Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26CbPv/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228815
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:1210228815.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom, v právnej veci žalobcu: TJ

ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s.r.o., Rastislavova 104, 040 01 Košice, IČO: 36 197 181, zast. JUDr.
Miroslavom Verebom, advokátom, Šoltésovej č. 5, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. U. S. Steel Košice,
s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222, 2. OBAL-SERVIS, a.s. Košice, Vstupný
areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 31 653 847, 3. STROJZVAR BaP spol. s r.o., Nevädzová 3/1163,
040 01 Košice, IČO: 36 210 986 v konaní o ochranu proti nekalosúťažnému konaniu takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému v 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 4 834,10

EUR, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 3. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenousúdudňa23.12.2010žalobcažiadal,abysúduložilžalovanýmv1.až3.radezaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu škody vo výške 906,99 EUR a primerané zadosťučinenie vo
výške 230 256 EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že dňom 31.12.2007 skončila platnosť zmluvy číslo obchodného prípadu: CE
007C0097, ktorá bola uzavretá dňa 28.12.2006 na obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 so žalovaným v
1. rade. Týmto dňom žalobca skončil s výkonmi uvedenými v čl. II ods. 1 citovanej zmluvy ( poskytovanie
služiebvprofesiách:žeriavnik,žeriavnik-viazač,viazač-nakladač,viazač-vodičvysokozdvižnéhovozíka,
viazač-vodičmultikáry)vprospechžalovanéhov1.rade.Skutočnosť,žesožalobcomžalovanýv1.rade

neuzatvorí novú zmluvu na rok 2008 sa žalobca dozvedel až v priebehu decembra 2007 neoficiálnym
spôsobom. Tieto výkony poskytoval žalobca opakovane pre žalovaného v 1. rade nepretržite od
roku 2000 na základe ročných zmlúv. Už niekoľko rokov pred skončením prác pre žalovaného v 1.
rade boli snahy zo strany rôznych spoločností, ktoré poskytovali alebo chceli poskytovať tieto služby,
aby žalobcovi prebrali výkony. Problém bol však v tom, že oni nechceli len výkony, ktoré by po
určitých intervenciách aj dostali, ale chceli aj zamestnancov žalobcu, pretože ich jednak nemali a
jednak vyškolenie a zapracovanie nových zamestnancov by trvalo určitý čas, pričom výkony sa musia

poskytovať nepretržite, keďže nepretržitá prevádzka žalovaného v 1. rade sa bez týchto výkonov
nedokáže zaobísť ani hodinu. Preto boli zamestnanci žalobcu pre nich nevyhnutní minimálne do doby,kedy by si zabezpečili iných zamestnancov. Avšak získať takých zamestnancov bol vždy veľký problém.
Aj žalobcovi trvalo niekoľko rokov, kým si vychoval a odborne vyškolil potrebných zamestnancov.
Na základe listu žalobcu zo dňa 11.12.2007 sa uskutočnilo dňa 14.12.2007 stretnutie s prezidentom

spoločnosti žalovaného v 1. rade a s jeho viceprezidentom pre výrobu z dôvodu, že sa opakujú praktiky
z predchádzajúcich rokov, ale s tým rozdielom, že vtedy sa uskutočnilo výberové konanie a vraj pre rok
2008 nebude výberové konanie. Prezident žalovaného v1. rade stretnutie uzavrel s tým, že v mesiaci
3/2007 bol prijatý predpis, na základe ktorého hore označené profesie môžu vykonávať len kmeňový
zamestnanci žalovaného v 1. rade. Uvedené tvrdenie nezodpovedalo skutočnosti, pretože žiadny taký

predpis nebol vydaný a žalobca už vtedy vedel, že niektorých jeho zamestnancov verbujú žalovaní v 2.
a 3. rade, ktorí sú samostatnými spoločnosťami. Dňa 5.12.2007 uverejnil žalovaný v 2. rade inzerát, že
príjmedopracovnéhopomeružeriavnikov.Anizamestnancižalobcu,ktorímalipracovnézmluvynadobu
určitú, nereagovali na tento inzerát. Keďže žalovaný v 2. rade nezískal na základe inzercie potrebný
počet žeriavnikov, začali jeho zamestnanci v spolupráci s majstrami a predákmi žalovaného v 1. rade
( A.. D., A.. Y. ) hromadne posielať zamestnancov žalobcu počas ich zmien do sídla žalovaného v 1. a 2.

rade, kde im dávali žiadosti o prijatie. Každého zamestnanca žalobcu, o ktorého mali záujem, telefonicky
kontaktovali s tým, že žalobca už nebude pracovať v U. S. Steele, ale oni ho zamestnajú, len musia
mať vybavené do 21.12.2008 ( tu zrejme došlo k chybe a mal byť uvedený dátum 21.12.2007 ) vstupné
prehliadky. Na zamestnancov žalobcu bol týmto spôsobom zo strany žalovaných v 1. až 3. rade vyvíjaný
psychický nátlak, že ak si nepôjdu vybavovať „papier“, tak budú bez roboty. Od uvedeného obdobia

začali zamestnanci žalobcu robiť „absencie“, odchádzali počas pracovnej doby zo svojich pracovísk so
súhlasom zamestnancov žalovaného v 1. rade. V dňoch 27. a 28.12.2007 mali zamestnanci žalobcu
stretnutia so zástupcami žalovaných v 1. až 3. rade, kde im bolo povedané, že od 1.1.2008 budú
mať predĺžené IDK ( identifikačné karty ) minimálne do 10.1.2008. Napriek ukončeniu citovanej zmluvy
žalobcazistil,žežalovanív1.až3.radesipodohoderozdelilijehozamestnancovanapokynžalovaného

v1.rade spoločnosťU.S.SteelKošice-SBS,s.r.o.(ktorejžalovanýv1.radejemajoritnýmspoločníkom
a ktorá

vydáva všetky druhy IDK pre všetky osoby vstupujúce na územie USSK ) po dátume 1.1.2008 umožnila
vstup zamestnancom žalobcu v počte 20 do areálu žalovaného v 1. rade, a to na základe IDK vydaných
na rok 2007. Spoločnosť U. S. Steel Košice - SBS, s.r.o. mala

k dispozícii všetky osobné údaje zamestnancov žalobcu vrátane telefónnych čísiel. Nakoľko žalobca v
roku 2008 ešte mesiac poskytoval výkony na inej prevádzke v areáli žalovaného v 1. rade, tak majsterka
A..A.spolusA..Z.,ktorýjemanažérompreslužby,vykonalidňa1.1.2008pravidelnúkontrolupracoviska
a areálu žalobcu. Pri kontrole zistili, že zamestnanci žalobcu sa pohybujú po bývalých pracoviskách
žalobcu v pracovnom odeve s označením žalobcu. Na otázku majsterky, čo tam robia, odpovedali, že

pracujú pre žalovaných v 1. až 3. rade a do areálu chodia na karty žalobcu. Po zistení tejto skutočnosti
štatutárna zástupkyňa žalobcu bola dňa 2.1.2008 spolu s majsterkou na bývalých pracoviskách žalobcu,
kde videla zamestnancov žalobcu, ktorí sa mali v tom čase nachádzať v sídle žalobcu na Rastislavovej
ul. č. 104 v Košiciach, ako pracujú v pracovných odevoch žalobcu s označením TJ ŠPORTVÝROBA
KOŠICE s.r.o. na ich pôvodných miestach. Žalovaný v 1. rade by bez zamestnancov žalobu nevedel

pokryť odo dňa 1.1.2008 ani jednu z pracovných zmien v nepretržitej prevádzke. Žalovaní v 1. až 3. rade
mali eminentný záujem o zamestnancov žalobcu, pretože vedeli, že žalobca ako jediný, kto poskytoval
výkony žeriavnikov, mal všetky doklady v 100% poriadku a v mesiaci jún 2007 bol vyhodnotený ako
dodávateľ kategórie „A“. Svojím konaním žalovaní v 1. až 3. rade spôsobili žalobcovi vážne existenčné
problémy, pretože tieto výkony tvorili 90% všetkých jeho výkonov. Tieto výkony nemohli nahradiť prácou

pre iné spoločnosti, pretože zamestnancom žalobcu bol bez súhlasu konateľa žalobcu umožnený vstup
do areálu U. S. Steelu a ani po liste zo dňa 14.1.2008 nedošlo k náprave.

Neinformovanie žalobcu zo strany žalovaného v 1. rade o neuzavretí zmluvy na rok 2008, dohoda o
rozdelení jeho zamestnancov medzi žalovanými v 1. až 3. rade, hoci títo mali platne uzavreté pracovné
zmluvy na plný týždenný pracovný čas so žalobcom, umožnenie vstupu zamestnancom žalobcu po

dátume 1.1.2008 na IDK vydané na rok 2007 pre žalobcu a vedomé umožnenie vykonávania práce
týmito zamestnancami formálne pod hlavičkou žalovaných v 1. až 3. rade žalobca považuje za vopred
pripravené úmyselné konanie, ktoré napĺňa znaky nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly.
Konaním žalovaných v 1. až 3. rade vznikla žalobcovi škoda vo výške 906,99 EUR, ktorá spočíva
v tom, že za zamestnancov žalobcu v počte 20, s ktorými pre úmyselné absencie ukončil pracovné

pomery k dátumu 29.2.2008, musel odvádzať zákonné odvody vo výške 906,99 EUR, hoci prácu zaobdobie od 1.1.2008 do 29.2.2008 vykonávali pre žalovaných v 1. až 3. rade. Vzhľadom na to, že
v prípade opísaného konania žalovaných v 1. až 3. rade sa jedná o úmyselné konanie v rozpore s
dobrými mravmi v rámci hospodárskej súťaže s cieľom získania zákazky na úkor žalobcu, hoci nemali

zabezpečenú kvalifikovanú pracovnú silu v zmysle príslušných právnych predpisov, žalobca požaduje
primerané zadosťučinenie na úrovni čistého ročného zisku v zmysle zmluvy so žalovaným v 1. rade na
rok 2006 vo výške 230 256 EUR. Pri výpočte primeraného zadosťučinenia vychádzal z účtovných údajov
roka 2006, pretože v roku 2007 z dôvodu absencií zamestnancov žalobcu v priebehu mesiaca december
2007 nedosiahli naplánované výkony, pričom tieto absencie boli spôsobené konaním žalovaných v 1.

až 3. rade.

Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil v žalobe tieto dôkazy: dopyt č. AN117C60292/3011,
Zmluva číslo obch. prípadu“ CE 007C70097, IDK karty zamestnancov žalobcu, ktorí boli vpustení po
1.1.2008 do areálu, list zo dňa 14.12.2005, list zo dňa 2.2.2007, list zo dňa 11.12.2007, list zo dňa
14.1.2008, inzercia OCEĽ VÝCHODU zo dňa 5.12.2007, list zo dňa 06.2007, výsluch L.. Z., výsluch
svedkov A. Z. a O. A., výpočet odvodu na zdravotné poistenie a rozbor nákladov a výnosov Expedícia

za rok 2006.

Žalovaný v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 10.10.2013 uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený
nárok, považuje ho za neopodstatnený a navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.Vrozhodnomobdobímalakododávateľpodpísanúsožalovanýmv1.radeRámcovúzmluvuč.
08/2006. Predmet zmluvy bol definovaný v čl. I. Tvrdil, že poskytoval výkony žeriavnikov pre žalovaného

v 1. rade v rozsahu podľa požiadaviek a uváženia objednávateľa a záväzok dodávateľa bol dodať
objednávateľovi požadované služby - výkony a počet žeriavnikov. Počas doby platnosti Rámcovej
zmluvy č. 08/2006 sa rozsah výkonov žeriavnikov a ich počty , ktoré žalovaný v 2. rade poskytoval pre
žalovaného v 1. rade menili. Potvrdil, že dňa 5.12.2007 zverejnil v tlači inzerát , že príjme do pracovného
pomeru žeriavnikov. Takýto postup zvolil za účelom plnenia predmetu Rámcovej zmluvy č. 08/2006 ,

nakoľko v budúcom období očakával zvýšené požiadavky na výkony a počty žeriavnikov na základe
rozhodnutie žalovaného v 1. rade riešiť požadované výkony prevažne prostredníctvom svojej dcérskej
spoločnosti t.j. žalovaného v 2. rade, ktorý ich má v predmete podnikateľskej činnosti. Na inzerát sa
prihlásilo celkom 48 záujemcov. Z uvedeného počtu po 5 zamestnancov žalobcu. Za účelom dodržania
interných predpisov v oblasti ľudských zdrojov bolo nutné na spoločnosti realizovať tzv. assessment -

zisťovanie nadodborných zručností a riadený výber na pozíciu žeriavnik. Assessment bol realizovaný
v mesiaci február 2008 z dôvodu veľkého počtu záujemcov v šiestich termínoch. Až na základe
výsledkov assessmentu bol s úspešnými uchádzačmi uzatvorený pracovný pomer. Medzi úspešnými
uchádzačmi boli aj piati bývalí zamestnanci žalobcu, s ktorými bol uzatvorený pracovný pomer. Takýto
spôsob prijímania nových zamestnancov je legálny a u žalovaného v 2. rade zaužívaný. Zverejnením

inzerátu v tlači žalovaný v 2. rade nič nezatajoval, pričom mal záujem o každého uchádzača a nielen
o bývalých zamestnancov žalobcu. Tvrdil, že nemal vedomosti o tom, aby zamestnanci žalovaného
v 1. rade k žalovanému v 2. rade hromadne posielali zamestnancov žalobcu. Nemal informácie ani
o tom, aby niekto od žalovaného v 2. rade kontaktoval telefonicky zamestnancov žalobcu s tým, aby
mali výstupné formality vybavené do 31.12.2008. Je to nelogické aj z pohľadu inzercie žalovaného v

