Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 27, 2009

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36C/95/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108213073
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2009:2108213073.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci navrhovateľa :

E., spol. s r. o., Š. XXX, IČO: XXXXXXXX,. právne zastúpený JUDr. M. P., advokátom, K. X,. T., proti
odporcovi : S. R., zastúpená M. F. S. R., Š. X,. B., o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 152.782,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,5
% ročne zo žalovanej sumy od 22.9.2006 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 6.885,38
€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti 5.939,86 € sa konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17. 6. 2008 domáhal náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V
návrhu petitu žalobného návrhu žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 4.781.674, - Sk s úrokom z omeškania vo výške 14,5% od 22. 9. 2006 do zaplatenia a náhradu
trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podaniu žalobného návrhu navrhovateľom
predchádzalo podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca po predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody listom zo

dňa 19. 10. 2007 navrhovateľovi oznámil, že podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody voči
štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. neboli splnené. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na
základe žiadosti navrhovateľa C. Ú. T. vydal dňa 10. 08. 2006 rozhodnutie o vydaní povolenia na použitie
režimu s hospodárskym dopadom - prepracovanie pod colným dohľadom sp. zn. 30220/2006-5864 s
dobou platnosti do 31. 07. 2009. Na základe tohto rozhodnutia bol navrhovateľ oprávnený dovážať z
Ukrajiny nedenaturovaný etylalkohol s objemovým alkoholometrickým titrom 80% vol, za účelom jeho
spracovaniavrámcicolnéhorežimuprepracovaniepodcolnýmdohľadomahlavnýzušľachtenývýrobok,

prípravok do ostrekovačov, mal byť prepustený do colného režimu voľný obeh s uplatnením príslušných
sadzieb cla vzťahujúcich sa na hotový výrobok a dane, ktorá sa na tieto výrobky vzťahuje, pričom C.
Ú. T. ešte uvedené rozhodnutie opravil a čiastočne zmenil rozhodnutím č. 33430/2006-5864. Následne
C. Ú. T. z vlastného podnetu zrušil rozhodnutie o vydaní povolenia na použitie režimu s hospodárskym
dopadom - prepracovanie pod colným dohľadom a to rozhodnutím č. 38313/2006-5864 zo dňa 22. 9.
2006. V dôsledku tejto skutočnosti nemohol navrhovateľ v čase zrušenia povolenia na prepracovanie
pod colným dohľadom dovážať tovar - nedenaturovaný etylalkohol z Ukrajiny do režimu prepracovanie

pod colným dohľadom a následne ho prepracovať pod colným dohľadom na prípravok do ostrekovačov.
Tento stav teda trval od 22. 09. 2006 do 14. 12. 2006, kedy bolo zrušené rozhodnutie o zrušení povolenia
C. R. S. ako druhostupňovým správnym orgánom. V rozhodnutí C. R. S. č. 43658/2006-1410 zo dňa
14. 12. 2006 sa uvádza, že rozhodnutie o povolení na použitie režimu s hospodárskym dopadom -prepracovanie pod colným dohľadom bolo vydané v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa na
vydanie takéhoto povolenia a že v predmetnom prípade boli splnené všetky podmienky požadované
Colným kódexom na jeho vydanie, čiže nebol dôvod ho rušiť. V žalobnom návrhu sa ďalej uvádza,

že v dôsledku uvedených skutočnosti vznikla navrhovateľovi škoda, a to v prvom rade rozhodnutím P.
P. A. č. 720/10659/2006 zo dňa 1. 12. 2006 o prepadnutí finančnej zábezpeky spoločnosti E., spol.
s r.o. vo výške 233.431,65 Sk v dôsledku nesplnenia podmienok pre uvoľnenie finančnej zábezpeky,
lebo spoločnosť E., spol. s r.o. z celkového prideleného množstva nedoviezla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia C. Ú. T. 6.738,562 hl etylalkoholu, ďalej škoda vznikla v dôsledku zaplatenia zmluvných

pokút spoločnostiam C. K., H. X,. B. a M. s.r.o., K. N. M. za nesplnenie dodávok týmto spoločnostiam v
zmysle kúpnych zmlúv uzatvorených s týmito spoločnosťami dňa 15. 8. 2006, pričom navrhovateľ musel
spoločnosti C. K., H. X,. B. z tohto titulu zaplatiť zmluvnú pokutu spolu vo výške 756.118,376 Sk a
spoločnosti M. s.r.o., K. N. M. zmluvnú pokutu spolu vo výške 1.890.160, - Sk, a takisto navrhovateľovi
vznikla škoda v dôsledku zvýšených nákladov na prepravu a poplatky za prepracovanie v dôsledku toho,
že dovezený etylalkohol musel navrhovateľ prepraviť do rakúskej firmy A. za účelom jeho prepracovania

na prípravok do ostrekovačov a prepraviť späť do Š., kde má sídlo navrhovateľ, v dôsledku čoho
vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 1.901.964, - Sk, ktorej jednotlivé zložky pre jednotlivé dodávky
nedenaturovaného etylalkoholu podrobne vyčíslil, odôvodnil a podložil písomnými dôkazmi. Navrhovateľ
vzáverežalobnéhonávrhukonštatoval,žesúsplnenévšetkypredpokladynaodškodnenienavrhovateľa
odporcom.

Vo svojom podaní zo dňa 7. 5. 2009 (č.l. 276 spisu) navrhovateľ požiadal o úpravu petitu návrhu tak,
aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 152.782,64 Eur (4.602729,80 SKK) s úrokom z
omeškania vo výške 14,5% od 22. 9. 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Uznesením na pojednávaní dňa 27. 5. 2009 súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi sumu 152.782,64 Eur (4.602729,80 SKK) s úrokom z omeškania vo výške 14,5%
od 22. 9. 2006 do zaplatenia. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.

Odporca sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14. 12. 2008 vyjadril v tom zmysle, že
neboli splnené podmienky nároku na náhradu škody od štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
C. Ú. T. vydal z vlastného podnetu dňa 17. 08. 2006 Rozhodnutie o vydaní povolenia na použitie
režimu s hospodárskym dopadom - prepracovanie pod colným dohľadom - oprava nesprávností a
zmena rozhodnutia, č. 33430/2006-5864, ktorým zmenil pôvodné rozhodnutie č. 30220/2006-5864.

Na základe tohto opravného rozhodnutia bolo pridané do zmesi nedenaturovaného metylalkoholu,
monoetylénglykolu a metyletylketónu určité množstvo denaturačného činidla - bitrexu, a vzniknutá
zmes v takomto stave bola oslobodená od spotrebnej dane z liehu. Pridanie denaturačného činidla
- bitrexu však zásadne menilo situáciu, nakoľko v procese prepracovanie dochádza k faktickej
denaturácii dovážaného liehu a denaturáciu liehu možno na území Slovenskej republiky vykonávať len

v daňových skladoch. Keďže navrhovateľ nemal povolenie na prevádzkovanie daňového skladu podľa
daňových predpisov, bolo potrebné tento stav riešiť a z tohto dôvodu vydal C. Ú. T. Rozhodnutie č.
38113/2006-5864 zo dňa 14. 12. 2006, ktorým zrušil povolenie zo dňa 10. 08. 2006 - rozhodnutie č.
30220/2006-5864. Z uvedeného dôvodu vznikla situácia, kedy v období od 22. 09. 2006 do 14. 12.
2006 navrhovateľ nemohol vykonávať spracovateľské operácie tak, aby dostal výsledný produkt - tekutý

prípravok proti zamŕzaniu a na odmrazovanie skiel motorových vozidiel a navrhovateľovi tak v tomto
období škoda nevznikla. Ďalej odporca dôvodí, že navrhovateľ v období od 10. 08. 2006 do 22. 09. 2006
vykonával spracovateľské operácie, ktorých výsledkom bolo viac ako 260.000 kg nemrznúcej zmesi,
z čoho mohol čiastočne plniť svoje záväzky voči zmluvným partnerom, a takisto dôvodí, že je zrejmé,
že spracovávanie etanolu mal navrhovateľ zazmluvnené v Rakúsku, teda nie je možné, aby nedodržal

svoje zmluvné záväzky voči zmluvným partnerom. Odporca navrhol žalobný návrh ako neopodstatnený
zamietnuť.

Navrhovateľ na výzvu súdu podal stanovisko k vyjadreniu odporcu k žalobe zo dňa 7. 1. 2009, v
ktorom uvádza, že rozhodnutie o povolení prepracovania pod colným dohľadom v znení Rozhodnutia

o oprave zrejmých nesprávností tohto rozhodnutia zo dňa 17. 8. 2006 bolo zrušené Rozhodnutím o
zrušení povolenia s odôvodnením, že v Rozhodnutí o povolení prepracovania pod colným dohľadom
nebola splnená podmienka uvedená v § 8 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení
neskorších predpisov. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia zmiešaním nedenaturovaného etylalkoholus metyleltylketónom, monoetylénglykolom a denatónium - benzoátom v určených množstvách dochádza
k denaturácii liehu a podľa § 8 zákona č. 105/2004 Z. z. je možné denaturovať lieh iba v daňovom
sklade, čím nebola podľa Rozhodnutia o zrušení povolenia splnená podmienka pre vydanie Rozhodnutia

o povolení prepracovania pod colným dohľadom. Po tom, ako žalobca podal proti Rozhodnutiu o
zrušení povolenia odvolanie, rozhodlo C. R. S. o zrušení tohto rozhodnutia a vrátení na nové konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia C. R. S. vyplýva, že colný úrad postupoval pri vydávaní Rozhodnutia o
povolení prepracovania pod colným dohľadom v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa k vydaniu
takéhoto povolenia. Ďalej, podľa odôvodnenia Rozhodnutia C. R. S. v predmetnom prípade boli

splnené všetky podmienky požadované Colným kódexom na jeho vydanie. Možno teda konštatovať,
že Rozhodnutie o zrušení povolenia bolo nezákonné a vychádzalo z nesprávneho výkladu colných
predpisov a daňových predpisov. Správny výklad mal byť taký, že ak sa uplatňuje colný režim s
podmienečným oslobodením od dovozných platieb (režim prepracovanie pod colným dohľadom) a
do takéhoto colného režimu je prepustený predmet spotrebnej dane, uplatňujú sa, až do momentu
prepustenia predmetu spotrebnej dane, resp. produktu ktorý je výsledkom spracovania predmetu

spotrebnej dane do režimu voľný obeh, prednostne colné predpisy, pričom daňové režimy a inštitúty sa
v čase výskytu tovaru v tomto colnom režime nezohľadňujú. Tento právny názor bol potvrdený aj tým,
že C. Ú. dňa 18. 09. 2007 vydal povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom navrhovateľovi, kde
predmetom bolo spracovanie tej istej suroviny, za tých istých podmienok, avšak C. Ú. T. nevyžadoval,
aby bol navrhovateľ registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 8 zákona č. 105/2004 Z.

