Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1Er/1357/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112217067
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Belobradová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112217067.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom
Zacharom PhD. so sídlom v Ružomberku, na návrh oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Námestie sv.
Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: Š. X., nar. 31.7.1985, Pod horou 135/2, Teplička nad Váhom,
občan Sr, o vymoženie 343,23 eur s prísl., tu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia z a m i e t a .

Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie súd r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Exekútor žiadal o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, ktorý sa domáhal vymoženia
pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok PEC -A 1393/2011 bol
vydaný 15.2.2012, právoplatnosť je vyznačená 17.2.2012 a vykonateľnosť 21.2.2012.

V danom prípade ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v čase, na ktorú dopadá právna úprava
spotrebiteľského práva účinná v čase od 1.1.2008 do 10.6.2010. Od 1.1.2008 sú účinné významné
novely spotrebiteľského práva (Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch...) a dňom 10.6.2008 stratil účinnosť zákon č. 258/2001 Z.z. a bol nahradený od 11.6.2008 úplne
novým zákonom o spotrebiteľských úveroch.

II.

V prípade všetkých posudzovaných zmlúv oprávneného, bez ohľadu na konkrétny typ (zmluva ú úvere,
kreditnej karte, revolvingový úver...) niet najmenších pochybností o tom, že ide o spotrebiteľské zmluvy.
Oprávnený to nikdy ani nespochybňoval.

Od 1.1.2008 boli odstránené aj akékoľvek pochybnosti o tom, či sa Občiansky zákonník, ZOS a
prípadne aj iné normy vrátane práva EÚ vzťahujú na úvery uzatvárané podľa Obchodného zákonníka,
prípadne zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez najmenších pochybností možno uzavrieť, že síce
neexistujesamostatnýprávnyinštitút„spotrebiteľskýúver“,aleplatí,ženakaždýúver,ktorýjeposkytnutý
spotrebiteľovi, sa vzťahuje nielen úprava Obchodného zákonníka či Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ale aj Občiansky zákonník či ZOS.Zodpovedá to dikcii § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa - ZOS: Každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Takisto zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) definuje, že spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Napokon Občiansky zákonník (OZ) upravuje vzťah OZ s úvermi (spotrebiteľskými) v § 52 ods. 1 a 2:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Neprijateľné podmienky a individuálne dojednanie zase upravuje § 53 ods. 1 a 2 OZ: (1) Spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

III.

Od 1.1.2008 je významná zmena § 53 ods. 4 písm. l) a r) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo

ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Podľaods.5:Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Formu a obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje aj § 4 ZSÚ: (1) Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať: r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

Z uvedeného vyplýva, že do vnútroštátnej právnej úpravy bola prevzatá Smernica Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V článku 3 bod 1. a 2 je definovaná
nekalápodmienka:„Zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,ak

napriekpožiadavkedôveryspôsobíznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstránvzniknutýchna
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.“ V prílohe je pod bodom 1. písm. q) definovaná jedna z
nekalýchpodmienokakopodmienku,ktorejzmyslomaleboúčinkomje„neposkytnúťspotrebiteľoviprávo

alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“

Potrebné je pripomenúť aj úpravu § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.IV.

Možnosť preskúmavať v určitom rozsahu a určité skutočnosti aj v rámci exekučného konania upravuje

zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK).

S účinnosťou od 1.7.2009 rozhodcovský súd musí brať na zreteľ už aj spotrebiteľské právo v
zmysle § 31 odsek 3: „Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor,

zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.“ Vo všeobecnosti
rozhodcovský súd vždy prihliada na právny poriadok Slovenskej republiky podľa ods. 2.

§ 35 (Účinky rozhodcovského rozsudku): Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu.

§ 45 ods. 1 písm. c), 2 a 3: (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

Oproti účinkom rozhodcovského rozsudku je potrebné citovať na porovnanie účinkov rozhodnutia
všeobecného súdu. Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP): „Výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je
záväzný pre každého.“

Súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia postupuje aj podľa § 44 ods. 1 - 3 Exekučného
poriadku (EP): (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu
súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (3) Ak je uznesenie,
ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V.

Súd postupne uvádza skutkové a právne závery s odkazom na konkrétnu právnu úpravu, pre ktoré
žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil:

V.1. Právomoc súdu zastaviť exekučné konanie

1.1. Právomoc súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia (a následne konanie zastaviť) vyplýva z
§ 44 ods. 2 EP, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a právomoc zastaviť exekučné
konanie vyplýva z § 45 ods. 1 písm. c) a 2 ZRK, pretože súd zistil, že rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.

