Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 23, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/951/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607209876
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5607209876.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., pre vymoženie pohľadávky
vo výške 809,27 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so
sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex 6672/07, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 08. 12. 2007 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. Ex 6672/07 na vymoženie pohľadávky vo výške 24 380,- Sk s príslušenstvom, priznanej
rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19. 09. 2007, sp. zn. SR 6621/07, vydaným Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a. s., so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35

922 761. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 012377* zo dňa 11.
01. 2008, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 24 380,- Sk a 0,25 % denný
úrok z omeškania zo sumy 24 080,- Sk od 09. 06. 2007 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania
6 635,- Sk a trovy exekúcie.

V priebehu konania postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie.

Povinný zároveň namietal zákonnosť exekúcie.

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň
aj povinnosť skúmať zákonnosť a dôvodnosť vykonávanej exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydanímpoverenianavykonanieexekúcie.Vprípadezistenia
dôvodu na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o

zastavení exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie podložil rozhodcovským rozsudkom, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 24 380,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z
omeškania denne zo sumy 24 080,- Sk od 09. 06. 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume
6 635,- Sk, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia predmetného exekučného titulu súd zistil, že právnym dôvodom konania pred

rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinného zo Zmluvy o úvere zo dňa 13. 11.
2006, uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 5370781
zo dňa 13. 11. 2006 jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny
vzťah, na ktorý sa preto musia aplikovať normy spotrebiteľského práva. Z obsahu exekučného titulu
vyplýva,žerozhodcovskýsúdtútoskutočnosťnezohľadnilazákladetohopriznalsčastiplneniezákonom

nedovolené.

Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv je treba aplikovať na právny vzťah podľa účinnosti právnej úpravy
v čase uskutočnenia právneho úkonu, v danom prípade v dobe uzatvorenia zmluvy o úvere.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1999 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 citovanej smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 1, písm. e) prílohy citovanej smernice, nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je

okrem iných aj požiadavka pre spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako kompenzáciu.

Vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka boli doplnené do zákona novelou č. 150/2004 Z. z.
zo dňa 02. 03. 2004, ktorou došlo k čiastočnej implementácii smernice do právneho poriadku Slovenskej

republiky. Tento prameň komunitárneho práva má podstatný význam pre úpravu spotrebiteľských
zmlúv v práve Európskych spoločenstiev (ES) a Európskej únie (EÚ). Slovenská republika je odo dňa
pristúpenia viazaná všetkými právne záväznými aktmi inštitúcii ES a EÚ, a to za podmienok upravených
primárnym komunitárnym právom. Záväznosť prameňov komunitárneho práva je daná aj čl. 7 Ústavy
Slovenskej republiky. Pokiaľ sa jedná o smernice, táto záväznosť sa prejavuje najmä povinnosťou

zákonodarcu smernicu v určenej lehote vykonať, prípadne i povinnosťou orgánov aplikácie práva priznať
smernici priamy alebo nepriamy účinok. Podľa zmluvy o ES sú smernice záväzné pokiaľ ide o výsledok,
ktorý sa nimi má dosiahnuť. Systém založený citovanou smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
je voči dodávateľovi v slabšom postavení tak pokiaľ ide o jeho kúpnu silu, ako ja pokiaľ ide o jeho úroveň
poznania. Uvedená skutočnosť vedie spotrebiteľa k prijatiu podmienok, ktoré sú vopred pripravené

dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Z verejného záujmu na ochrane spotrebiteľa pred
nekalými zmluvnými podmienkami judikatúra Súdneho dvora odvodila povinnosť vnútroštátneho súdu
chrániť spotrebiteľov ex offo (napr. čl. 51 rozsudku Súdneho dvora EU C-40/08 ASTURCOM, v ktorom
Súdny dvor judikoval, že článok 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie).

Zozneniaustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavyplýva,ževýpočetzmlúv,ktorésúzmluvami
spotrebiteľskými je taxatívny. V prípade spotrebiteľských zmlúv však nie je jediným vnútroštátnym
prameňom práva Občiansky zákonník. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere (toho času nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z.) v ust. § 23a zadefinoval
spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Naviac, predmetný
zákon v ustanovení § 23a ods. 2 určuje Občiansky zákonník za subsidiárny prameň práva pre všetky
spotrebiteľské zmluvy. Na základe vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že pre posúdenie, či sa
v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nie je určujúci iba taxatívny výpočet zmlúv v ust. § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj vymedzenie spotrebiteľských zmlúv v ust. § 23a ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa. Len takýto výklad je v súlade s cieľom, ktorý sa má dosiahnuť smernicou a s
judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej môže súd členského štátu prostredníctvom eurokonformnej
interpretácie (výklad vnútroštátneho práva v súlade s ustanovením a cieľmi smernice) interpretovať a
aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne

priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica. Smernicu je tak
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv.Súd pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského vzťahu,
vychádzal z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že veriteľ (oprávnený v exekúcii) v rámci
svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii) peňažné prostriedky vo

forme úveru. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že predmetom
činnosti oprávneného je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a tak nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere sú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru , ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre

neznámy počet potenciálnych spotrebiteľov. S poukazom citované ustanovenia nemá na posúdenie
právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným význam skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, resp. že došlo k voľbe práva medzi účastníkmi. Normy
spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi ustanoveniami, preto sa na
daný vzťah uplatní právna zásada použitia špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou (lex specialis
derogat lex generalis). Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy,

a preto sa za každých okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v
jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Na základe
uvedeného tak súd po preskúmaní zmluvy dospel k názoru, že z obsahu zmluvy a postavenia účastníkov
zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.