z. o spotrebnej dani z liehu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak by nebolo vydané Rozhodnutie o zrušení
povolenia, žalobca by bol jednoznačne oprávnený v čase od 22. 9. 2006 do 14. 12. 2006 vo svojich
priestoroch vykonávať spracovanie dovážaného nedenaturovaného etylalkoholu na nemrznúcu zmes
v zmysle Rozhodnutia o povolení prepracovania pod colným dohľadom. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že je významným spracovateľom nedenaturovaného etanolu s pôsobnosťou presahujúcou hranice

Slovenskej republiky a s viacerými odberateľmi tak v Slovenskej republike, ako aj v iných krajinách.
Okrem pravidelných dodávok pre tradičných odberateľov v predvídateľných množstvách vybavuje
žalobca aj príležitostné dodávky, resp. sezónne dodávky, na ktoré sa uzatvárajú osobitné zmluvy
s prísnymi dodacími podmienkami s hrozbou vysokých sankcií. Rozhodujúcim obdobím, kedy sa z
nedenaturovaného etylalkoholu vyrábajú nemrznúce zmesi do automobilov je obdobie od augusta do

konca decembra bežného roka, pretože v tomto období nakupujú uvedený produkt veľkoobchody a
maloobchody v rámci príprav na zimnú sezónu. Uvedených 260 ton spracovaného produktu sa preto
v porovnaní s celkovým objemom, na ktorý bolo vydané povolenie a s jeho prepočtom na výrobnú
sezónu, javí ako zanedbateľné množstvo a v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že si tým žalobca
vytvoril dostatočné zásoby na splnenie záväzkov voči odberateľom. Dôkazom je aj dovozná licencia

A. P. P. A. vydaná pre žalobcu, ktorá znela na množstvo 10.000 hl a bola platná do 31. 12. 2006. K
tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ mal vykonávanie spracovateľských operácií zazmluvnené v rakúskej
spoločnosti A. a nič mu nebránilo, aby tieto spracovateľské operácie vykonával v Rakúsku, navrhovateľ
uviedol, v nadväznosti na predchádzajúce vysvetlenia objemu produkcie žalobcu, že v deň zrušenia
Rozhodnutia o povolení prepracovania pod colným dohľadom, t. j. v deň 22. 9. 2006 potreboval žalobca

urgentne riešiť 3 železničné cisterny naplnené nedenaturovaným etylalkoholom, dovezené v rámci
uvedeného zrušeného colného režimu, keďže ich nemohol spracovať vo svojom podniku. Obrátil sa
preto na spoločnosť A., ktorá vykonáva rovnaké spracovateľské operácie, ako vykonáva žalobca a
tento tovar podľa požiadaviek spoločnosti A. žalobca tejto spoločnosti najskôr predal a následne ho
prepracovaný kúpil späť. Navrhovateľ nie je s rakúskou spoločnosťou A. ani majetkovo, ani personálne

prepojená. Každá ďalšia dodávka tovaru bola s týmto zmluvným partnerom dojednaná tak, že tovar sa
po železnici priamo prepravil do Rakúska, tam sa prepracoval a dodal sa navrhovateľovi, samozrejme
za zvýšené náklady. Takéto spracovanie tak v porovnaní so spracovaním podľa Rozhodnutia o povolení
prepracovania pod colným dohľadom bolo pre žalobcu nevýhodnejšie, pretože závisela od záujmu a
voľných kapacít spoločnosti A. a predstavovala zvýšené náklady na spracovanie pre žalobcu.

Odporca vo svojom vyjadrení na výzvu súdu zo dňa 18. 2. 2009 navrhol, aby súd cez príslušnú daňovú
správu preveril majetkové pomery zmluvných partnerov spoločnosti E., spol. s r. o., t. j. slovenskej
obchodnej spoločnosti M., s.r.o. a maďarskej obchodnej spoločnosti C. K., B.. Podľa názoru odporcu je
úhrada zmluvnej pokuty zo strany navrhovateľa preukázaná nedostatočne, keďže nie je štandardným

riešením, aby zmluvný partner hradil zmluvnú pokutu inému zmluvnému partnerovi formou faktúry a z
predložených dokladov nie je zrejmé, či predmetný prevod finančných prostriedkov napríklad neriešil
úhradu za inú obchodnú transakciu.Odporca doručil súdu aj doplňujúce vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 16. 3. 2009, v ktorom uvádza, že
Rozhodnutie č. 30220/2006-5864 zo dňa 10. 08. 2006 bolo vydané s tou podmienkou, že colným úradom
vstupu je C. Ú. Č. N. T.. C. Ú. vstupu sa nepovažuje C. Ú. prestupu hraníc S., ale je tým myslený colný

úrad vstupu (prepustenia) tovaru do príslušného režimu s ekonomickým účinkom, čo mala byť v tomto
prípade pobočka C. Ú. T.. Z toho vyplýva, že na základe tohto povolenia navrhovateľ nikdy nemohol
vykonávať spracovateľské operácie v Š., ale iba v Č. N. T.. Žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý,
ale napriek tomu nikdy proti takto vydanému povoleniu nepodal riadny opravný prostriedok. Odkedy
povolenie nadobudlo opäť právoplatnosť navrhovateľ nikdy nezrealizoval spracovateľskú operáciu,

pretože si bol vedomý, že by takúto spracovateľskú operáciu musel vykonávať v Č. A. T.. Žalobca
ďalej nepočítal s možnosťou vykonávať spracovateľské operácie na základe tohto povolenia, ale
zvolil alternatívne spracovanie v rakúskej spoločnosti A.. Nezáujem navrhovateľa zmeniť podmienky
spracovateľských operácií na základe povolenia a možnosť vykonať spracovateľské operácie na inom
mieste vylučujú možnosť nárokovať si náhradu škody voči štátu na základe zrušenia tohto povolenia
v období od 22. 9. 2006 do 14. 12. 2006. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie C.

R. S. bolo vydané právnym odborom C. R. S., ktorého vtedajším riaditeľom bol JUDr. M. P., súčasný
právny zástupca žalobcu. Túto žalobu odporca považuje za účelovú a vopred naplánovanú, keď v
tejto súvislosti odporca poukázal na skutočnosť, že JUDr. P. odišiel z C. S. k 1. 1. 2007 a po začatí
pôsobenia v súkromnej sfére začal ihneď zastupovať žalobcu. K nedodržaniu dodávok nemrznúcej
zmesi spoločnostiam C. K. a M., s.r.o. odporca dáva do pozornosti, že v ten deň, ako bolo vydané

zrušujúce rozhodnutie C. Ú. T., t. j. 22. 09. 2006 už mal navrhovateľ zabezpečené vykonávanie
spracovateľských operácií v rakúskej spoločnosti A.. Podľa odporcu neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že
spracovaním tovaru v spoločnosti A. nebolo možné pokryť všetky zmluvné záväzky navrhovateľa, keďže
spracovanie v spoločnosti A. záviselo od záujmu a kapacít tejto spoločnosti. Navrhovateľ nepredložil
zmluvu so spoločnosťou A., na základe ktorej vykonával spracovateľské operácie, ničím nepodložil

tvrdenia ohľadne zvýšených nákladov na prepracovanie, nepreukázal množstvá výsledného produktu -
nemrznúcej zmesi, ktorý bol v spoločnosti A. spracovaný. Súčasne odporca poukázal na to, že nie je
jasné, akú úlohu v procese zohrávala spoločnosť A., a vzhľadom na to, že v deň zrušenia povolenia mal
navrhovateľ zabezpečené spracovanie dovážaného tovaru v tejto spoločnosti, je zrejmé, že žalobca mal
odsaméhozačiatkuzámervykonávaťspracovateľskéoperácievspoločnostiA.,aspracovanienaúzemí

Slovenskej republiky mala byť len alternatíva. K náhrade škody z titulu nevyčerpania dovoznej licencie
A. odporca uviedol, že navrhovateľ dovážal a predával spoločnosti A. nedenaturovaný etylalkohol pod
názvom syntetický lieh, preto nemohol uvedenú licenciu dočerpať tak, ako to stanovujú predpisy S. a
preto mu prepadla zábezpeka na licenciu. Ďalej odporca poukázal na to, že v danom režime sa používa
dovážaný nedenaturovaný lieh vyrobený z poľnohospodárskych produktov, v dôsledku čoho tento režim

podlieha osobitnej procedúre posudzovania splnenia hospodárskych podmienok, pričom pri určitom
objeme je potrebný súhlas Výboru (čl. 247 - 249 C. K.). Prepracovanie syntetického liehu tejto procedúre
nepodlieha, preto by mohli nastať v Rakúsku problémy, ak by bol lieh nesyntetický.

Navrhovateľ doručil súdu Výpočet a preukázanie škody spočívajúcej vo zvýšených nákladoch na

prepravu a spracovanie zo dňa 15. 04. 2009, v ktorom podrobne vyčíslil škodu spočívajúcu v
rozdiele ceny za prepravu a v rozdiele v cene spracovania dovážaného tovaru pre jednotlivé dodávky
nedenaturovaného etylalkoholu, konkrétne pre dodávku etanolu zo dňa 22. 9. 2006 škoda spolu
395.101,69 SKK, pre dodávku etanolu zo dňa 6. 11. 2006 škoda spolu 370.684,24 SKK, pre dodávku
etanolu zo dňa 17. 11. 2006 škoda spolu 266.403,97 SKK, pre dodávku etanolu zo dňa 20. 11. 2006

škoda 191.048,81 SKK, pre dodávku etanolu zo dňa 14. 12. 2006 škoda spolu 250.945,20 SKK, pre
dodávku etanolu zo dňa 29. 9. 2006 škoda spolu 248.835,88 SKK a pre dodávku etanolu zo dňa 27. 12.
2006 škoda spolu 265.898,57 SKK. Spolu škoda vyčíslená týmto podaním za všetky uvedené dodávky
činila 1.988.918,35 SKK. K jednotlivým dodávkam etanolu boli predložené listinné dôkazy, a to okrem
kúpnych zmlúv na nedenaturovaný etanol a na nemrznúcu zmes uzatvorených medzi navrhovateľom a

spoločnosťou A., aj faktúry Ž. S. C. S., a.s., dodacie listy, faktúry spoločnosti A., faktúry navrhovateľa,
jednotné colné doklady, výpočet nákladov na dopravu C. S. a výpočet nákladov na spracovanie podľa
interných podkladov spoločnosti E..