2. rade. Na zamestnancov žalobcu nevyvíjali psychický nátlak. Uchádzači o zamestnanie sa hlásili o
prijatie do zamestnania na základe zverejneného inzerátu. Nemal vedomosti o tom, že zamestnanci
žalobcu porušovali pracovnú disciplínu vynechávaním pracovných zmien a svojvoľnými odchodmi z
pracoviska počas pracovnej doby bez vedomia svojich nadriadených. Je to vecou žalobcu a riešenie
porušenia pracovnej disciplíny patrí do jeho kompetencie. Poprel tvrdenia žalobcu týkajúce sa dohody

medzi žalovanými v 1. až 3. rade o rozdelení zamestnancov žalobcu. Mal za to, že vyššie uvedený
postup prijímania zamestnancov nenapĺňa v žiadnom prípade znaky nekalosúťažného konania

podľa generálnej klauzuly tak ako to uvádza žalobca. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje
generálna klauzula je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah, ktorý
tvoria minimálne dva vzájomne súperiace subjekty a dôsledkom konania bola spôsobilosť jedného

súťažiteľa získať prospech na úkor iného súťažiteľa. Tvrdil, že pri prijímaní zamestnancov postupoval v
súlade s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Mal tiež za to, že medzi žalobcom a žalovaným v
2. rade nebol súťažný vzťah a tento nedostatok spôsobuje , že nie sú naplnené podmienky generálnej
klauzuly pre nekalosúťažné konanie.Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 14.10.2013 uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený
nárok, považuje ho za neopodstatnený a navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. Dňa 31.12.2007 skončila platnosť Zmluvy číslo

CE007C 0097 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 28.12.2006 na obdobie od 1.1.2007
do 31.12.2007. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2007. Ani samotné poskytnutie
služieb po platnosti zmluvy nespôsobuje automatické predĺženie zmluvy ak sa na tom účastníci výslovne
nedohodli. Jednou zo základných zásad normatívnej právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov,
na ktorých je Obchodný zákonník koncipovaný je zásada zmluvnej slobody. Táto sa prejavuje v dvoch

smeroch. Po prvé - v slobodnom práve každého subjektu ( vo všeobecnej rovine účastníka právneho
vzťahu ) rozhodnúť sa, či a s kým príslušnú zmluvu uzatvorí a po druhé - v práve slobodne si určiť
( dohodnúť ) obsah tejto zmluvy. Oba spomínané smery tohto princípu sa opierajú o všeobecnú zásadu,
na ktorej stojí celé súkromné právo - súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať
o svojom právnom postavení. Akékoľvek obmedzenie autonómie vôle účastníkov právnych úkonov v
obchodných záväzkových vzťahoch má negatívny vplyv na dosiahnutie požadovaných podmienok, v

ktorých sa trhové transakcie majú realizovať. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade neoznámil oficiálne
ukončenie zmluvy, ktorej platnosť bola žalobcovi známa, nezakladá akúkoľvek obchodnoprávnu alebo
trestnoprávnu zodpovednosť žalovaného v 1. rade. Zmluva nebola uzavretá ako exkluzívna, čo by
znamenalo garantovanie ochrany žalobcu ako výhradného dodávateľa výkonov, ktoré sú predmetom
zmluvy. Podnikanie je vecou profesionality podnikateľa a tiež vlastného podnikateľského rizika, ktoré

žalobca podcenil, spoliehal sa na doterajší stav, sústredil sa na riešenie krátkodobých problémov,
podcenil strategické myslenie a v neposlednom rade konkurenciu na trhu. Rozhodnutie žalovaného v
1. rade riešiť požadované výkony prevažne prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti, ktorá ich má
v predmete podnikateľskej činnosti bolo z hľadiska ekonomickej samostatnosti prijateľnejšie riešenie
v období kedy sa začali prejavovať prvé príznaky globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Žalobca

označil žalovaného v 1. rade za rušiteľa, ktorý svojím konaním naplnil skutkovú podstatu nekalej
súťaže podľa generálnej klauzuly. Právna úprava nekalej súťaže obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
vychádza z koncepcie všeobecnej a permanentnej platnosti generálnej klauzuly. T.z., že pokiaľ chýba
špecifická skutková podstata pre určité konanie, ktoré spĺňa znaky všeobecnej generálnej klauzuly
resp. určité konanie nenapĺňa znaky jednej zo špecifických skutkových podstát uvedených v §§ 45 -

52 Obchodného zákonníka bude sa považovať za nekalosúťažné a bude sa posudzovať podľa § 44
ods. 1 Obchodného zákonníka. Právo proti nekalej súťaži je právom, ktoré sa dotvára v sudcovských
rozhodnutiach. Základným

predpokladom posúdenia konania ako nekalosúťažného je, že musí ísť o konanie hospodárskej súťaži ,
ďalej musí ísť o konanie , ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže

( pričom nezáleží na tom, či konajúci subjekt o tom vedel, pretože ide o objektívny predpoklad )
a musí ísť o protiprávne konanie. Ako vyplýva z platnej právnej judikatúry až splnením všetkých
uvedených podmienok nastane stav, ktorý môžeme charakterizovať ako nekalosúťažný. Pre naplnenie
podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj
vzájomný súťažný vzťah, ktorý tvoria minimálne dva vzájomne súperiace subjekty a dôsledkom konania

bola spôsobilosť jedného súťažiteľa získať prospech na úkor iného súťažiteľa. Žalobca nepreukázal
súťažný vzťah so žalovaným v 1. rade a tento nedostatok spôsobuje, že nie sú naplnené podmienky
generálne klauzuly pre nekalosúťažné konanie. Žalovaný v 1. rade svojím konaním neporušil voči
žalobcovi dobré mravy a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Mal za to, že žalobca, na ktorom
spočíva dôkazné bremeno tieto skutočnosti ani nepreukázal. Tvrdil, že v tomto konaní nie je pasívne

legitimovanou osobou, voči ktorej by si mohol žalobca uplatňovať nároky v rámci nekalej súťaže.

Žalovaný v 3. rade v podaniach z 11.10.2013 a 28.10.2013 uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu
neuznáva. Popiera akékoľvek nekalosúťažné konanie, ktorého sa mal údajne dopustiť v zmysle tvrdení
uvedených v žalobe. Skutočnosť, že s kým uzatvorí žalovaný v 1. rade obchodné zmluvy, za akých
podmienok a na aké obdobie je plne v jeho kompetencii a je predmetom jeho obchodného tajomstva.

Z toho dôvodu žalovaný v 3. rade nemal žiadne informácie o tom, že by sa v decembri 2007 žalovaný
v 1. rade rozhodol neuzavrieť zmluvu na poskytovanie služieb so žalobcom. Žalovaný v 3. rade nemal
informácie o tom, kto sú zamestnanci žalobcu a ani žiadnych zamestnancov žalobcu neverboval.Nevyvíjal žiadny psychický nátlak na zamestnancov žalobcu, pretože takéto konanie považuje za
nekorektné a žiadneho zamestnanca nepoznal. Žalovaný v 3. rade neuzavrel žiadnu dohodu so
žalovanými v 1. a 2. rade o rozdelení pracovníkov žalobcu. Neuzavrel so žiadnym bývalým pracovníkom

žalobcu pracovnoprávny vzťah v žalobe uvádzanom období december 2007 až február 2008. Žalovaný
v 3. rade vykonával pre žalovaného v 1. rade práce na základe zmlúv, ktoré s ním žalovaný v 1.
rade uzavrel, ak bola spoločnosť žalovaného v 3. rade úspešná vo výberových konaniach. Žalovaný
v 3. rade na základe Rozhodnutia č. AA/2006/5918/19359 Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
zo dňa 10.4.2006 má povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Na

základe uvedeného rozhodnutia bol oprávnený uzatvárať s pracovníkmi daných profesií krátkodobé
pracovnoprávne vzťahy podľa potreby a v závislosti od výsledkov výberových konaní na obdobia
jednotlivýchuzavretýchzmlúv. Žalovanýv3.radesazúčastňovalvýberovýchkonanínadodávkyslužieb
pre rôzne podnikateľské subjekty. So žalovaným v 1. rade mal uzatvorenú zmluvu na obdobie apríl
2007 až marec 2008. Pri získavaní pracovníkov do pracovného pomeru na plnenie jednotlivých zmlúv
pre objednávateľov postupoval obvyklým spôsobom a v žiadnom prípade nekonal v rozpore s dobrými

mravmi. Pracovníci daných profesií sa väčšinou sami uchádzali o zamestnanie u žalovaného v 3. rade
resp. boli oslovovaní prostredníctvom inzercie. Konanie žalovaného v 3. rade pri výbere uchádzačov o
zamestnanie a pri uzatváraní pracovných zmlúv bolo a je vždy v súlade s dobrými mravmi hospodárskej
súťaže. Žiadne konanie žalovaného

v 3. rade nebolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Žalobca ako ujmu v hospodárskej súťaži označuje

skutočnosť, že žalovaný v 1. rade ho neinformoval o svojom rozhodnutí neuzavrieť s ním zmluvu
na rok 2008. Žalovaný v 1. rade zmluvu so žalobcom neuzavrel a žalobca tvrdí, že týmto konaní
mu boli spôsobené existenčné problémy. Tak ako to uviedol žalovaný v 1. rade bolo a je na
slobodnej vôli každého subjektu rozhodnúť sa, či a s kým uzatvorí zmluvu a slobodne si určiť obsah
tejto zmluvy. Žalovaný v 3. rade teda nemohol nijakým spôsobom vplývať na rozhodnutie žalovaného

v 1. rade či uzatvorí zmluvu so žalobcom. Mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých
zákonných predpokladov na kvalifikovanie konania žalovaného v 3. rade ako nekalosúťažného konania
vzmysleustanovenígenerálnejklauzulyObchodnéhozákonníka.Nazákladeuvedenéhonavrholžalobu
zamietnuť.

Žalobca v podaní zo dňa 31.1.2014 uviedol, že pre žalovaného v 1. rade pracoval nepretržite od roku

2000 ako externá firma poskytujúca služby - profesie : žeriavnik, žeriavnik - viazač, viazač - nakladač,
viazač - vodič vysokozdvižného vozíka, viazač - vodič multikáry. Tieto služby vykonával na základe
zmlúv, ktoré sa uzatvárali na obdobie jedného kalendárneho roka. Keďže tieto práce vykonával už
viac rokov, chcel uzavrieť zmluvy na dlhšie obdobie, pretože každý rok sa robilo výberové konanie na
poskytovanie výkonov. Odbor regionálneho nákupu však tvrdil, že podľa ich predpisov externé firmy

môžu vykonávať tento druh výkonov len na základe ročných zmlúv. V roku 2007 žalobca poskytoval
svoje služby pre žalovaného v 1. rade na základe zmluvy CE007C70097 a objed-

návok. V mesiaci jún 2007 bolo žalobcovi doručené hodnotenie dodávateľov, podľa ktorého bol
vyhodnotený ako dodávateľ kategórie A, čo bolo najvyššou kategóriou. Na základe listu z 11.12.2007
sa uskutočnilo dňa 14.12.2007 stretnutie s prezidentom, právnikmi a viceprezidentom pre výrobu

žalovaného v 1. rade. Dôvodom stretnutia bolo opakovanie sa situácie z roku 2005 s tým rozdielom,
že v roku 2005 bolo výberové konanie a teraz nie. Žalobca poukázal na to, že niektorí zamestnanci
regionálneho nákupu si slobodnú súťaž medzi konkurentmi predstavujú tak, že na výkony žalobcu
oslovia iné spoločnosti, ale na ich výkony žalobcu neoslovia. Predmetom obchodného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade nie je dodávka tovaru, ale poskytovanie vysokokvalifikovanej kvalitnej

pracovnej sily. Poskytovanie ročných zmlúv vytvára priestor na špekulácie a manipulácie, čo má za
následok nezdravé podnikateľské prostredie. To je v rozpore s Morálnym kódexom a Pracovným
poriadkom žalovaného v 1. rade. Prezident žalovaného v 1. rade žalobcovi oznámil, že v celej korporácii
bol prijatý v mesiaci 3/2007 predpis, na základe ktorého tieto profesie môžu vykonávať len kmeňoví
zamestnanci. Tento predpis žalobcovi nechceli ukázať. Toto vyjadrenie žalobcu neuspokojilo, pretože už

vedy vedel, že jeho zamestnancov verbujú pre spoločnosti OBAL - SERVIS a.s. Košice a STROJZVAR
BaP spol. s r.o., čo boli iné spoločnosti a nie U.S. Steel Košice, s.r.o.. Žalobca zistil, že takýto predpis v
korporácii neexistuje. Na základe vyhodnotenia danej situácie žalobca zvolal poradu so zamestnancami,
ktorí pracovali na daných prevádzkach a vysvetlil im vzniknutú situáciu. Bol vydaný príkaz konateľa
spoločnosti, že dňa 2.1.2008 sa všetci zamestnanci majú dostaviť o 8,00 hod. na sekretariát žalobcu

na Rastislavovej 104 v Košiciach, nakoľko žalobca mal predjednané zmluvy na výkon prác v inejspoločnosti. Po ukončení inzercie zo dňa 12.12.2007 nemal žalovaný v 2. rade dostatok ľudí. Vyškolenie
a zapracovanie nových zamestnancov by trvalo určitý čas, ale výkony sa musia poskytovať nepretržite,
preto boli zamestnanci žalobcu pre

žalovaného v 2. rade nevyhnutní minimálne do doby, kedy by si žalovaný v 2. rade zabezpečil iných
zamestnancov. Nájsť takých zamestnancov však bol vždy veľký problém. Aj žalobcovi trvalo niekoľko
rokov kým si „vychoval“ takých zamestnancov. Preto začali zamestnanci v 2. rade v spolupráci s
majstrami a predákmi žalovaného v 1. rade p. D. V. A.. Y. posielať zamestnancov žalobcu počas ich
pracovných zmien k žalovanému v 2. rade, dávali im papiere, aby si vypísali žiadosti o prijatie a aby ich

počas svojej pracovnej doby odniesli do prevádzkovej budovy žalovaného v 2. rade. Majster žalovaného
v 2. rade p. A. im povedal, že bolo rozhodnuté, že berú zamestnancov žalobcu. Každého zamestnanca
žalobcu, o ktorého mali záujem telefonicky kontaktovala p. C., zamestnankyňa žalovaného v 2. rade
pre ľudské zdroje s tým, že majú ísť k O.. H., pretože do 21.12.2007 musia mať vybavené vstupné
prehliadky. Zápisníky BOZP vybavovala p. A., zamestnankyňa žalovaného v 2. rade. Zamestnanci
žalobcu mali nové zápisníky BOZP u O.. H., mali za ním ísť, pričom si mali doniesť zdravotné karty.

