Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112219002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112219002.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľov:

1/ D. S., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Z., G. XXX/XX, 2/ U.. Z. S., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Z., G. XXX/XX, 3/ U..
Z. S., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Z., G. XXX/X, 4/ U.. A. D., E.. XX.XX.XXXX, I. D. Z., G. X/X, 5/ U.. W. A.,
E.. XX.XX.XXXX, I. Ž., O. G. XXXX/X, všetci právne zast. JUDr. Katarína Pialová, advokátka so sídlom
Žilina, Hollého 7, proti odporcovi: Z. A., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX, právne zast. Mgr. Branislav Samec,
advokát so sídlom Sad SNP 8, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že U.. L. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom
nehnuteľností - pozemkov:

parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

parc. CKN č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2,

parc. CKN č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2,

parc. CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č. XXX/XXX - zast.plocha a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č.XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č.XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č.XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č.XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2,

parc. CKN č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

parc. CKN č.XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

parc. CKN č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2,

parc. CKN č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, všetko v k.ú. D. Z. v spoluvlastníckom podiele
XX/XXX s tým, že tieto parcely sú zamerané geometrickým plánom vyhotoveným F. Ž., S..X..F.. zo
dňa XX.XX.XXXX, overeným Okresným úradom Ž. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XXXX, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom v rade 1/-5/ trovy konania vo výške 849,50 Eur titulom iných
trov konania a vo výške 13.306,-Eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu

navrhovateľov, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Odporca je povinný nahradiť trovy štátu SR, a to na účet Okresného súdu Žilina vo výške 305,08 Eur,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia dňa 30.05.2012 podali návrh, v ktorom žiadali, aby súd určil, že U.. L. S., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom pozemkov CKN XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, CKN XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXXX m2, CKN XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, CKN XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
CKN XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX/XXX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XXX - zast.plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č.
XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parcela č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/
XXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,parcelač.XXX/XXX-zastavanéplochyanádvoria
o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parcela XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č. XXX/XX - orná pôda o
výmereXXXm2,parcelač.XXX/XX-ornápôdaovýmereXXXm2,všetkovk.ú.D.Z.vspoluvlastníckom

podiele XX/XXX s tým, že parcely sú vyhotovené geometrickým plánom vyhotoveným F. Ž., S..X..F.. zo
dňa XX.XX.XXXX, overeným Okresným úradom Ž. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XXXX. Navrhovatelia
svoj návrh odôvodnili tým, že zistili, že predmetné nehnuteľnosti si bez ich vedomia a protiprávne na
notárskomúradevoK.dňaXX.XX.XXXXosvedčenímovydržanídalazapísaťakovlastníctvospoločnosť
W., W..S.. so sídlom v X., hoci nikdy nesplnila podmienky pre vydržanie a skutočnosti spísané v notárskej

zápisnici nie sú pravdivé. Spoločnosť W., W..S.. dňa 02.11.2000 odpredala nehnuteľnosti odporcovi, a
to napriek tomu, že v žiadnom prípade spoločnosť nemohla byť vlastníkom pozemkov.

Navrhovatelia pôvodne v návrhu označili iné parcelné čísla nehnuteľností, čo právna zástupkyňa
navrhovateľov následne zmenila s odôvodnením, že bolo potrebné vyhotoviť nový geometrický plán,
pretože viacerými rozsudkami z iných súdnych obdobných konaní boli do katastra nehnuteľností

zapísané mnohé nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tých konaní a preto bolo potrebné vyhotoviť nový
geometrický plán, na základe ktorého návrh bol zmenený, pretože v pôvodnom znení by bol pôvodný
žalobný návrh už nezapísateľný. Zmena bola pripustená uznesením zo dňa 19.06.2014.

Súd skúmal vecnú legitimáciu, pričom súd posúdil, že u odporcu je daná pasívna legitimácia, nakoľko
je evidovaný ako vlastník sporných nehnuteľností a navrhovatelia sú právni nástupcovia L. S..

Súd nariadil ústne pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:Súd v prvom rade skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľov na
predmetnom určení, v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Naliehavý právny záujem na určení je daný tam,
kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľov alebo keby bez tohto určenia ich právne

postavenie by sa stalo neistým. Ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných
nehnuteľností, navrhovatelia by mali naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo
lentakésúdnerozhodnutiemôžebyťajpodkladomprevykonaniezmenyzápisuvkatastrinehnuteľností.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovatelia odôvodnili naliehavý právny záujem tak, že namietali vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam právnym predchodcom odporcu vydržaním a následne ich prevod na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 02.11.2000 na odporcu, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník na liste
vlastníctva..

Súd posúdil, že je daný naliehavý právny záujem na takom určení, ako sa domáhajú navrhovatelia s
poukazomnaustálenúsúdnuprax,žeurčovaciažalobajeprípustnáprispornostiprávknehnuteľnostiam

evidovaným v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie
evidovaného a právneho stavu.

Pre rozhodnutie v danej veci bolo rozhodujúcou skutočnosťou vyriešenie otázky nadobudnutia
vlastníckeho práva k sporným pozemkom vytvorených z pkn parc. č. XXX/X vo vl. XXX právnym
predchodcom odporcu vydržaním spojené s posúdením nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom od

osoby, ktorá je/nie je vlastníkom takejto nehnuteľnosti.

Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. Z. je odporca vlastníkom okrem iného aj nehnuteľností: parc.
KNC č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, pričom vlastníctvo nadobudol na základe
Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. K. XXXX/XXXX. Zmluvnou stranou - predávajúci bola
spoločnosť W., W..S..

Menovaná spoločnosť nadobudla vlastníctvo na základe notárskej zápisnice E..

