Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 7, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217733
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413217733.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa: K. H.,

nar. XX.X.XXXX, bytom J. L., K. 19, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Združenie
na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Nitra, Petzwalova 12, F.: XX XX XX XX proti odporcovi: Rapid
life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: XXXXXXXX, zastúpená MST Partners, s.r.o.,
Bratislava, Zámocké schody 2/A, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 24.7.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 3C3255/2012 zo dňa 19.1.2012 , v ktorým bola navrhovateľovi

uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 41,16 eur a trovy rozhodcovského konania 276,- eur, pričom
právomoc uvedeného rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke uvedenej v časti
XV. Všeobecných poistných podmienok odporcu. V návrhu navrhovateľ uviedol, že rozhodcovský súd
v odôvodnení uvedeného rozhodcovského rozsudku konštatoval, že z osobitných dojednaní vyplýva,
že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom navrhovateľa a nebol mu povinný v rámci
poistnej zmluvy ako celku podpísať, pričom navrhovateľ mal možnosť uvedenú zmluvnú podmienku
neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu a mal teda faktickú možnosť úpravu
v časti XV. Všeobecných poistných podmienok úplne vylúčiť. Navrhovateľ zároveň uviedol, že návrh

podal podľa § 40 odsek 1 písmeno j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uviedol,
že návrh na začatie konania podal v lehote 30 dní od dňa doručenia rozhodcovského rozsudku ,
keďže uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 02.07.2013. zároveň namietal, že rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda neplatná, v dôsledku čoho došlo k porušeniu
práv navrhovateľa ako spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a
preto právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Navrhovateľ tiež poukázal na ustanovenie § 53
odsek 4 písmeno r) a odsek 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, pričom neprijateľné podmienky uplatnené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Uviedol,
že k dohode o rozhodcovskej doložke individuálne nedošlo, keďže rozhodcovská doložka tvorí súčasť
poistnej zmluvy. Poukázala na judikatúry súdov Slovenskej republiky, ktoré určili, že rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Poukázal
na to, že odporca sa i napriek uvedenému nezdržal používania tejto rozhodcovskej doložky. Zároveň

navrhovateľ žiadal aby súd odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku na čas do
rozhodnutia vo veci samej. K návrhu navrhovateľ pripojil uvedený rozhodcovský rozsudok, poistnúzmluvuč.4507990004uzavretúmedziúčastníkmidňa28.5.2009,oznámenieodporcuozánikupoistenia
navrhovateľa zo dňa 14.9.2009, návrh na začatie konania na rozhodcovskom súde zo dňa 2.1.2012,
upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. 6Cd/1/2012, 6Cdo/3/2013.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril podaním zo dňa 30.1.2014 odporca, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s tým, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník spotrebiteľské združenie na strane
navrhovateľa. Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa Nitra. Zároveň odporca sa vo veci
vyjadril podaním zo dňa 10.2.2014, v ktorom žiadal, aby súd návrh zamietol v plnom rozsahu.
Uviedol, že uvedený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní. Poukázal na to že

rozhodcovská doložka v poistnej zmluve je platná , keďže navrhovateľ mal možnosť článok poistnej
zmluvy obsahujúci „Osobitné zmluvné dojednania „ nepodpísať a v prípade nepodpísania tohto článku
by platná rozhodcovská doložka vôbec nebola vznikla. Uviedol, že dohoda o rozhodcovskej doložke
bola teda uzavretá účastníkmi teda samostatne mimo spotrebiteľskej zmluvy. K uvedenému podaniu
pripojil časť poistnej zmluvy ktorý obsahuje osobitné zmluvné dojednania.

Konajúcisúduznesenímčíslo6C/190/2013-13zodňa15.5.2014odložilvykonateľnosťrozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice č. 3C3255/2012 zo dňa 19.1.2012 a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu -
Krajského súdu v Nitre číslo 8Co/29/2015-139 zo dňa 30.4.2015.

Vovecisavyjadrilpodanímzodňa12.7.2015odporcaktorý,žiadalabykonajúcisúdnávrhnavrhovateľky

zamietol s poukazom na ustanovenie § 243d, Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
1.1.2015 a podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia , vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
vydaného pred prvým januárom 2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote , nemožno udeliť poverenie

na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať. Uviedol, že vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie navrhovateľka nie je viazaná
povinnosťou uloženou jej rozhodcovským rozsudkom a ani odporca si nemôže uplatňovať nárok , ktorý
mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný. V dôsledkom uvedeného je teda to, že obe strany konania
bez vlastného zavinenia, resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania.

Na pojednávaní dňa 7.9.2015 navrhovateľ konajúci súd konštatoval, že vo veci predmetného
rozhodcovského rozsudku nie je vedené exekučné konanie voči navrhovateľovi , navrhovateľ na
uvedenom pojednávaní uviedol, že vo veci nechce nič uviesť.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na uvedenom pojednávaní uviedla , že navrhovateľ trvá na návrhu
keďže odporca môže podať návrh na súd a rozhodcovská doložka môže byť platná. Uviedla že nie je

jasné kedy pohľadávka voči odporcovi vznikla , keďže nebola nikde vyčíslená, žiadala návrhu vyhovieť
a uviedla , že trovy konania si neuplatňuje.

