Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/122/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213085
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213085.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci v

právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúca prostredníctvom
advokáta konateľa doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská
republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd n e p o v o ľ u j e prerušenie konania, vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn.
10C 122/12 až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, ktorej

predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného súdu a práva na nestranný súd,
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného
prejednávaním veci.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010

z a m i e t a .

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhal zaplatenia od
odporcu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že odporca je zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad

Hronom,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcieprepohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, v zákonom stanovenej
lehote. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť,
a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci.
Uvedenú kópiu sťažnosti súdu aj predložil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby
nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v
BanskejBystriciuznesenímsp.zn.5NcC343/12zodňa17.10.2012,kdekonštatoval,žezákonnýsudca,
ktorému vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.

Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej
sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti
navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).

Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie
sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je
takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu

možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o
námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ
uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní.

Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu
jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,
súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Navyše podľa zistenia súdu bola uvedená

ústavná sťažnosť navrhovateľa uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. IUS/348/2014 zo dňa 2.7.2014
odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu na jej prejednanie.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu aj ďalší návrh na prerušenie
konania,pričomžiadalkonanieprerušiťdoprávoplatnéhoskončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,

ktoré navrhla predložiť SR - Ministerstvo spravodlivosti SR súdnemu dvoru Európskej únie v konaní,
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Poukázal na to, že pred Okresným
súdom v Prešove prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010, a to o náhradu škodu pre porušenie práva
Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom
konaní, vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo

plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi, schválenými
z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie, zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom
trhu. V danom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR a v 2. rade Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Okresný súd Prešov v
danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade, Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom sa jedná o nasledovné prejudiciálne
otázky: 1/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva predtým,
ako účastník konania využije všetky právne prostriedky, prislúchajúce mu podľa právneho poriadku
členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade

vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia
a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2/ V prípade,
ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré
opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov úpravy, umožnených právom

členského štátu? 3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočné závažné porušenie komunitárneho práva, je
žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto
poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? 4/ Má vydanie
bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody?Z predloženého uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 11C 355/12 zo dňa
17.12.2014 z odôvodnenia súd zistil, že šetrením bolo zistené, že na Okresnom súde v Prešove

skutočne prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010 pre porušenie práva EÚ, pričom odporca SR
- Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo predložiť súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých
posúdeniemádôležitývýznamprerozhodnutievpredmetnomkonaní,aOkresnýsúdPrešovuznesením
zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych
otázkach, pričom proti uvedenému uzneseniu bolo podané odvolanie a rozhodnuté doposiaľ nebolo.

Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní 10C 122/2012 koná o návrhu navrhovateľa, kde sa domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to s poukazom na to, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu Okresného súdu v Žiari nad Hronom, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6730195 dlžníkom P. Y. v zákonom stanovenej 30-dňovej

lehote. Súd je toho názoru, že aj keď Súdny dvor Európskej únie bude rozhodovať o prejudiciálnych
otázkach vyššie špecifikovaných, uvedená skutočnosť podľa názoru súdu nie je dôvodom, ktorý by
zakladal nutnosť prerušenia konania o návrhu na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu s poukazom
na obsah prejudiciálnych otázok a s poukazom na základ žalobného návrhu, ktorým sa navrhovateľ
domáha v konaní 10C 122/12 plnenia s poukazom na nesprávny úradný postup, a to nerozhodnutie o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
súd aj v tejto časti návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Navrhovateľ poukázal na to, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti

zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom
ustanovenej dobe. V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Právny zástupca v podanom návrhu poukázal na to, že príslušný súd rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
pričom v daných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, aby k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, viac ako 184 dní. Navrhovateľ žiadal priznať
majetkovúškodu,ktorápredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov,spojenýchsjehočinnosťou,

uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods.

2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného čl. 6 ods.1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu
je podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu majetkových práv

poškodeného. Navrhovateľ žiadal priznať z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 330 €.

Odporca doručil súdu písomné vyjadrenie v danej veci, z obsahu ktorého okrem iného je zrejmá tá
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako

exekučnom titule. Znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., podľa vyjadrenia odporcu znamená,
že akýkoľvek nárok žalobcu, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu
v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011,

nárok v tejto časti nie je opodstatnený. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť,
že pred 1.6.2011, pokiaľ sa týka ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v dôvodovej
správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SRako zákonodarný zbor SR. Odporca vyjadril právny názor, že skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona.

Navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne
vykázané, a to navrhovateľ dňa 31.8.2015 a právny zástupca navrhovateľa dňa 31.8.2015. Právny
zástupca navrhovateľa doručil súdu mailom návrh na zrušenie termínu pojednávania spolu s návrhom
na prerušenie konania dňa 24.9.2015 o 16.43 hod. a následne o 17.11 hod., čo bol štvrtok, pričom
pojednávanie bolo určené na najbližší pondelok dňa 28.9.2015. Na pojednávanie sa nedostavil ani

odporca, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, odročiť pojednávanie nežiadal. Trval na písomnom
vyjadrení k veci. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, v znení do 31.12.2012 tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy.

Podľa § 1 písm. c/ toho istého zákona tento zákon upravuje predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v menej štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda

vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.5.2009 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od
doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 toho istého zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, platného do 31.5.2010, podľa tohto zákona možno
vykonávať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Tunajší súd o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom sp. zn. 10C 122/12 zo dňa 24.9.2014 tak,
že návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41Co 85/2015
zo dňa 29.7.2015 rozsudok Okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Poukázal nato, že navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
exekučný súd po tom, ako dostal od súdneho exekútora žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, rozhodol o nej až po uplynutí 15-dňovej lehoty. Konštatoval, že okresný súd neposudzoval

takýto nesprávny úradný postup exekučného súdu z uvedeného dôvodu, ale návrh zamietol z dôvodu,
že okresný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora v primerane dlhom čase, čo príčinou vzniku
materiálnej škody a nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci nebolo.

Vzhľadom na to, že pôvodná sudkyňa, JUDr. Kamila Haverlová, na tunajšom súde už nepracuje, spis

bol následne opatrením predsedu pridelený na konanie do senátu JUDr. Jarmily Kasanovej.

Navrhovateľ podával na Ministerstvo spravodlivosti SR dňom 23.4.2012 žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 27.9.2012 podal žaloby na Okresný súd Žiar nad Hronom.
Odporca namietal, že žaloba nebola podaná po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Súd je toho
názoru, že prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd

doručenáskôr,nežuplynulalehotašesťmesiacovnapredbežnéprerokovanienárokupodľa§16Zákona
č. 514/2003 Z. z.

Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6Er 10/2009 súd zistil, že exekútor podal
žiadosť na tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2009. Oprávneným bol

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, povinný P. Y., pre vymoženie sumy 23.760,- Sk s prísl. na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 07980/08, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s.
dňa 28.8.2008, právoplatný dňa 6.10.2008. Súd o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že dňa 12.1.2009 vydal poverenie a konaním poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ označuje
iba od 1.6.2011, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely exekučného poriadku, uskutočnenej
Zákonom č. 102/2011 Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2

písm. d/ sa podľa Dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 1.7.2002; v období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej,
pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už nebol
viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedených skutočností vyplýva, že v
dobe, keď podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čiže dňa 9.1.2009, bolo povinnosťou exekučného súdu o jeho žiadosti, ak bol exekučným

titulom rozhodcovský súd a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. Súd
konštatuje, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia exekútor súdu doručil dňa 9.1.2009
a súd vydal poverenie dňa 12.1.2009. Súd preto konštatuje, že nebol zistený ani jeden zo zákonných
dôvodov, potrebných na konštatovanie nesprávneho úradného postupu súdu. Po oboznámení sa s

pripojených exekučným spisom súd mal za to, že súd konal vo veci bez akýchkoľvek zbytočných
prieťahov, pričom o žiadosti na udelenie poverenia rozhodol na štvrtý deň. Keďže súd nevzhliadol žiadne
prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup, súd návrh
navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie
je odôvodnený z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať
aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v zmysle § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003
Z. z. Takýmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal
a odôvodňoval by jej výšku.

Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľa bol nedôvodný už v samotnom právnom základe uplatneného
nároku, nebol dôvod, aby súd vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe
uplatneného nároku, ale súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,

si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.