Notárskou zápisnicou E. XXX/XXXX, E. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX spísanou notárkou O.. G.
X. so sídlom vo K. bolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
prospech právnickej osoby W., W..S.. so sídlom X., a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D. Z.,
zakreslený GP č. XXX-XXXX-XXX-XXX vypracovanom M., W..S.. Ž.. V odôvodnení zápisnice sa udáva,

že nehnuteľnosti, ktoré mala vyššie uvedená právnická osoba nadobudnúť do vlastníctva vydržaním,
boli vytvorené okrem iného i z pozemnoknižných parciel č. XXX/X zapísanej vo vl.č. XXX, ktorá je
predmetom tohto konania.(l.č. 101 obsahu spisu) Taktiež sa uvádza, že predmetné nehnuteľnosti
tak, ako sú zakreslené v citovanom geometrickom pláne, užíval od roku 1960 Štátny majetok Rajec,
ktorý vybudoval na nich hospodársky dvor s hospodárskymi budovami. Následne v rámci privatizácie

predmetné nehnuteľnosti odkúpila od Slovenského pozemkového fondu Bratislava spoločnosť W., S..
S. X..F.. B. Z., na základe zmluvy o predaji majetku štátu č. XX/XXXX zavkladovanej pod č. K. XXXX/
XX, ktorou zároveň podľa článku 2 bod 1 zmluvy prešli na túto spoločnosť aj práva a záväzky súvisiace
s prevádzaným majetkom a W., S..X..F.. vložila svoj majetok do spoločnosti W., W..S.. tak, ako sú
predmetné parcely zakreslené a od roku 1960 so započítaním vydržacej doby právneho predchodcu

ich užíva W., W..S.. a počas vydržacej doby si nikdy nikto žiadne vlastnícke právo na nehnuteľnosti
neuplatňoval.

Podľa zmluvy o predaji majetku štátu č. XX/XXXX uzavretej XX.XX.XXXX bolo zistené, že zmluva
bola uzavretá medzi predávajúcim Slovenský pozemkový fond a kupujúcim W. S..X..F.. B. Z., kde
predmetom sú veci, iné majetkové hodnoty, práva a záväzky ktoré prešli na predávajúceho, na základe

privatizačného projektu Š. X. Š..Z.. s tým, že privatizovaný majetok tvoria nehnuteľnosti, hnuteľné veci,iné majetkové hodnoty, práva a záväzky ako aj majetkové časti podniku, a to všetko podľa prílohy. Podľa
vyjadrenie Fondu národného majetku SR zo dňa 31.07.2013 ohľadom nehnuteľnosti k.ú. D. Z., a to
ohľadom nadobudnutia vlastníctva Š. X., bolo zistené, že preskúmaním majetko-právnej dokumentácie

schváleného privatizačného projektu podniku Š. A. X. Š..Z.. bolo zistené, že pre k.ú. D.Á. Z. predmetom
privatizácie boli len stavby bez pozemkov, nakoľko štátny podnik nepreukazoval k nim právo správy.
Pozemky pod stavbami mal len v užívacom vzťahu od fyzických a právnických osôb.

Následne potom spol. W. S..X..F.. vložila svoj majetok do spoločnosti W., W..s. so sídlom v X.. Tak,
ako sú predmetné parcely zakreslené v citovanom GP, užíva ich W. W..S.. od roku 1960 so započítaním

vydržacej doby právneho predchodcu a užíva ich v dobrej viere, platí za ne daň a počas vydržacej
doby si nikdy a nikto žiadne vlastnícke nároky na nehnuteľnosti neuplatňoval. Na základe uvedeného
má účastník za to, že nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania podľa § 134 platného Občianskeho
zákonníka ku dňu 1.1.2000, keďže pozemky užíval v dobrej viere so započítaním vydržacej doby
právneho predchodcu od r. 1960. K návrhu na vydanie osvedčenia o vydržaní bolo pripojené čestné
prehlásenie Z. S., nar. XX.XX.XXXX a Ľ.Q. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorí prehlásili, že majú vedomosť o

tom, že pozemky spoločnosť W., W..S.. X. užíva v celosti a že do užívania vstúpil po Š. A. X., ktorý
nehnuteľnosti užíval od roku 1960.

Kúpnou zmluvou K. XXXX/XXX z XX.XX.XXXX spoločnosť W., W..S.. X. previedla nehnuteľnosti
evidované na LV č. 1327 (na ktoré bol založený nový LV č. 1331) na odporcu. (l.č. 88 obsahu spisu)

Navrhovatelia žiadali určiť, že L..S. bol vlastníkom predmetných nehnuteľností ku dňu jeho smrti.

Z osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX vyplýva, že predmetom dedičského konania bola aj pkn
parc.č. XXX/X s tým, že prededená bola iba časť, nakoľko časť z danej nehnuteľnosti bola prevedená
na nových vlastníkov, a to v rozsahu požadovanom navrhovateľmi v tomto konaní, ako vyplýva z
geometrického plánu.

Je nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom dedičského konania, keďže boli

evidované v katastri nehnuteľností na iného vlastníka.

Odporca v priebehu konania uvádzal, že navrhovatelia mali postupovať v zmysle reštitučných zákonov
a navrhovatelia sa tak nemôžu domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov
podaním návrhu o určenie vlastníckeho práva.

Súd poukazuje na to, že k tejto právnej otázke zaujal už stanovisko Krajský súd v Žiline v obdobnom

konaní voči odporcovi. (7Co/260/2012,...). Zákonné ustanovenie, na ktoré poukazuje odporca, síce
zaradil medzi reštitučné tituly aj prikázanie do užívania právnickej osoby na základe zákona č.
55/1947 Zb. alebo vládneho nariadenia č. 50/195 Zb., avšak prikázanie podľa týchto právnych predpisov
nespôsobilo zánik vlastníckeho práva, pretože vlastníctvo osôb zostalo zachované, aj keď bol vlastník
významne obmedzený z hľadiska realizácie vlastníckeho práva. Odstránenie obmedzení vlastníckeho

práva bolo realizované v § 22 zák. č. 229/1991 Zb., ktorým došlo k zániku práva užívania a k premene
na nájomné vzťahy. Pre všetky tieto na seba nadväzujúce inštitúcie je typické, že síce došlo k výraznému
obmedzeniu vlastníckeho práva, ale naďalej zostáva zachované individuálne vlastníctvo fyzických osôb.
Ďalej je potrebné prihliadať na list Fondu národného majetku zo dňa 31.07.2013, ktorý konštatuje, že
predmetomprivatizácieŠ.J.A.X.bolilenstavbybezpozemkov.Pozemkypodstavbamibolilenvužívaní

a privatizačný projekt neobsahuje doklady k týmto pozemkom.

Dokonca toto potvrdil aj svedok U.. X. Z. (bývalý námestník štátneho majetku a neskôr riaditeľ), svedok
O.. Z. Z. (právnik Š.J. A. X. v rokoch 1969-1996) - potvrdil, že časť - D. majetok prešiel na štát, iný nie.
Svedkovia uviedli, že predmetné nehnuteľnosti neprešli do štátneho vlastníctva. Potvrdili, že boli iba
uzavreté dohody o užívaní a nedošlo teda ani k žiadnemu vydržaniu.