1.2. Zo ZRK konania vyplýva, že súdny prieskum pri rozhodcovských rozsudkoch je širší ako pri
ostatných exekučných tituloch (napr. súdne rozhodnutia), pri ktorých právna úprava neumožňuje
preskúmavať exekučné tituly, ak spĺňajú náležitosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.Vyplýva to aj z rôznej právnej úpravy záväznosti súdnych rozhodnutí (§159 ods. 2 OSP - pre všetkých)
a rozhodcovských rozhodnutí (§ 35 ZRK - len pre účastníkov).

1.3. V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, platí aj všeobecná úprava podľa EP,
ktorá zastavenie exekučného konania rozdeľuje do 2 fáz - rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, proti ktorému je prípustné odvolanie a následne rozhodnutie o zastavení exekučného
konania, proti ktorému odvolanie už nie je prípustné (§ 44 ods. 2 a 3). ZRK upravuje len zastavenie

exekučného konania, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie je prípustné (§ 45 ods. 1 a 3).

Aby súd zadosťučinil obidvom právnym úpravám, formálne rozhodol aj o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia aj o zastavení exekučného konania, pričom proti obidvom rozhodnutiam je odvolanie
prípustné.

1.4. Súd vychádza pri posúdení rozhodcovských rozsudkov z toho, že exekučné konanie (exekúciu) je
možné zastaviť aj čiastočne a vo zvyšku rozsahu udeliť exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Musí však byť splnená podmienka, že je možné oddeliť tieto dve časti od seba.

Táto možnosť vyplýva zo všeobecnej zásady podľa OSP o možnosti čiastočne zastaviť konanie (aj

exekučné), či z možnosti zastaviť čiastočne aj samotnú exekúciu.

V.2. Rozpor s dobrými mravmi

2.1. Ak je rozhodcovská doložka uvedená len v úverových zmluvných podmienkach tak, ako je to v

prípade oprávneného, ide o rozpor s dobrými mravmi.

2.1. Formálne sa papierové vyhotovenie úverovej zmluvy skladá z jednej strany listu vlastnej úverovej
zmluvy, na ktorej sú podpisy účastníkov. V texte sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj
Úverové zmluvných podmienky spoločnosti Home... Prvá strana textu podmienok je na rube úverovej

zmluvy a ďalšie dve strany textu úverových podmienok sú na druhom liste, ktorý je spojený s listom,
na ktorom je úverová zmluva.

Z pohľadu dostupnosti obsahu zmluvných podmienok ide korektný postup. Odpadá problém
posudzovania, či spotrebiteľ mal pred podpisom k dispozícii podmienky a či mal alebo nemal možnosť

sa s nimi oboznámiť.

2.2. Tento navonok korektný spôsob je však formálnym a bez skutočného obsahu s prihliadnutím na
ďalšie okolnosti vyhotovenia zmluvy:

Rozdielnosť v písme rôznych ustanovení vyriešil oprávnený paradoxne, ale nie na prospech spotrebiteľa
- všetky ustanovenia zmluvy (okrem nižšie uvedených) a podmienok sú písané rovnakým, ale neobvykle
malým písmom. Nielen pri starších alebo slabšie vidiacich spotrebiteľoch je potrebná mimoriadna
sústredenosť na to, aby text dokázali prečítať. Ak má spotrebiteľ textu aj porozumieť a pochopiť všetky
súvislosti, tak popri samotnom probléme s prečítaním textu ide opäť o neobvyklú prekážku na ceste

k rozhodnutiu uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu. Súd mal k dispozícii originálne vyhotovenie zmluvy a
oboznámiť sa s podstatnými podmienkami zmluvy bolo aj pre súd mimoriadne náročné. Popri malom
písme je problém aj to, že celý text je zhustený (bez odsekov) a orientovať sa v ňom je veľmi zložité.

2.3. Zmluva však predsa obsahuje niekoľko výrazných údajov a to identifikačné údaje o spotrebiteľovi,

údaje o jeho príjme a podstatné a kogentné náležitosti zmluvy - výška úveru, poplatok za úver, výška
a frekvencia splátok a RPMN. Je to dané tým, že tieto údaje sú vpisované ručne a na tieto údaje sú v
predtlači primerane veľké predpísané kolónky.

Rozhodcovská doložka a sankcie v prípade neplnenia povinností spotrebiteľa sú uvedené len

v zmluvných podmienkach. Rozhodcovská doložka je uvedená v poslednej hlave „Záverečné
ustanovenia“ bez akéhokoľvek zvýraznenia, nadpisu v tom zmysle, že ide o rozhodcovskú doložku. Ide o
súčasť husto písaného textu s miniatúrnym písmom a aj pre právnika je potrebný určitý mentálny výkon
ich z textu „vytiahnuť“ a dať si do súvislostí ich význam a dôsledok.Vzáverečnýchustanoveniachjezmesobvyklýchzáverečnýchustanovení(vyhotoveniezmluvy,ochrana
osobných údajov), rôznych súvisiacich ustanovení (doručovanie, informovanie spotrebiteľa o právach) a

najpodstatnejších ustanovenia zmluvy (skončenie zmluvy, sankcie, rozhodcovská doložka). Nasledujú
rad radom za sebou, je potrebné veľmi sústredene dávať pozor, kde začína príslušný text a kde končí
a začína ďalší. Nie je zrejmé, či a čo s čím súvisí.