Vtedy vstupné vyšetrenie neabsolvovali, ale potvrdenie o ich vykonaní im do zápisníka BOZP O.. H.
vydal. Od uvedeného obdobia začali zamestnanci žalobcu robiť absencie, odchádzali počas pracovnej
doby zo svojich pracovísk. Keď ich majsterka hľadala, predáci a majstri žalovaného v 1. rade ich
kryli, že len dakde po niečo odišli. V dňoch 27. a 28.12.2007 mali zamestnanci žalobcu stretnutia v
priestoroch žalovaného v 2. rade, na ktorých im povedali, že od 1.1.2008 budú mať predlžené osobné

identifikačné karty ( IDK) minimálne do 10.1.2008 na základe dohody so žalovaným v 1. rade a boli
im rozdelené pracoviská, na ktorých budú pracovať, len si musia doniesť svoje pracovné oblečenie a
OOPP.Zamestnancovžalobcusirozdeliližalovanív2.a3.rade.Tietoinformáciežalobcazistilodsvojich
zamestnancov až v roku 2008, keď k nemu chodili kvôli výpovediam z pra-

covného pomeru. Keďže v roku 2008 žalobca ešte mesiac poskytoval výkony na inej prevádzke,

majsterka p. A. vykonala dňa 1.1.2008 pravidelnú kontrolu pracoviska a jeho areálu v areáli žalovaného
v 1. rade, pričom pri kontrole zistila, že sa zamestnanci žalobcu pohybujú po jeho bývalých pracoviskách
v jeho montérkach s označením žalobcu. Na otázku majsterky čo tam robia, povedali, že robia pre
žalovaného v 2. rade a niektorí pre žalovaného v 3. rade a do areálu žalovaného v 1. rade vstupujú na
IDK vydané žalobcovi. V priestoroch šatní bol evidentný pohyb, pretože niektoré skrinky boli otvorené

a boli bez vecí. Po zistení tejto skutočnosti konateľka žalobcu spolu s majsterkou p. A. dňa 2.1.2008
bola na bývalých pracoviskách žalobcu, kde videla zamestnancov žalobcu, ktorí sa mali v tom čase
nachádzať na Rastislavovej 104, v Košiciach. Títo pracovali v montérkach žalobcu na ich pôvodných
miestach ako by sa nič nestalo, len výkony mala zaplatené iná spoločnosť. Konateľka žalobcu osobne
rozprávala s p. U., ktorý prišiel do šatne žalobcu, lebo tam mal ešte veci. Keď sa ho spýtala prečo

neprišiel do sídla firmy podľa jej príkazu, povedal, že pracuje u žalovaného v 2. rade, že teraz bol u p. O.
( O. A. - zamestnanca žalovaného v 1. rade ) na školení, že používa IDK žalobcu, ale 4.1.2008 by mal
dostať novú IDK s modrým pásikom. Vstupy pre zamestnancov sa žiadali vždy na konci kalendárneho
roka, keď už boli potvrdené výkony na ďalší kalendárny rok. Vstupy sa vydávali od 1.1. do 31.12. na
príslušný rok. Ak by sa nestihli vybaviť, tak by sa 31.12. daného roku o 24,00 hod. všetky vydané IDK

zablokovali a nebol by 1.1. povolený vstup do areálu žalovaného v 1. rade. Za vydané IDK zodpovedal
žalobca, ktorého zamestnancom boli tieto vydané. Žalobca žiadal o vydanie nových IDK, blokovanie
IDK, odblokovanie IDK a bol zodpovedný za

vrátenie IDK. Ak nebola nejaká IDK za zamestnanca, ktorý už nepracoval v areáli žalovaného v 1. rade
vrátená, tak vždy sa musel konateľ žalobcu písomne alebo aj osobne zodpovedať na nevrátenie IDK. Z

priloženýchlistínvyplýva,žeIDKvracalizamestnancižalobcupriamonaU.S.SteelKošice-SBS,s.r.o.a
to takto: A. B. 7.1.2008, W. N.g 9.1.2008, R. A. 9.1.2008, Š. O. 9.1.2008, O. G. 9.1.2008, W. A. 9.1.2008,
B. G. 14.1.2008, F. O. 14.1.2008, W. V. 14.1.2008, Z. G. 3.1.2008, I. N. 7.1.2008, M. M. 3.1.2008, U.
C. 10.1.2008 ( zamestnanec U.S.Steel Košice - SBS, s.r.o. urobil poznámku prestup do OBAL
SERVISU Košice ), B. G. 10.1.2008, B. P. 3.3.2008. Fotokópie týchto dokladov žalobcovi odovzdali

jeho zamestnanci. Zamestnanci žalobcu dávali výpovede a to F. O. k dátumu 29.2.2008 ( doručená
20.12.2007 ), Š. O. k dátumu 29.2.2008 ( doru-čená 20.12.2007 ), W. N. k dátumu 30.4.2008 ( doručená
1.2.2008), W. A. k dátumu 30.4.2008 ( doručená 1.2.2008 ), L. Z.n k dátumu 31.3.2008 ( do-ručená
28.1.2008 ), O. Z. k dátumu 31.3.2008 ( doručená 28.1.2008 ), V. Z. k dátumu 31.3.2008 ( doručená
25.1.2008 ) a S. N. k dátumu 31.3.2008 ( doručená 21.1.2008 ). Zamestnanci žalobcu dávali aj žiadosti

o rozviazanie pracovného pomeru a to takto: W. A. k dátumu 31.12.2007 ( doručená 8.1.2008 ), O. A.lak dátumu 31.12.2007 ( doručená 8.1.2011 ), B. P. k dátumu 11.1.2008 ( doručená 8.1.2008 ), Š. O. k
dátumu 31.12.2007 ( doručená 2.1.2008 ), M. U. k dátumu 27.12.2007 ( doručená 8.1.2008 ), O. G. k
dátumu 31.12.2007 ( doručená 8.1.2008 ), B. G. G. dátumu 20.12.2007 ( doručená 20.12.2007 ), M.

M. k dátumu 31.12.2007 ( do-ručená 8.1.2008 ), U. C. k dátumu 31.12.2007 ( doručená 8.1.2008 ), W.
N. k dátumu 31.12.2008 ( doručená 8.1.2008 ), W. V. k dátumu „okamžite“ ( do-ručená 8.1.2008 ), U.
V. k dátumu 31.12.2007 ( doručená 8.1.2008 ), O. U. k dátumu 9.1.2008 ( doručená 9.1.2008 ), F. k
dátumu 11.1.2008 ( doručená 11.1.2008 ), S. N. k dátumu 11.1.2008 ( doručená 11.1.2008 ), V. Z. k
dátumu 31.12.2007

( doručené 7.1.2008 ), T. N. k dátumu 17.1.2008 ( doručená 29.1.2008 ), L. Z. k dátumu 31.12.2007
( doručená 7.1.2008 ) a O. Z. k dátumu 31.12.2007 ( doručená 7.1.2008 ). Žalovaný v 1. rade
cez Odbor Regionálny nákup mal všetky potrebné údaje o zamestnancoch žalobcu. Keby sa nedohodli
žalovaní v 1. až 3. rade tak zamestnanci žalobcu by sa nemohli po 31.12.2007 pohybovať a pracovať
v areáli žalovaného v 1. rade. Ich konanie bolo urobené vedome a v spolupráci. Žalobca ako dôkaz
predložil objednávky, prílohu č. 5 k Pracovnému poriadku, fotokópie IDK, zápisy o neodovzdaní IDK, list

žalobcu zo dňa 27.12.2006 - predĺženie IDK, list žalobcu zo dňa 20.12.2007 - predĺženie IDK, normu
- Vstup a opustenie územia a objektov U.S. Steel Košice, s.r.o., e-mail zo dňa 27.12.2006, prílohu k
žiadosti zo dňa 27.12.2006 - predĺženie IDK.

Žalovaný v 2. rade v podaní doručenom súdu 24.2.2014 uviedol, že žalobcovi skončila platnosť
obchodnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade dňa 31.12.2007. O tejto skutočnosti zamestnanci

žalobcu vedeli a vedeli aj tom, že žeriavnické výkony žalovaný v 1. rade bude zabezpečovať prevažne
prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti, t.j. žalovaného v 2. rade. Zamestnanci žalobcu sa zároveň
dozvedeli o inzercii zo dňa 5.12.2007, ktorú zverejnil žalovaný v 2. rade s tým, že príjme do pracovného
pomeru žeriavnikov. V súvislosti s vyššie uvedeným zamestnanci žalobcu dobrovoľne prichádzali do
sídla žalovaného v 2. rade

so žiadosťami o prijatie do zamestnania. Vzhľadom na to, že bývalí zamestnanci žalobcu nemali
ukončený pracovný pomer so žalobcom, bolo im zo strany žalovaného v 2. rade ponúknuté vykonávať
prácu mimo pracovného pomeru - na dohodu o vykonaní práce s účinnosťou od 1.1.2008. Zo
zamestnancov uvedených v stanovisku žalobcu sa rozhodlo uzatvoriť dohodu o vykonaní práce so
žalovaným v 2. rade 17 zamestnancov. Z toho 13 zamestnancov pracovalo na dohodu o vykonaní

práce od 1.1.2008 do 29.2.2008 a následne od 1.3.2008 bol s nimi uzatvorený pracovný pomer, dvaja
zamestnanci pracovali na dohodu o vykonaní práce od 1.1.2008 do 31.1.2008 a následne od 1.2.2008
bol s nimi uzatvorený pracovný pomer, jeden zamestnanec pracoval na dohodu o vykonaní práce
od 1.1.2008 do 11.1.2008 a od 12.1.2008 bol s ním uzatvorený pracovný pomer a 6 zamestnancov
uzatvorilo pracovný pomer so žalovaným v 2. rade k 1.1.2008. Zamestnanci od 1.1.2008 vstupovali

do areálu žalovaného v 1. rade a na pracoviská žalovaného v 2. rade na platné IDK. Podotkol, že
zamestnanci v tejto situácii konali dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia a bez nátlaku. Nemal
vedomosti o tom, že zamestnanci u žalobcu porušovali pracovnú disciplínu vynechávaním pracovných
zmien a svojvoľnými odchodmi z pracoviska počas pracovnej doby bez vedomia svojich nadriadených.
Ak sa tak stávalo bolo to vecou zamestnanca a zamestnávateľa ( žalobcu ). Porušenie pracovnej

disciplíny a jej sankcionovanie patrí do kompetencie zamestnávateľa. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mal
predjednané zmluvy na výkon prác v danej profesii v inej spoločnosti tak mal presvedčiť svojich
zamestnancov o zotrvaní v pracovnom pomere. Na základe uvedeného poukázal na to, že žalobca
vedel o skutočnosti, že zmluvu so žalovaným v 1. rade uzatvoril na dobu určitú, vedel o tom, že
žalovaný v 1. rade nemá záujem predlžiť platnosť tejto zmluvy. Od prvého dňa po podpísaní zmluvy

mal žalobca predpokladať, že uplynutím zmluvne dohodnutej doby platnosť zmluvy bude ukončená.
Žalobcaeštepredukončenímplatnostizmluvyvedel,žežalovanýv1.rademázáujemčinnosti,ktoréboli
predmetom tejto zmluvy zabezpečovať prevažne prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti. Žalobca
mal vedomosť o tom, že žalovaný v 2. rade zverejnil inzerát prijatí žeriavnikov do pracovného pomeru
a taktiež vedel o počínaní svojich zamestnancov. Vyššie uvedené skutočnosti a postup prijímania zo

strany žalovaného v 2. rade v žiadnom prípade nenapĺňajú znaky nekalosúťažného konania podľa
generálnej klauzuly tak, ako to

uvádza žalobca. Mal za to, že pri prijímaní zamestnancov postupoval v súlade s dobrými mravmi a
platnou právnou úpravou. Tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nebolsúťažný vzťah a tento nedostatok spôsobuje, že nie sú naplnené podmienky generálnej klauzuly pre
nekalosúťažné konanie. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal voči žalova-

nému v 2. rade nekalosúťažné konanie, navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 26.2.2014 uviedol, že predmetom zmluvy č.
CE007C0097, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade dňa 28.12.2006 na obdobie od 1.1.2007
do 31.12.2007 boli výkony - nakládka a vykládka železničných vagónov v režime 12/24, nakládka a
vykládka kamiónov, otváranie a zatváranie vagónov, plachtovanie a fixácia prepravovaného materiálu
pomocou prepravných pomôcok, výpomoc na žeriave podľa potreby DZ Expedícia, upratovacie
práce podľa pokynov DZ Expedícia, teda nie profesie, ani poskytovanie vysokokvalifikovanej kvalitnej

pracovnej sily, ako to uvádza žalobca v predmetnom stanovisku. Profesijná a odborná zdatnosť
zamestnancov žalobcu, prostredníctvom ktorých zabezpečoval dohodnuté výkony, boli internou
záležitosťou žalobcu. Určenie času, na ktorý žalovaný v 1. rade uzatváral zmluvy s vyššie uvedeným
predmetom plnenia, ako aj výber subjektov, s ktorými uzatváral tieto zmluvy, bolo a je jeho slobodným
právom, čo je v súlade so základnou zásadou normatívnej právnej úpravy obchodných záväzkových

vzťahov, na ktorých je Obchodný zákonník koncipovaný, a to zásadou zmluvnej voľnosti. Skutočnosti,
ktoré žalobca uvádza v stanovisku, cit: „keďže sme tieto práce vykonávali už viac rokov, chceli
sme uzavrieť zmluvy na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok...“, „ poskytovanie ročných zmlúv
vytvára priestor na špekulácie a manipulácie, čo má za následok nezdravé podnikateľské prostredie",
považuje žalovaný v 1. rade za obmedzovanie jeho práva ako súkromnoprávneho subjektu samostatne

rozhodovať o svojom právnom postavení v trhových podmienkach. Dôkazom takého správania sa
žalobcu sú aj situácie, ktoré žalobca popisuje v listoch zo dňa 14.12.2005, 2.2.2007 a 11.12.2007
a následne v liste zo dňa 14.1.2008. Žalovaný v 1. rade k tomu uviedol, že pripomienky alebo
námietky žalobcu k interným rozhodnutiam manažmentu spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktoré sa
netýkajú dohodnutých zmluvných podmienok v rámci uzavretej obchodnej zmluvy sú bezpredmetné a