Svedok A.. D. - pracoval ako riaditeľ spol. W., W..S.. v čase, keď táto spoločnosť predala nehnuteľnosti
odporcovi. Uviedol, že sprivatizovali nehnuteľnosti - budovy a stroje. Pozemky pod budovami boli
nevysporiadané a na takých pozemkoch hospodárili na základe zmluvy, pokiaľ sa niekto k pozemkom
prihlásil, resp. užívali to bez zmlúv.- svedok potvrdil, že zamestnanci Š. A., Č. S.. W., W..S.. mali vedomosť, že predmetné nehnuteľnosti
sú vo vlastníctve súkromných osôb a nie vo vlastníctve štátu.

Z listín založených v spise vyplýva, že sporné pozemky sú pozemky, na ktorých sú postavené stavby

vo vlastníctve W., W..S.., avšak pozemky neprešli žiadnym spôsobom na štát, ani na danú spoločnosť
a taktiež neboli splnené podmienky pre vydržanie danou spoločnosťou.

Ak odporca tvrdil, že v dokumentácii týkajúcej sa privatizácie nie je pri niektorých sporných
nehnuteľnostiach uvádzaný L..S. ako vlastník, súd poukazuje, že vykonaným dokazovaním bolo zistené,
že sporné nehnuteľnosti neboli a ani nemohli byť predmetom privatizácie. Toto nepriamo vyplýva aj zo
skutočnosti, na ktorú právna zástupkyňa navrhovateľov správne poukázala v tejto súvislosti, že predsa

keby boli súčasťou privatizácie, nebol by dôvod, aby spol. W., W..S.. si osvedčovala vydržanie, resp.
aby došlo k prevodu od SPF. Z pkn vložky nepochybne svedčí vlastnícke právo rodičom L..S.. Z ničoho
nevyplýva vlastnícke právo štátu.

Taktiež je potrebné uviesť, že ničím a nikým nebolo preukázané, že by vlastnícke právo L..S., resp. jeho
právnych predchodcov prešlo na štát alebo družstvu.

Tietoskutočnostiboliriešenéaposudzovanévoviacerýchsúdnychkonaniach,akonapr.XXC/XX/XXXX,
zktoréhojenepochybné,žeL..S.hneď,akozistilúdajnévydržanieanásledneprevodvlastníckehopráva
na odporcu, začal konať úkony, ktorými bol odporca rušený v dobromyseľnosti pre prípad vydržania.

V konaní XXC/XX/XXXX bol vyhlásený rozsudok 23.02.2012 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
(l.č. 188 obsahu spisu)

Podľa geometrického plánu č. XX-XXX/XXXX vyhotovený dňa XX.XX.XXXX A. A., úradne overený dňa
22.12.2011 pod č. XXXX/XXXX, bolo zistené, že boli novovytvorené pozemky parc.č. XXX/XXX, Č..
XXX/XXX, Č.. XXX/XX, Č.. XXX/XX, Č.. XXX/XX, pričom tieto zodpovedajú parcelám vytvoreným z pkn
parc.č. XXX/X, všetko kat. územie D. Z., kde podľa výpisu z LV č. XXXX je zapísaný vlastník odporca
v podiele X/X.

Predmetná parc.č. XXX/X je vedená v pozemkovej knihe vo vl.č. XXX.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že novovzniknuté parcely v zmysle geometrického
plánu, sú totožné s pkn parc.č. XXX/X v k.ú. D. Z..

To, že sa jedná o totožné parcely, tvrdili aj navrhovatelia, keď žiadali určiť vlastnícke právo v
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. D. Z. zapísaných v pkn vl.č. XXX parc.č. XXX/X, ktorá je

totožná s novovytvorenými parcelami v zmysle geometrického plánu.

Z pkn vl.č. XXX pre k.ú. D. Z. vyplýva, že pod č. X je evidovaná pozemnoknižná parcela č. XXX/X a v
časti I. pod I. je evidované vlastníctvo v prospech otca L..S. - F. S. v podiele 28/252 a pod I. v prospech
matky L..S. - W. Č. v podiele 14/84.

F. S. zomrel a dedičstvo po ňom bolo vedené pod sp.zn. XD/XX/XX, na základe čoho jeho podiel na

predmetných nehnuteľnostiach nadobudol jeho syn U.. L. S., ktorý je právny predchodca navrhovateľov.

Po W. Č. bolo dedičské konanie vedené pod č.k. XD/XXXX/XX a jej podiel na predmetných
nehnuteľnostiach nadobudol jej syn U.. L. S..

Súd nemal zistené, že by L..S. previedol predmetné nehnuteľnosti na inú osobu. Následne po zistení,
že jeho nehnuteľnosti sú vedené vo vlastníctve inej osoby, začal sa domáhať svojho vlastníckeho práva,

a to aj cestou súdu.L. S. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo vedené pod č.k. XXD/XXXX/XXXX, v rámci
ktorého bola prejednaná len časť parc. č. XXX/X v podiele 70/252, keďže v katastri nehnuteľností bolo
vedené vlastníctvo v prospech odporcu, preto táto časť nebola prejednaná v dedičskom konaní, a to

parc.č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX.

Uvedené potvrdila aj O.. T. v podaní zo dňa 04.11.2014 s tým, že po poručiteľovi U.. L..S. bol prejednaný
v dedičskom konaní len zbytok parc.č. XXX/X zapísanej v pkn vl.č. XXX, nakoľko časť bola vedená na
iných vlastníkov. (l.č. 374)

V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX súdom ustanoveným znalcom U.. K..G.. Podľa
záveru znaleckého posudku sporné nehnuteľnosti sú vytvorené z pkn parc.č. XXX/X, k.ú. D. Z..