Navrhovateľ ešte podal dňa 21. 04. 2009 Stanovisko k vyjadreniu odporcu a doplnenie ďalších

písomných dôkazov. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ mal už pred vydaním povolenia na území
Slovenska zabezpečené také isté povolenie na výkon spracovateľských operácií v spoločnosti A. a že
navrhovateľ mal zámer spracovávať alebo vykonávať spracovateľské operácie na základe rakúskeho
povolenia a slovenské povolenie mala byť len alternatíva, čoho potvrdením je aj nezáujem navrhovateľazmeniť podmienky povolenia zo dňa 10. 8. 2006 navrhovateľ uviedol, že ide o nepravdivé a nereálne
tvrdenia. Navrhovateľ je podnikateľským subjektom, a ako taký koná samostatne, vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. Je úplne prirodzené, že aj keď bola možnosť

spracovávať na zmluvnej báze dovážaný produkt v inej firme na území Rakúska, vzhľadom na to, že
navrhovateľ mal vytvorené všetky materiálne, personálne a logistické predpoklady vo svojej vlastnej
firme, usiloval sa o dosiahnutie povolenia na prepracovanie pod colným dohľadom, na základe ktorého
by prepracovanie mohol vykonávať priamo vo svojej firme, čím by znížil výrobné náklady a zvýšil
zisk. Nie je dôvod na neustále poukazovanie na alternatívne riešenia pre žalobcu, pretože tieto by

boli vždy spojené so zvýšenými nákladmi a záviseli by od vôle a voľných kapacít iného subjektu
obchodnoprávnych vzťahov. K tvrdeniu, že je potrebné, vzhľadom na uplatňovanie si nároku na náhradu
škody z titulu zvýšených nákladov, preukázať tieto skutočnosti dostatočne a to tým spôsobom, že
je potrebné uviesť všetkých zmluvných partnerov, voči ktorým bolo plnené v Rakúsku a preukázať
skutočnosti, prečo rakúska spoločnosť nedokázala pokryť svojou kapacitou práve spracovania, ktoré
mali byť plnené voči C. K. a M., s.r.o. navrhovateľ uviedol, že skutočnosti preukazujúce zvýšené náklady

na prepravu a spracovanie dostatočne preukázal listom zo dňa 15. 4. 2009, ktorý obsahuje 100 príloh.
Ďalej, navrhovateľ nevidí dôvod na to, aby sa uvádzali zmluvní partneri, voči ktorým bolo plnené v
Rakúsku, keďže takýto údaj by nemal žiadnu výpovednú hodnotu jednak preto, že navrhovateľ neplnil
iba pre zmluvných partnerov v Rakúsku, jednak preto, že tieto skutočnosti sú dostatočne preukázané
súdu už predloženými dôkazmi, ktoré preukazujú, že navrhovateľ tovar musel prepraviť do priestorov

spoločnosti A., že navrhovateľ tovar spoločnosti A. predal, že spoločnosť A. prepracovaný tovar predala
navrhovateľovi a navrhovateľ si tovar prepravil z priestorov firmy A. do svojich priestorov v Š.. Tieto
skutočnosti sú nespochybniteľné, potvrdené viacerými dokladmi vystavenými tak navrhovateľom ako
aj zmluvnými partnermi navrhovateľa. Navrhovateľ takisto nevidí žiaden dôvod na preukazovanie,
prečo rakúska spoločnosť A. nespracovala práve množstvá tovaru určené spoločnosti C. K. a M.,

s.r.o. Rozhodujúce je, že navrhovateľ preukázateľne zaplatil zmluvné pokuty za nedodanie príslušného
množstva tovaru týmto spoločnostiam a zaplatením týchto zmluvných pokút vznikla navrhovateľovi
škoda. Takisto je významné, že ak by navrhovateľ nemal povolenie na prepracovanie zo dňa 10. 8.
2009 zrušené, mohol by potrebné množstvá suroviny doviezť, prepracovať vo svojich priestoroch a
splniť všetky svoje záväzky, vrátane záväzkov pre spoločnosti C. K. a M., s.r.o.. Prepracovaním suroviny

v priestoroch rakúskej spoločnosti A. navrhovateľ len eliminoval ešte väčšiu škodu, ktorá by mohla
vzniknúť. Na základe požiadavky súdu vznesenej na pojednávaní dňa 6. 3. 2009 navrhovateľ v súvislosti
so zaplatenými pokutami spoločnostiam C. K. a M., s.r.o. zabezpečil, okrem dôkazov už založených v
spisovom materiály, aj potvrdenia spoločnosti C. K. a M., s.r.o. preukazujúce aj reálne prijatie súm z
titulu zmluvnej pokuty od spoločnosti E., ktoré korešpondujú s dátumom odoslania súm podľa výpisov

z účtu spoločnosti E.. V prípade potvrdenia spoločnosti C. K. navrhovateľ zabezpečil aj úradne overený
preklad potvrdenia. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ má preukázať, či išlo v danom prípade o lieh
syntetický alebo o lieh nesyntetický, keďže ako odporca tvrdí v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 3.
2009 navrhovateľ dovážaný tovar - nedenaturovaný lieh napriek zrušenému povoleniu stále dovážal a
predával ho spoločnosti A. pod názvom syntetický lieh, nemohol licenciu dočerpať tak, ako to stanovujú

predpisy S. navrhovateľ uviedol, že zo strany odporcu ide o nepochopenie systému vydávania licencií
pri dovoze tovaru z tretích krajín a neznalosť problematiky. Predovšetkým, spoločnosť E. mala vydanú
licenciu na dovoz dovážaného tovaru - Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým
titrom 80% vol alebo vyšším - kódu KN 22071000 a to na prepustenie tovaru do režimu prepracovanie
pod colným dohľadom, keďže licencia bola vydaná na dovážaný tovar (kódu KN 22071000) a nie na

prepracovanýtovar(kóduKN38200000).AkbolospoločnostiE.povolenienaprepracovaniepodcolným
dohľadom zrušené, nemohla navrhovať prepustenie tohto tovaru do režimu prepracovanie pod colným
dohľadom a teda nemohla čerpať licenciu. P. P. A. vydala dňa 1. 12. 2006 rozhodnutie, ktorým rozhodla
o prepadnutí časti finančnej zábezpeky vo výške 233.431,65 SKK. Následne sa situácia vzniknutá
zrušením režimu prepracovanie pod colným dohľadom riešila prepracovaním časti plánovaného

množstva tovaru v rakúskej spoločnosti A., čo však už s prepadnutím finančnej zábezpeky a vznikom
škody navrhovateľovi nemá nič spoločné. Spoločnosť E. by nemohla licenciu dočerpať bez ohľadu
na to, či následne predávala lieh spoločnosti A. ako syntetický alebo nesyntetický, pretože po predaji
liehu spoločnosťou E. držiteľom režimu prepracovanie pod colným dohľadom bola v týchto prípadoch
už spoločnosť A., ktorá mala vlastné povolenie a teda táto spoločnosť v žiadnom prípade nemohla

dočerpať licenciu spoločnosti E.. K argumentu odporcu, že v prípade spracovania nedenaturovaného
liehu vyrobeného z poľnohospodárskych produktov je potrebná schvaľovacia procedúra V. P. C. K. v B.
a v prípade liehu syntetického sa takáto procedúra nevyžaduje, navrhovateľ uviedol, že je nepravdivý a
v dôsledku nepravdivosti tohto argumentu je irelevantná aj úvaha založená na báze pravdepodobnosti,že spoločnosť A. má povolenie na prepracovanie nedenaturovaného liehu syntetického, a údajne preto
spoločnosť E. predávala spoločnosti A. surovinu ako lieh syntetický. Navrhovateľ uvádza, že spoločnosti
E. bolo dňa 18. 9. 2007 (teda po všetkých konaniach, ktoré sa uskutočnili v súvislosti s povoleným

režimom prepracovanie pod colným dohľadom zo dňa 10. 8. 2006) vydané povolenie na prepracovanie
nedenaturovaného etylalkoholu kódu KN 2207100010 - získaného z poľnohospodárskych produktov,
pričom žiadna schvaľovacia procedúra V. P. C. K. v B. sa nevyžadovala. V dokladoch predložených
v prílohách listu zo dňa 15. 4. 2009 navrhovateľ predložil všetky faktúry spoločnosti E. adresované
spoločnosti A. za predaný nedenaturovaný etylalkohol, kde sa nikde neuvádza, že by malo ísť o lieh

syntetický. Vo faktúrach sa uvádza kód KN 22071000 bez ďalšieho triedenia a obchodné označenie
„lieh technický“ čo sú úkvapy, dokvapy, a menej čistý lieh (nie rafinovaný) - všetko poľnohospodárskeho
pôvodu.

Dňa 11. 5. 2009 doručil navrhovateľ súdu písomné podanie Úprava petitu a stanovisko k vyjadreniam
povereného zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 29. 4. 2009, v ktorom navrhovateľ upravil návrh

petitu žalobného návrhu tak, aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 152.782,64 Eur
(4.602.729,80 SKK) s úrokom z omeškania vo výške 14,5% od 22. 09. 2006 do zaplatenia a náhradu
trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa navrhovateľ vyjadril k uplatňovanej
náhrade škody z titulu zaplatených zmluvných pokút žalobcom v tom zmysle, že sú naplnené všetky
prvky zodpovednostnej štruktúry za vznik škody. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobca uzatvoril

kúpnezmluvysodberateľmi,kdepreprípadnedodaniatovarubolidohodnutéprimeranézmluvnépokuty.
Takisto bolo preukázané, že na základe týchto zmlúv žalobca plnil, realizoval dodávky tovaru, a to až
do dňa 22. 9. 2006, kedy už kupujúcemu dodávať príslušný tovar nemohol, keďže mu bolo zrušené
povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom zo dňa 10. 8. 2006. Na základe tejto skutočnosti
si kupujúci uplatnili zmluvné pokuty, na ktoré vyhotovili faktúry, a ktoré musel žalobca preukázateľne

zaplatiť. Na faktúrach od kupujúcich (M. s.r.o. a C. K.) je možné identifikovať v súlade s príslušnými
ustanoveniami kúpnych zmlúv, že v auguste a sčasti aj v septembri sa na základe kúpnych zmlúv
dohodnutý tovar ešte dodával, avšak po zrušení povolenia na prepracovanie pod colným dohľadom dňa
22. 9. 2006 bolo predávajúcemu (navrhovateľovi) znemožnené plniť zmluvné záväzky, a za nedodaný
tovar po tomto dátume sa fakturuje dohodnutá zmluvná pokuta. Súčasťou spisového materiálu sú

dokonca aj výpisy z účtov žalobcu preukazujúce reálne zaplatenie týchto zmluvných pokút kupujúcim
presne podľa jednotlivých faktúr. Zmluvné pokuty boli teda bez akýchkoľvek pochybností zaplatené.
Na základe uznesenia súdu na pojednávaní dňa 6. 3. 2009, bolo žalobcovi určené, aby zabezpečil
okrem dôkazov už založených v spisovom materiály aj vyjadrenia kupujúcich (M. s.r.o. a C. K.), či
príslušné zmluvné pokuty od žalobcu aj reálne prijali. Žalobca teda od kupujúcich získal na žiadosť aj

vyjadrenia preukazujúce reálne prijatie súm z titulu zmluvnej pokuty od spoločnosti E., ktoré uvádzajú
dátumy prijatia týchto súm plne zodpovedajúce dátumom odoslania súm podľa výpisov z účtov žalobcu.
Takto preukázaný vznik škody žalovaný ničím nespochybnil a tvrdenia o tom, aké sú tendencie iných
žalobcov sú irelevantné a vôbec neobstoja bez toho, aby žalovaný preukázal, že za danú časť škody
nezodpovedá. Skutočnosť, že v danom čase (od 22. 9. 2006 do 14. 12. 2006) nebol žalobca schopný