sú prejavom neprofesionality podnikateľa. Za závažné a nepreukázané žalovaný v 1. rade považuje
tiež tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s Morálnym kódexom a
Pracovným poriadkom spoločnosti. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo vyššie datovaných listoch boli
u žalovaného v 1. rade dôkladne preverené a nebolo zistené žiadne porušenie interných predpisov,
ani príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky, o výsledku šetrenia bol žalobca informovaný

listom zo dňa 28.1.2008. Ako dôkaz uvedená príloha č. 5 k Pracovnému poriadku ( t,č. platný
Kódex etického správania z r. 2004 ) sa vzťahovala na zamestnancov žalovaného v 1. rade a na
zamestnancovdcérskychspoločnostížalovanéhov1.rade.Predmetnýinternýpredpisustanovujeetické
normy správania sa zamestnancov a je doplnkovým predpisom ku všetkým interným pracovnoprávnym
predpisom žalovaného v 1. rade. Dôsledkom porušenia tohto interného predpisu je pracovnoprávna

zodpovednosť zamestnancov, na ktorých sa Kódex vzťahuje. Na preukázanie uplatneného nároku
žalobcu v obchodnom spore je právne irelevantný. Aj zo samotného vyjadrenia žalobcu je zrejmé,
že poukazuje na problémy pracovnoprávneho charakteru súvisiace s odchodom jeho zamestnancov
a s riešením otázky personálneho zabezpečenia výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že
zamestnanci využili príležitosť pracovnej ponuky dcérskej spoločnosti žalovaného v 1. rade tým, že

reagovali na podaný inzerát, t j. verejne známy spôsob náboru pracovníkov s presne stanovenými
kritériami, je ich osobným právom a akékoľvek zisťovanie iných osobných údajov ako tých, ktoré
sú potrebné pre uzavretie pracovného alebo jemu obdobného pomeru ( napr. existencia iného
pracovnoprávneho vzťahu ) by mohlo zo strany nového zamestnávateľa spôsobiť porušenie príslušných
zákonných ustanovení ( o diskriminácii, o ochrane osobných údajov a pod. ), so všetkými právnymi

dôsledkami. Žalovaný v 1. rade mal za to, že všetky tvrdenia žalobcu a skutočnosti, ktoré uvádza vo
vyjadrení zo dňa 31.1.2014 v súvislosti s podanou žalobou na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu
voči žalovanému v 1. rade sú bezpredmetné, sú nejasné, neurčité a v žiadnom prípade nepreukazujú, že
sažalovanýv1.radedopustilkonania,ktorýmnaplnilskutkovúpodstatunekalejsúťažepodľagenerálnej
klauzuly. Tvrdenia žalobcu nemajú význam pre skutkový základ rozhodnutia vo veci. Žalovaný v 1. rade

dáva preto na zváženie súdu vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov. Návrh odôvodňuje právnym
názorom Ústavného súdu SR (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z
30. septembra 2010) podľa ktorého, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov
vykoná. Je to prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie
dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanieskutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,
ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

Žalovaný v 3. rade v podaní doručenom súdu dňa 27.2.2014 uviedol, že jeho konanie pri výbere

uchádzačov o zamestnanie bolo a je vždy v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a v súlade
s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Tvrdenie žalobcu o rozdelení jeho zamestnancov medzi
žalovaného v 2. a 3. rade je nekonkrétne nakoľko žalobca neuvádza, ktorý zo zamestnancov žalobcu
mali od 1.1.2008 pracovať v pracovnom pomere u žalovaného v 3. rade. Podobne aj v tvrdení o
vykonanej kontrole majsterkou a konateľkou žalobcu v dňoch 1.1.2008 a 2.1.2008 žalobca neuvádza

konkrétne, ktorý z jeho zamestnancov mali pracovať pre žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 3. rade mal
so žalovaným v 1. rade uzavretú zmluvu na rok 2008 na práce viazač, montér, manipulačný pracovník,
obsluha VZV, zámočník, ale nie na práce žeriavnik. Zo všetkých zamestnancov žalobcu uvádzaných
v jeho vyjadrení žalovaný v 3. rade uzavrel pracovný pomer s O. U. na obdobie od 8.5.2008 do
3.10.2008 a s B. P. na obdobie od 1.7.2008 do 24.10.2008. Žalovaný v 3. rade popiera akékoľvek
dohodnuté a vedomé konanie so žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktoré malo mať za

následok skutočnosť, že zamestnanci žalobcu mohli po 31.12.2007 pracovať a pohybovať sa v areáli
žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 3. rade nemohol ovplyvňovať proces blokovania IDK zamestnancov
žalobcu, nakoľko nemal vedomosti o tom, ktorí zamestnanci pracujú pre žalobcu. V prípade ak by aj
niektorý z uvádzaných zamestnancov žalobcu začali po 31.12.2007 pracovať pre žalovaného v 3. rade
na pracoviskách žalovaného v 1. rade bolo by to len na základe slobodného rozhodnutia konkrétneho

pracovníka uzatvoriť pracovnoprávny vzťah so žalovaným v 3. rade a na základe tejto skutočnosti
by žalovaný v 3. rade požiadal žalovaného v 1. rade o vydanie IDK pre konkrétneho pracovníka. Je
toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov na kvalifikovanie
konania žalovaného v 3. rade ako nekalosúťažného konania v zmysle ustanovení generálnej klauzuly
Obchodného zákonníka.

Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 5.3.2014 uviedol, že žalobca podal
žalobu na tom základe, že zistené skutočnosti preukazujú úmyselné konanie žalovaných v 1. až 3.
rade, ktoré napĺňa znaky nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly v zmysle § 44 ods.
1 Obchodného zákonníka. Odborná literatúra a komentáre Obchodného zákonníka uvádzajú, že na
kvalifikáciu určitého konania ako nekalosúťažného podľa generálnej klauzuly sa vyžaduje súčasné

splnenie troch podmienok: 1/ ide o konanie v hospo-

dárskej súťaži, 2/ takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a 3/ takéto konanie je spôsobilé privodiť
ujmu iným súťažiteľom. Žalovaní v 1. až 3. rade sa v zásade bránia tým, že v danej veci nešlo o konanie v
hospodárskej súťaži čo žalovaný v 1. rade odôvodňuje tým, že nebol súperiacim subjektom so žalobcom
a žalovaní v 2. a 3. rade sa v tejto súvislosti bránia odkazom na svoje uzavreté zmluvy. S takouto obranou

žalovaných v 1. až 3. rade žalobca nesúhlasí a to s poukazom na to, že pod hospodárskou súťažou
sa rozumie súperenie

podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty a dosiahnuť tým
hospodársky prospech. V takomto postavení súťažiteľov boli v danom čase žalobca so žalovanými v
2. a 3. rade, ktorí sa uchádzali o výkony u žalovaného v 1. rade. Napriek tomu, že žalovaní v 2. a 3.

rade sa bránia vyššie označenými zmluvami tak v doterajšom konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že od 1.1.2008 nastupovali na jednotlivé zmeny u žalovaného v 1. rade zamestnanci
žalobcu, ktorí ale pracovné výkony nerealizovali už pre žalobcu. Toto konanie zamestnancov žalobcu
nebolo náhodné a muselo byť plánované a koordinované tými, pre ktorých realizovali výkony počnúc
dňom 1.1.2008. Mal za to, že nie je potrebné dokazovať, že prevádzka u žalovaného v 1. rade je

nepretržitou trojzmennou prevádzkou, ktorej chod by sa bez potrebného počtu žeriavnikov nutne zastavil
s ťažko vyčísliteľnými škodami. Žalovaní v 2. a 3. rade opomenuli vysvetliť, na aký účel kontaktovali
zamestnancov žalobcu v priebehu roka 2007 a na čo potrebovali ich výkony po 1.1.2008 ak mali dostatok
svojich zamestnancov. K obrane žalovaného v 1. rade, že nie je súťažiteľom a teda vo vzťahu k nemu
absentuje súťažný vzťah uviedol, že súťažný vzťah existuje vedľa vzťahov v zmluvných. V tejto súvislosti

poukázal na Komentár k Obchodnímu zákonníku autorky prof. JUDr. Ireny Pelikánovej: „Ak medzi dvoch
súťažiteľov vstúpi ďalšia osoba, ktorá sama súťažiteľom vo vzťahu k nim nie je a táto osoba sa bude
chovať v rozpore s dobrými mravmi súťaže je možné prihliadať na také konanie v kontexte dvoch
súťažiteľov, ktorých hospodárska súťaž má byť konaním ďalšej osoby ovplyvnená.“ Autorka odkazujena judikát, podľa ktorého poškodený a škodca nemusia byť súťažiteľmi, ak sa stali závadné prejavy v
hospodárskom styku . Na základe uvedeného má za to, že obrana žalovaného v 1. rade je účelová a
nemôže obstáť ak to bol žalovaný v 1. rade, ktorý jednoznačne umožnil vstup zamestnancov žalobcu

na prvú rannú zmenu dňa 1.1.2008

( a potom v ďalších zmenách ) do svojho areálu na IDK vydané pre zamestnancov žalobcu. Ak by
žalovaný v 1. rade postupoval v zmysle svojich interných noriem a zamestnancov žalobcu by počnúc
dňom 1.1.2008 nebol púšťal do svojho areálu, tak podaniu tejto žaloby by nebolo došlo, pretože by
napriek tzv. „verbovaniu“ zamestnancov žalobcu zo strany žalovaných v 1. a ž 3. rade nemohlo dôjsť k

ujme na strane žalobcu, keďže žalobca by so svojimi zamestnancami mohol realizovať práce na inom
mieste a u iného subjektu. Konanie žalovaného v 1. až 3. rade je v rozpore aj so zákazmi uvedenými
v Prílohe č. 5 Pracovného poriadku U. S. Steel Košice, s.r.o. pod písm. E. Ochrana hospodárskej
súťaže a pod písm. F. Ochrana a správne využívanie korporačných aktív, podvodné a nekalé postupy,
férové jednanie. Na preukázanie žalobcom uvedených skutočností navrhol vykonanie týchto dôkazov:
a/ výsluch svedkov p. O. A. a A. Z., p. O. N., a všetkých zamestnancov žalobcu uvedených v Prílohe č.

1 tohto podania, b/ požiadať Sociálnu poisťovňu, pobočku Košice, aby na účely tohto konania oznámila
súdu všetkých zamestnávateľov zamestnancov podľa Prílohy č. 1 v období od 1.12.2007 do 29.2.2008,
c/ vyzvať žalovaného v 1. rade na predloženie: 1/ výpisu z elektronickej kontroly vstupu a opustenia
jeho areálu zamestnancami žalobcu za obdobie od 1.12.2007 do 29.2.2008 v zmysle Prílohy č. 2 tohto
podania, 2/ výpisu z elektronických denníkov dodávateľov výkonov pre DZ Expedícia za obdobie

1.12.2007 až 29.2.2008, 3/ žeriavových kníh prevá-

dzok DZ Expedícia, kde pracovali zamestnanci žalobcu od 1.12.2007 do 29.2.2008, 4/ všet-kých
podkladov týkajúcich sa výberového konania na výkon prác pre DZ Expedícia - nakládka a vykládka
železničných vagónov v režime 12/24, nakládka a vykládka kamiónov, otváranie a zatváranie vagónov,
plachtovanie a fixácia prepravovaného materiálu s pomocou prepravných pomôcok, výpomoc na žeriave

podľa potreby DZ Expedícia, upratovacie práce podľa pokynov DZ Expedícia v čase od 1.1.2008 do
31.12.2008, 5/ elektronických montážnych denníkov za žalovaných v 1. až 3. rade z informačného
systému žalovaného v 1. rade za obdobie 1.12.2007 do 29.2.2008 týkajúcich sa vykonaných prác pre
prevádzky DZ Expedícia.

V podaní doručenom súdu dňa 9.5.2014 žalovaný v 1. rade uviedol, že prvé pojednávanie vo veci,

stanovenénadeň17.12,2013,naktoromsazúčastnilizástupcoviažalovanýchv1.až3.rade,súdodročil
z dôvodu neprítomnosti žalobcu, pričom predvolanie žalobcu na pojednávanie bolo riadne vykázané,
žalobca neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Druhé
pojednávanie sa konalo dňa 4.2.2014 za účasti zástupcov žalobcu a žalovaných v 1. až 3. rade. Na
tomto pojednávaní súd pristúpil k dokazovaniu prečítaním listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil k

žalobe, vypočutím zástupkyne žalobcu - L.. Z. a prečítaním ďalších listinných dôkazov, ktoré zástupkyňa
žalobcu predložila spolu s vyjadrením, súdu a žalovaným v 1. až 3. rade na pojednávaní krátkou cestou,
napriek dostatočne dlhému časovému obdobiu do konania tohto

pojednávania. Tým žalobca znemožnil žalovaným v 1. až 3. rade kvalifikovane sa

vyjadriť ku skutkovej a právnej podstate ďalších rozsiahlych tvrdení a množstvu

písomných dokladov. Pojednávanie súd odročil, vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na

vyjadrenie sa v lehote 20 dní a žalobcu na predloženie ďalších návrhov na doplnenie

dokazovania v lehote do 15 dní od konania druhého pojednávania. Zároveň súd stanovil

nový termín pojednávania na deň 28.3.2014. Žalovaný v 1. rade predložil súdu vyjadrenie zo dna
21.2.2014, kde poukázal opätovne na to, že tvrdenia žalobcu sú nepreukázané a predložené listiny ako

dôkazy nekalosúťažného konania, sú bezpredmetné. Žalobca predložil vyjadrenie súdu až 5.3.2014,
t.j. po uplynutí stanovenej sudcovskej lehoty, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
základe splnomocnenia zo dňa 28.2.2014, spolu s návrhmi na dokazovanie a zároveň splnomocnený
právny zástupca požiadal súd o odročenie pojednávania stanoveného na deň 28.3.2014 z dôvodu
kolízie termínov jeho pojednávaní v iných veciach. Súd jeho žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil

na deň 13.5.2014. Doručením predvolania na prvé pojednávanie vo veci bol žalobca poučený opovinnostiach účastníka konania v zmysle ust §118a ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ktorého, ... o
základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním
sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky
na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2). Na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má
byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Vykázaním riadneho doručenia

predvolania žalobcovi podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p, na prvé pojednávanie vo veci, bola zákonná
poučovacia povinnosť súdom v zmysle ust. § 118a ods. 1,2,3 O.s.p. splnená a boli dané podmienky
na vykonanie prvého pojednávania. Splnenie podmienok na vykonanie prvého pojednávania, na ktoré
sa odvoláva ust. §118a ods. 1 O.s.p. upravuje ust. § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, súd pokračuje
v konaní, aj keď sú účastníci nečinní Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého

účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Novelou O.s.p. č. 384/2008 Z.z.
sa teda zaviedla prísnejšia koncentračná zásada, ako je obsiahnutá v ustanovení § 120 ods. 4 O.s.p.
v taxatívne vymenovaných súdnych konaniach, medzi inými aj v konaniach o základe veci v sporoch
o ochranu práv

porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, kde koncentrácia podľa ust.