Taktiež znalec uviedol, že pôvodná pkn parc.č. XXX/X vedená v pkn vl.č. XXX nevyjadrovala platný
právny stav tak, ako je uvádzané v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX-XXX, tvoriaceho technický
podklad pre zápis osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva Y. XXXX/XXXX (notárska zápisnica E. XXX/
XXXX, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie W., W..S.. Dôvodom je nesprávne vyznačenie právneho stavu
pôvodných parciel pkn č. XXX/X W. XXX/X v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX-XXX. Čísla pkn

vložiek uvádzané v osvedčení sú uvádzané nesprávne. (l.č. 263 -317 obsahu spisu)

K znaleckému posudku bol následne vyhotovený súdom ustanoveným znalcom Doplnok č. 1, podľa
ktorého pôvodná pkn parc.č. XXX/X vedená v pkn vl. XXX vyjadrovala platný právny stav pred zápisom
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva Y. XXXX/XXXX (E. XXX/XXXX) Pôvodná pkn parc.č. XXX/X
má uvedenú chybnú výmeru XXXX m2 na základe nesprávneho zápisu do pkn vložky podľa GP č. XXX/

XX-XXX-XXX, ktorá predstavuje výmeru parc.č. XXX/X v stave katastrálnom a nie v pkn stave. (l.č. 333)

Navrhovatelia sa vyjadrili, že sa so závermi stotožňujú, odporca sa nevyjadril.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu tohto konania došlo k viacerým zmenám v zápise vlastníckych práv
v katastri nehnuteľností v dôsledku zápisu rozsudkov tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX, XXC/XX/XXXX
vrátane geometrického plánu ako súčasť rozsudkov, navrhovatelia zmenili návrh, v dôsledku čoho bola

pripustená zmena uznesením z 19.06.2014.

Túto zmenu v dôsledku vykonaných zmien nikto nespochybňoval a nenamietal. Totožnosť nehnuteľností
nebola spochybnená a namietaná, avšak odporca tvrdil, že ich vydržal. Medzi účastníkmi konania bolo
nesporné, že predmetné pozemky sú vytvorené z pozemkov pôvodne v návrhu označených a že boli
predmetom kúpnej zmluvy K. XXXX/XXXX.

Predmetné označené nehnuteľnosti boli zamerané geometrickým plánom č. XX-XXXXXXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX. Toto výslovne potvrdil aj právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 06.11.2014.

Je potrebné uviesť, že navrhovatelia sa domáhajú vlastníckeho práva iba voči odporcovi.

Navrhovatelia posúdili túto zmluvu za absolútne neplatnú, preto odporca nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo touto kúpnou zmluvou, keďže spol. W., W..S.. nikdy nebola vlastníkom predmetných

nehnuteľností, preto nemohla ani previesť vlastnícke právo na odporcu v zmysle zásady „Nikto nemôže
previesť na iného viac práv, než sám má.“ Spoločnosť W. ako predávajúci niky nesplnil podmienky pre
vydržanie. W. s.r.o. nikdy nenadobudla pozemky zmluvou o predaji majetku štátu uzavretej s SPF (K.
XXXX/XX) a preto tieto pozemky ani nikdy nevložila do spoločnosti W., W..s.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosti užívané Š. A. X. boli vo vlastníctve

občanov a nikdy neprešli do vlastníctva štátu, bolo zriadené len právo užívania. Uvedené potvrdili aj
vypočutí svedkovia - X..Z., Z..Z., Z..D.. Z výpisu MNV D. Z. z 02.06.1972 bolo preukázané, že pôda F..S.
bola prikázaná iba do užívania socialistickej organizácii v roku 1972 na dobu 30 rokov. Teda v zmysle
vtedajších právnych predpisov vzniklo právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku a
následne v súlade so zák.č. 229/91 Zb. zaniklo toto právo a medzi vlastníkom a užívateľom vznikom

nájomný vzťah.Z listín obsiahnutých v spise vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom zmluvy o predaji
majetku štátu, nakoľko štát nebol ich vlastníkom.

Zánik vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov tvrdený pôvodne odporcom nebol vôbec

preukázaný. Následne odporca sa už len bránil tým, že odporca vydržal toto vlastnícke právo.

Pokiaľ odporca tvrdil, že došlo k vydržaniu v jeho prospech, keďže nadobudol nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy, súd poukazuje na viaceré súdne konania (XXC/XX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XXC/XX/
XXXX, XXC/XXX/XXXX,..., ktoré sú niektoré dokonca už aj právoplatné), v ktorých odporca bol taktiež
účastníkom uvedených konaní v postavení odporcu, ktorými bol rušený. Hoci sa jednalo prevažne
o iné nehnuteľnosti, vychádzali aj z pkn parc.č. XXX/X. Súd mal preukázané aj konanie začaté

právnym predchodcom navrhovateľov, a to L..S., č.k. XXC/XX/XXXX, v ktorom bol odporca tiež v
postaveníodporcuapredmetomktoréhobolipozemkyzahrnutévuvedenomosvedčeníovydržaní.Teda
minimálne od roku 2003 bol odporca rušený v dobromyseľnom užívaní predmetných nehnuteľností, a to
aj napriek tomu, že následne bol návrh vzatý späť v časti L..S. z dôvodu jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX.

Podľa odporcu táto skutočnosť nespôsobuje rušenie vydržacej doby.

S týmto súd nesúhlasí, nakoľko rušenie vydržacej doby nie je spôsobené iba začatím súdneho
konania, resp. jeho právoplatným skončením vo veci samej, ale rušenie spôsobuje akákoľvek výzva,
či upozornenie, že odporca nie je vlastníkom konania. Bolo nepochybne zistené, že odporca tohto
konania vystupoval vo viacerých obdobných konaniach ako odporca, dokonca aj ohľadom predmetných
nehnuteľností a teda bol si vedomý o pochybnostiach jeho vlastníckeho práva a teda podmienka na

dobromyseľnú držbu nebola splnená, keďže bol rušený.

Tým, že prebiehali viaceré obdobné konania ohľadom nehnuteľností, ktoré odporca nadobudol na
základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. K. XXXX/XXX, ktorú uzavrel so spol. W., W..S.., a zároveň
bolo súdom v tých konaniach posúdené, že nedošlo k vydržaniu spoločnosťou W., W..S.. daných
nehnuteľností, v dôsledku čoho sa teda táto spoločnosť nestala vlastníkom, a tak nemohla ani previesť

predmetné nehnuteľnosti na odporcu. Tieto skutočnosti boli odporcovi známe z jednotlivých súdnych
konaní.

Teda je nepochybné, že odporca mal vedomosť o vznesených pochybnostiach jeho vlastníckeho práva,
čo znamená, že nemohlo dôjsť ani k vydržaniu v jeho prospech, nakoľko nešlo o nerušenú držbu
minimálne 10 rokov, čo je podmienka pre vydržanie.