plniťsvojezmluvnézáväzkypreukázalajprípadomN.E.T.É.K.K.(ďalejlen„N.E.“)protiE.spol.sr.o.vo
veci zaplatenia sumy 56.942, - Eur, ktorý prípad časovo aj vecne súvisí s prípadmi zaplatenia zmluvných
pokút spoločnostiam M. s.r.o. a C. K.. Žalobca aj so spoločnosťou N. E. uzavrel dňa 15. 8. 2006 zmluvu o
dodávke rozmrazovača, pričom dodávky sa mali realizovať v mesiacoch september 2006 až december
2006.Potom,akosazačalovseptembri2006ztejtozmluvyplniť,pozrušenípovolenianaprepracovanie

pod colným dohľadom dňa 22. 9. 2006, žalobca už ďalej nemohol tejto spoločnosti realizovať dodávky,
preto od zmluvy odstúpil. Spoločnosť N. E. však spoločnosť E. zažalovala na náhradu škody vo výške
56.942,- Eur, čo zodpovedá zvýšeným nákladom spoločnosti N. E. na nákup obdobného tovaru od iného
dodávateľa. Žalobca teda neplnil od predmetného dátumu (22. 9. 2006) okrem iných aj spoločnosti N.
E., a v tomto prípade žalobcovi taktiež vznikla škoda, keďže spoločnosť N. E. v dôsledku výpadkov

dodávok nezaplatila žalobcovi za už dodaný tovar (pred dátumom 22. 9. 2006) a uplatňuje si započítanie
vzájomných pohľadávok. Spor so spoločnosťou N. E. preukazuje, že spoločnosť E. po zrušení povolenia
na prepracovanie pod colným dohľadom dňa 22. 9. 2006 mala uzavretú ďalšiu zmluvu na významné
množstvo rozmrazovača s iným subjektom a po dátume 22. 9. 2006 už tejto spoločnosti žiaden tovar
nedodala, a že táto spoločnosť si uplatňuje od žalobcu náhradu škody vo výške, ktorá preukazuje

význam zmluvnými pokutami zabezpečovanej povinnosti dodať tovar tohto charakteru riadne a včas.
Navrhovateľ poukazuje na to, že i keď pôvodná žaloba spoločnosti N. E. znela na sumu 56.942, - Eur,
z obsahu spisového materiálu vyplýva, že to bol predbežný odhad a v skutočnosti si bude firma N. E.uplatňovať od žalobcu sumu 91.053, - Eur. Z predloženého prekladu rozsudku S. Ž. N. sú zrejmé všetky
tieto skutočnosti.

Dňa 13. 05. 2009 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k podaniu navrhovateľa zo dňa 15. 04.
2009 (Výpočet a preukázanie škody spočívajúcej vo zvýšených nákladoch na prepravu a spracovanie).
Ohľadne nároku na náhradu škody z titulu zaplatených zmluvných pokút sa odporca vyjadril tak,
že rakúske povolenie bolo vydané už v apríly 2006 a preto je nespochybniteľnou skutočnosťou,
že žalobca mal pôvodný zámer spracovávať dovážaný lieh práve v Rakúsku. Odporca opätovne

zdôraznil, že povolenie bolo totožné so slovenským povolením zo dňa 10. 08. 2006 a už len z tohto
dôvodu neobstojí nárok žalobcu na náhradu škody z titulu nemožnosti plniť svoje záväzky voči svojim
zmluvným partnerom. Pri rovnakej spracovateľskej možnosti na území Rakúska mohol navrhovateľ
plniť rovnako voči všetkým zmluvným partnerom. Navrhovateľ nedokázal preukázať ostatné zmluvné
záväzky, ktorými by vyčerpal spracovateľské možnosti. Žiadosť odporcu o predloženie zmlúv s ostatnými
zmluvnými partnermi nedokázal preukázať, naopak, tento dôkaz považoval za údaj bez výpovednej

hodnoty. K nároku na náhradu škody z titulu zvýšených nákladov za dopravu a spracovanie odporca
uviedol, že sa stotožňuje so snahou navrhovateľa o čo možno najväčší zisk a tým aj so snahou
spracovávať dovezený lieh na území Slovenskej republiky výhodnejšie ako na území Rakúska. P. T.
vydalo povolenie, ktoré však nebolo vykonateľné od začiatku, nakoľko v ňom boli zásadné rozpory,
ktoré znemožňovali vykonávať spracovateľské operácie na základe tohto povolenia. Navrhovateľ si

bol vedomý nemožnosťou vykonávania spracovateľských operácií na základe tohto povolenia, o čom
svedčí aj fakt, že so zrušením takto vydaného povolenia počítal, keď v deň zrušenia tohto povolenia bol
pripravený na alternatívne spracovanie v Rakúsku. Odporca je toho názoru, že ak chcel navrhovateľ
vykonávať spracovateľské operácie na území Slovenskej republiky za výhodnejších podmienok, mal si
dohliadnuť na taký právny stav, aby mohol spracovateľské operácie vykonávať bezproblémovo. Odporca

popiera nárok navrhovateľa na vyčíslenie si náhrady škody ako rozdielu spracovania, ako aj zvýšených
nákladov na dopravu. Odporca ďalej uvádza, že navrhovateľ si nemôže uplatňovať náhradu škody z
titulu dopravy cestnými cisternami v takej výške, v akej realizoval dopravu železničnými cisternami len
z pohľadu analogického výkladu, ďalej že škoda nie je preukázaná predložením faktúr a že popiera
vyčíslenie škody ako rozdielu medzi nákladmi spracovania v Rakúsku a nákladmi spracovania na

Slovensku, pretože nebolo predložené žiadne akceptovateľné a vierohodné preukázanie možnosti
spracovania rozmedzí 10 až 11 Eur/t. K nároku na náhradu škody z titulu prepadnutia dovoznej
licencie odporca uvádza, že žalovaná strana veľmi dobre pozná predpisy S. týkajúce sa colných
predpisov a predpisov súvisiacich s colnými predpismi. Nariadenie K. (ES) č. 1291/2000, ktorým sa
ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov

s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky pamätá aj na prípady, kedy
držiteľ licencie nemôže osobne dodržať tento záväzok, ale môže ho splniť prostredníctvom obchodného
partnera. Na účely týchto prípadov je možné časť licencovaného množstva, alebo celé licencované
množstvo previesť na inú osobu (licencie sú jedenkrát prevoditeľné, avšak previesť sa môže len právo,
pričom povinnosť zostáva na pôvodnom držiteľovi). Licencia alebo výpis z nej je platný na celom území

EÚbezohľadunato,ktorýčlenskýštátjuvydal,rovnakoajpotvrdeniacolnýchorgánovnarubovejstrane
licencie o dovezených množstvách. Preto nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nemohol čerpať
licenciu. Stačilo previesť licenciu na postupníka A. a tento by mohol pri colných konaniach predkladať
túto licenciu alebo výpis z licencie. Pre úplné objasnenie podmienok pri systéme licencií navrhol odporca
vypočuť ako svedka odborníka v oblasti udeľovania licencií mjr. J. S. - vedúceho O. C. T..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
predovšetkým so žalobným návrhom zo dňa 23. mája 2008, s písomným vyjadrením odporcu k žalobe
zo dňa 14. 12. 2008, so stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu odporcu k žalobe zo dňa 7. 1. 2009,
s vyjadrením odporcu na výzvu súdu zo dňa 18. 2. 2009, s doplňujúcim vyjadrením odporcu na výzvu

súdu zo dňa 16. 3. 2009, s Výpočtom a preukázaním škody spočívajúcej vo zvýšených nákladoch na
prepravu a spracovanie podaným navrhovateľom zo dňa 15. 04. 2009, so Stanoviskom navrhovateľa
k vyjadreniu odporcu a doplnenie ďalších písomných dôkazov zo dňa 21. 4. 2009, s Úpravou petitu
navrhovateľa a stanoviskom k vyjadreniam povereného zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 29. 4.
2009 zo dňa 11. 5. 2009, s vyjadrením odporcu k podaniu navrhovateľa zo dňa 15. 04. 2009 ako i s

celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že prepracovanie pod colným dohľadom je colný režim, ktorý oprávňuje
držiteľa tohto režimu, aby doviezol z tretích krajín do Európskej únie (Slovenskej republiky) tovar,prepracoval ho na iný tovar s nižšou sadzbou cla a to bez toho, aby sa na tento tovar počas prepravy
a prepracovania uplatnili clá, DPH, spotrebné dane a obchodnopolitické opatrenia. Na základe žiadosti
navrhovateľa C. Ú. T. vydal navrhovateľovi dňa 10. 8. 2006 povolenie na prepracovanie pod colným

dohľadom. Navrhovateľovi tak bolo umožnené nakupovať lacnejší etylalkohol zo zahraničia, doviezť a
prepracovať ho bez ciel, daní a prepustiť ho do režimu voľný obeh s úsporou cla a s oslobodením od
spotrebných daní. Tento colný režim však bol nezákonne zrušený rozhodnutím C. Ú. zo dňa 22. 9. 2006 a
navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú možno rozdeliť na tri zložky. V prvom rade je to prepadnutie finančnej
zábezpeky, pretože po povolení režimu prepracovanie pod colným dohľadom bola navrhovateľovi

vydaná dňa 11. 08. 2006 licencia A., ktorá je podmienkou pre dovoz tovaru poľnohospodárskeho
pôvodu do Európskej únie a ktorá oprávňuje jej držiteľa doviezť limitované množstvo tovaru v rámci
obmedzeného časového obdobia a kvóty otvorenej pre všetky subjekty v rámci Európskej únie. Záujem
o dovoz tohto tovaru vždy presahuje kvótu pre dovolené množstvo dovozu konkrétneho tovaru. Nie
všetci záujemcovia tak môžu byť uspokojení, preto držiteľ licencie musí zložiť finančnú zábezpeku na
jej vyčerpanie. Ak držiteľ licenciu nevyčerpá, prepadá finančná zábezpeka, resp. jej pomerná časť v

prospech Európskej únie. Navrhovateľ vyčerpal z celkového povoleného množstva 10.000 hektolitrov
spolu 3.261,3479 hektolitrov, preto finančná zábezpeka vo výške 233.431,45 Sk, čo je pomerná suma k
nevyčerpanému množstvu licencie, prepadla. Celkovo zložená zábezpeka za celkové množstvo tovaru
v licencii bola 374.170, - Sk. Uvedené skutočnosti sú preukázané dovoznou licenciou A. č. 000780 a
rozhodnutím pôdohospodárskej platobnej agentúry o prepadnutí časti finančnej zábezpeky. Príčinná

súvislosť vzniku tejto škody spočíva v tom, že ak by povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom
nebolo zrušené, navrhovateľ by vyčerpal celé množstvo tovaru uvedené v licencii a finančná zábezpeka
vo výške 233.431,45 Sk by neprepadla. Ďalšou zložkou škody sú zmluvné pokuty, kde navrhovateľ
po vydaní povolenia na prepracovanie pod colným dohľadom uzavrel dňa 15. 8. 2006 kúpne zmluvy
na dodávku prípravku proti zamŕzaniu a odmrazovanie vozidiel, ktorý mal byť výsledkom spracovania