Zástupca právneho zástupcu odporcu na uvedenom pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť
a priznať odporcovi náhradu trov konania. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok ktorého zrušenie je
predmetnom tohto konania v zmysle § 243 d, exekučného poriadku ktorý bol zakotvený do Exekučného

poriadku v zmysle poslednej novely, s účinnosťou od 1.1.2015 už prestal účastníkov konania zaväzovať.
Vyplýva to výslovne zo spomínanej novely Exekučného poriadku a nie je pravdou, tvrdenie vedľajšieho
účastníka na strane navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je právoplatný, keďže podľa novely
Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok stratil jeden z atribútov právoplatnosti a to záväznosť.
Rozhodcovský rozsudok nie je teda právoplatný ani vykonateľný. V danom prípade nebol podaný návrhna vydanie exekúcie, do troch mesiacov od účinnosti novely Exekučného poriadku, a už ani podaný
nemôže byť. Odporca teda na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku voči navrhovateľovi už
nemôže nič vymáhať aj keby odporca podal návrh na vykonanie exekúcie , súd by musel zamietnuť

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na výkon exekúcie. Poukázal na ustanovenie § 154
odsek 1 O.s.p. z ktorého vyplýva, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uviedol,
že pokiaľ ide o vecnú otázku kedy a z čoho vznikla pohľadávka odporcu, toto je momentálne irelevantné
pretotokonaniea vdanejvecinavrholabysúdnávrh zamietolapriznalodporcovináhradutrovkonania.
Zároveňzaložildospisu rozhodnutiaokresnýchsúdovvobdobnýchveciach,ktorýchsúdnávrh zamietol

v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody , z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne

upravených.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo,aleboinéodplatnézmluvy upravené vôsmejčastitohtozákonaazmluvapodľa§55akzmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§ 53odsek1,2,3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri

uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f)umožňujúdodávateľoviodstúpiťodzmluvybezzmluvnéhoalebozákonnéhodôvoduaspotrebiteľovito
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu

uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy

je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo

úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku
voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie

súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je
v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie
zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 17a Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, a porušenie ustanovení tohto zákona, od
ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa
prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota
nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.

Podľa § 18 odsek 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli

účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď
na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd
ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku
všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

Podľa § 20 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalovaný môže uplatniť svoje práva

proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je
nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná
žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie sa uskutoční
na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na

mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského
konania.Podľa § 26 odsek 1, 2 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne
pojednávanie alebo či konanie bude písomné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh
účastníka rozhodcovského konania.

Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými
účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa
nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola

zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského
konania nedohodli inak. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským
súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje
priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania nemohli včas a
správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.

Podľa § 40 odsek 1, 2, 3, 4 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský
rozsudokmôžebyťzrušenýpríslušnýmsúdomlennazákladežalobyúčastníkarozhodcovskéhokonania
podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu,
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe

dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá,
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre
ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,

alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale
môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené
od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský
rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú
dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu
účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa bodu 1 písmeno b). Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje
o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na
dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník

nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 41 odsek 1 Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.Podľa § 243d, Exekučného poriadku (účinného od 1.1.2015) exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia , vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred prvým januárom 2015 možno začať len do

troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po
tejto lehote , nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrh na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právny vzťah je alebo právo je , alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa predloženými dôkazmi a s prihliadnutím na

ustanovenie § 243d, Exekučného poriadku zistil, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Z dokladov
predložených v spise je zrejmé, že Arbitrážny súd Košice vydal rozhodcovský rozsudok 3C 3255/2012
zo dňa 19.1.2012, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť 41,16 € a trovy rozhodcovského rozsudku v sume
276,--€, pričom tento rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 2.7.2013 a navrhovateľ návrh na
začatie konania doručil súdu dňa 25.7.2013 a teda v zákonnej lehote 30 dní. Z ustanovenia § 243d,

vyplýva, že osobitným predpisom, na ktorý toto ustanovenie odkazuje je zákon o rozhodcovskom
konaní číslo 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov v ktorom sa v § 2 odsek 1 veta prvá uvádza,
že spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu je zrejmé, že predmetom sporu je
preskúmavanie rozhodcovského rozsudku , ktorý má svoj základ , spotrebiteľskej zmluve, t.j , poistnej

zmluve uzavretej medzi navrhovateľom ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom. Z novely
exekučného poriadku číslo 335/2014 Z.z. t.j. z ustanovenia § 243d, Exekučného poriadku, ktoré
nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2015 je zrejmé, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok prestal
účastníkov zaväzovať, keďže odporca ani pred 1.1.2015 ani v období od 1.1.2015 do 1.4.2015 nepodal
návrh na vykonanie exekúcie. Túto skutočnosť potvrdili obaja účastníci, je teda zrejmé, že na strane

navrhovateľky odpadol naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku ako i odklade
jeho vykonateľnosti hoci pôvodne naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa bol avšak v priebehu
sporu vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie odpadol. Je teda zrejmé, že nastala právna
skutočnosť, ktorá spôsobila, že rozhodnutie súdu vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku by sa
javilo ako nadbytočné. Za uvedeného stavu sa súd preto nezaoberal hmotnoprávnym posúdením na

začatie konania na základe dôvodov uvádzaných navrhovateľom. Preto súd z uvedených dôvodov pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa podľa § 80 písm. c/ O.s.p. zamietol.

Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa § 150 odsek 1 O.s.p. veta 1 podľa, ktorého ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Preto súd nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania, keďže za dôvody hodné osobitného

zreteľa súd považoval skutočnosť, že návrh navrhovateľa bol zamietnutý z dôvodu zmeny právnej
úpravy , teda bez zavinenia navrhovateľa a nebolo by teda spravodlivé ak by súd úspešnému odporcovi
priznal za takýchto okolností náhradu trov konania pričom priznanie trov konania úspešnému odporcovi
by odporovalo dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudok smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.