Právna zástupkyňa navrhovateľov správne poukázala na to, že keby aj odporca dobrú vieru mal,
túto stratil okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré u neho museli objektívne vyvolať
pochybnosť, že mu pozemok, ktorý je predmetom sporu alebo pozemky, ktoré sú predmetom sporu,
patria. Pochybnosť u odporcu jednoznačne vyvolal súdny spor, ktorý bol vedený na Okresnom súde
v Žiline pod sp.zn. XXC/XX/XXXX. Žalobným návrhom v tomto súdnom spore sa vlastníci domáhali

určenia ich vlastníckych práv k pozemkom tvoriacim bývalý hospodársky dvor Š. A. X. v D. Z. a rušili
odporcu v podľa neho dobromyseľnom užívaní. Navrhovateľom v tomto spore bol aj právny predchodca
navrhovateľ L. S.. Vzhľadom na to, že v notárskom osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva W., W..S..
X. boli nesprávne uvedené právne vzťahy k parcelám, čo bolo preukázané aj v znaleckom posudku,
ktorý bol podaný v tomto súdnom spore, bol pôvodný žalobný návrh v spore XXC/XX/XXXX zmenený, a

aj zmenu tohto návrhu, v ktorom je zrejmé, že predmetom tohto sporu bola aj parcela pozemno-knižná,
ktorá je aj predmetom tohto súdneho sporu, čiže parcela XXX/X, zapísaná v pozemno-knižnej vložke
č.XXX. Pretože L..S. zomrel v priebehu konania, tak návrh jeho navrhovatelia zobrali späť a vyčlenili si
konanie na samostatné konanie. Odporca bol vo svojej držbe rušený aj ďalšími súdnymi spormi s tým,
že v tomto spore ďalší spoluvlastník pkn parcely č.XXX/X sa domáhal vlastníckeho práva k tejto parcele,

a to K. S., ktorému bolo aj v konaní vyhovené. Čiže aj týmto sporom bol rušený odporca v užívaní
nehnuteľností, v dobromyseľnej držbe. Určite získal vedomosť o tom, že jeho držba nie je pokojná a
nerušená.

Súd nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu odporcu, že vo vzťahu k nim dobromyseľnosť nebola
prerušená a vydržacia doba nebola prerušená ani podaním žaloby, nakoľko došlo k jej späťvzatiu, teda

nedošlo k pretrhnutiu vydržacej doby.Takéto tvrdenie s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie súd považuje za účelovú obranu.

Pokiaľ odporca poukazoval aj na princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa, na základe čoho
by mala byť prelomená zásada - nikto nemôže preniesť viac práv, než sám má, pričom poukázal na

rozhodnutie NS SR, súd poukazuje na to, že ide len o účelové vytrhnutie z kontextu.

Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu odporcu a trvá na princípe ešte rímskej zásady
vyššie uvedenej.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym
notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. O notároch a notárskej činnosti v znení účinnom do 30.11.2000 v

notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným
podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a
obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana

výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Podľa § 24 zák. č. 49/1959 Zb. O jednotných roľníckych družstvách

1) Vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované.

2) K pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu, ako aj k pozemkom, ktoré za ne
pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pôdy boli dané do náhradného užívania, náleží družstvu

právo družstevného užívania.

3) Právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom
by náležalo vlastníkovi; družstvo nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. Družstvu preto najmä
náleží všetko, čo na pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej, a prevádzať
na ňom stavby. Právo družstevného užívania oprávňuje aj na pridelenie pôdy ako záhumienka rodine

družstevníka. Len družstvo môže združený pozemok prenajať a len v odôvodnených výnimočných
prípadoch.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: 1. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2.
držba musí byť oprávnená, 3. držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti - 1. faktické ovládanie veci alebo
vykonávanie práva, 2. vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať sa k
veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, 3. dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.

Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a
nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba tu mať na zreteli,
že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len
z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným kritériom je, či držiteľ veci
alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu

rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda, alebo právo ktoré vykonáva, patria.

Strata dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa mu stali známymi
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania, museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Podľa súčasnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, tento formuloval z hľadiska vymedzenia

dobromyseľnosti držby nasledovný záver: „Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie
svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne,
a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a
ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho

posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a

pripúšťa rôzny výklad. (napr. 4Cdo/283/2009 zo dňa 27.10.2010, 5 Cdo/30/2010 zo dňa 01.03.2011).

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 O.s.p.
si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k
takému záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na základe notárskeho osvedčenia E. XXX/
XXXX, E. XXX/XXXX W., W..S.. osvedčil vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
s tým, že v osvedčení sa uvádza že nehnuteľnosti užíval od roku 1960 Š. A. X. a následne v rámci
privatizácie od Slovenského pozemkového fondu odkúpila pozemky spoločnosť W. S..X..F.., ktorá
vložila svoj majetok do spoločnosti W. W..S.. Ďalej podľa kúpnej zmluvy K. XXXX/XXXX predal W.,

W..S.. predmetné pozemky kupujúcemu - odporcovi. Súd vychádzal pri rozhodovaní z predložených
listinných dokladov a mal nesporne preukázané, že Š. A. X. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam a taktiež tieto nemohli byť ani vo vlastníctve JRD D. Z.. V konaní
neboli predložené žiadne listinné doklady, na základe ktorých by bolo preukázané nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ktoré boli predmetom aj osvedčenia E. na uvedené

subjekty, a to JRD D. Z., resp. Š. A. X.. Na základe citovaného ustanovenia § 24 zák.č. 49/1959
Zb. o jednotných roľníckych družstvách nesporne vyplýva, že vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú aj
združené k spoločnému družstevnému hospodáreniu, zostáva zachované a družstvo má oprávnenieužívať pozemok, ale nemôže ho ani zaťažiť a ani scudziť. Na základe uvedeného je nesporné, že
JRD aj keď predmetné pozemky užívalo, nikdy nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo pokiaľ nebola
uzavretá riadna zmluva o prevode vlastníctva, a táto skutočnosť v konaní potvrdená nebola. Pokiaľ