§118a O.s.p. sa vzťahuje na opísanie rozhodujúcich skutočností o veci samej účastníkmi

konania a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení do skončenia prvého

pojednávania. Poukázal na to, že uvedený postup nebadať v konaní žalobcu, ani v postupe súdu. V
súlade s vyššie uvedenou koncentračnou zásadou konania, sú ostatné

vyjadrenie žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu a navrhnuté dôkazy doručené

súdu 5.3.2014 bezpredmetné, a teda žalovaný v l. rade nie je povinný sa k nim

vyjadrovať, ani podľa návrhu právneho zástupcu žalobcu ich zabezpečovať. Zároveň poukázal na to,
že žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.3.2014 o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie
termínov pojednávaní, nebola dôvodná a došlo ku zbytočným prieťahom v konaní. Žalovaný v 1. rade
sa odvoláva na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn, I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 uverejneného pod

poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod R 41/2002 a sp. zn. 5 Cdo 77/2002,
podľa ktorej odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní nie je ospravedlniteľným dôvodom na
odročenie pojednávania. V súvislosti s účelom koncentračnej zásady konania podľa ust. §118a O.s.p.,
základom veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním je

rozhodnutie o tom, či došlo alebo nedošlo k porušeniu alebo

ohrozeniu práv žalobcu nekalým súťažným konaním, v danom prípade o určenie, či ide o nekalosúťažný
vzťah a či došlo k naplneniu podmienok nekalého súťažného

konania predpokladaných generálnou klauzulou ust § 44 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Až po rozhodnutí o základe veci v tomto konaní, môže súd pristúpiť

k rozhodnutiu o uplatnených nárokoch žalobcu, t. j. o náhrade škody a o primeranom zadosťučinení.
Žalovaný v 1. rade v konaní namietol neexistenciu právneho základu uplatňovaných nárokov žalobcu.
Žalobca nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, ani relevantnosť doteraz predložených a vykonaných
dôkazov k týmto tvrdeniam, ktorými chce preukázať, že konaním žalovaného v 1. rade došlo k naplneniu
podmienok nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly Obchodného zákonníka. Doposiaľ

navrhnuté dôkazy žalobcu sú nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane a
netvoria jednoznačný skutkový základ pre rozhodnutie o základe veci, ani pre rozhodnutie o uplatnených
nárokoch. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca, ktorý znáša procesnú zodpovednosť za dokázanie
tvrdených skutočností, neuniesol dôkazné bremeno v spore. Vzhľadom na neplnenie si procesnýchpovinností žalobcu v tomto konaní žalovaný v 1. rade v rámci svojej vysvetľovacej povinnosti k veci
uviedol, že hospodárska súťaž sa dá

charakterizovať ako súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom

predstihnúť iné subjekty a dosiahnuť tým hospodársky prospech. Splnenie podmienky

konania v hospodárskej súťaži tak predpokladá jednak existenciu súťažného vzťahu, teda

existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov a jednak existenciu konania uskutočneného v rámci
tohto súťažného vzťahu. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené pojmové znaky súťažného vzťahu, pri
hodnotení prvého znaku nekalej súťaže žalovaný v 1. rade poukazuje na to, že medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade existoval záväzkový vzťah, z ktorého sa nedá vyvodiť vzájomné súperenie

na určitom trhu, s cieľom predstihnúť konkurentov a získať výhodnejšiu pozíciu a väčší majetkový
prospech pri podnikaní, ktorého predmet je navyše u oboch účastníkov úplne rozdielny. Táto rozdielnosť
postavenia žalobcu a žalovaného v 1. rade na relevantnom trhu je dôvodom, prečo nikdy neexistoval
medzi nimi právny horizontálny vzťah, teda neboli a nie sú voči sebe v rovine súťažiteľov na

relevantnom trhu. Nepreukázanie prvého predpokladu vymedzenia nekalosúťažného konania v zmysle

generálnej klauzuly Obchodného zákonníka spôsobuje nepreukázanie porušenia práv žalobcu nekalou
súťažou žalovaného v 1. rade a neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti nekalej
súťaži, teda v konkrétnom prípade právo na primerané zadosťučinenie a náhradu škody spôsobenej
z tohto titulu. Žalovaný v 1. rade neporušil žiadne interné predpisy, ani žiadne aplikovateľné právne
predpisy SR, Interné predpisy žalovaného v 1. rade sú akty riadenia, ktoré sú vydané v rámci riadiaceho

oprávnenia a nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov. Pokiaľ sa žalobca odvoláva
na prílohu č. 5 k Pracovnému poriadku, uvedený interný predpis je aktom riadiaceho oprávnenia
zamestnávateľa a dôsledkom porušenia tohto interného predpisu je pracovnoprávna zodpovednosť
zamestnancov. Norma upravujúca vstup a opustenie územia a objektov U. S. Steel Košice, s.r.o. je
vydaná za účelom stanovenia zásad pre vstup osôb a motorových vozidiel na územie žalovaného v

1. rade a ako interný akt riadenia povoľuje výnimky zo zásad a povinností stanovených v Norme pri
dodržaní tiež v Norme stanovených podmienok. Skutočnosť, že zamestnanci a bývalí zamestnanci
žalobcu boli dňa 1.1.2008 vpustení

na územie žalovaného v 1. rade, mala svoje opodstatnenie v tom, že vtom čase boli už

zamestnancami dcérskej spoločnosti OBAL - SERVIS, a.s. Košice ( žalovaný v 2. rade )

alebo, niektorí ešte ako zamestnanci žalobcu, mali s uvedenou spoločnosťou uzavretú

dohodu o vykonaní prác mimo pracovný pomer z dôvodu, že žalobca nesúhlasil u týchto

zamestnancov s dohodou o ukončení pracovného pomeru a tento u nich skončil až

uplynutím zákonnej výpovednej lehoty. V tejto súvislosti je dôležité tvrdenie žalobcu

uvedené v žalobe, podľa ktorého toleroval týmto zamestnancom v priebehu

tejto výpovednej lehoty (1.1.2008 - 29.2.2008) ich úmyselné absencie. Nevyužil

práva zamestnávateľa podľa Zákonníka práce a spôsoboval si tak zbytočnú ujmu za

zaplatené odvody, namiesto podniknutia všetkých dostupných krokov, ktorými by

svoju škodu znížil. Žalovaný v 1. rade podotýka, že pracovné pomery u týchto

zamestnancov neboli k dátumu 29.2.2008 ukončené z dôvodu absencií, ale z dôvodu

uplynutia výpovednej lehoty. Žalovaný v 1. rade spochybňuje aj tvrdenie žalobcu, že

nemohol postupom žalovaného v 1. rade realizovať práce na inom mieste a u inéhosubjektu. Toto tvrdenie žalobca nepreukázal a podľa žalovaného v 1. rade ide o účelové

tvrdenie. Jeho zamestnanci si pravdepodobne boli vedomí toho, že zmluva so žalovaným

v 1. rade končí platnosť dňom 31.12.2007 a v záujme osobného zabezpečenia využili iba

svoje práva. Žiadne „verbovanie" nebolo potrebné. Tvrdenie, že „ak by žalovaný v 1.

rade postupoval v zmysle svojich interných noriem a zamestnancov žalobcu by počnúc

dňom 1.1.2008 nebol púšťal do svojho areálu, tak k podaniu tejto žaloby by nebolo došlo,

pretože by napriek tzv. verbovaniu zamestnancov žalobcu zo strany žalovaných v 1. až 3.

rade nemohlo dôjsť k ujme na strane žalobcu, keďže žalobca by so svojimi zamestnancami

mohol realizovať práce na inom mieste a u iného subjektu“ je teda skutkovo aj právne

irelevantná. Žalovaný 1. rade v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu českej republiky, Uznesenie sp. zn. 32 Odo 1464/2006, kde

sa konajúci súd odvoláva na súčasnú právnu teóriu ( Hajn, Soutéžní chování a právo protinekalé souteži,
1. vydaní, Brno, Masarykova univerzita, 2000, s. 134-140) ... K zmluvní svobode patrí i rozhodnutí
podnikatele nebo spotřebitele, že určité smlouvy neobnoví a že

stejný druh smlouvy uzavře s někým jiným.... Nejde o zabraňovací soutěž ve smyslu

nekalého soutéžného jednaní pokud podnikatel využije toho, že někdo dobrovoľně ukončil

dosavadní smlouvu, a učinil z nej napříště svého ohchodního partnera či zamestnance.

Patří to k běžným a přípustným metodám ekonomického počínaní, jde o výraz volného

pohybu zboží, služeb, lidí...Sama nabídka lepších pracovních (platových a jiných)

podmínek není nekalým soutežním jednáním. Z uvedenej judikatúry a právnej

literatúry je zrejmé, že ani neuzavretie novej obchodnej zmluvy so žalobcom, ani

výhodnejšia pracovná ponuka nie je porušením alebo ohrozením práv žalobcu

nekalosúťažným konaním. Pokiaľ ide o platnosť identifikačných kariet, s ukončením platnosti obchodnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo síce ku ukončeniu platnosti ID kariet pre tieto

osoby ako zamestnancov žalobcu, avšak ako zamestnancom žalovaného v 2. rade a pre osoby, s
ktorými bola uzavretá dohoda o vykonaní prác mimo pracovný pomer, bola im platnosť kariet predĺžená
do vydania nových ID kariet, resp. u osôb, ktorým žalobca odobral ID karty a do dnešného dna ich
žalovanému v 1. rade nevrátil, boli vydané nové ID karty. K tomu žalovaný v 1. rade udáva, že ID
karty sú jeho majetkom a predĺženie ich platností je v zmysle Normy v jeho kompetencii, teda námietka

žalobcu s postupom žalovaného v 1. rade je bezdôvodná. Žalovaný v 1. rade zároveň poukázal na
nepravdivosťtvrdeniažalobcu,žerámcovázmluvauzavretámedzižalovanýmiv1.a2.radet.j.rámcová
zmluvač.8/2006sanetýkalatakýchvýkonov,akébolipredmetomukončenéhozmluvnéhovzťahumedzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade. Totožnosť výkonov, zabezpečovaných zamestnancami žalovaného v
2. rade s rovnakými profesiami ako zamestnancami žalobcu vyplýva z objednávok - odvolávok, ktoré

vystavil žalovaný v 1. rade pre žalovaného v 2. rade do 31.12.2007 na základe predmetnej rámcovej
zmluvy. Žalovaný trval na tom, že žiadne práva žalobcu neboli porušené nekalou súťažou, a teda
neprichádzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži, v konkrétnom prípade právo
na náhradu škody a na primerané zadosťučinenie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú
vyčíslil na základe výpočtu odvodov na zdravotné poistenie zamestnancov, s ktorými podľa tvrdenia

žalobcu ukončil pracovné pomery k dátumu 29.2.2008 z dôvodu úmyselných absencií. Podľa ustanovení
Obchodnéhozákonníka,ktoréhoprávnyrežimsavzťahujenaúpravunáhradyškodyvkonaniachnekalejsúťaže, a to podľa ust. § 373 a nasl. a ust. § 757, ktoré rozširuje pôsobnosť ust. § 373 a ďalších aj
na porušenie povinností kladených Obchodným zákonní- kom, a teda aj povinností z hľadiska nekalej
súťaže, na to, aby bolo možné žiadať náhradu škody z nekalej súťaže, je potrebné preukázanie týchto

podmienok: a) protiprávnosť konania - konanie v nekalej súťaži, b) vznik škody ako majetkovej ujmy
vyjadrenej v peniazoch a c) príčinnú súvislosť medzi konaním v nekalej súťaži a vznikom škody, t.j. že
škoda vznikla z dôvodu porušenia právnych povinností a toto porušenie bolo hlavnou príčinou vzniku
škody. Žalovaný v 1. rade má za to, že pre uplatnenie nároku na náhradu škody žalobca nepreukázal
ani jednu zo zákonných podmienok. Zákonné odvody na zdravotné poistenie zamestnancov nemožno

považovať za ujmu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 1. rade, kde
žalobca nepreukázal naplnenie znakov nekalosúťažného konania. Zo zistených informácií tak, ako to
bolo vyššie uvedené, zamestnanci, ktorých sa tieto odvody týkali, boli vo výpovednej lehote a riešenie
absencií bolo výlučne právom žalobcu vyplývajúcim z pracovnoprávnej legislatívy, ktoré si neuplatnil. V
súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ktorými odôvodňuje nárok a jeho výšku, žalobca nepreukázal, ktorých
zamestnancov sa odvody týkali a nepreukázal, že títo zamestnanci vykonávali v období od 1.1.2008 do

29.2.2008 práce pre žalovaného v 1. rade. Predložený výpočet odvodu na zdravotné poistenie nie je
relevantným dôkazom na preukázanie žalobcových tvrdení, ani dôkazom na preukázanie samotného
vzniku škody. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a bezpredmetný. Žalovaný v 1. rade mal za to,
že nárok na primerané zadosťučinenie možno považovať za dôvodný vtedy, ak žalobcovi vznikla aj
iná než majetková ujma a ak by nepeňažná forma neposkytovala primerané zadosťučinenie.