v colnom režime. Pri uzatváraní týchto zmlúv sa vychádzalo z predpokladu platnosti povolenia na
prepracovanie pod colným dohľadom. Kupujúcimi v zmysle týchto zmlúv mali byť spoločnosti C. K. B.
a spoločnosť M. s.r.o., pričom v oboch kúpnych zmluvách bolo ustanovenie o povinnosti zaplatenia
zmluvnej pokuty v prípade, ak navrhovateľ nedodá tovar riadne a včas kupujúcemu, čo sa nakoniec
aj stalo z dôvodu zrušenia povolenia na prepracovanie pod colným dohľadom. Zmluvná pokuta

predstavovala 20% z ceny nedodaného tovaru. Keďže navrhovateľ nesplnil povinnosti z kúpnych zmlúv,
vznikla mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú si splnil voči spoločnosti C. K. B. v troch platbách
spolu v sume 21.091 Eur a voči spoločnosti M. s.r.o. v dvoch splátkach spolu vo výške 1.890.160,
- Sk. Príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom tejto škody je v tom, že
ak by navrhovateľovi nebolo zrušené povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom, navrhovateľ

by si splnil všetky podmienky z kúpnych zmlúv a nemusel by platiť vysoké zmluvné pokuty. Tretiu
zložku náhrady škody predstavujú zvýšené náklady navrhovateľa na prepravu etylalkoholu do rakúskej
spoločnosti A., a poplatky za spracovanie, t. j. pridanie denaturačných činidiel a prídavných látok.
Medzi navrhovateľom a spoločnosťou A. bol zmluvný vzťah, na základe ktorého mala spoločnosť A.
dovážaný tovar prepracovať a navrhovateľ si mal prepracovaný tovar odviezť naspäť do Š.. Navrhovateľ

napriek zrušenému režimu prepracovanie pod colným dohľadom musel pokračovať v obchodovaní v
obmedzenom rozsahu, v akom to dovoľoval záujem a voľné kapacity spoločnosti A., v ktorej spoločnosti
sa tento tovar za stanovený poplatok 35 Eur za tonu prepracoval, odkiaľ si ho navrhovateľ previezol
do svojho sídla. Zabránil tak vzniku ešte väčšej škody. Príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia spočíva v tom, že ak by navrhovateľovi nebolo zrušené povolenie na prepracovanie pod

colným dohľadom, navrhovateľ by mohol prepracovanie vykonať sám, a nemusel by o to žiadosť
zahraničnú spoločnosť a nevznikli by jej zvýšené náklady na dopravu a prepracovanie. Ďalej navrhovateľ
v konaní uviedol, že povolenie na režim prepracovanie pod. colným dohľadom zo dňa 10. 8. 2006 a
rozhodnutie o oprave zrejmých chýb a nesprávností zo dňa 17. 8. 2006 sú individuálne správne akty, o
ktorých platí domnienka správnosti, kým nie je preukázaný opak. Tento opak nebol doteraz preukázaný,

najmä vo vzťahu k povoleniu zo dňa 10. 8. 2006. Nebol preukázaný do 14. 12. 2006, kedy končí časový
interval, v rámci ktorého si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody. Tiež navrhovateľ v konaní uviedol,
že spracováva lieh už 20 rokov, vie vec dobre posúdiť, pred rokom 2004 vedel o uplatňovaní režimu
prepracovanie pod colným dohľadom spoločnosťami v členských štátoch Európskej únie, v roku 2006
predpokladal, že tento režim bude môcť vykonávať na Slovensku. Doklad o povolení na prepracovanie

pod colným dohľadom z Rakúska navrhovateľ pobočke C. Ú. T. predložil sám, ako dôkaz, že takýto
režim je možné uplatňovať v Európskej únii. Aj napriek tomu, že rozhodnutie o zrušení režimu bolo
zrušené, colný režim navrhovateľ nemohol ďalej vykonávať, pretože mu boli pracovníkmi pobočky C.
Ú. T. menené podmienky bez toho, aby bolo vydané nejaké rozhodnutie. K možnosti previesť licenciuA. na spoločnosť A. navrhovateľ uviedol, že spoločnosť A. nemala záujem na tom, aby kúpila práva z
licencie od navrhovateľa P. P. A. odpovedala na žiadosť navrhovateľa až v priebehu mesiaca november
a licencia bola platná len do 31. 12. 2006. Pri takomto obchode nie je možné zrealizovať dodávateľské a

odberateľské zmluvy v tak krátkom čase. Podstatné je, že P. P. A. rozhodla o prepadnutí časti zábezpeky
a to z dôvodu, že navrhovateľovi bolo zrušené nezákonným rozhodnutím povolenie na prepracovanie
pod colným dohľadom, cez ktoré bol navrhovateľ oprávnený čerpať licenciu.

Odporca v konaní uviedol, že návrh je nedôvodný pretože povolenie na režim prepracovanie pod colným

dohľadom bolo vydané spôsobom, že nespĺňalo ten účel, na aký malo byť pôvodne vydané, pričom
spomenul skutočnosť, že samotné prepracovanie mohlo byť vykonávané len v Č. N. T. a nie v Š., kde
navrhovateľ mienil toto spracovanie vykonávať, čím bol výkon tohto rozhodnutia podľa názoru odporcu
nerealizovateľný. Navrhovateľ nikdy proti takto vydanému povoleniu nepodal opravný prostriedok ale
napriek tomu došlo k dvom spracovateľským operáciám v Š.. Odporca poukázal na to, že samotným
zrušujúcim rozhodnutím, od ktorého navrhovateľ odvíja svoj nárok na náhradu škody nemohla vzniknúť

škoda, lebo došlo k zrušeniu zrušujúceho rozhodnutia, od ktorého nemožno takýto nárok odvíjať. Z
celého skutkového stavu vyplýva, že žalobca si bol celej skutočnosti vedomý a nikdy nepodal odvolanie
voči uvedenému povoleniu. Zo skutkového stavu je možné domnievať sa, že žalobca mal zámer
spracovávať alebo vykonávať spracovateľské operácie na základe rakúskeho povolenia a slovenské
povolenie mala byť len alternatíva. Rakúske povolenie bolo predložené súdu na založenie do spisu.

Z tohto povolenia sa dá zistiť, že zámerom bolo vykonávať tieto spracovateľské operácie v Rakúsku,
keďže sa zhoduje s povolením, ktoré bolo neskôr vydané na území SR. Tieto skutočnosti vylučujú
možnosť nárokovať si vznik škody od štátu z dôvodu nemožnosti plnenia si záväzkov voči všetkým
svojim zmluvným partnerom. Ak žalobca žiada nárok na náhradu škody voči štátu z uvedeného titulu a z
titulu zvýšených nákladov na prepracovanie v Rakúsku, je nutné preukázať tieto skutočnosti dostatočne

a to tým spôsobom, že je potrebné uviesť všetkých zmluvný parterov, voči ktorým bolo plnené v Rakúsku
a preukázať skutočnosti, prečo rakúska spoločnosť nedokázala pokryť práce svojou kapacitou práve
spracovania, ktoré mali byť plnené voči C. K., a M. s.r.o. Argument ohľadne nedostatku kapacít a záujmu
neobstojí, pretože z predloženého rakúskeho povolenia vyplýva, že rakúska spoločnosť bola pripravená
na omnoho väčšie množstvo spracovania. To isté odporca tvrdí aj o nedodržaní zmluvných záväzkov, že

navrhovateľ mohol prípadnej škody predísť spracovaním v Rakúsku. Odporca žiadal, aby navrhovateľ
predložil faktúry pre spoločnosť A., aby predložil faktúry vydané od dodávateľa na Ukrajine, od ktorého
odoberal lieh a to z dôvodu, aby sa preukázalo, či išlo o nesyntetický lieh, pretože v Rakúsku bol tento
lieh vedený ako syntetický. Ďalej odporca v konaní uviedol, že dňa 22. 9. 2006 bolo zrušené predmetné
rozhodnutie a už v rovnaký deň mal navrhovateľ zabezpečený tranzit cisterien do Rakúska, z čoho

vyplýva opodstatnenie ich tvrdenia, že alternatíva spracovania v Rakúsku je opodstatnená. Tým mohol
navrhovateľ predísť aj nedodržaniu zmluvných záväzkov dodávkou spracovaných zmesí. Navrhovateľ
nedokázal preukázať zmluvy s ostatnými partnermi, pričom uvádza viacero dodávok etylalkoholu, ktoré
skončili v spoločnosti A., na základe ktorých si účtuje zvýšené náklady. Takisto považuje za nelogické,
že navrhovateľ na jednej strane žiada náhradu škody za zvýšené náklady za všetky dodávky, ktoré mali

byť zrealizované v Š., na druhej strane tvrdia, že nemohli plniť všetky zmluvné záväzky. To množstvo, čo
maloprísťnaúzemieSlovenskaodišlodoRakúska,čižetiezmluvnézáväzky,čomohliplniťspracovaním
na Slovensku, mohli plniť aj spracovaním v Rakúsku.

Z rozhodnutia C. Ú. T. č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že C. Ú. T. vydal

dňa 10. 8. 2006 rozhodnutie, ktorým vyhovel žiadosti navrhovateľa o povolenie režimu s ekonomickým
účinkom a navrhovateľovi udelil povolenie režimu s ekonomickým účinkom - prepracovanie pod colným
dohľadom za podmienok určených v tomto povolení.

Z rozhodnutia C. Ú. T. č. 33430/2006-5864 zo dňa 17. 8. 2006 (č.l. 29 spisu) súd zistil, že rozhodnutie

C. Ú. T. č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006 bolo zmenené opravou zrejmých nesprávností tak, že
sa do zloženia spracovaného výrobku, ako podmienky povolenia, pridal aj denatónium-benzoát (bitrex)
v množstve 10g na 1 m3 nedenaturovaného etylalkoholu.

Z rozhodnutia C. Ú. T. č. 38113/2006-5864 zo dňa 22. 9. 2006 (č.l.31 spisu) súd zistil, že C. Ú. T. zrušil

rozhodnutie C. Ú. T. č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006 z dôvodu, že nebola splnená podmienka
uvedená v § 8 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, t. j. že
navrhovateľ nie je registrovaný ako daňový sklad, pretože podľa § 8 zákona č. 105/2004 Z. z. je možné
denaturovať lieh iba v daňovom sklade.Z rozhodnutia C. R. S. č. 43658/2006-1410 zo dňa 14. 12. 2006 (č.l. 37 spisu) súd zistil, že C. R. S.
po preskúmaní rozhodnutia C. Ú. T. č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006 z dôvodu včas podaného

odvolania účastníka konania - navrhovateľa, zrušilo napadnuté rozhodnutie C. Ú. T. č. 30220/2006 -
5864 zo dňa 10. 8. 2006 v znení rozhodnutia C. Ú. T. č. 33430/2006-5864 zo dňa 17. 8. 2006 a vec
vrátilo správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie. C. R. S. v tomto rozhodnutí
vyslovilo názor, že colný úrad pri vydávaní povolenia na použitie režimu s hospodárskym dopadom -
prepracovanie pod colným dohľadom postupoval v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa k vydaniu

takéhoto povolenia. V predmetnom prípade boli splnené podmienky požadované Colným kódexom na
jeho vydanie.