ide o užívanie štátnym majetkom, taktiež nebola predložená žiadna listina, na základe ktorej by bol
preukázaný prevod nehnuteľností na štátny majetok a zároveň je tu potrebné poukázať aj na vyjadrenie
Fondu národného majetku, že predmetom privatizačného projektu Štátneho majetku Rajec boli len
stavby, a to bez pozemkov v katastrálnom území D. Z., nakoľko štátny podnik nepreukazoval k nim právo
správy a pozemky pod stavbami mal len v užívacom vzťahu od fyzických a právnických osôb. Na základe

tohto, podľa zmluvy o predaji majetku štátu č. XX/XXXX nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na
W. S..X..F.. B. Z. na základe privatizačného projektu Š. X.. W., W..S.., ktorý na základe osvedčenia o
vydržaní E. XXX/XXXX, E. XXX/XXXX bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností a následne
ich previedol kúpnou zmluvou K. XXXX/XXXX na odporcu, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
titulom vydržania, nakoľko nemožno konštatovať, že jeho právny predchodca bol dobromyseľný v
držbe nehnuteľností a že išlo o ospravedlniteľný omyl, ako sa konštatuje v judikatúre NS SR. Právny

predchodca spoločnosti W., W..S.. nemal titul, na základe ktorého by s nehnuteľnosťami nakladal ako
so svojim vlastníctvom v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti ako vlastníkovi patria. Na základe citovaných
zákonných ustanovení je zrejmé, že na prevod vlastníctva bola potrebná písomná zmluva registrovaná
štátnym notárstvom, a to na základe znenia zákona v znení účinnom k tvrdenému nadobudnutiu
vlastníckeho práva právnym predchodcom odporcu a táto podmienka splnená nebola.

Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k takému záveru, že W., W..S.. nenadobudol
vlastnícke právo titulom vydržania a nebol preukázaný žiaden iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva,
a tak táto spoločnosť nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na základe tohto nemohla previesť
na iného viac práv ako sama mala, a tak možno konštatovať, že podľa kúpnej zmluvy K. XXXX/XXXX
odporca nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ktoré tvorili predmet tejto zmluvy.

Odporca nepredložil žiaden iný titul, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že nadobudol
vlastnícke právo k predmetu konania, pričom neboli ani splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho
práva odporcom, nakoľko v jeho dobromyseľnosti bol preukázateľne rušený.

Súd mal v konaní preukázané, že pozemky, ktoré boli vytvorené ako KN-C parcely na základe
geometrickéhoplánuvyhotovenéhovtomtokonaníajezrejmé,žeideosúvisiacepozemkynadobudnuté

odporcom na základe totožných tvrdených skutočností, sú vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej
parcely XXX/X zapísanej vo vložke XXX, kat. územie D. Z.. Nevznikli žiadne pochybnosti o správnosti
geometrického plánu, na základe ktorého boli vytvorené KNC parcely, ku ktorým navrhovatelia žiadali
určiť vlastnícke právo poručiteľa L..S.. Oboznámením pozemkovej knihy mal súd preukázané, že rodičia
poručiteľa boli zapísaní v pozemkovej knihe ako podieloví spoluvlastníci a po ktorých následne dedil

L..S.. Nebolo preukázané, že by poručiteľ, resp. jeho právni predchodcovia za svojho života previedli
vlastnícke právo na iné osoby, a tak je nesporné, že v čase svojej smrti bol vlastníkom pozemno-knižnej
parcely XXX/X vo vložke XXX v príslušnom podiele, a to v podiele 70/252 a tak sú splnené podmienky,
aby súd určil, že L..S. bol vlastníkom uvedeného v čase jeho smrti.

Zhrnutie:

Pri hodnotení jednotlivých listinných dôkazov a prednesov účastníkov súd dospel k záveru, že pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom právnym predchodcom odporcu vydržaním
podľa právnych predpisov platných v období od roku 1960 (tvrdená držba) do 30.05.2000 (podanie
žiadosti) neboli splnené zákonné podmienky. Právna úprava vydržania vlastníckeho práva pred 1.
januárom 1992 neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto osoba nebola spôsobilým

subjektom vydržania; podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 1. januára
1992 (kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že
mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník) sa
však právnická osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Oprávnená držba právnickou osobou

však nemohla v dôsledku právnej úpravy vydržania uvedenej v § 135a Občianskeho zákonníka v znení
platnomdo31.12.1991vyústiťdonadobudnutiavlastníctva (vlastníkomveci,ktorámôžebyťpredmetom
osobnéhovlastníctva,sastaneobčan,ktorýmánepretržitevdržbe(§132aods.1)hnuteľnúvectrirokyanehnuteľnú vec desať rokov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov
- Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve). Až novela Občianskeho zákonníka

vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. (s účinnosťou od 1.1.1992) umožnila aj právnickým osobám
nadobudnúť vlastníctvo k veciam vydržaním. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je
dobrá viera držiteľa, že mu vec (vykonávanie práva) patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o
existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva)
a svedčiace o poctivosti nadobudnutia tzv. titulu uchopenia sa držby, subjektívny pocit držiteľa nemôže

byť sám o sebe podkladom pre vydržanie. Súd je toho názoru, že notárom vydané osvedčenie o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX E. XXX/XXXX, E. XXX/XXXX dokladá iba to, že
takéto vyhlásenie žiadateľa bolo urobené, nie však vlastnícke právo.

V predmetnej veci ide o typický spor vzniknutý medzi subjektmi súkromného práva, ktorého prejednanie
je vo výlučnej právomoci súdu a ktorého povinnosťou je žalobu preskúmavať po vecnej stránke.
Z pripojených listín spisu E. XXX/XXXX notárom súd zistil, že právny predchodca odporcu W.,

W..S.. odvodzoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam i k pôvodne pozemnoknižným parcelám
zapísaných na právnych predchodcov navrhovateľov tým, že do užívania predmetných nehnuteľností
vstúpil po Š. A. X., ktorý ich užíval od roku 1960, hoci ako vlastníci pôvodných pkn parciel boli
uvedení konkrétni spoluvlastníci a súd je toho názoru, že samotná skutočnosť užívania predmetných
nehnuteľností ako poľnohospodárskej pôdy (JRD resp. ŠM) nemôže byť samo o sebe podkladom

pre vydržanie. Je nepochybné, že vydanie tohto osvedčenia nebráni pôvodným vlastníkom, aby sa
domáhali svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. V konaní splnenie zákonom
stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním
tak, ako predpokladá ustanovenie § 130 ods.1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo
preukázané, a preto súd dospel k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva týmto spôsobom

právnym predchodcom odporcu k dotknutým nehnuteľnostiam nedošlo.