2.4. Za takýchto okolností považuje súd takéto dojednanie podmienky v rozpore s dobrými mravmi.

Ide o takú podmienku, ktorá je inak v súlade so zákonom (rozhodcovská doložka), ale za vyššie
uvedenýchokolnostíjejdojednaniajevrozporesdobrýmimravmi.Prerozhodnutiespotrebiteľauzatvoriť
či neuzatvoriť zmluvu sú rozhodujúce nielen dojednania, ktoré sú uvedené na úverovej zmluve a
veľmi výrazne (výška úveru, poplatok za úver, výška splátok a RPMN), ale aj (najmä) to, kto bude
riešiť ich vzájomné spory. Sú to podmienky, ktoré môžu spotrebiteľa odradiť od uzavretia zmluvy.
Majú byť uvedené alebo aspoň zásadným spôsobom pomenované priamo v zmluve a na tej listine

(prípadneosobitnej),ktorúúčastníkpodpisuje.Detailnejšiaúpravatýchtopodmienokmôžebyťupravená
v zmluvných podmienkach.

2.5. Podľa § 4 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu (pod sankciou neplatnosti)
a musí obsahovať informáciu o sankciách a možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Od spotrebiteľa

nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z uvedeného vyplýva, že ak sankcie nie sú uvedené v zmluve, nemožno ich ani uplatňovať od
spotrebiteľa. To isté platí pre prípad, ak sú sankcie síce formálne uvedené, ale za vyššie popísaných
okolností len v zmluvných podmienkach. Vychádza sa z toho, akoby sankcie neboli uvedené vôbec.

Pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, tak jeho možnosť musí byť obsiahnutá v zmluve. Ide o tak závažnú
podmienku, že nemôže ísť o akékoľvek obsiahnutie (viď vyššie). Oprávnený však v danom prípade
nielenže nedodržal korektné prezentovanie rozhodcovského konania v zmluve (ale skrytým spôsobom
len v zmluvných podmienkach), ale do podmienok upravil faktickú obligatórnosť rozhodcovského

konania. Súd sa podrobnejšie touto otázkou zaoberá nižšie.

Súd však z tohto odvodzuje, že ak nemožno požadovať neupravené sankcie, už vôbec nemožno
akceptovať konanie o plnenie (aj sankcií), ktorého základ rovnakým spôsobom nebol riadne uvedený
v zmluve.

2.6. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie ÚS Českej republiky I. ÚS 3512/2011, ktoré síce
posudzuje konkrétnu vec a z hľadiska ľudského práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti však
vyložil v spotrebiteľských zmluvách záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce
zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovskú doložku) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných

obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája
svoj podpis)... Súd otázku posudzoval z hľadiska ústavnej materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a
dodávateľom a princípov dôvery a poctivosti v zmluvných vzťahoch - čo možno podradiť obsahovo aj
úprave dobrých mravov a neprijateľných zmluvných podmienok.

2.7. Za takýchto okolností odkaz v zmluve na Úverové zmluvné podmienky (kde sú až sankcie uvedené)
a vyhlásenie spotrebiteľa, že sa s nimi pred podpisom zoznámil a že ustanoveniam zmluvy a ÚZP
rozumie, súd nepovažuje za individuálne dojednanú podmienku a individuálne prehlásenie. Ide totiž o
vyhlásenie o obsahu zmluvných podmienok, ktorých formálnu a obsahovú stránku súd vyššie popisoval
ako neprijateľnú z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

VI.

VI.1. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky ako neprijateľná podmienka

1.1. Súd poukazuje aj na rozsudok súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C 40/08 (Asturcom),
ktorého výrok znie: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Z uvedeného vyplýva, že ak ide o nekalú povahu rozhodcovskej doložky, tak aj v exekučnom konaní

môže súd túto preskúmať (ex offo) a vyvodiť z toho obdobné dôsledky ako v rámci obdobných opravných
prostriedkoch. Podmienkou je prejednanie veci bez účasti spotrebiteľa.