Je právnym prostriedkom ochrany proti nekalej súťaži a rieši nehmotnú ujmu, ku ktorej by nedošlo,
ak by nebolo nekalosúťažného konania. Žalobca požaduje primerané zadosťučinenie v peniazoch, a
to na úrovni čistého ročného zisku v zmysle zmluvy so žalovaným v 1. rade na rok 2006 vo výške
230 256 EUR. Na preukázanie výšky primeraného zadosťučinenia predložil žalobca rozbor nákladov a
výnosov Expedície za rok 2006. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobca predloženými dôkaznými

prostriedkami, týkajúcimi sa účelne zvoleného účtovného roka 2006, sa snaží o preukázanie úbytku
reálnych majetkových hodnôt, nie o preukázanie nemajetkovej ujmy. Výšku primeraného zadosťučinenia
pritomurčujevpomerekvykázanémuziskužalobcuzarok2006,ktorýnesúvisískonaním,ktoréžalobca
považuje za nekalosúťažné a na základe ktorého si uplatňuje nárok na primerané zadosťučinenie.
Žalovaný v 1. rade mal za to, že na preukázanie nároku na náhradu primeraného zadosťučinenia je

nevyhnutné, aby žalobca preukázal existenciu nemajetkovej ujmy, ako aj jej rozsah a intenzitu a v
prípade požadovania peňažnej náhrady preukázal dôvody jej uplatnenia vo vzťahu k nemajetkovej sfére.
Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo dňa 31.12.2007 k riadnemu ukončeniu
zmluvného vzťahu, považuje žalovaný v 1. rade odôvodnenie nároku na primerané zadosťučinenie,
uvedené v žalobe zo dňa 20.12.2010, a to úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi v rámci

hospodárskej súťaže s cieľom získania zákazky na úkor žalobcu, za bezpredmetné. Zároveň, žalovaný
v 1. rade poukázal na to, že vzhľadom na odôvodnenie nároku na primerané zadosťučinenie je sporná
otázka, kedy mohol žalobca uplatniť právo na primerané zadosťučinenie na súde, preto žalovaný v 1.
rade, v súlade s ust § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka namietal premlčanie tohto nároku.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Dopytom č. AN117C60292/3011 zo dňa 22.11.2006 mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade vyzval
žalobcu na predloženie ponuky na vykonanie prác uvedených v dopyte v požadovanom termíne plnenia
od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Zmluvou uzavretou v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka SR číslo obchodného
prípadu: CE007C70097 zo dňa 28.12.2006 uzavretou medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným

v 1. rade ako objednávateľom mal súd preukázané, že žalobca sa zaviazal vykonávať pre žalovaného
v 1. rade činnosti uvedené v čl. II zmluvy - nakládku a vykládku železničných vagónov v režime
12/24, nakládku a vykládku kamiónov, otváranie a zatváranie vagónov, plachtovanie a fixáciu
prepravovaného materiálu pomocou prepravných pomôcok, výpomoc na žeriave podľa potreby DZ
Expedícia, upratovacie práce podľa

pokynov DZ Expedícia. Počty zamestnancov dodávateľa mali byť upresňované po dohode zmluvných
strán týždenne. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2007 do 31.12.2007.Listom zo dňa 14.12.2005 bolo súdu preukázané, že žalobca požiadal žalovaného v 1. rade o stretnutie
v súvislosti s výberovým konaním, v ktorom bolo potrebné predložiť ponuky do 29.11.2005, nakoľko dňa
13.12.2005 sa na prevádzke hovorilo o tom, že žalobca neuspel vo výberovom konaní a práce preberie

spoločnosť DIW Service s.r.o.. Predmetný list bol predložený žalobcom na preukázanie skutočnosti, že
aj v období pred rokom 2008 existovali problémy pri získavaní zákazky na nasledujúce obdobie.

Listomzodňa2.2.2007malsúdpreukázané,žežalobcažiadalžalovanéhov1.radeozjednanienápravy
v záujme bezpečnosti zamestnancov a ochrany ich zdravia pri práci. Poukázal na to, že po vykonaní
kontroly žeriavnikov zamestnaných u žalobcu, z ktorej vyplynulo, že žalobca má všetku dokumentáciu
v poriadku, pracovníci personálneho odboru žalovaného v 1. rade ponúkali jedenástim zamestnancom

žalobcuuvedenýmvnejakomzoznameprechoddoichspoločnosti.Uviedol,žezamestnancisúzmätení,
pracujú pod tlakom neistoty v rizikových prevádzkach, pričom sa vytvorila zlá atmosféra na pracovisku.

Listom zo dňa 11.12.2007 bolo súdu preukázané, že žalobca požiadal žalovaného v 1. rade o stretnutie
z dôvodov, že do 10.12.2007 nebol mu doručený dopyt na výkon prác na rok 2008, pričom neoficiálne
sa dozvedel, že nebude výberové konanie na tieto práce, a že ich bude vykonávať dcérska spoločnosť

žalovaného v 1. rade - OBAL-SERVIS, a.s. Košice. Menovaná spoločnosť mala osloviť žalobcu a vybrať
si z jeho zamestnancov na výkon prác. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu Kódexu etického
správania U. S. Steel Košice, s.r.o., a to v bode Ochrana hospodárskej súťaže - vytvorením nezdravého
podnikateľského prostredia a v bode Ochrana a správne využívanie korporačných aktív, podvodné a
nekalé postupy, férové jednanie - šírením informácií medzi radovými zamestnancami, že žalobca končí,

a keď chcú mať jeho zamestnanci prácu, nech sa idú opýtať do spoločnosti OBAL-SERVIS, a.s. Košice.

Inzerciou v periodiku OCEĽ VÝCHODU č. 49/2007 mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade
zverejnil ponuku na prijatie žeriavnikov do pracovného pomeru, pričom žiadosti bolo potrebné zaslať
do 12.12.2007.

Hodnotením dodávateľov z 06.2007 bolo súdu preukázané, že na základe hodnotenia výkonnosti

dodávateľov za rok 2006, ktoré bolo realizované k 11.5.2007, bol žalobca zaradený do kategórie „A“:
vyhovujúci.

Z fotokópie dokladu o odovzdaní IDK U. C. ( č.l. 8 spisu ) súd zistil, že dňa 10.1.2008 bola táto IDK
vrátená a zničená. Na doklade bolo uvedené „prestup do Obal Servisu Košice“.

Na preukázanie evidencie vstupu zamestnancov do areálu žalovaného v 1. rade žalobca doručil súdu

ako príklad kópiu elektronického denníka zo dňa 4.1.2008 ( č.l.9 spisu ).

Listom žalobcu adresovaným žalovanému v 1. rade zo dňa 14.1.2008 označeným ako „Zneužitie účasti
na hospodárskej súťaži, u p o z o r n e n i e“ bolo súdu preukázané, že žalobca upozornil žalovaného
v 1. rade na porušenie interného predpisu „Vstup a opustenie územia a objektov U.S. Steel, s.r.o.“ s
poukazom na to, že žalovaný v 1. rade so spoločnosťou U.S. Steel Košice - SBS, s.r.o. po dátume

31.12.2007 umožnili vstup zamestnancov žalobcu do areálu žalovaného v 1. rade na základe IDK
vydaných na rok 2007 a aj tým zamestnancom žalobcu, ktorým skončil pracovný pomer k 31.12.2007.
Oznámil tiež žalovanému v 1. rade, že neinformovanie žalobcu zo strany žalovaného v 1. rade o
neuzavretí zmluvy na rok 2008, umožnenie vstupu po dátume 31.12.2007 zamestnancom žalobcu na
IDK vydané na rok 2007 a vedome umožnenie vykonávania práce týmito zamestnancami pre spoločnosť

OBAL - SERVIS , a.s. Košice za situácie, kedy mali u žalobcu platne uzavreté pracovné zmluvy na plný
týždenný pracovný čas považuje za vopred pripravené úmyselné ko-

nanie žalovaného v 1. rade, ktoré napĺňa znaky nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly
ako aj znaky nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže podľa osobitného zákona. Vyzval
žalovaného v 1. rade, aby sa zdržal zneužívania hospodárskej súťaže, aby odstránil závadný stavvzniknutý po 1.1.2008 a aby dôsledne dodržiaval vlastné interné predpisy ohľadne vstupu do priestorov
podniku žalovaného v 1. rade. Upozornil žalovaného v 1. rade, že v prípade ak nebude z jeho strany
zjednaná požadovaná náprava, žalobca podnikne všetky potrebné právne kroky proti zneužívaniu

hospodárskej súťaže. Dal na vedomie žalovanému v 1. rade, že zamestnanci žalobcu, ktorí majú
údajne podpísané nejaké zmluvy so spoločnosťou OBAL - SERVIS, a.s. Košice doručili žalobcovi
doklad o práceneschopnosti a následne nastúpili do práce, čo je z hľadiska bezpečnostných predpisov
absolútne vylúčené. Upozornil žalovaného v 1. rade na to, že v prípade vzniku pracovného úrazu vyvodia
trestnoprávnu zodpovednosť voči štatutárnym zástupcom všetkých dotknutých spoločností.

Na preukázanie výšky škody 906,99 EUR žalobca predložil súdu výpočet odvodov na zdravotné
poistenie ( č.l. 17 spisu ).

Na preukázanie výšky uplatneného primeraného zadosťučinenia 230 256 EUR žalobca predložil súdu
rozbor nákladov a výnosov Expedícia za rok 2006 ( č.l. 18 spisu ).

Rámcovou zmluvou č. 08/2006 zo dňa 20.12.2005 uzavretou medzi žalovaným v 1. rade ako
objednávateľom a žalovaným v 2. rade ako dodávateľom mal súd preukázané, že bola uzavretá na

dobu určitú s účinnosťou od 1.1.2006 do 31.12.2010 a jej predmetom bol záväzok objednávateľa
počas doby platnosti zmluvy nakupovať od dodávateľa služby v rozsahu podľa požiadaviek a uváženia
objednávateľa a záväzok dodávateľa dodať objednávateľovi požadované služby a to za podmienok
stanovených v tejto zmluve na základe objednávok vystavených objednávateľom a potvrdeným
dodávateľom, alebo na základe iných samostatných vykonávacích zmlúv.

Objednávkami z dní 16.10.2007, 27.12.2006, 4.6.2007 a 31.10.2007 bolo súdu preukázané, že žalovaný
v 1. rade objednal u žalobcu výkony uvedené v predmetných objednávkach na rok 2007 ( č.l. 311 až
314 spisu ).

Žalobca na preukázanie tvrdení o zakotvení prepisov na ochranu hospodárskej súťaže v pracovnom
poriadku žalovaného v 1. rade predložil súdu Prílohu č. 5 k Pracovnému poriadku U.S. Steel Košice,

s.r.o. ( č.l. 315, 316 spisu ).

Na preukázanie podmienok a systému povolenia vstupu a opustenia územia a objektov žalovaného v
1. rade žalobca predložil súdu Normu č. N/SC2/2003 z 24.9.2003 ( č.l. 327, 338 spisu).

Z emailu M.. O. G. z 18.12.2006 súd zistil, že táto žiadala žalobcu o vypracovanie zoznamu pre
žeriavnikov, ktorými žalobca zabezpečuje výkony pre žalovaného v 1. rade ( č.l. 326 spisu ).

Listom žalobcu adresovaný spoločnosti U.S. Steel Košice - SBS s.r.o. zo dňa 27.12.2006 ako aj
pripojeným zoznamom bolo súdu preukázané, že žalobca na základe žia-

dosti M.. O. G. zaslal menovanej spoločnosti zoznam zamestnancov z dôvodu poskytovania služieb na
rok 2007 ( č.l. 322, 323 spisu ).

Listom žalobcu adresovaným spoločnosti U.S. Steel Košice - SBS s.r.o. zo dňa 20.12.2007 a pripojeným

zoznamom zamestnancov mal súd preukázané, že žalobca žiadal o predĺženie IDK pre zamestnancov
uvedených v zozname z dôvodu poskytovania služieb na rok 2008 ( č.l. 324, 325 spisu ).

Zápisy o neodovzdaní IDK z 2.1. 2008, 7.1.2008 a 10.1.2008 mal súd preukázané, že A.. B. , A.. G.,
A.. O. V. A.. G. odmietli pri vybavovaní výstupných dokladov odovzdať žalobcovi pridelené IDK ( č.l. 319
a 321 spisu ).Na preukázanie odovzdávania IDK zamestnancov žalobcu priamo spoločnosti U.S. Steel Košice -
SBS, s.r.o. namiesto žalobcu, predložil žalobca súdu fotokópie listín o odovzdaní týchto dokladov ( č.l.
317, 318 a 320 spisu ).

L.. M. Z., štatutárna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 4.2.2014 uviedla, že dôvodom podania
žaloby bola skutočnosť, že zamestnancom žalobcu k 31.12.2007 neboli odňaté IDK, teda povolenia
vstupu do objektov žalovaného v 1. rade a ak by sa to urobilo tak po 1.1.2008 by nemohli vstupovať
do objektov žalovaného v 1. rade a teda nebol by dôvod na podanie žaloby, nakoľko žalobca pracoval
na tom, aby pokračoval v činnosti inde. Mal spoľahlivých zamestnancov, dlhodobo vyškolených a

skúsených, ale stalo sa, že po 1.1.2008 zamestnanci žalobcu vstupovali do objektov žalovaného v 1.
rade bez vedomosti žalobcu a vykonávali prácu v objekte žalovaného v 1. rade. Pokiaľ by sa žalovaní
v 1. až 3. rade nedohodli a nekonali by v zhode, nemohli by zamestnanci žalobcu vstupovať do areálu
žalovaného v 1. rade a vykonávať tam činnosť. Navrhla vo veci vykonať ďalšie dokazovanie s

tým, že konkrétny návrh predloží súdu v lehote do 10 dní. Na otázku zástupcu žalovaného v 1. rade,
či žalobca mal so zamestnancami nejaké zmluvy o viazanosti uviedla, že zamestnanci mali pracovnú

zmluvu na plný pracovný úväzok aj po 31.12.2007 u žalobcu.