Exekučný súd môže v súlade s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. Súd tak v rámci exekúcie môže kontrolovať zákonnosť postupu
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Preskúmaním rozhodnutia rozhodcovského súdu, mal

súd preukázané, že rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného uvedené v zmluve o
úvere,pričomvôbecnepreskúmal,čisamedziúčastníkmizmluvynejednáospotrebiteľskýprávnyvzťah.

Za plnenie právom nedovolené sa považuje také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa svojim
obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. V danom prípade rozhodcovský súd priznal sčasti

zákonom nedovolené plnenie. Preskúmaním zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru súd zistil, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi obsahujú niekoľko neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré sú absolútne neplatné. Neprijateľnými podmienkami sa chápu akékoľvek ustanovenia
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa za predpokladu, že sa nejedná o individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia. Pojmovým znakom individuálne dojednaných zmluvných ustanovení je to, že
spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť ich obsah, čo v konkrétnom prípade urobiť nemohol.

Neprijateľné podmienky nie sú v ust. Občianskeho zákonníka ako aj v smernici vymenované taxatívne.
Súd preto môže posúdiť akúkoľvek podmienku za nekalú, ak vzhľadom k povahe poskytnutej služby, k

okolnostiam súvisiacim s uzavretím zmluvy a iným podmienkam, ktoré ovplyvňujú uzavretie zmluvy, táto
svojou povahou spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
V danom prípade sa povinný zaviazal, že za poskytnutý úver vo výške 14 000,- Sk zaplatí dvanástimi
mesačnými splátkami aj poplatok vo výške 13 360,- Sk, čo predstavuje 95,43 % hodnoty poskytnutého
úveru. Takáto odplata niekoľkonásobne prevyšuje odplaty, za ktoré poskytujú úvery banky a v právnom

štáte, ktorý rešpektuje, implementuje a aplikuje spotrebiteľské právo Európskej únie nemôže byť
pochýb o tom, že takto vysoko dojednaný poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť v žiadnom
prípade považovaný za primeraný, alebo čo i len približujúci sa primeranosti odplaty. V spotrebiteľských
zmluvách je dodávateľ povinný pristupovať k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami
spotrebiteľského práva a s dobrými mravmi a nie ich obchádzať cez rôzne dojednania ako napr.

neuvedenie úroku, dohodu o voľbe práva a pod. Takýmto obchádzaním zákona dochádza k popretiu
zmyslu a účelu noriem spotrebiteľského práva a k dojednávaniu neprimeraných zmluvných podmienok.
Preskúmaním všeobecných zmluvných podmienok súd zistil, že tieto obsahujú niekoľko ustanovení,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje aj špeciálnu úpravu spotrebiteľského úveru, ktorou bol
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý definuje spotrebiteľský úver ako
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Na posúdenie skutočnosti, či sa v tom ktoromprípade jedná o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver
poskytuje, ale skutočnosť, že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa
za odplatu. Podľa ust. § 3 zákona o spotrebiteľskom úvere je veriteľom každá fyzická alebo právnická

osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Jednou zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj dojednanie ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského

úveru. Zohľadňuje úroky a poplatky spojené s poskytnutím úveru a časové obdobie ich splácania. Zákon
ospotrebiteľskýchúverochspájaabsenciuRPMNsnegatívnymdôsledkompreveriteľa,atotým,žeúver
poskytnutý na základe takej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch).

V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o RPMN, ktorá patrí medzi základné

informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru.
Neuvedením RPMN tak veriteľ spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, nakoľko
spotrebiteľa uviedol do omylu v podstatnej okolnosti. Účelom RPMN je určenie skutočnej ceny úveru,
čím má byť spotrebiteľovi umožnené porovnávať ponuky rôznych poskytovateľov úverov s cieľom vybrať
si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb. Neuvedenie RPMN má podľa názoru súdu za následok

nezrozumiteľnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľ, ktorý je v slabšom postavení
aj čo do právneho povedomia, nemá v takom prípade reálnu predstavu o celkovej výške nákladov
poskytnutého úveru. V predmetnej veci treba naviac konštatovať, že neuvedením RPMN bola zakrytá
nekalá zmluvná podmienka v podobe neprimeranej odplaty za poskytnutie úveru.