1.2. V takom prípade nie je prekážkou ani podmienka konania res iudicata podľa stanoviska Európskej
komisie vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská uviedla: „z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo

problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov
zastaviťnútenývýkonprávoplatnéhorozhodcovskéhonálezuzakotvujeužvnútroštátneprávo.Riešenie,
ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v
súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách
nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné

predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ
sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie
je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex
offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady.“ (čl. 32,33)

1.3. Podstatný záver pri posúdení rozhodcovskej doložky je, že ak ju súd posúdi ako neprijateľnú
alebo nekalú, teda neplatnú, musí odmietnuť právnu ochranu rozhodcovskému rozsudku ako celku bez
rozlišovania na právom dovolené či nedovolené, či v súlade s dobrými mravmi alebo v ich rozpore. Nie
je možné to oddeliť.

1.4. Takýto záver súdu je podopretý viacerými skutkovými okolnosťami. Ak súd v odôvodnení v časti
V. uvádzal spôsob publikovania rozhodcovskej doložky ako skrytý a teda fakticky aj právne akoby
neexistujúci a teda nezaväzujúci, tak na tento dôvod súd opätovne poukazuje pri posúdení, či doložka
je akceptovateľná alebo nie.

V zmysle nepriameho účinku Smernice rady 93/13/EHS skrytosť rozhodcovskej doložky súd
neposudzuje ako ustanovenie neexistujúce a nezaväzujúce, ale aj ako podmienku, ktorej zmyslom alebo
účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok (príloha 1 písm. q)). Faktickým dôsledkom takéhoto postupu
je, že sa obmedzuje právo spotrebiteľa v uplatňovaní práva, ak má problém ho v zmluve dešifrovať.

1.5. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že podľa rozhodcovskej doložky majetkové spory vyplývajúce zo
zmluvy majú byť riešené rozhodcom. Z toho vyplýva jedinečnosť rozhodcovského konania na úkor
všeobecného súdu. To už je v rozpore s vnútroštátnou úpravou (§53 ods. 4 písm. r) OZ). V ďalšom
ustanovení sa síce uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že klient je oprávnený spor riešiť aj na

všeobecnom súde a že v takom prípade sa ruší rozhodcovská doložka pre tento spor.

Spor sa však rieši aj na návrh oprávneného a ten v zásade vždy využije rozhodcovské konanie.
Spotrebiteľ je v situácii, keď môže prijať alebo odmietnuť uzavretie celej zmluvy. Nielenže nemá možnosť
individuálne niečo dojednávať, ale ani nevie a zo zmluvných podmienok nie je ani spôsobilý posúdiť,

že aby niečo vyjednával. S ohľadom na charakter rozhodcovského konania a osobitne s ohľadom na
podmienky „dohodnutého“ konkrétneho rozhodcovského konania, nemožno takýto postup akceptovať.

Ide o postup, ktorý fakticky vyžaduje od spotrebiteľa, aby akceptoval riešenie sporov výlučne
rozhodcovským konaním.

1.6. Oprávnený je ten, kto určí rozhodcu a určí jediného a dopredu určeného. Ak ten nebude môcť
vykonávať rozhodcu, tak určí niekoho iného alebo bude určený. Rozhodca je oprávnený meniť svoje
sídlo.Ide opäť o podmienku, ktorej účinkom je obmedzovanie práv spotrebiteľa na súdnu ochranu, resp. na
účinnú inú ochranu.

1.7. Podľa zmluvných podmienok rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné a ak sa
žalovaný nevyjadrí do 7 dní od doručenia žaloby, má sa za to, že skutočnosti vyjadrené v žalobe sú
považované za nesporné.

Fakticky je tým umožnené bránenie spotrebiteľovi v uplatňovaní práva vo veciach, kde je povinnosť
tak všeobecného ako aj rozhodcovského súdu posudzovať niektoré otázky aj ex offo z hľadiska
ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka tak fakticky umožňuje „urobiť“ zo spotrebiteľského
vzťahu nespotrebiteľský, čo je neprijateľné. Tomu zodpovedajú aj rozhodcovské rozsudky vydávané v
rozhodcovským konaniach.

1.8. Opäť ide o rozpor s dobrými mravmi, ak formálna úprava zodpovedá bežným inštitútom práva
(rozhodcovská doložka, jediný rozhodca, písomné konanie, dôsledok nevyjadrenia sa...). Avšak vo
veciach spotrebiteľského práva a za okolností vyššie popísaných ide o neakceptovateľný postup.

Súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia a zastavil exekučné konanie pre rozpor rozhodcovskej

doložkysdobrýmimravmi,čoneumožňuječolenčiastočneudeliťpoverenie.Súdavizovaloprávnenému
posudzovanie neprijateľných podmienok a mal možnosť sa k veci vyjadriť. Napokon v čase rozhodnutia
mal už k dispozícii desiatky rozhodnutí, v ktorých nebola akceptovaná rozhodcovská doložka.

S ohľadom na to, že o trovách exekúcie sa môže rozhodnúť najskôr po tom, čo si vôbec náhradu trov

niekto uplatní, je efektívne rozhodnúť o trovách dodatočne.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak

je to potrebné.