Zo stanoviska P. P. A. zo dňa 14. 11. 2006 (č.l. 40 spisu) adresovanej navrhovateľovi súd zistil,
že navrhovateľ listom zo dňa 2. 11. 2006 vrátil P. P. A. dovoznú licenciu A. SK000780 a zároveň
požiadal o uvoľnenie zábezpeky zloženej dňa 11. 8. 2006 na zabezpečenie žiadosti o licenciu

na dovoz 10 000 hl etylalkoholu, avšak tým, že navrhovateľ z celkového prideleného množstva
nedoviezol 6.738,6521 hl etylalkoholu, nesplnil hlavnú požiadavku udelenia licencie a v dôsledku toho
zodpovedajúca suma zábezpeky navrhovateľovi prepadá. Žiadosť navrhovateľa o uvoľnenie zábezpeky
teda nemohla Pôdohospodárska platobná agentúra akceptovať a zábezpeka za nedovezené množstvo
mala prepadnúť.

Z rozhodnutia P. P. A. č. 720/10659/2006 zo dňa 1. 12. 2006 (č.l. 42 spisu) súd zistil, že P. P. A. rozhodla
vo veci prepadnutia časti finančnej zábezpeky zo dňa 11. 8. 2006 žiadateľa - navrhovateľa o prepadnutí
časti finančnej zábezpeky vo výške 233.431,65 SKK z dôvodu, že žiadateľ nespĺňa podmienky pre
uvoľnenie finančnej zábezpeky a z dôvodu, že doviezol len 32,61% z prideleného množstva.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15. 8. 2006 (č.l. 44 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli navrhovateľ
ako predávajúci a spoločnosť M., s.r.o. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a
dodanie tovaru - prípravku do ostrekovačov automobilov v množstve 600.000 l, ktorý tovar predávajúci
získa vykonaním spracovateľských operácií na základe rozhodnutia C. Ú. T., pobočka C. Ú. T. NS, č.

30220/2006-5864 zo dňa 10. 8. 2006, ktorým colný orgán udelil povolenie na režim s ekonomickým
účinkom - prepracovanie pod colným dohľadom. Predávajúci sa zaviazal dodať odberateľovi tovar v
množstve 600 000 l. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 12.000.000, - Sk. V článku 9 zmluvy sa
predávajúci zaviazal zaplatiť kupjúcemu zmluvnú pokutu vo výške 20% z ceny nedodaného tovaru, ktorý
nedodal riadne a včas, podľa tejto zmluvy. Kupjúci sa zároveň zaviazal zaplatiť prdávajúcemu zmluvnú

pokutu vo výške 20%, ak tovar nepreberie do 7 dní po výzve.

Z faktúry č. 01226/06 vystavenej dňa 8. 12. 2006 spoločnosťou M., s.r.o. a adresovanej navrhovateľovi
(č.l. 47 spisu) súd zistil, že predmetnou faktúrou spoločnosť M., s.r.o. fakturovala navrhovateľovi sumu
690.160, Sk ako penále za nesplnenie záväzku v zmysle kúpnej zmluvy z 15. 8. 2006 za mesiac

október. Na faktúre sa tiež nachádza údaj, že nedodaným tovarom bolo 172.540 l rozmrazovača v sume
3.450.800, - Sk.
Z faktúry č. 1225/06 vystavenej dňa 8. 12. 2006 spoločnosťou M., s.r.o. a adresovanej navrhovateľovi
(č.l. 48 spisu) súd zistil, že predmetnou faktúrou spoločnosť M., s.r.o. fakturovala navrhovateľovi sumu
1.200.000,- Sk ako penále za nesplnenie záväzku v zmysle kúpnej zmluvy z 15. 8. 2006 za mesiac

september. Na faktúre sa tiež nachádza údaj, že nedodaným tovarom bolo 300.000 l rozmrazovača v
sume 6.000.000, - Sk.

Z výpisu z účtu č. 210716009 navrhovateľa z dátumu 11. 12. 2006 (č.l. 49 spisu) súd zistil, že dňa 11.
12. 2006 bola navrhovateľom uskutočnená platba v sume 690.160, - Sk a platba v sume 1.200.000, -

Sk v prospech účtu spoločnosti M., s.r.o.

ZpísomnéhoprehláseniaspoločnostiM.,s.r.o.zodňa18.3.2009(č.l.267spisu)súdzistil,žespoločnosť
M., s.r.o. predmetným prehlásením potvrdila prijatie 2 platieb od navrhovateľa dňa 12. 12. 2006 vo výške
690.160,00 Sk a 1.200.000, -Sk, spolu vo výške 1.890.160, - Sk ako zmluvnú pokutu za nedodanie

tovaru spoločnosťou E. riadne a včas podľa článku 9 ods. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 15. 8. 2006.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15. 8. 2006 (č.l. 50 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli navrhovateľ ako
predávajúciaspoločnosťC.K.akokupujúcikúpnuzmluvu,predmetomktorejbolpredajadodanietovaru- prípravku do ostrekovačov automobilov v množstve 260 t., ktorý tovar predávajúci získa vykonaním
spracovateľských operácií na základe rozhodnutia C. Ú. T., pobočka C. Ú. T. NS, č. 30220/2006-5864 zo
dňa 10. 8. 2006, ktorým colný orgán udelil povolenie na režim s ekonomickým účinkom - prepracovanie

pod colným dohľadom. Predávajúci sa zaviazal dodať odberateľovi tovar v množstve 260 ton. Kúpna
cena bola dohodnutá vo výške 170.000, - Eur. V článku 9 zmluvy sa predávajúci zaviazal zaplatiť
kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 20% z ceny nedodaného tovaru, ktorý nedodal riadne a včas,
podľa tejto zmluvy. Kupujúci sa zároveň zaviazal zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 20%,
ak tovar nepreberie do 7 dní po výzve.

Zfaktúryč.0601820vystavenejdňa2.10.2006spoločnosťouC.K.aadresovanejnavrhovateľovi(č.l.55
spisu) súd zistil, že predmetnou faktúrou spoločnosť f C. K. fakturovala navrhovateľovi sumu 3013,- Eur
ako penále za nesplnenie záväzku v zmysle kúpnej zmluvy z 15. 8. 2006 za mesiac september 2006. Na
faktúre sa tiež nachádza údaj, že nedodaným tovarom bolo 23 ton rozmrazovača v sume 15.065, - Eur.

Z faktúry č. 0601824 vystavenej dňa 31. 10. 2006 spoločnosťou C. K. a adresovanej navrhovateľovi (č.l.
56 spisu) súd zistil, že predmetnou faktúrou spoločnosť C. K. fakturovala navrhovateľovi sumu 9.039,-
Eur ako penále za nesplnenie záväzku v zmysle kúpnej zmluvy z 15. 8. 2006 za mesiac október 2006. Na
faktúre sa tiež nachádza údaj, že nedodaným tovarom bolo 69 ton rozmrazovača v sume 45.195,00 Eur.

Z faktúry č. 0601835 vystavenej dňa 30. 11. 2006 spoločnosťou C. K. a adresovanej navrhovateľovi (č.l.
57 spisu) súd zistil, že predmetnou faktúrou spoločnosť C. K. fakturovala navrhovateľovi sumu 9.039,-
Eur ako penále za nesplnenie záväzku v zmysle kúpnej zmluvy z 15. 8. 2006 za mesiac november 2006.
Na faktúre sa tiež nachádza údaj, že nedodaným tovarom bolo 69 ton rozmrazovača v sume 45.195,00
Eur.

Z výpisu z účtu č. 2107160118/8130 navrhovateľa z dátumu 10. 11. 2006 (č.l. 53 spisu) a z dátumu 5.
12. 2006 (č.l. 54 spisu) súd zistil, že dňa 10. 11. 2006 bola navrhovateľom uskutočnená platba v sume
3013,- Eur a platba v sume 9039, - Eur a dňa 5. 12. 2006 bola uskutočnená platba v sume 9039, - Eur
v prospech účtu spoločnosti C. K..

Z písomného vyhlásenia spoločnosti C. K. zo dňa 17. 3. 2009 (č.l. 264, 265 spisu), resp. z jeho
znalecky overeného prekladu z maďarského jazyka do slovenského jazyka, súd zistil, že spoločnosť C.
K. predmetným vyhlásením potvrdila prijatie 3 platieb od navrhovateľa dňa 13. 11. 2006 vo výške 3.013, -
Eur, 13. 11. 2006 vo výške 9.039 Eur a 6. 12. 2006 vo výške 9.039 Eur ako zmluvnú pokutu za nedodanie

tovaru spoločnosťou E. riadne a včas podľa článku 9 ods. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 15. augusta 2006.

Z listinných dôkazov Kúpna zmluva 2006/1 zo dňa 22. 9. 2006 (č. l. 238 spisu) a Kúpna zmluva 2006/2
zo dňa 22. 9. 2006 (č. l. 235 spisu) súd zistil, že navrhovateľ sa po zrušení povolenia na prepracovanie
pod colným dohľadom zaviazal dodať spoločnosti A. etanol kódu 22071000 za dohodnutú kúpnu cenu

550 Eur za tonu a spoločnosť A. sa zaviazala dodať navrhovateľovi rozmrazovač kódu 38200000 za
dohodnutú kúpnu cenu 620 Eur za tonu. V tejto cene bolo zahrnuté aj zaplatené clo vo výške 35 Eur
na tonu a služba za prepracovanie dovážaného tovaru v sume 35 Eur na tonu.

Z listinných dôkazov faktúra č. 026/2006, vystavená spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č.l. 213 spisu),

faktúry č. 14170826, 18069232, 18069424, 14174454 vystavené Ž. S. C. S., a.s. (č.l. 214 až 229 spisu)
z dvoch dodacích listov na autocisternu zo dňa 28. 9. 2006 a 29. 9. 2006 (č.l. 230, 231 spisu) a z faktúry
č. 18070305 a 14189762 vystavených Ž. S. C. S., a.s. (č.l. 256 až 263 spisu), ako aj z faktúr č. 6100317
na žel. cisternu č.: 31567874129-1, č. 6100318 na žel. cisternu č. 31567874145-7, č. 6100319 na žel.
cisternu č. 31567874016-0 vystavených navrhovateľom (č.l. 232, 241, 242 spisu), faktúra spoločnosti

A. č. 602931 (č.l. 243 spisu), jednotné colné doklady na prepustenie do colného režimu prepracovanie
pod colným dohľadom a na prepustenie do voľného obehu (č.l. 245 a 246 spisu), nákladný list CIM (č.l.
328 a nasl. spisu) a z výpočtu nákladov podľa interných podkladov spoločnosti E. pre jednotlivé cisterny
(č.l. 247 až 249) súd zistil, že dodávku etylalkoholu v množstve 131,9 ton zo dňa 22. 9. 2006 navrhovateľ
prepravil zo Š. na spracovanie do spoločnosti A., kde celé množstvo tovaru tejto firme predal, firma A.

dovážaný tovar prepracovala na rozmrazovač a tento predala späť navrhovateľovi, ktorý ho prepravil
späť do Š.. Množstvo 42, 86 ton bolo prepravené späť autocisternou, pričom na účely výpočtu rozdielu
v cene prepravy sa použila cena prepravy tarifného množstva tovaru po železnici. Navrhovateľovi tým
vznikli zvýšené náklady na prepravu a spracovanie v sume 395.101,69 SKK.Z listinných dôkazov Výpočet nákladov za dopravu C. S. sprievodný list zo dňa 26. 3. 2009 + príloha
pre faktúru č. 031/2006 vystavený spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č.l. 250 a 251 spisu), faktúra