V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že dotknuté sporné nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva E. XXX/XXXX, E. XXX/XXXX dňa
XX.X.XXXX W. W..S.. X. následne kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX predal odporcovi; vklad do
katastra podľa nej povolil katastrálny úrad XX.XX. XXXX (pod č. K. XXXX/XX). Niet pochybností o tom,

že k základným princípom prevodu vlastníckeho práva patrí zásada, známa už v antickom rímskom
práve, "nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet", t.j. "nikto nemôže na druhého
previesť viac práva, ako má sám", čo znamená, že vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len
od vlastníka a že na nadobúdateľa prechádzajú aj všetky obmedzenia viaznuce na veci. V danom
prípade súd konštatuje, že právny predchodca odporcu (W. W..S.. X.) nenadobudol vlastnícke právo k

prevádzaným dotknutým nehnuteľnostiam a preto majúc na zreteli uplatnenie zásady, že „nikto nemôže
na iného previesť viac prác, než má sám,“ nemohol sporné nehnuteľnosti previesť na odporcu kúpnou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. K. XXXX/XX, pretože
nebol nositeľom žiadnych práv k sporným nehnuteľnostiam a teda nemal čo previesť. Odporca tak
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým sporným nehnuteľnostiam od nevlastníka, keďže

oprávnenie previesť svoje vlastnícke právo na iného je imanentnou súčasťou vlastníckeho práva a
prináleží výlučne vlastníkovi veci. V danom prípade nadobudnutie vlastníckeho práva predávajúcim
titulom vydržania nebolo v konaní preukázané a súd je toho názoru, že na strane odporcu ani o
prípad dobromyseľného nadobúdateľa sa nejedná (ak osoba, ktorá nehnuteľnosť mala nadobudnúť
od nevlastníka je dobromyseľná v tom, že jej nehnuteľnosť, ktorú mala nadobudnúť skutočne patrí,

vlastnícke právo k nej nadobudne po uplynutí desaťročnej zákonom stanovenej doby nepretržitej
oprávnenej držby).

Pokiaľ odporca tvrdil, že v takom prípade vydržal vlastnícke právo, súd s týmto jeho názorom nesúhlasí
z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko neboli splnené podmienky vydržania, keďže preukázateľne bol
odporca rušený počas vydržacej doby, a to aj pochybnosťami o jeho vlastníckom práve plynúce z iných

obdobných súdnych konaní, v ktorých bol taktiež v postavení odporcu.

Nebola dôvodná ani právna argumentácia odporcu, že ochrany vlastníckeho práva sa mali navrhovatelia
domáhať v rámci reštitučných nárokov, nakoľko ako vyplynulo z vyššie vyhodnotených listinných
dôkazov, nebolo preukázané, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam prešlo na štát. Reštitučné
zákony upravujú (iba vzťahy) osôb označených v ňom ako osoby povinné a osoby oprávnené týkajúcesa právnych skutočností, ktoré vznikli v presne vymedzenom období („rozhodné obdobie“) z presne
stanoveného právneho dôvodu, pričom všetky predpoklady použitia reštitučného zákona musia byť
splnené. Z obsahu spisu vedeného v predmetnej veci nevyplýva, že by štát prevzal vec navrhovateľom

(resp. ich právnym predchodcom) a nakladal s nimi ako s vlastnými. Podľa ustanovení § 24 ods.
1, 2 zákona č. 49/1959 Zb. (s účinnosťou od 1.10.1959 do 1.1.1976) vlastníctvo k pozemkom
združeným spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované. Družstvu prináležalo iba
právo družstevného užívania. To, že ostalo zachované vlastnícke právo pri združovaní pozemku do
družstva, vyplýva aj z ustanovení § 23 ods. 2 citovaného zákona v zmysle ktorého vlastník (teda

nie družstvo) mohol pozemok scudziť alebo zaťažiť len so súhlasom družstva (teda družstvo malo
iba oprávnenie vydávať súhlas na scudzenie, ale nie ako vlastník scudziť pozemok). Skutočnosť,
že navrhovatelia vlastnícke právo k predmetným dotknutým nehnuteľnostiam nadobudli po svojich
právnych predchodcoch, vyplýva i z dedičských rozhodnutí, kedy predmetom prejednania dedičstva
boli predmetné nehnuteľnosti (pôvodné pkn parcely v pozemnoknižných vložkách), kedy vlastníctvo
zostalo zachované. (XXC/XX/XXXX, XC/XXX/XXXX,....) Aj keď neboli v celosti prejednané vzhľadom

na evidovanie iného vlastníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Ochrana vlastníckeho práva
je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

Vykonaným dokazovaním súd určil vlastníctvo právneho predchodcu navrhovateľov k predmetným

nehnuteľnostiam, keďže vlastnícke právo vyplýva z predložených listín, nakoľko z pkn vl. XXX vyplýva
vlastníctvo jeho rodičov, po ktorých nadobudol dedičstvo, avšak predmetné nehnuteľnosti nemohli byť
predmetom dedičského konania z dôvodu zápisu vlastníckeho práva v prospech iných vlastníkov, ktorí
sa však vlastníkmi platne nestali.

Právny predchodca žalovaného - W., W..S.., zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľov a ich

právneho predchodcu tým, že do notárskej zápisnice podľa § 63 zák.č. 323/92 Zb. vyhlásil svoju
oprávnenú držbu, čo po preskúmaní ďalších skutkových a právnych dôvodov sa ukázalo byť v rozpore
so skutočnosťou. Na základe uvedeného sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a teda
nemohol previesť vlastnícke právo na iného, teda ani na odporcu a zároveň u odporcu neboli splnené
podmienky vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Prílohou rozhodnutia je aj geometrický plán špecifikovaný vo výroku, ktorým predmetné nehnuteľnosti
- parcely sú zamerané.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ust. §
142 ods. 1 O.s.p.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľov vyhovel, navrhovatelia boli úspešným účastníkom v tomto konaní
a prináleží im náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcovi s poukazom na
cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V danej veci súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré
by navrhovateľom ako úspešnému účastníkovi v tomto konaní nepriznal náhradu trov konania voči

neúspešnému účastníkom, t.j. odporcovi.

