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal
podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dal
podnet na mimoriadne dovolanie žalovaný. Žalobca nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania o

mimoriadnom dovolaní; najvyšší súd mu preto nepriznal náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní
(§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.