č. 031/2006 vystavená spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č. l. 255 spisu), faktúry č. 18070305 a
14189762 vystavené Ž. S. C. S., a.s. (č.l. 256 až 263 spisu), faktúra č. 6100390 na žel. cisternu č.:
31567874008-7, faktúra č. 6100391 na žel. cisternu č. 31567874070-7, faktúra č. 6100392 na žel.
cisternu č. 31567874115-0, faktúra č. 6100393 na žel. cisternu č. 31567874108-5, faktúra č. 6100394
na žel. cisternu č. 31567874014-5, faktúra č. 6100395 na žel. cisternu č. 31567874109-30 vystavené

navrhovateľom (č. l. 264 až 269 spisu), faktúra spoločnosti A. č. 603436 (č. l. 270 spisu), nákladný
list CIM (č.l. 320 a nasl.) a z výpočtu nákladov podľa interných podkladov navrhovateľa pre jednotlivé
cisterny (č. l. 272 až 275 spisu) súd zistil, že dodávku etylalkoholu v množstve 259,20 ton zo dňa 6.
11. 2006 navrhovateľ prepravil z Č. N. T. priamo do spoločnosti A., kde celé množstvo tovaru tejto
firme predal, firma A. dovážaný tovar prepracovala na rozmrazovač a tento predala späť navrhovateľovi,
ktorý ho prepravil späť do Š.. Dve železničné cisterny s tovarom v množstve 87,4 t si ponechala

firma A., preto pri tomto množstve sa zvýšené náklady na prepravu a spracovanie zohľadniť nemôžu.
Navrhovateľovi vznikli vo vzťahu k množstvu tovaru, ktorý prepravil späť do Š. zvýšené náklady na
prepravu a spracovanie v sume 370.684,24 SKK.

Z listinných dôkazov Výpočet nákladov za dopravu C. S. sprievodný list zo dňa 26. 3. 2009 + príloha

pre faktúru č. 034/2006 vystavený spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č.l. 277 spisu), faktúra č. 034/2006
vystavená spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č. l. 276 spisu), faktúry č. 18070475 a č. 14193167 vystavené
Ž. S. C. S., a.s. (č.l. 278 až 283 spisu), dva krát dodací list na autocisternu zo dňa 23. 11. 2006 a 24.
11. 2006 (č.l. 284 a 285 spisu), faktúry č. 18070305 a 14189762 vystavené Ž. S. C. S., a.s. (č.l. 256 až
263 spisu), faktúra č. 6100341 na žel. cisternu č.: 31567874097-0, faktúra č. 6100342 na žel. cisternu

č. 31567874022-8, faktúra č. 6100343 na žel. cisternu č. 31567874145-7 (č.l. 286 až 288 spisu), faktúra
spoločnosti A. č. 603561 (č.l. 289 spisu), nákladný list CIM (310 a nasl.) a z výpočtu nákladov podľa
interných podkladov navrhovateľa pre jednotlivé cisterny (č.l. 291 až 293 spisu) súd zistil, že dodávku
etylalkoholu v množstve 128,9 ton zo dňa 17. 11. 2006 navrhovateľ prepravil z Č. N. T. priamo do
spoločnosti A., kde celé množstvo tovaru tejto firme predal, firma A. dovážaný tovar prepracovala na

rozmrazovač a tento predala späť navrhovateľovi, ktorý ho prepravil späť do Š.. Množstvo 43, 29 ton
bolo prepravené späť autocisternou, pričom na účely výpočtu rozdielu v cene prepravy sa použila cena
prepravy tarifného množstva tovaru po železnici. Navrhovateľovi vznikli zvýšené náklady na prepravu
a spracovanie spolu v sume 266.403,97 SKK.

Z listinných dôkazov Výpočet nákladov za dopravu C. S. sprievodný list zo dňa 26. 3. 2009 + príloha
pre faktúru č. 034/2006 vystavený spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č.l. 294 spisu), faktúra č. 034/2006
vystavená spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č. l. 276 spisu), faktúry č. 18070606 a č. 14195536 vystavené
Ž. S. C. S., a.s. (č.l. 295 až 300 spisu), faktúra č. 6100396 na žel. cisternu č.: 31567874129-1, faktúra č.
6100397 na žel. cisternu č. 31567874104-4, faktúra č. 6100398 na žel. cisternu č. 31567874090-5 (č.l.

301 až 303 spisu), faktúra spoločnosti A. č. 603598 (č.l. 304 spisu), nákladný list CIM (č.l. 306 a nasl.) a
dva krát výpočet nákladov podľa interných podkladov navrhovateľa pre jednotlivé cisterny (č.l. 305 a 306
spisu) súd zistil, že dodávku etylalkoholu v množstve 134,6 ton zo dňa 20. 11. 2006 navrhovateľ prepravil
z Č. N. T. priamo do spoločnosti A., kde celé množstvo tovaru tejto firme predal, firma A. dovážaný tovar
prepracovala na rozmrazovač a tento predala späť navrhovateľovi, ktorý ho prepravil späť do Š.. Jednu

železničnú cisternu s tovarom v množstve 43,15 t si ponechala firma A., preto pri tomto množstve sa
zvýšené náklady na prepravu a spracovanie zohľadniť nemôžu. Navrhovateľovi vznikli zvýšené náklady
na prepravu a spracovanie v sume 191.048,81 SKK.

Z listinných dôkazov Výpočet nákladov za dopravu C. S. sprievodný list zo dňa 26. 3. 2009 + príloha

pre faktúru č. 041/2006 vystavený spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č.l. 308 spisu), faktúra č. 041/2006
vystavená spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č. l. 307 spisu), faktúry č. 18070984 a č. 14202681 vystavené
Ž. S. C. S., a.s. (č.l. 309 až 314 spisu), dva krát dodací list na autocisternu zo dňa 20. 12. 2006 (č.l. 315
a 316 spisu), faktúra č. 6100387 na žel. cisternu č.: 31567874014-5, faktúra č. 6100388 na žel. cisternu
č. 31567874115-0, faktúra č. 6100389 na žel. cisternu č. 31567874179-6 vystavené navrhovateľom (č.l.

317 až 319 spisu), faktúra spoločnosti A. č. 603966 (č.l. 320 spisu), nákladný list CIM (č.l. 302 a nasl.)
a z výpočtu nákladov podľa interných podkladov navrhovateľa pre jednotlivé cisterny (č.l. 322 až 324
spisu) súd zistil, že dodávku etylalkoholu v množstve 122,55 ton zo dňa 14. 12. 2006 navrhovateľ
prepravil z Č. N. T. priamo do spoločnosti A., kde celé množstvo tovaru tejto firme predal, firma A.dovážaný tovar prepracovala na rozmrazovač a tento predala späť navrhovateľovi, ktorý ho prepravil
späť do Š.. Množstvo 40, 58 ton bolo prepravené späť autocisternou, pričom na účely výpočtu rozdielu v
cene prepravy sa použila cena prepravy tarifného množstva tovaru po železnici. Navrhovateľovi vznikli

zvýšené náklady na prepravu a spracovanie v sume 250.945,20 SKK.

Z listinných dôkazov Výpočet nákladov za dopravu C. S. pre faktúru č. 027/2006 (č. l. 335 spisu), faktúra
č. 027/2006 vystavená spoločnosťou C. S. spol. s r.o. (č. l. 329 spisu), faktúra č. 14180855 vystavená Ž.
S. C. S., a.s. (č.l. 325 až 328 spisu), faktúry č. 18070305 a 14189762 vystavené Ž. S. C. S., a.s. (č.l. 256

až 263 spisu), faktúra č. 6100323 na žel. cisternu č.: 31567874108-5, faktúra č. 6100324 na žel. cisternu
č. 31567874115-0, faktúra č. 6100325 na žel. cisternu č. 31567874134-1 vystavené navrhovateľom (č.l.
330 až 332 spisu), faktúra spoločnosti A. č. 603046 (č.l. 333 spisu), nákladný list CIM (č.l. 314 a nasl.)
a z výpočtu nákladov podľa interných podkladov navrhovateľa pre jednotlivé cisterny (č.l. 336 až 338
spisu) súd zistil, že dodávku etylalkoholu v množstve 125,45 ton zo dňa 29. 9. 2006 navrhovateľ prepravil
z Č. N. T. priamo do spoločnosti A., kde celé množstvo tovaru tejto firme predal, firma A. dovážaný

tovar prepracovala na rozmrazovač a tento predala späť navrhovateľovi, ktorý ho prepravil späť do Š..
Ide o osobitný prípad, kedy nastali po dopravení železničných cisterien chyby pri preprave nezavinené
navrhovateľom, a kedy boli vystavené faktúry na prepravu už spracovaného rozmrazovača zo S. do Š.
v oveľa vyššej cene (254.835,10 SKK), ako je zvyčajná cena za prepravu množstva cca 130 t s tým,
že sa chybne uviedlo aj prepravené množstvo. Náklady na prepravu zo S. do Š. si preto navrhovateľ

vyčíslil analogicky s prípadom prepravy zo dňa 6. 11. 2006. V konečnom dôsledku navrhovateľovi vznikli
zvýšené náklady na prepravu a spracovanie v tomto prípade v sume 248.835,88 SKK.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Táto zodpovednosť je objektívneho charakteru a štát sa jej nemôže zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov.

Podľa § 17 ods. zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Na základe zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že C. Ú.
T. dňa 22. 9. 2006 (č.l. 31 spisu) vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie C. Ú. T.
č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006. Toto rozhodnutie C. Ú. T. bolo pre nezákonnosť zrušené
C. R. S. rozhodnutím č. 43658/2006-1410 zo dňa 14. 12. 2006, v ktorom sa uvádza, že C. Ú. pri

vydávanípovolenianapoužitierežimushospodárskymdopadom-prepracovaniepodcolnýmdohľadom
postupoval v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa k vydaniu takéhoto povolenia. V predmetnom
prípade boli splnené podmienky požadované Colným kódexom na jeho vydanie. Súd je viazaný týmto
rozhodnutím C. R. S.. V čase platnosti nezákonného rozhodnutia C. Ú. T. odo dňa 22. 9. 2006 do
14. 12. 2006 vznikla navrhovateľovi škoda v dôsledku toho, že nemohol využívať povolenie na použitie

režimu s hospodárskym dopadom - prepracovanie pod colným dohľadom. Tvrdenie odporcu, že na
základe rozhodnutia C. Ú. T. č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006 navrhovateľ nikdy nemohol
vykonávať spracovateľské operácie, pretože by ich mohol vykonávať iba v Č. N. T. súd nepovažuje
za dôvodné. Z kontextu celého rozhodnutia C. Ú. T. č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006 je
zrejmé, že spracovateľské operácie sa mali podľa tohto rozhodnutia vykonávať v Š.. Uvedenie C. Ú.