Štatutárny zástupca žalovaného v 3. rade pán A. A. na pojednávaní dňa 4.2.2014 uviedol, že žalovaný
v 3. rade nemá dosah na vstup do objektov žalovaného v 1. rade. Nepozná štatutárnu zástupkyňu
žalobcu. Žalovaný v 3. rade má vlastné školiace stredisko a žeriavnikov. Pohyb ľudí je taký, že neustále
dochádza k odchodu a príchodu zo zamestnania a aj im sa stalo, že naraz odišlo 30 žeriavnikov a

stratili tým zákazku. Boli vybratí na výkon tejto činnosti na základe výberového konania. Minimálne tri
firmy sa zúčastňujú takýchto výberových konaní. Majú referencie od rôznych firiem, pre ktoré vykonávali
činnosť a na trhu sú už od roku 1993. Čo sa týka príchodu a odchodu zamestnancov, ľudia sú dobre
informovaní a vedia, že kde a koľko peňazí dostanú a je to ich rozhodnutie, keď sa rozhodnú odísť pre
lepšie zárobkové podmienky.

Svedkyňa O. A. uviedla, že pracovala u žalobcu ako O. na expedícii, kde mali viazačov a žeriavnikov. Už
dva roky tam nepracuje. Tvrdila, že koncom roka 2007 nevedeli, že nemajú zmluvu na ďalšie obdobie.
Robotníci nastúpili do práce, ona bola na inej prevádzke do marca. Pamätala sa na to, že robotníci
žalobcu chodili do práce v odevoch žalobcu. Zamestnancov žalobu stretávala v šatni, lebo mali tam
svoje veci a videla ich aj na prevádzke. Robili to, čo predtým, viazačov a žeriavnikov. Uviedla, že pred

1.1.2008 zamestnanci žalobcu riadne chodili do práce, nemala s nimi problémy. Zamestnanci žalobcu
pracovali pre OBAL-SERVIS zrejme na dohodu, lebo boli ešte zamestnancami žalobcu. Mala vedomosti
o tom, že ich volali na nejaké pohovory, pričom z pracoviska odchádzali so súhlasom majstrov z U.S.
Steelu. Uviedla, že po uplynutí doby platnosti karty na vstup do areálu žalovaného v 1. rade v novom roku
nemohli zamestnanci tam vstúpiť. Potvrdila, že v dňoch 1.1.2008 a 2.1.2008 bola na kontrole prevádzky

žalobcu. Dňa 1.1.2008 bol prítomný aj p. Z.. Aj v šatni stretla zamestnancov žalobcu, ktorí vykonávali
prácu ako predtým. V U.S. Steele skončili v marci 2008. Nevedela uviesť, či mal žalobca po 1.1.2008
inde zabezpečenú prácu pre svojich zamestnancov. Na otázku štatutárneho zástupcu žalovaného v 3.
rade p. A. či pracovali zamestnanci žalobcu pre žalovaného v 3. rade svedkyňa uviedla, že nie. Nevedela
uviesť, či od žalovaného v 3. rade chodil niekto robiť pohovory so zamestnancami žalobcu. Na absencie

zamestnancov žalobcu na pracovisku v období od 21.12.2007 do 31.12.2007 sa nepamätala. Ak niekto
chýbal, promptne to riešila, aby namiesto neho nastúpil iný zamestnanec. Elektronickou poštou hlásili
koľko zamestnancov tam bolo.

Svedok A. Z. je manželom štatutárnej zástupkyne žalobcu a v rozhodnom období pracoval u žalobcu
ako manažér pre služby. Uviedol, že už v predchádzajúcich obdobiach sa stávalo, že sa neskoro robili

výberové konania pre U.S. Steel. Koncom roka 2007 dostali hlášku, že žalobca končí v U.S. Steele.
Rozprávali to zamestnanci. V novembri alebo začiatkom decembra 2007 urobili výrobnú poradu.
Zúčastnilo sa asi 50 zamestnancov, ktorí hovorili, že je dohodnuté, že zamestnancov žalobcu preberú
spoločnosti OBAL-SERVIS a STROJZVAR. Porada sa týkala zachovania bezpečnosti zamestnancov
za danej situácie.Viedla sa v tom duchu, aby zamestnanci neboli stresovaní a naďalej vykonávali svoju prácu. Vedel o
tom, že prebehla inzercia. Zamestnanci uviedli, že žalovaní v 2. a 3. rade majú málo ľudí a nebudú
vedieť pokryť prevádzky. Spoluprácou firiem OBAL-SERVIS a STROJZVAR došlo k tomu, že žalobcovi

ukradli zamestnancov, ktorých dlhodobo vychovávali, školili a zabezpečovali. Títo zamestnanci mali
robiť naďalej to čo robia, len pod novou firmou. Hovorili, že boli dotlačení, aby išli na OBAL-SERVIS
a podpisovali dohody. Počas pracovnej doby boli majstrami U.S. Steelu posielaní do OBAL-SERVISU
na podpísanie týchto dohôd. Mal dojem, že veľa ľudí pracovalo na tom, aby ľudské zdroje žalobcu boli
ukradnuté. Uviedol, že týchto ľudí nakoniec nezobrali do trvalého pracovného pomeru a robili naďalej

na dohodu a na telefón. To znamená, že nešli do lepšieho. Preto ich ani nežalovali, lebo oni za to v
podstate nemohli. U.S. Steel keby mal ľudské zdroje vedel by to vyriešiť, ale nemal ich. To čo sa stalo,
nie je to v súlade ani s predpismi U.S. Steelu, ktoré dostal aj žalobca a mal ich dodržiavať. Mal za to,
že nie je pravdou, že tieto predpisy platia len pre žalovaného v 1. rade, ale platia aj pre dodávateľské
firmy. Ide vlastne o etický kódex. Uviedol, že 1.1.2008 bol priamo v U.S. Steele v objekte a v šatniach
žalobcu, lebo tam robil dychové skúšky. Boli tam zamestnanci, ktorí tam prišli vyzdvihnúť veci zo šatní.

Zamestnanci žalobcu mali mať zablokované karty a teda ani nemohli v skutočnosti tam ísť a vyzdvihnúť
si veci zo skriniek. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie menovite uviesť, ktorí majstri U.S. Steelu
posielali zamestnancov žalobcu na OBAL-SERVIS uviedol, že si myslí, že to bol nejaký pán D., ale
mala by to presnejšie vedieť pani A.. Potvrdil, že vedel o tom, že žalobca má zmluvu na jeden rok, ale
bol si vedomí toho, že bez zamestnancov žalobcu sa nevedia zabezpečiť tieto výkony. Žalobca sa na

to spoliehal. Tvrdil, že zamestnancom žalobcu bolo nariadené, aby 1.1.2008 nastúpili do práce v sídle
firmy, a že žalobca mal pre nich náhradnú prácu. Na otázku zástupcu žalovaného v 2. rade, či nastúpili
1.1.2008 zamestnanci do práce

u žalobcu svedok uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku zástupcu žalovaného v 2. rade ako to žalobca riešil
svedok uviedol, že žalobca dával absencie v rámci možností Zákonníka práce Na otázku štatutárneho

zástupcu žalovaného v 3. rade p. A. či po 1.1.2008 pracovali zamestnanci žalobcu pre žalovaného v 3.
rade svedok uviedol, že sa to dá dokázať len tým spôsobom, že žalovaný v 3. rade predloží doklady
zo Sociálnej poisťovne.

Podľa ust. § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej
súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú

činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú
však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži
zneužívať.

Podľa ust. § 42 Obchodného zákonníka zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné
konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nedovolené

obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 44 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1

je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva

zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie,
f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného
prostredia.

Podľa ust. § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej

môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné

predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana
požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa ust. § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny

súdu.Súdpokračujevkonaní,ajkeďsúúčastnícinečinní.Aksariadnepredvolanýúčastníknedostavína
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Ak súd vyzve účastníka,
aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak
sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

Podľa ust. § 118a O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach
ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o
základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní

opísať rozhodujúce skutočnosti o

veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého
pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo
k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd
neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré

účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť
účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

Podľa ust. § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých
konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie
a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach
o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Ak nejde o veci uvedené

v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je
povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých
sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody a primerané zadosťučinenie

z dôvodu nekalosúťažného konania žalovaných v 1. až 3. rade, podľa generálnej klauzuly ( ust. §
44 ods. 1 Obchodného zákonníka ). Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade neupozornil

žalobcunato,ženemázáujemuzavrieťsnímobchodnúzmluvunarok2008ajnapriekniekoľkoročnému
obnovovaniu zmluvného vzťahu, ako aj tým, že po ukončení zmluvného vzťahu, t j. po 31.12.2007
žalobca zistil, že jeho zamestnanci naďalej vykonávali práce v areáli žalovaného v 1. rade, ale už pre
žalovaných v 1. až 3. rade, čo podľa žalobcu bolo dôsledkom údajne úmyselného konania zo strany
žalovaných v 1. až 3. rade,

s cieľom zabezpečiť si kvalifikovaných zamestnancov, a to aj údajným vyvíjaním psychického nátlaku
na týchto zamestnancov žalobcu a ich verbovaním, keďže išlo o profesie, o ktoré mali žalovaní v 1.
až 3. rade eminentný záujem. Podľa tvrdenia žalobcu, išlo o konanie, ktoré napĺňa znaky všeobecnej
generálnej klauzuly nekalosúťažného konania. Žalovaní v l až 3. rade týmto konaním spôsobili žalobcovi
škodu, ktorej výšku ( 906,99 EUR ) žalobca stanovil na základe výpočtu odvodu na zdravotné poistenie
za zamestnancov, ktorí v období od 1.1.2008 až 29.2.2008 pracovali pre žalovaných v 1. až 3. rade

a u žalobcu vykazovali úmyselné absencie. Zároveň, žalobca považujúc takéto konanie zo strany
žalovaných v 1. až 3. rade za konanie v rozpore s dobrými mravmi v rámci hospodárskej súťaže,
požaduje primerané zadosťučinenie, pri stanovení výšky ( 230 256 EUR ) ktorej vychádzal z úrovne
čistého ročného zisku v zmysle zmluvy so žalovaným v 1. rade za rok 2006.

Žalovaný v 1. až 3. rade nesúhlasili s návrhom žalobcu. Poukázali na to, že žalobca nepreukázal

naplnenie podmienok nekalosúťažného konania predpokladaných generálnou klauzulou Obchodného
zákonníka a navrhli žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť. Zároveň žalovaný v 1. rade poukázal na
bezpredmetnosť námietok žalobcu obmedzujúcich zmluvnú slobodu žalovaného v súvislosti s jeho
rozhodnutím neobnoviť zmluvný vzťah so žalobcom na ďalšie obdobie, ako aj na to, že nie je vo vzťahu
k žalobcovi súťažiteľom. Žalovaný v 1. rade vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu. Žalovaný

v 2. rade uviedol, že na zamestnancov žalobcu nevyvíjali psychický nátlak. Uchádzači o zamestnanie sa
hlásili o prijatie do zamestnania na základe zverejneného inzerátu. Tvrdil, že pri prijímaní zamestnancov
postupoval v súlade s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Mal tiež za to, že medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade nebol súťažný vzťah a tento nedostatok spôso-

buje, že nie sú naplnené podmienky generálnej klauzuly pre nekalosúťažné konanie. Žalovaný v 3. rade

uviedol, že skutočnosť, že s kým uzatvorí žalovaný v 1. rade obchodné zmluvy, za akých podmienok
a na aké obdobie je plne v jeho kompetencii a je predmetom jeho obchodného tajomstva. Z toho
dôvodu žalovaný v 3. rade nemal žiadne informácie o tom, že by sa v decembri 2007 žalovaný v 1. rade
rozhodol neuzavrieť zmluvu na poskytovanie služieb so žalobcom. Žalovaný v 3. rade nemal informácie
o tom, kto sú zamestnanci žalobcu a ani žiadnych zamestnancov žalobcu neverboval. Nevyvíjal žiadny

psychický nátlak na zamestnancov žalobcu, pretože takéto konanie považuje za nekorektné a žiadneho
zamestnanca nepoznal. Žalovaný v 3. rade neuzavrel žiadnu dohodu so žalovanými v 1. a 2. rade o
rozdelení pracovníkov žalobcu. Neuzavrel so žiadnym bývalým pracovníkom žalobcu pracovnoprávny
vzťah v žalobe uvádzanom období december 2007 až február 2008.

Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným v 1. rade súd mal za to, že nárok žalobcu

nie je premlčaný, nakoľko k údajnému porušeniu práv žalobcu a vzniku nároku na náhradu škody a
primerané zadosťučinenie mohlo dôjsť najskôr 1.1.2008 a žaloba bola doručená súdu dňa 23.12.2010,
teda neuplynula štvorročná premlčacia lehota.

Súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na deň 29.10.2013. Obálka s predvolankou pre žalobcu na
toto pojednávanie sa vrátila súdu nedoručená s poznámkou doručovateľa: „zásielka neprevzatá v

odbernej lehote“. Pojednávanie dňa 29.10.2013 bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti sudcu na
deň 17.12.2013. Obálka s predvolankou pre žalobcu na toto pojednávanie sa vrátila súdu nedoručená
s poznámkou doručovateľa: „zásielka neprevza-

tá v odbernej lehote“. Na pojednávaní dňa 17.12.2013 sa zúčastnili zástupca žalovaného v 1. rade,
zástupca žalovaného v 2. rade, právna zástupkyňa ako aj konatelia žalovaného v 3. rade. Žalobca sa

na tomto pojednávaní nezúčastnil. Pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci na deň 4.2.2014z dôvodu neprítomnosti žalobcu. Na pojednávaní dňa 4.2.2014 sa zúčastnili štatutárna zástupkyňa
žalobcu, zástupca žalovaného v 1. rade, zástupca žalovaného v 2. rade, právna zástupkyňa ako aj
konatelia žalovaného v 3. rade. Štatutárna zástupkyňa žalobcu na tomto pojednávaní navrhla vo veci

vykonať ďalšie dokazovanie s tým, že konkrétny návrh predloží súdu do 10 dní. Jednalo sa o prvé
pojednávanie vo veci, na ktorom boli vykonané dôkazy a bola vec prejednaná. Predmetné pojednávanie
bolo odročené na deň 28.3.2014 z dôvodu doplnenia dokazovania. Žalobcovi bola uložená povinnosť
v lehote do 15

dní oznámiť súdu aké má ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca v stanovenej lehote

neoznámil súdu aké má ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Až v podaní doručenom súdu dňa
5.3.2014 právnym zástupcom žalobcu bol uvedený návrh na doplnenie dokazovania. Právny zástupca
žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 5.3.2014 požiada o odročenie pojednávania nariadeného na
deň 28.3.2014. Súd jeho návrhu vyhovel a preročil pojednávanie zo dňa 28.3.2014 na deň 13.5.2014.
Na pojednávaní dňa 13.5.2014 sa zúčastnili štatutárna zástupkyňa žalobcu, právny zástupca žalobcu,
zástupca žalovaného v 1. rade, zástupca žalovaného v 2. rade a konatelia žalovaného v 3. rade.