Absenciu RPMN zákon o spotrebiteľských úveroch nesankcionuje neplatnosťou, ale zároveň však
poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v tom smere, že takto dojednaný spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd túto skutočnosť nezohľadnil a formálne
priznal oprávnenému právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo
výške 24 080,- Sk (výška poskytnutého úveru s poplatkom za poskytnutie predstavuje 27 360,- Sk) s

príslušenstvom, pričom z výroku ani z odôvodnenia nevyplýva, ktorá časť plnenia pripadá na nesplatený
úver a ktorá na poplatok. V prípade ak zmluva údaj o RPMN neobsahovala, rozhodcovský súd nemohol
zaviazať povinného aj na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru. Súd oprávneného v tomto konaní
nevyzýval na predloženie listinných účtovných dôkazov, z ktorých by bolo možné zistiť, ktorá časť
čiastočných úhrad povinného bola zúčtovaná na poskytnutý úver a ktorá na poplatok za poskytnutie

úveru. Dôvodom bola skutočnosť, že v množstve iných konaní vedených na tunajšom súde, oprávnený
na obdobné výzvy reagoval nasledovne:

„ Pohľadávka z poskytnutého úveru v účtovníctve vzniká na strane majetku ako súčet:

1. poskytnutých peňažných prostriedkov (peňažné prostriedky odovzdané v hotovosti) a
2. poplatku za poskytnutie úveru (tento sa stáva zdaniteľným výnosom spoločnosti a teda je následne
zdanený daňou z príjmov a daň je následne so štátom vysporiadaná)

Obe súčasti sa stávajú účtovne jednou neoddeliteľnou pohľadávkou, pričom inkasá pohľadávky sú

pripisované ako zníženie celkovej jednej pohľadávky voči klientovi. Nemožno teda zodpovedajúc
požiadavke odpovedať na akú časť pohľadávky je inkasovaná platba prijatá, nakoľko to ekonomicky nie
je možné, keďže pohľadávka je v tomto prípade tvorená ako celok.“

V iných podaniach oprávnený súdu oznámil, že nevidí dôvod (opodstatnenosť) preukázania

požadovaných listín. Čiastočnú úhradu od povinných oprávnený započítal na istinu, ktorú tvorí súčet
poskytnutého úveru a príslušného poplatku za poskytnutie.

Podľa § 53b Občianskeho zákonníka, ak je predmetnom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu

nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2008, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho poriadku, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Preskúmaním exekučného titulu súd dospel k názoru, že rozhodcovský súd v rozpore s požiadavkou

ochrany spotrebiteľa neaplikoval priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a na základe
uvedeného priznal 0,25 % denný úrok z omeškania, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania.
Bezohľadunato,čisizmluvnéstranyvoľbouprávadojednali,žesaichvzťahybudúriadiťustanoveniami
Obchodného zákonníka, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov z omeškania neobmedzoval,
bolo treba na daný vzťah aplikovať úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia. Právna úprava spotrebiteľského práva vychádza z niekoľkých zásad, medzi ktoré patrí aj

to, že zmluvné podmienky upravené medzi veriteľom a spotrebiteľom sa nemôžu odchýliť od ustanovení
Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného sa tak spotrebiteľ
nemohol vzdať výhodnejšej úpravy v Občianskom zákonníku. Preto ak rozhodcovský súd priznal

oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, svojím rozhodnutím
zaviazal povinného v časti na plnenie právom nedovolené.

Slovenský právny poriadok v súlade so smernicou a judikatúru Súdneho dvora EU v niektorých
prípadoch priamo ukladá súdu, aby aj bez návrhu zastavil exekúciu vedenú na základe rozhodcovského

rozsudku. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k názoru, že predmetná exekúcia
sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie. Rozhodcovský súd
vôbec neskúmal to, či medzi účastníkmi nejde o spotrebiteľský vzťah a opomenutím tejto skutočnosti
tak vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s normami spotrebiteľského práva. Z exekučného titulu nie je
zároveň možné zistiť aká časť priznanej istiny pripadá na nesplatený úver a aká časť na poplatok za jeho

poskytnutie. Pri absencií RPMN je predmetný úver bez poplatkov. V takom prípade je časť priznaného
plnenia obsiahnutá v rozsudku rozhodcovského súdu, plnením právom nedovoleným. Rozhodcovský
súd zároveň priznal úrok z omeškania vo výške odporujúcej ust. § 517 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Nakoľko z formulácie výroku ako aj z odôvodnenia
exekučného titulu nie je možné oddeliť nedovolené plnenie od ostatného vymáhaného plnenia, súd v

súlade s citovanými ustanoveniami exekúciu zastavil v plnom rozsahu. Súd tu opakovane poukazuje na
to, že z vyjadrenia oprávneného v iných konaniach vyplýva, že prípadné oddelenie nie je možné zistiť ani
z jeho účtovnej evidencie, nakoľko úhrady od povinných považuje za úhrady istiny, ktorá v sebe zahŕňa
výšku poskytnutého úveru a výšku poplatku za poskytnutie.

Vzhľadom k tomu, že súd exekúciu zastavil, nie je potrebné rozhodovať o námietkach povinného proti
ďalším trovám exekúcie.

Súd nerozhodoval o trovách exekúcie, nakoľko nie je v rozpore s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku,
aby bolo o trovách exekúcie rozhodnuté samostatným uznesením. Bude tomu tak, ak si súdny exekútor

v lehote 15 dní uplatní náhradu trov exekúcie, predloží súdu exekútorský spis a špecifikáciu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.