Č. N. T. - PCÚ 5311 Č. N. T. - Ž. v Hospodárskych podmienkach povolenia považuje súd za zrejmú
nesprávnosť, ktorú možno odstrániť výkladom. Sám odporca si protirečí, keď na inom mieste uvádza,
že v období od 10. 08. 2006 do 22. 09. 2006 vykonával navrhovateľ spracovateľské operácie, ktorých
výsledkom bolo viac ako 260.000 kg nemrznúcej zmesi, keď je zrejmé, že tieto spracovateľské operácie
v danom období mohli by a aj boli navrhovateľom vykonávané len na základe tohto povolenia a len

v Š.. Súd považuje za preukázanú aj skutočnosť, že vykonávanie spracovateľských operácií v režime
prepracovanie pod colným dohľadom nebolo podmienené povolením na prevádzkovanie daňového
skladu. Súd sa stotožňuje s právnym názorom, že ak sa uplatňuje colný režim prepracovanie pod
colným dohľadom a do takéhoto colného režimu je prepustený predmet spotrebnej dane, uplatňujú sa,až do momentu prepustenia predmetu spotrebnej dane, resp. produktu ktorý je výsledkom spracovania
predmetu spotrebnej dane do režimu voľný obeh, prednostne colné predpisy, pričom daňové režimy sa
v čase výskytu tovaru v tomto colnom režime nezohľadňujú. Tento právny názor je potvrdený aj tým, že

C. Ú. T. vydal dňa 18. 09. 2007 povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom navrhovateľovi, kde
predmetom bolo spracovanie tej istej suroviny, za tých istých podmienok, avšak C. Ú. T. nevyžadoval,
aby bol navrhovateľ registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 8 zákona č. 105/2004
Z. z. o spotrebnej dani z liehu.
Súd má takisto za to, že ak by nebolo vydané Rozhodnutie o zrušení povolenia, navrhovateľ by bol

oprávnený v čase od 22. 9. 2006 do 14. 12. 2006 na základe Rozhodnutia C. Ú. T. č. 30220/2006
- 5864 zo dňa 10. 8. 2006 o povolení prepracovania pod colným dohľadom v znení Rozhodnutia o
oprave zrejmých nesprávností tohto rozhodnutia č. 33430/2006-5864 zo dňa 17. 8. 2006 vo svojich
priestoroch vykonávať spracovanie dovážaného nedenaturovaného etylalkoholu na nemrznúcu zmes
s oslobodením od spotrebnej dane. Odporca nepreukázal, že by rozhodnutie C. Ú. T. č. 30220/2006
- 5864 zo dňa 10. 8. 2006 bolo nezákonné a že by nebolo možné na jeho základe v období od

22. 9. 2006 do 14. 12. 2006 uplatňovať daný colný režim, ak by toto rozhodnutie nebolo nezákonne
zrušené. Súd je toho právneho názoru, že rozhodnutia C. Ú. T., t. j. rozhodnutie č. 30220/2006 - 5864
zo dňa 10. 8. 2006 a rozhodnutie č. 33430/2006-5864 zo dňa 17. 8. 2006 platne zakladali všetky
práva a povinnosti navrhovateľa pri uplatňovaní daného colného režimu a neboli vydané žiadne iné
rozhodnutia, ktoré by menili podmienky týchto rozhodnutí. Ide o individuálne správne akty, o ktorých

platí domnienka správnosti, kým nie je preukázaný opak, pričom takýto opak nebol v prípade oboch
rozhodnutí preukázaný do 14. 12. 2006, kedy končí obdobie, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje náhradu
škody a v prípade rozhodnutia C. Ú. T. č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006 nebol tento opak
nikdy preukázaný. Súd považuje za preukázaný aj vznik škody v súlade so zmeneným petitom, ktorá
zmena bola pripustená uznesením zo dňa 27. 5. 2009, ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym

konanímspočívajúcimvovydanínezákonnéhorozhodnutiaavznikomškody.Súdsastotožnilsnázorom
navrhovateľa, že navrhovateľ po zrušení povolenia na prepracovanie pod colným dohľadom nemohol
čerpať licenciu A. bez ohľadu na to, či sa lieh predával spoločnosti A. ako syntetický alebo nesyntetický,
pretože po predaji liehu spoločnosťou E. bola držiteľom režimu prepracovanie pod colným dohľadom
už spoločnosť A., ktorá mala vlastné povolenie a vlastné podmienky pre dovoz nedenaturovaného

etylalkoholu.Odporcanepreukázal,žebynavrhovateľuvádzalpripredajidovážanéhotovaruspoločnosti
A. označenie etanolu ako syntetický lieh a nepreukázal, z akého dôvodu by mala byť táto skutočnosť
v tomto prípade významná, preto súd považuje túto námietku odporcu za irelevantnú. Súd považuje
za preukázané, že práva z licencie A. sú prevoditeľné, avšak vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali
po zrušení rozhodnutia C. Ú. T. č. 30220/2006 - 5864 zo dňa 10. 8. 2006, nebolo možné očakávať

uzavretie takejto zmluvy s potenciálnym záujemcom, pričom takýto záujem o práva z licencie v
danom čase ani nebol v konaní preukázaný. Súd považuje za preukázanú aj škodu, ktorá vznikla
navrhovateľovi v dôsledku zaplatenia zmluvných pokút spoločnostiam C. K. a M., s.r.o. za nedodanie
tovaru a v dôsledku zvýšených nákladov na prepravu a spracovanie dovážaného tovaru v spoločnosti
A.. Požiadavku odporcu preveriť majetkové pomery spoločností C. K. a M., s.r.o. súd akceptoval z

dôvodu hospodárnosti a časovej náročnosti takou formou, že navrhovateľ bol požiadaný o zabezpečenie
a predloženie písomných listinných dokladov preukazujúcich prijatie súm spoločnosťou C. K. a M.,
s.r.o., čo aj zodpovedajúco zabezpečil. Súd považoval v prípade škody zo zaplatených zmluvných
pokút za rozhodujúce preukázanie skutočného zmenšenia majetku navrhovateľa listinnými dôkazmi v
príčinnej súvislosti s nedodaním tovaru v dôsledku zrušenia povolenia na prepracovanie pod colným

dohľadom. Skutočnosť, že v rozhodnom čase navrhovateľ nebol schopný plniť aj iné zmluvné záväzky
navrhovateľ preukázal aj listinnými dôkazmi o spore so spoločnosťou N. E. (č.l. 279 až 289 spisu),
ktorý prípad časovo aj vecne súvisí s prípadmi nedodržania zmluvných záväzkov spoločnostiam M. s.r.o.
a C. K.. Takisto navrhovateľ preukázal, že v rozhodnom čase musel navrhovateľ plniť dodávky aj pre
svojich tradičných klientov, pri ktorých by malo vypustenie dodávok horšie dôsledky, a to v množstvách,

ktoré prevyšujú celkové množstvo spracovaného tovaru v spoločnosti A. v rozhodnom období. Odporca
nepreukázal dostatočne, z čoho malo byť zrejmé, že žalobca mal od samého začiatku zámer vykonávať
spracovateľské operácie v spoločnosti A. a spracovanie na území Slovenskej republiky mala byť len
alternatíva. Súd považuje za preukázané, že navrhovateľ mal pred dátumom 22. 9. 2006 vytvorené
všetky predpoklady, vrátane povolenia na prepracovanie pod colným dohľadom a dovoznej licencie A.

so zložením finančnej zábezpeky, na to, aby realizoval plánované spracovateľské operácie vo svojej
firme v Š.. Súd považuje za dostatočne preukázanú aj výšku nákladov navrhovateľa na spracovanie
dovážaného tovaru podľa interných podkladov, ak by sa tento tovar spracovával priamo u navrhovateľa,
ktorá výška nákladov sa použila pre výpočet rozdielu nákladov na spracovanie dovážaného tovaruu navrhovateľa a v spoločnosti A.. Akceptovateľnosť uvedeného výpočtu nákladov na spracovanie
dovážaného tovaru je preukázaná aj listinným dôkazom - colným vyhlásením zo dňa 24. 2. 2009,
v ktorom je deklarantom, ako aj príjemcom navrhovateľ, a na základe ktorého navrhovateľ prepúšťa

rozmrazovač z prepracovania pod colným dohľadom do colného voľného obehu, a kde prílohou tohto
colného vyhlásenia je aj výpočet interných nákladov na spracovanie dovážaného tovaru na účely určenia
colnej hodnoty. Pečiatkou na jednotnom colnom doklade colný úrad potvrdzuje, že colná správa takýto
výpočet nákladov akceptuje.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal napriek tomu, že odporca žiadal v súvislosti s vysvetlením systému licencií
pri dovoze poľnohospodárskeho tovaru vypočuť svedka mjr. J. S. - vedúceho O. C. T.. Tento dôkaz súd
nevykonal, pretože považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné, kedy by sa navrhnutý svedok,
ktorý je navyše v pracovnoprávnom vzťahu s odporcom, mohol vyjadriť iba ku skutočnostiam, ktoré
sú zistiteľné zo všeobecne záväzných právnych predpisov a jeho výpoveď by nepomohla k objasneniu
skutkového stavu.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a preto mu vyhovel
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

Nakoľko sa odporca dostal do omeškania, má navrhovateľ právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil

v zmysle zákona odo dňa 22.09.2009, teda počnúc dňom vydania nezákonného rozhodnutia o zrušení
rozhodnutia o vydaní povolenia. Preto súd i v tejto časti návrhu navrhovateľa ako dôvodnej vyhovel.

Dňa 11. 5. 2009 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, v ktorom požiadal o úpravu petitu
návrhu tak, aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 152.782,64 Eur (4.602729,80 SKK)

s úrokom z omeškania vo výške 14,5% od 22. 9. 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený návrh navrhovateľ odôvodnil zohľadnením podrobných
výpočtov vzniknutej škody pre dodávky nedenaturovaného etanolu.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Z dôvodu späťvzatia návrhu v časti 5.939,86 Eur bolo konanie zastavené po predchádzajúcom súhlase
odporcu v zmysle § 96 O.s.p.

O náhrade trov konanie súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznáva plnú

náhradu trov konania, keďže mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, spolu vo výške 6.885,38 Eur.
Celkové trovy konania vo výške 6885,38 Eur pozostávajú zo 7 (sedem) úkonov právnej služby po 738,61
Eur (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. Žaloba (17. 6. 2008), 3. pojednávanie 6. 3. 2009, 4.
Pojednávanie 1. 4. 2009, 5. Písomné podanie - Výpočet a preukázanie škody za zvýšené náklady na
prepravu a spracovanie (17. 4. 2009), 6. stanovisko k vyjadreniu odporcu a doplnenie ďalších písomných

dôkazov (21. 4. 2009), 7. pojednávanie 29. 4. 2009, 1 (jeden) úkon právnej služby za 1 z 738,61 Eur,
t.j. za 182.95 Eur (odročené pojednávanie v januári 2009 pre neprítomnosť odporcu) 2 (dva) úkony
právnej služby po 731,97 (1. Úprava petitu a stanovisko k vyjadreniam povereného zástupcu odporcu
na pojednávaní dňa 29. 4. 2009, 2. Pojednávanie 27. 5. 2009), 10 krát režijný paušál z toho 2 krát režijný
paušál á 6,31 Eur, 8 krát režijný paušál á 6,95 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.