Po prejednaní veci bolo pojednávanie odročené na deň 10.6.2014 z dôvodu doplnenia dokazovania -
jednalo sa o vykonanie dôkazov, ktoré žalobca navrhol v žalobe zo dňa 23.12.2010.

Žalovaní v 1. až 3. rade namietali vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci s poukazom na ust. § 118a
O.s.p., pričom mali za to, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 17.12.2013 a na neskôr
uvedené skutočnosti, označené a predložené dôkazy súd nemôže prihliadať.

Súd mal za to, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 4.2.2014, teda v zmysle ust. § 118a
O.s.p. na neskôr uvedené skutočnosti, označené a predložené dôkazy nemohol prihliadať a to aj napriek
tomu,žežalobcovibolanapojednávanídňa4.2.2014uloženápovinnosťvlehotedo15dníoznámiťsúdu
aké má ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pretože v stanovenej lehote túto povinnosť nesplnil. Až
v podaní doručenom súdu dňa 5.3.2014 právnym zástupcom žalobcu bol uvedený návrh na doplnenie

dokazovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s ust. § 118a O.s.p. súd vo veci rozhodol na základe dôkazov
navrhnutých najneskôr na prvom pojednávaní vo veci (4.2.2014). Tieto boli súdom vykonané a sú vyššie
uvedené.

Výpis elektronickej kontroly vstupu a opustenia areálu U.S. Steel Košice zamestnancov žalobcu podľa

pridelených IDK za obdobie od 1.1.2007 do 29.2.2008 ako dôkaz žalovaný v 1. rade nevedel predložiť,
nakoľko tieto údaje už nemal k dispozícii. Podľa archivačného a skartačného poriadku sa archivovali len
3 roky, potom išli na likvidáciu.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovaným v 1. rade
ako objednávateľom zmluvu v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka SR číslo

obchodného prípadu: CE007C70097 zo dňa 28.12.2006 podľa ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať
pre žalovaného v 1. rade činnosti uvedené v čl. II zmluvy - nakládku a vykládku železničných vagónov
v režime 12/24, nakládku a vykládku

kamiónov, otváranie a zatváranie vagónov, plachtovanie a fixáciu prepravovaného materiálu pomocou
prepravných pomôcok, výpomoc na žeriave podľa potreby DZ Expedícia, upratovacie práce podľa

pokynov DZ Expedícia. Počty zamestnancov dodávateľa mali byť upresňované po dohode zmluvných
strán týždenne. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.1.2007 do 31.12.2007.

Sporné bolo medzi účastníkmi konania, či sa žalovaní v 1. až 3. rade svojím konaním dopustili
nekalosúťažného konania.

Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné a zákonom reprobo-vané, musia byť

kumulatívne splnené tri podmienky: a) ide o konanie v hospodárskej súťaži, b) takéto konanie je vrozpore s dobrými mravmi, c) takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu. Pod hospodárskou súťažou sa
rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty, a
tým dosiahnuť hospodársky prospech. Konanie v hospodárskej súťaži predpokladá existenciu najmenej

dvoch súperiacich subjektov, a teda aj existenciu súťažného vzťahu. V súťažnom vzťahu môžu byť
súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj súťažitelia s rozdielnymi výrobkami a
službami. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa podľa ust. § 4 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.
rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže

privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom
sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody. Túto definíciu je možné aplikovať aj pre potreby posudzovania dobrých mravov hospodárskej
súťaže. V judikatúre sa takéto mravy súťaže definujú ako "pravidlá a zvyklosti, ktoré sa dodržiavajú
v konkurenčnom prostredí a ktoré aj sami súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej
korektnosti" (rozhodnutie NS SR z 29. júla 1994, sp. zn. 1 Obo 180/94). Pojem ujma je podstatne širší

ako škoda v jej klasickom ponímaní. Ujma totiž zahŕňa nielen škodu, ale aj nemajetkové zadosťučinenie.
Zo slovného spojenia "spôsobilé privodiť ujmu" vyplýva, že ujma nemusí vzniknúť, ale stačí, ak jej vznik
hrozí. Obchodný zákonník určil aj subjekty, ktorým môže byť ujma privodená. Ide o súťažiteľov alebo
spotrebiteľov. Nie je podmienkou, aby takáto ujma skutočne vznikla, ale stačí, ak jej vznik objektívne
hrozí.

Žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s poskytovaním služieb v zmysle zmluvy
uzavretej medzi nimi nie je možné považovať za súťažiteľa, nakoľko nie je a nebol medzi nimi súťažný
vzťah. Žalobca poskytoval služby a výkony žalovanému v 1. rade na základe uzavretej zmluvy, pričom z
nej jasne vyplývalo, že bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2007. Včasné neoznámenie neuzavretia
zmluvy na ďalšie obdobie, ani samotné neuzavretie novej zmluvy na ďalšie obdobie vzhľadom na

zásadu zmluvnej voľnosti nemôže byť konaním v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Podľa
vyjadrenia svedka p. Z. žalobca sa spoliehal na predlženie spolupráce so žalovaným v 1. rade, pričom
po stretnutí s prezidentom žalovaného v 1. rade 14.12.2007 mu muselo byť zrejmé, že k uzavretiu
zmluvy na ďalšie obdobie už nedôjde. V danom prípade nie je rozhodujúce z akého dôvodu nedošlo k
obnoveniu zmluvného vzťahu. Nie je teda pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o ukončení

spolupráce so žalovaným v1. rade. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že predmetom zmluvy uzavretej
so žalobcom na rok 2007 nebolo poskytnutie zamestnancov, resp. kvalifikovanej pracovnej sily, ale
poskytnutie služieb a vý-

konov. Čo sa týka prílohy č. 5 k Pracovnému poriadku táto sa vzťahovala na zamestnancov žalovaného
v 1. rade a na zamestnancov dcérskych spoločností žalovaného v 1. rade. Predmetný interný predpis

ustanovuje etické normy správania sa zamestnancov a je doplnkovým predpisom ku všetkým interným
pracovnoprávnym predpisom žalovaného v 1. rade. Dôsledkom porušenia tohto interného predpisu
je pracovnoprávna zodpovednosť zamestnancov, na ktorých sa Kódex vzťahuje. Na preukázanie
uplatneného nároku žalobcu v tomto obchodnom spore je právne irelevantný. Súd nemal dôvod neveriť
tvrdeniam žalovaného v1. rade, že norma upravujúca vstup a opustenie územia a objektov U. S. Steel

Košice, s.r.o. je vydaná za účelom stanovenia zásad pre vstup osôb a motorových vozidiel na územie
žalovaného v 1. rade a ako interný akt riadenia povoľuje výnimky zo zásad a povinností stanovených
v Norme pri dodržaní tiež v Norme stanovených podmienok. Skutočnosť, že zamestnanci a bývalí
zamestnanci žalobcu boli odo dňa 1.1.2008 vpustení na územie žalovaného v 1. rade, mala svoje
opodstatnenie v tom, že vtom čase boli už zamestnancami dcérskej spoločnosti OBAL - SERVIS,

a.s. Košice ( žalovaný v 2. rade ) alebo, niektorí ešte ako zamestnanci žalobcu, mali s uvedenou
spoločnosťou uzavretú dohodu o vykonaní prác mimo pracovný pomer z dôvodu, že žalobca nesúhlasil
u týchto zamestnancov s dohodou o ukončení pracovného pomeru a títo u neho skončili až uplynutím
zákonnej výpovednej lehoty. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že platnosť identifikačných kariet s ukončením
platnosti obchodnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade skončila pre zamestnancov žalobcu,

avšak ako zamestnancom žalovaného v 2. rade a pre osoby, s ktorými bola uzavretá dohoda o vykonaní
prác mimo pracovný pomer, bola platnosť kariet predĺžená do vydania nových ID kariet. ID karty
sú majetkom žalovaného v 1. rade a predĺženie ich platností je v zmysle Normy v jeho kompetencii,
preto nesúhlas žalobcu s postupom žalovaného v 1. rade je bezdôvodný. Je potrebné poznamenať,
že žalobca nepreukázal súdu pracovnými zmluvami a dôkazmi o ukončení pracovných pomerov, ktoré

osoby boli v rozhodnom období jeho zamestnancami, aké zmluvy mali uzavreté so žalobcom a ako,kedy a z akých dôvodov ukončili pracovné pomery u žalobcu. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenia o
niekoľkoročnom vyškolení svojich zamestnancov na vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva ani vyvíjanie psychického nátlaku zo strany žalovaných v 1. až 3. rade na

zamestnancov žalobcu. Svedkyňa p. A. tieto tvrdenia žalobcu nepotvrdila a na absencie zamestnancov
žalobcu v decembri 2007 si nespomínala. Svedok p. Z. je O. jedinej spoločníčky a konateľky žalobcu,
preto jeho výpoveď súd nepovažoval za vierohodnú. Súdu nebolo preukázané ani to, že žalobca svojim
zamestnancom nariadil aby 2.1.2008 nastúpili do práce v sídle žalobcu a ani to, že by mal pre nich
zabezpečenú prácu po 1.1.2008.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu, že by konaním
žalovaného v 1. rade boli porušené práva žalobcu nekalou súťažou a teda neprichádzajú do úvahy ani
právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži, v konkrétnom prípade právo na náhradu škody a na
primerané zadosťučinenie.

Žalovaný v 2. rade mal uzavretú so žalovaným v 1. rade rámcovú zmluvu s účinnosťou do 31.12.2010
okrem iného aj na výkon prác žeriavnikov. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný v 2.

rade je dcérskou spoločnosťou žalovaného v 1. rade a že uverejnil v decembri 2007 inzerát, že príjme
do pracovného pomeru žeriavnikov. Na

inzerát sa prihlásili aj zamestnanci žalobcu, pričom boli úspešný aj vo výberovom konaní. Skutočnosť,
že zamestnanci žalobcu využili príležitosť pracovnej ponuky žalovaného v 2. rade tým, že reagovali
na podaný inzerát, t.j. verejne známy spôsob náboru pracovníkov

s presne stanovenými kritériami, bolo ich osobným právom. Žalovaný v 2. rade poprel psychický nátlak
na zamestnancov žalobcu ako aj inú formu ich náboru než prostredníctvom uverejneného inzerátu.
Súd mal za to, že vyššie uvedený postup prijímania zamestnancov nenapĺňa v žiadnom prípade znaky
nekalosúťažného konania podľa generálnej klauzuly tak ako to uvádza žalobca. Žalovaný v 2. rade
potvrdil, že niektorí zamestnanci žalobcu vykonávali pre neho činnosť od 1.1.2008 na základe dohody o

vykonaní práce, pretože ešte boli v pracovnom pomere u žalobcu. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam
žalovaného v 2. rade ani o počte, spôsobe a forme zamestnania týchto osôb žalovaným v 2. rade.
Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný v 2. rade zverejnil inzerát o prijatí žeriavnikov do pracovného
pomeru a taktiež vedel o počínaní svojich zamestnancov. Vyššie uvedené skutočnosti a postup
prijímania zo strany žalovaného v 2. rade v žiadnom prípade nenapĺňajú znaky nekalosúťažného

konania podľa generálnej klauzuly.

Aj s prihliadnutím na nepreukázanie tvrdení žalobcu a na rozsah vykonaného dokazovania súd mal za
to, že konaním žalovaného v 2. rade nedošlo k porušeniu práv žalobcu, a preto žalobcovi nevznikol
nárok na náhradu škody ani primerané zadosťučinenie.

Žalobca nepreukázal súdu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade skutočnosti tvrdené v žalobe. Psychický

nátlak žalovaného v 3. rade na zamestnancov žalobcu, žiadne „verbovanie“ zamestnancov žalobcu,
zamestnanie zamestnancov žalobcu počas trvania ich pracovného pomeru u žalobcu, dohoda
žalovaného v 3. rade so žalovanými v 1. a 2. rade ani iné konanie žalovaného v 3. rade, ktoré by bolo v
rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže neboli potvrdené a súdu preukázané.

Súd mal za to, že sa žalovaný v 3. rade nedopustil nekalosúťažného konania, a preto mu nemohla

vzniknúť povinnosť nahradiť žalobcovi údajnú škodu ani primerané zadosťučinenie.

Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol.

Žalovaný v 3. rade bol v konaní do 7.4.2014 zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Cacarovou, Južná
trieda 78, 040 01 Košice a uplatnil nárok na náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 5
905,38 EUR vrátane DPH.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu

prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov
právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhod-

núť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie
§ 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných

dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do
troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. Trovy konania
určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť
výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. O trovách

štátu súd rozhodne aj bez návrhu. Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania,
ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Úspešným žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich v lehote do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci nevyčíslili.

Úspešnému žalovanému v 3. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva voči neúspešnému žalobcovi v sume 4 834,10 EUR vrátane DPH. Trovy konania
tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 4 834,10 EUR vrátane DPH, t.j. za 4 úkony právnej pomoci po

884,69 EUR plus DPH ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenia doručené súdu v dňoch
21.10.2013 a 27.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 4.2.2014 ), za dva úkony právnej pomoci po 221,17
EUR plus DPH ( účasť na pojednávaniach v dňoch 29.10.2013 a 17.12.2013, ktoré boli odročené bez
prejednania veci ), za režijný paušál 4x 7,81 EUR plus DPH a 2 x 8,04 EUR plus DPH podľa ust. § 10,
13a, 14, 15, 17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Súd nepriznal žalovanému v 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - ďalšia porada s
klientom dňa 19.2.2014, nakoľko tento nebol súdu preukázaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchovemaloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).