Navrhovatelia si prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 02.12.2014 uplatnili náhradu
trov konania za 14 úkonov právnej služby spolu v sume 16.551,08 eur, odmena za jeden úkon právnej
služby je 469,74 eur, zastupovanie 5 osôb suma 1.174,35 eur, tarifnou hodnotou predmetu sporu je
suma 29.959,-eur, pričom navrhovatelia vychádzali zo znaleckého posudku, predmetom sporu 2418 m2

x 12,39 eur hodnota za m2 = 29.959,-eur. Navrhovatelia si uplatnili aj náhradu súdneho poplatku v sume
99,50 eur, zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie v sume 300,-eur + odplatu za vyhotovenie
geometrického plánu v sume 450,-eur.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena

podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

Podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o
spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Súd vychádzal pri stanovení výšky odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty nehnuteľností tak,
ako bola preukázaná znaleckým posudkom č. XX/XXXX, t.j. zo sumy 29.959,-eur. Predmetom konania

bola žaloba o určenie vlastníckeho práva. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. MS SR č. č. 655/2004 Z.z. sa základná
sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu
úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa §
10 ods. 2 cit. vyhl., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej

služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze I. ÚS 119/2012-24 zo dňa 16.05.2012 o. i. skonštatoval, že, z gramatického, logického
a systematického posúdenia ustanovenia § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť
záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi

oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach
určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie
pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi
oceniteľný, a kedy nie je. Rovnaký záver bol vyslovený aj v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky,
sp. II.ÚS 538/10: "i v případě žaloby na určení existence právního vztahu k nemovistosti je nutno při

výpočtu náhrady nákladů řízení advokáta podle advokátního tarifu vycházet z hodnoty této nemovisti“. Z
uvedených dôvodov súd pri určení odmeny za úkony právnej služby vychádzal z hodnoty nehnuteľností
tak, ako je to uvedené vyššie.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľmi uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal im titulom

súdneho poplatku za návrh sumu 99,50 eur, titulom zloženého preddavku na znalecké dokazovanie
sumu 300,-eur, titulom odplaty za vyhotovenie geometrického plánu sumu 450,-eur a titulom trov
právneho zastúpenia sumu 13.306,- eur, pozostávajúcu:1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 04.05.2012 (zastupovanie 5 osôb)
v sume 1.174,35 eur podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur, spolu suma 1.181,98 eur,

2.za úkon právnej služby - podanie žaloby dňa 30.05.2012 v sume 1.174,35 eur podľa § 10 ods. 1,
§ 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63
eur, spolu suma 1.181,98 eur,

3.za úkon právnej služby - písomné podanie na súd zo dňa 23.05.2013 v sume 1.174,35 eur podľa §
10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v

sume 7,81 eur, spolu suma 1.182,16 eur,

4.za úkon právnej služby - písomné podanie na súd zo dňa 16.01.2014 v sume 1.174,35 eur podľa §
10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v
sume 8,04 eur, spolu suma 1.182,39 eur,

5.za úkon právnej služby - písomné podanie na súd zo dňa 15.05.2014 v sume 1.174,35 eur podľa §
10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v

sume 8,04 eur, spolu suma 1.182,39 eur,

6.za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 14.12.2012 v sume 1.174,35 eur podľa
§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
v sume 7,63 eur, spolu suma 1.181,98 eur,

7.za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 12.04.2013 v sume 1.174,35 eur podľa

§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
v sume 7,81 eur, spolu suma 1.182,16 eur,

8.za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 11.10.2013 v sume 1.174,35 eur podľa
§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
v sume 7,81 eur, spolu suma 1.182,16 eur,

9.za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 16.05.2014 (pojednávanie odročené) v
sume 293,59 eur podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d), §13a ods. 4 cit. vyhl. + režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma 301,63 eur,

10.za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 11.09.2014 v sume 1.174,35 eur podľa
§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.

v sume 8,04 eur, spolu suma 1.182,39 eur,

11.za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 06.11.2014 v sume 1.174,35 eur podľa
§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
v sume 8,04 eur, spolu suma 1.182,39 eur,

12.za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 27.11.2014 v sume 1.174,35 eur podľa

§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
v sume 8,04 eur, spolu suma 1.182,39 eur.

Súd nepriznal navrhovateľom odmenu za úkony právnej služby : štúdium spisu po založení dokladov
vyžiadaných súdom z Fondu národného majetku a štúdium spisu po pripojení spisu XXC XX/XXXX,
nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania. Ustanovenie § 142 O.s.p. predpokladá náhradu

účelne vynaložených trov konania a pri týchto úkonoch (štúdium spisu) súd nemal preukázané, kedy
sa mali tieto úkony konkrétne uskutočniť, v akom časovom rozpätí, tieto úkony neboli ani žiadnym
spôsobom bližšie špecifikované a cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z. ani neuvádza takýto úkon právnej služby,
za ktorý by právnemu zástupcovi účastníka prináležala odmena.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľom v rade 1/ až 5/ trovy konania spolu
celkovo v sume 14.155,50 eur (suma 849,50 eur + suma 13.306,-eur) a to na účet právneho zástupcu
navrhovateľov, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

V danej prejednávanej veci boli navrhovatelia úspešní, keďže súd ich návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Odporca vystupuje v danej veci ako neúspešný účastník konania. V danej prejednávanej veci bolo

uznesením č.k. 18C/113/2012-320 zo dňa 19.12.2013 priznané znalečné znalcovi v sume 605,08 eur,
z toho suma 300,-eur z preddavkov od navrhovateľov a suma 305,08 eur z rozpočtových prostriedkov
súdu. Spolu trovy štátu predstavujú sumu 305,08 eur.

Preto s poukazom na uvedené o trovách štátu súd rozhodol tak, že odporca ako neúspešný účastník
je povinný zaplatiť štátu - Slovenskej republike trovy konania - trovy štátu v sume 305,08 eur.

Súd nezistil u odporcu splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca bol aj v
konaní zastúpený právnym zástupcom. Pokiaľ účastník konania je schopný plniť povinnosť vo vzťahu k
právnemu zástupcovi - hradiť odmenu za zastupovanie v zásade musí byť spôsobilý plniť túto (finančnú)
povinnosť aj vo vzťahu k štátu.

S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania

vo výške 305,08 eur a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo inédôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).